Detektívky

:klobuk: pusti, som zvedavá - vážne zvedavá na tvoj ničím neskreslený názor s dávkou humoru :)

ako ste na tom so senzáciou roka: Paula Hawkins: Dievča vo vlaku?

sledujem, že v našich médiách, prakticky všetkých a od každého, kto knihu recenzuje, píšu o knihe v superlatívoch a o tom, že vedie rebríčky a film z knihy bude na budúci rok ... a vo svete sa predali 3 milióny /či koľko/ kusov.

to, že je to New York Times bestseller, priveľa neznamená, kopa kníh na tomto poste nedošla do prístavu, v skutočnosti prišla, zažiarila a odišla.

vo viacerých zahraničných médiách a hlavne v rýdzo čitateľských médiách sú aj hlasy, ktoré nie sú až také nadšené a majú a výhrady.

marketing má kniha zjavne ohromujúci.

čítal to už niekto?  ako sa vám páčila?

pocas tejto uprsanej soboty som precitala jednu knihu..

Čítam teraz Dominika Dána. Čosi  mi na ňom vadí. Prečítala som pár jeho kníh. Jedna zaujímavejšia, druhá menej.

Teraz od neho čítam Studňu. Keď v knihe hlavný detektív spomenul na prvých 20 stranách, asi 1500 x, že ide kupovať svokre darček k sviatku, tak som už naozaj myslela, že ho už zaškrtím.  

Už len pár strán dokonca.

Na poličke ma už čaká Jo Nesbo - Polícia. Tak som zvedavá.

... stvrty diel serie Sebastian Bergman - Nema divka od dvojice Hjort -Rosenfeld.

 

 

Mna potesilo, ze vraha som si tipla, hned ako sa objavil na scene a moj tip vysiel...vrahom bol..zahradnik..no neprezradim vsetko, game sa to chysta citat..

ja som vravela, že Sebastian nie je moj miláčik, síce sa chystám si to prečítať, ale ponáhľať sa s tým nebudem, táto partička ma až tak nechytila - vlastne ke´d nad tým premýšľam, z predchádzajúcih troch dielov si pamätám asi tri útržkovité scénky, no nič moc ... :hmmm:  :)

-----------

:detektiv:

a teraz sa vrátim k svetovému úžasnému marketingom vychytenému bestselleru ... Paula Hawkins: Dievča vo vlaku

kto ešte tú knihu nečítal, a mieni ju čítať, nečítajte toto tu, čo chcem popísať, varovala som - toto tu nasledujúce obsahuje SPOILER :)

kniha je detektívkarska prvotina. marketing a trailer / neviem, ako sa volá to predstavenie knihy v pár vetách v slovenčine / ju predstavil asi takto - to bolo jednotné v každej krajine, kde ju vydali:

autorka píše, že vychádzala z Hitchcocka, chcela tam dostať jeho atmosféru ...

potom že je niečo ako nová Agatha ... potom, že je to dôstojné pokračovanie knihy Gillian Flynn: Gone girl ... potom že je to kniha s najneočakávanejším dejom a rozuzlením posledných rokov ...

taak pre začiatok :)

film z toho bude možno dobrý, Gone girl knižne to nie je.

Agathe autorka nesiaha ani po stred holene,

a Hitchcock ... kdepak, kdepak ... ani náhodou, Okno do dvora to nie je, ani nikdy nebude.

naj neočakávanejšie rozuzlenie ... postáv je tam tak málo, že nie je veľmi z čoho vyberať, kto chce, môže si tipnúť, mnohí čitatelia sa trafili ...

a ďalej:

všetky postavy sú nesympatické a nejakým spôsobom vyšinuté, normálny tam nie je nik ... čo by až tak neprekážalo ... posrané životy celej bandy ľudí, ktorí si ho posierajú ešte viac ... aj o tom je kopa kníh.

hlavná postava je "dievča" vo vlaku ... je to začiatok príbehu, ktorý aj podľa trailerov sľuboval čosi úplne iné, než z toho v knihe vzniklo.

dievča vo vlaku nie je dievča - je to žena v polovici svojej tretej dekády, alkoholička, ktorá sa borí na hranici delirium tremens s bielymi myšami a desivými oknami,

ktorej sa kvôli alkoholu rozpadlo manželstvo, prišla o prácu, každý ňou opovrhuje, slope a grcá kade chodí, rovno jedinej akotak tolerantnej  kamarátke na koberec ...

celý príbeh je postavený na tom, že predstiera, že je všetko v poriadku, a naďalej jazdí vlakom akože do práce ... a zahmleným videním pozerá oknom do dvorov v ulici, kde pretým bývala

ten príbeh sľubuje úžasné veci ...

kto z nás ešte nepozeral z vlaku do zadných dvorov ... všetci sme si kedysi predstavovali, ako tam asi ľudia žijú ... to je parádna myšlienka na knihu.

ďalej:

nielen ja som s tým mala problém, dočítala som sa, že kopa čitateľov:

kniha je písaná z pohľadu troch žien ... v záhlaví kapitol je bokom a nenápadne vždy meno ženy, ktorá to akože hovorí, a je tam kdesi schovaný aj dátum ... zasa kdejaké retrospektívy, krížom krážom, roky hore dole ...

kopa z nás jednoslovné názvy kapitol nečíta ... a tým vznikol problém

tie ženy totiž "píšu", alebo rozprávajú jedna ako druhá ... keď človek prebehne/nevníma názov kapitoly, má v tom dokonalý zmätok, o čom to práve píše, prečo tu žije s Tomom, tam zasa so Scottom, to bol jej prvý manžel, či druhý, či kto to pprobúh je  ... prejde pekných pár desiatok strán, kým sa vyjaví, kto je komu čo, kto žije v ktorom dome  ... a ktorá je ktorá

je dobre, že príbeh dáva autorka vidieť z viacerých zorných uhlov, ale je to hodne slabý počin, že pre toto to vyzerá, ako by sme poznali celý príbeh, ale kdeže:

potom ku koncu na tomto utajovanom detaile postaví pointu ...

ktorá je tiež trochu prehnaná, nie je prekvapujúca, alebo aj ke´d teda je, berieme to tak, že konečne ...

postavy tým monotónnym rovnakým prejavom a en bloc magorstvom nie sú priveľmi hodnoverné, samotný motív je divný ... atmosféra je nijaká, nekonala sa žiadna veľká katarzia, že teraz toto je KNIHA! ...

trailer je lepší než kniha. z toho načrtnutého príbehu mohla vzniknú kvalitná detektívka ... žiaľ, nevznikla ...

nedajte sa odradiť :) ... celý marketing a rebríčky sa predsa nemôžu mýliť ...

ale je to tak na polovic: polovica čitateľov 5 hviezdičiek, polovica 1 až 3 hviezdičky ...

pri strane 77 som začala mať plné zuby nudy, pri strane 90 sa ujasnilo, kto kam patrí, potom už nasleduje hľadanie dôležitého okna v opare alkoholom zatemneného mozgu hlavnej hrdinky, ktorá sa celú knihu potáca nešťastná a neschopná pod tiažou žltých hadov, aby sa zrazu zmenila na G.I.JANE a otvorila zatvorené okno v v hlave, a posledných 20 strán dotiahne klišéovitý prípad do konca ...

ten humbuk okolo knihy je prehnaný. dobre, budem spravodlivá: nie je to AŽ taká zlá kniha, a niekomu iste ulahodí, ale nie je ani zďaleka na tej úrovni, ktorú nám ponúka marketing ... atmosféru a vlastne ani dej to nemá žiadne a kto nerád vygumovaných alkoholikov tápajúcich v hmlách, nebude sa v tej knihe vyžívať ... vysvitlo to aj z inostránnych hodnotení, ktoré sú rozhodne kritickejšie, než tie naše na martinuse a spol. :)

:klobuk:

:detektiv:

a teraz niečo, čo je medzi detektívkami skutočne čitateľné a overené časom ... Robert B. Parker

komerčne najúspešnejší americký autor, nar. 1932, zomrel nečakane r. 2010.

tým uťal krk úspešnej filmovej sérii a životnej roli Toma Sellecka v úlohe policistu Jesseho Stone ...

Robert B. Parker napísal niekoľko westernov a písal aj knihy pre deti .... najznámejší je pre svoje detektívky:

písal niekoľko sérií ... celá jeho tvorba bola silne ovplyvnená americkou drsnou školou

predovšetkým rad so Spenserom:

Spenser je postava, ktorá nemá krstné meno - pôvodne ju chcel nazvať David ... pán Parker mal ale dvoch synov: Daniela a Davida, a rozhodol sa radšej nepomenovať Spensera nijako, neuprednostniť ani nezatieniť ani jedného zo svojich synov.

pán Parker miloval psov, psy nikdy nechýbajú v jeho knihách, všetky série majú svojich psov ... pán Parker mal zvláštny vzťah s manželkou - milujúci, verný, ale s istou dávkou duševnej voľnosti ... pán Parker mal oboch synov homosexuálov.

to všetko sa premieta v neľahkých životoch jeho postáv, veľmi jemne, hĺbavo a takmer nežne v jeho knihách.

takmer všetky príbehy sa odohrávajú v Bostone a blízkom okolí

hlavné postavy jeho sérií sa miestami v príbehoch stretávajú ... niekedy poznajú tie isté postavy z polície, prípadne z podsvetia ...

skvele natočený ako malý seriál je Jesse Stone ... 9 románov: policajt z LA, ktorý sa pre alkohol, rozchod s manželkou a pre kdečo iné uchádza o prácu policistu na malom meste na druhej strane krajiny ... pohodový, pomaly plynúci, hĺbavý, psychologizujúci, a prudko čitateľný ako knihy a prudko pozerateľný v hlavnej úlohe s Tomom Selleckom

Jesse si v prvej knihe adoptuje psa jednej zo zavraždených postáv...

séria so Sunny Randallovou bola pôvodne písaná pre herečku Holly Hunt - natáčanie sa nikdy neuskutočnilo, ale prvá kniha mala taký úspech, že vydavateľ pána Parkera uprosil, aby pokračoval aj v tejto sérii.
Sunny je súkromný detektív, rozvedená ... vo vzťahu s manželom ani s tebou, ani bez teba, milovníčka malej bullteriérky Rosie ... kamarátka skvelého silného netypického homosexuálneho vlastníka krčmy s čiernym pásom ...

znovu všetko, čo bolo veľmi dôležité v živote pána Parkera, sa premieta do série aj tu.

najobsiahlejší čo do počtu kníh v sérii je Spenser ... osobný život autora sa odráža v usporiadaní života Spensera a jeho priateľky Susan a ich psa nemeckého stavača Perly.
Spenser a jeho občasní parťáci sú typická stará drsná škola: policajti, ktorí v záujme spravodlivvosti občas pozrú mimo, prípadne v prípadoch, keď je zákon bezmocný, požiadajú o pomoc súkromného detektíva Spensera a jeho parťákov ...

postavy sú nesmierne rôznorodé:

Spenserova židovská priateľka Susan, jeho občasní spolupracovníci a viacmenej priatelia afroameričan, meixcoameričan, kresťan, indián, žid, mafiáni, Ukrajinci, číňan, policajt gay, dokonca homosexuálny mafiánsky boss  ... je tam všetko ... ale všetko krásne zapadá na svoje miesto, a všetko sa pomestí v Parkerových knihách vedľa seba.

pozoruhodné na tých príbehoch je pokojné plynutie ... napriek tomu, že občas vytiahnu zbrane, a niekedy parádne kalibre, že niekedy nie je možné dosiahnuť spravodlivosť a zlo zahnať z ulíc ináč, než použitím zbrane ... tie príbehy sú hlboko ľudské ...

každý vzťah každého s každým je malá psychologická a filozofujúca sonda do vzťahov ... každé stretnutie, vzťah s priateľkou, vzťah s priateľmi, spolupracovníkmi, náhodnými i stálymi, je pre postavy príležitosťou zapsychologizovať si ...

a napodiv je to nesmierne ukľudňujúce, ľudské, nekrvavé - občas zbaviť svet nejakého zla ide síce len so strieľaním, ale nie sú pri tom potrebné rozpisovnia o potokoch krvi a nechutných detailoch ...

sú to knihy, pri ktorých sa dá oddýchnuť.

je ich veľa, skvelo sa čítajú, keď človeka znechutia a unudia tony rozcupovaných mŕtvol a kilometre opísaných vyberaných mučení a potokov krvi a drvenia obetí na prach pri čítaní mnohých dnešných "detektívok" písaných rovno pre efekt a rovno pod ruku niektorého z hollywoodskych režisérov béčkových krvavých trhákov ...

keď už si čitateľ povie: a dosť!

aj zanietený čitateľ detektívok ... detektívky nie sú predsa o trhaní ľudí na kusy, aj keď si to stále viac autorov dnes žiaľ myslí.
 

za posledný rok som prečítala všetko dostupné, zo všetkých troch sérií ... pohoda. aj likvidovať zlo ide aj bez potokov krvi.

:klobuk:

:detektiv:

https://www.freespace.sk/tema/31-detekt%C3%ADvky/strana-16?do=findComment&comment=203981
https://www.freespace.sk/tema/31-detekt%C3%ADvky/strana-16?do=findComment&comment=218718
https://www.freespace.sk/tema/31-detekt%C3%ADvky/strana-16?do=findComment&comment=219135
tu sme už popísali pred časom o pokuse Sophie Hannah na podnet vnuka Agathy Christie oživiť v novom románe postavu Hercule Poirota.

tak som sa na to pozrela ... a ako to dopadlo:

dovolím si povedať, že som v troch jazykoch za celé desaťročia čítala prakticky všetky dostupné knihy Agathy Christie, vrátane tých neveľmi vydarených a vrátane divadelných hier.
Herculove príbehy som čítala xkrát, a stvárnenie Hercule Poirota som videla v podaní x hercov. úplne a jednoznačne je víťazom dokonalého stvárnenia Agathinej  predstavy David Suchet.

David Suchet a skutoční skalní čitatelia Agathy poznajú postavu Hercule Poirota skrz naskrz.

keď sa David Suchet pripravoval na sformovanie postavy Poirota, spísal o jeho postave zoznam /ktorý je možné čítať v Suchetovom životopise/ z kníh Agathy, tú postavu mal naštudovanú do detailu, preto je jeho Poirot dokonalý.

keby toto isté bola spravila Sophie Hannah /ako tvrdila kdekade, že miluje Agathu a chce byť verná jej odkazu a pokračovať dôstojne v postave Poirota/ nemohlo by sa stať, že napísala úplne nového Poirota, ktorý s tým pôvodným má spoločné iba meno a postavu.

tak je tu môj zoznam na Poirota podľa Sophie Hannah:

- Poirot by nikdy neodporúčal nikomu, aby pre precvičenie malých sivých buniek trošku jazdili londýnskymi autobusmi

- Poirot by neputoval potajomky sa schovávajúc po nočných londýnskych uliciach po stopách neznámej vydesenej ženy

- Poirot pije bylinkové čaje, sirop de cassis, a horúcu čokoládu ... nikdy by neputoval na druhý koniec Londýna do zašlej putyky len pre ich kávu. kávu pije úplne výnimočne

- Poirot NIE JE nikdy arogantný, a nikdy by sa nezaškľabil znechutene pri pohľade na človeka s ušpinenými šatami

- Poirot sa nespráva hulvátsky, nespráva sa unáhlene, nespráva sa povýšenecky so žiadnym očitým svedkom ... naopak, má vynikajúci zmysel pre to, aby kvapkou lichotenia a zopár dobrými slovami k uzavretému a nedôverčivému človeku prišiel k potrebným informáciám

- Poirot je gurmán ... nezlupne na jeden hlt šálku kávy, nikdy.
- Poirot má držanie: nebozkáva na stretnutie ruky slúžkam
- Poirot by nikdy nikomu nepovedal, že má mozog malý ako ihelníček ... ani len Hastingsovi nikdy nič také nepovedal

- Poirot pozná svoje kvality, ale pozná ich s jemným humorom a šarmom

- Poirot nezačne len tak v blate na ceste z romantizmu prstom kresliť kvety

- Poirot nediktuje poznámky svojmu pomocníkovi, jedine listy slečne Lemonovej
- Poirotom používané francúzske slová sa obmedzujú na zopár fráz, nepožíva francúzštinu hocikde a hocikedy, v každej piatej vete a čokoľvek, čo mu napadne.

.....

atd atd atd ...

toto nie je ten Poirot, ktorého poznajú verní čitatelia Agathinho Poirota.
toto je arogantný, mudrujúci, malicherný, nesympatický, naparujúci sa, vôbec nie milo šarmantný múdry človiečik.
Agatha Christie ho za tie roky popísala dostatočne, očarujúco, a veľmi dôkladne.

Prečo si Hannah myslela, že musí napísať úplne novú osobnosť Poirota, keď ho tak dokonale poznala z diela jeho duchovnej matky Agathy, asi nikto netuší.

Príbeh je vyvrtnutý, vraždy síce zaujímavé, ale koniec unudený, Poirot sa nikdy nesprával tak, ako sa správal v tejto knihe, Agatha nikdy nepísala knihu polovicu v tretej, polovicu v prvej osobe.

asi po 180. stranu je to nuda, nezmysel na nezmysel, Poirot, ktorý sa správa ako naparujúci sa dedinský kohút, aby na posledných pár stranách zrazu len jedna osoba odrecitovala dej a rozuzlenie celého príbehu.

takto Agatha nikdy, nikdy v živote nepísala:

v jej knihe by sme si prečítali nesmierne množstvo skvelo napísaných svedeckých výpovedí, každý by videl svoj diel príbehu trochu ináč, Agatha by nám všetko krásne naservírovala, uložila skladačku, aby nás nakoniec aj tak dostala tou svojou dokonalou fintou, na ktorú mala mať copyright ...

a nakoniec Catchpool ... niekto, kto mal nahradiť Jappa, Battlea, Hastingsa a ešte kdekoho ... je postavička, ktorá len v časti knihy rozpráva dej, ináč je úplne bezkrvný, nemá ani len vlastnú osobnosť, chudák.

Agatha do svojich kníh dodávala tú nádhernú skutočne anglickú atmosféru, čaje o piatej, obložené chlebíčky, rodinné posedenia, cesty vlakmi, staničky a neopakovateľný anglický vidiek ... aj v Londýne.

nič z toho tam nie je, chýba vtip, šarm, pôvab, a prekáža arogantný Poirot.

takmer sa to nedalo čítať ... prelistovať áno, zo zvedavosti. kto nikdy nečítal žiadnu Agathu, bude s tým ako novorodenec s vtipom: pre každého novorodenca je každý vtip nový.

ale nemusí byť dobrý.

teraz len rýchlo zabudnúť, že som do toho vôbec nakukla.

ale ináč úplne v pohode, komu sa takéto páči, nech len kľudne číta.

a vraj Hannah s Pritchardom chystajú aj ďalšie pokračovanie : (

Sophie Hannah: Vraždy s monogramom

:klobuk:

 Excuse-moi, game, toto ja teda radsej ani nezacnem citat.  :reading:

esteze si ma varovala..Merci. :detektiv:

:zubiska:

ušetrime si ďalšie sklamania,  mon ami, nechajme Poirota na dôchodku a pestujme radšej tekvice    :)

Ha presne.

Minule som to čítala. Hroznééé.

Vzala som to, lebo na obale bolo meno "Agatha Christie"  Až doma som zbadala, že je to nejaká iná spisovateľka, ktorá sa akože snaží oživiť Poirota. A ani náznakom sa jej to nepodarilo. Urobila z neho hlupáka a znesvätila ho v mojich očiach.

Detektívka sama o sebe o ničom. Čosi domotané, prekombinované, pritiahnuté za vlasy. 

Hellé nečítaj.

JO NESBO - Polícia

Výborné čítanie, tak ako zatiaľ všetko, čo som od Nesba čítala.

Dej je strhujúci plný zvratov a medzi to všetko taka akurátna dávka sexuálneho napätia. Šialené brutálne vraždy a vrah do poslednej chvíle neznámy.  Rozorvanosť duše hlavnej postavy Harryho.   

Hlavný detektív Harry Hole.  Bože to je chlap. :)  Je do neho zamilovaná polovica policajného zboru Osla, ale ani sa nečudujem. Charizmatický, spravodlivý, úžasný detektív a pri tom ľudský so sexapelom. Tak správne "zlý". 

Jednoznačne odporúčam prečítať. 

Ja som knihy cital ked som bol tinedger.

Co si ja pamatam

http://www.martinus.sk/knihy/autor/Johannes-Mario-Simmel/

tento bol dobry. Vacsinu som mal od neho precitanu a som to kupoval v knihkupectve ci to bolo doma v kniznici.

https://cs.wikipedia.org/wiki/Johannes_Mario_Simmel

4-5-mozno 8 knih som od neho precital  - ja si to uz nepamatam - ale podla mna boli dobre. Realne som precital vsetko co bolo prelozene a bolo ich dost do slovenciny.  Jeden nazov som si pamatal a preto ho nasiel.

Viem - videl som 1-2-knihy boli aj sfilmovane mozno aj viac - a boli dobre - ale mna to uz nezaujima - to bolo pred 20 rokmi.

https://www.youtube.com/results?search_query=Johannes+Mario+Simmel

Teda aspon tri knihy boli sfilmovane ja som ich videl v TV dabovane- ci nasiel  vo videopozicovni.

:detektiv:

vyzerá to tak, že som v balaste našla ďalšieho čitateľného autora ... síce nie úplne bez mráčika na nebíčku, ale je to len zanedbateľný fliačik : )

Simon Beckett

pochádza z anglického Sheffieldu, roky bol najprv muzikantom v Španielsku, potom roky pracoval ako novinár, v 90. rokoch začal písať knihy - napísal štvoricu psychologických románov.  celosvetové uznanie mu priniesla až prvá kniha - thriller s hlavnou postavou dr. Davida Huntera.

odvtedy napísal s ním už knihy 4, u nás zatiaľ vyšli pokiaľ viem 2.

prvá debutová bola Chemie smrti, druhá Chladný popel

dobre mu to píše, knihy sú rozhodne čitateľné, príjemne sa čítajú. hluchých miest priveľa nie je. trošičku viac rozťahal konce, a trošičku tie konce nie sú úplne neočakávané, vlastne od zjavenia sa postáv, ktoré zlo budú mať na svedomí, sa tam motá čosi, že aha aha, neprekvapí ma, keď v tom bude mať prsty : )  ... 

... trošičku na hrane uveriteľnosti príčiny a dôvody, a rád si konce pridupľuje a pritripluje, ale napriek tomu sú to čitateľné príbehy.

čítajú sa vcelku dobre a dr. Hunter je zaujímavá postavička.

---------------------

potom je tu jedna kniha poviedok. musím ju zmieniť, hoci pokiaľ viem, u nás ešte nevyšla /neviem to určite/ ...

je zaujímavá z viacerých dôvodov.

redigoval a dokopy ju dával známy autor krimithrillerov David Baldacci

pospájal do dvojíc amerických a britských autorov krimi, krimithrillerov a thrillerov - mnohí z nich, je to predsa jedna kasta : ) - sa poznajú aj v skutočnosti, a po dvojiciach písali poviedky so svojimi nosnými hlavnými postavami.

takýto počin v literatúre už bol, a nie jeden ... sú už nejaký čas v móde.

zaujímavé je, že Baldacci pred každou poviedkou predstaví tie hlavné postavy od jednotlivých autorov, ako vznikla poviedka, ako ju dvaja autori na opačných koncoch krajiny písali ...

na konci je namiesto akéhokoľvek epilógu predstavenie jednotlivých autorov - a že je to pozoruhodná skupinka:

všetci majú na konte mnohomiliónové svetové vydania /jeden vyše sto miliónov/, série s ich hlavnými hrdinami pod desať kusov nejdú, a pod preklady do 20 jazykov nejdú tiež :)

a nakoniec sú to vcelku čitateľné poviedky, robili čo mohli :).

a úplne nakoniec: pre nás čitateľov prameň, z ktorého môžeme čerpať ďalšie mená ... nie všetky sa v našich končinách prekladali a nie všetci sú u nás známi ... ale tie dvojice sú zaujímavé ... môžeme po nich a po ich hrdinoch aspoň kutať a hodnotiť ich prípadne sami ... :agree:

tu sú, bez nejakého presného poradia:

MICHAEL CONNELLY,  DENNIS LEHANE,  IAN RANKIN,  PETER JAMES

R. L. STINE,   DOUGLAS PRESTON,    LINCOLN CHILD,

M. J. ROSE,   LISA GARDNER,   STEVE MARTINI,  LINDA FAIRSTEIN

JEFFERY DEAVER,    JOHN SANDFORD,   HEATHER GRAHAM

F. PAUL WILSON,   RAYMOND KHOURY,   LINWOOD BARCLAY

JOHN LESCROART,   T. JEFFERSON PARKER,   STEVE BERRY

JAMES ROLLINS,   LEE CHILD,   JOSEPH FINDER

:klobuk:

takze, citame s game rovnaku knihu a kedze som zvedava na jej nazor..cakaju vas tu dufam dve recenzie /to by bola pecka, ak by boli rozdielne/..uvidime :zubiska:

takze je to debut norskeho spisovatela s pseudonymom Samuel Bjork /v skutocnom zivote na nejake priblble meno a je uz dostatocne znamy..preklada okrem ineho aj Shakespeara/

hm..norska detektivka..to znie dobre..ide o knihu  V lese visi andel /v slovencine vysla pod nazvom Cestujem sama/

kritiky su nadsene a pisu o lierarnej senzacii..ved kuknite http://www.martinus.sk/?uItem=212429

 

„Člověk je skoro v pokušení nazvat tuto knihu učebnicí moderní detektivky. Takhle se to má dělat! (...) Jsou tu všechny nutné ingredience a jsou namíchány s naprostou bravurou.“
Folkebladet (DK)

„Zcela brilantní norská detektivka, která má všechno, co si jen lze od dobrého příběhu přát. Uvěřitelné a poutavé postavy. Nesmírně napínavou zápletku, jež v sobě skrývá hrůzné tajemství. A nečekaně působivé vystižení různých míst, kde se děj odehrává, jež vytváří velmi příjemný kontrast mezi městskými scénami a těmi zasazenými do venkovské krajiny.“
Aftonbladet

takze je to to na co sme tak dlho cakali? skvela detektivka??

ja som si onehda urobila pyzamovy den a precitala danu knihu za jeden den... :yes_yes:  skvele to bolo..ten pyzamovy den myslim.a teraz podme ku knihe...o co tam ide?

takze kratka anotacia

 

Brilantní norská detektivka, skrývající hrůzné tajemství Holger Munch miluje vážnou hudbu, matematické hádanky a pokuřování cigaret. Kromě toho je policejní detektiv. Už se chystá do důchodu, v němž si tohle všechno užije, jenže Norskem právě otřásají podivné vraždy šestiletých holčiček, které někdo obléká do bílých šatiček a nechává v lese s cedulkou „Cestuju sama“ na krku. Munch se tak musí postavit do čela speciální jednotky a hlavně přesvědčit Miu Krügerovou, slavnou vyšetřovatelku, aby se vrátila do služby. Podaří se mu to? Dokáže Mia Měsíční paprsek, jak jí přezdívají norská média, vyřešit případ plný symbolů a slepých uliček? Vrah si s detektivy evidentně pohrává a celé Norsko se může jen strachovat, že se v lese objeví další malý anděl.

fiha...

no koniec srandy ..ta kniha je neskutocne zla a precenovana viac ako je unosne

ten stary tucny blb vysetrovatel ide prehovorit nejaku svoju byvalu kolegynu s genialnym usudkom..ktora caka len na to, kedy sa na 10-te vyrocie smrti svojej sestry  zmarni..cakanie si krati chlastom a tabletkami /tiez vam to znie nejako nepravdepodobne..zit 10 rokov..a potom zialom spachat samovrazdu? preco nie hned?/ no nic..asi to mala byt len demonstrativna samovrazda, lebo Mia /ona genialna spita vysetrovatelka/ nerobi caviky a hned kyvne na to, ze ide chytat vraha malych dievcatiek.

No tak nasla sa mrtvola, dievcatka, obesena na strome..Mia dostane fotky..a dedukuje a kombinuje,analyzuje..a rozcujuje ma..az do vyvrtky..aj Sherlock Holmes by sa asi radsej vratil do materskej skolky alebo skocil do vodopadu dobrovolne...

vycitat z jednej ciarky na malicku..ze je to cislo a bude ich viac..chce vela fantazie..na strane citatela rezignaciu na myslenie

roman ma dve paralelne roviny a obe koncia happyendom..ake rozkosne..fnuk..

objavuje sa tam vela postav, ktore su tam viac menej ako vata..mam dojem, ze autor si urobil kostru, na ktoru potom lepil kde co, aby sa mu to nerozpadlo..az to je nejake splacane a nik nevie preco   to tam je..asi len na efekt..presne na efekt..kopa ohurujucich cinov, veci a dejov, za ktorymi je zufalo prazdno..

takze mame bandu vysetrovatelov, ktora patra po vrahovi malych dievcatiek /obete pribudaju/ a napotvoru aj vnucka hlavneho vysetrovatela je presne vo veku obeti...

 hlavny vysetrovatel ma zalubu v hadankach..ale inac je hlupy ako tago...jednu sice vylusti / a kto nie/..ale ta podstatna je nad jeho sily..ten novy hacker je jaka nahodicka, vsak?

vtipne je, ze mu to posiela vrah, ktoreho pozna z fora, kde podobne somariny lustia..dufam, ze my to tu mame lepsie osetrene

no ak tak sa zamyslim tak norska policia je este viac tragikomicka ako ta nasa..odpocuvaju si telefony, ktore potom aj tak nepouzivaju, utajene byty nestrazi ani ziva dusa..svedkovia slepo veria sms z neznameho cisla, nejaky prislusnik elitnej jednotky sa len tak urve a vleti na zlocinca..lebo to uz dlhsie nemoze vydrzat :zubiska:  /pokracovanie o chvilu/

vysetrovatel, ktory je osobne do pripadu zainteresovany nie je z neho okamzite odvolany a este kopa podobnych nezmyslov...

v pribehu je este paralelna vetva z nejakou priblblou sektou, ktora laka od starych ludi peniaze...obe vetvy su spojene cez vraha a jeho pomocnika...a obe su to cvoknute zenske..

chcete pocut motiv?..noo jednej cvoklej zene zomrelo dieta, ktore onehda uniesla..a teraz povrazdi 5 dalsich dievcatiek + psa, aby jej decko v nebeskej skole nebolo same..planuje to roky..vyuziva k tomu kde koho..ten napad s natocenim ukrytu a zlymi gps suradnicami..no smiech cez slzy..

no a nakoniec chce spachat samovrazdu a zavradzit aj superMiu..no neuverite, ale aj vrahyna mala sestru, ktora skoncila podobne ako sestra Mie.. :zubiska:

vrahyni pomaha komplicka..prehovaraju dedkov v dome seniorov, aby dali prachy sekte..a nieco kvapne aj im..divne nie??..naco su mi prachy, ked sa chystam skoncovat so zivotom??

komplicka je tiez nejaka vysinuta..mna by zaujimalo kde fakt byvala..to sa asi nedozvieme..ozaj daju sa vsetky tie nezmysly ospravedlni len tym, ze to boli vysinute zeny..v knihe asi ano..

naco nejaku logiku vsak boli sibnute, nie??.no nie..mne to nestaci...

takisto chcem vediet, kde sa zdekovali rodicia tych chlapcov?

a prevedenie zlocinu??

obesit cudne oblecene dievcatka na strom..podla opisu tak do vysky aspon 4m???...je to technicky take lahke? ozaj o stopach po rebriku sa v knihe nepise nic..skuste si niekedy vyniest spiace dieta aspon na druhe poschodie..tazke, vsak?..a teraz si skuste predstavit, ze s nim leziete na strom a idete ho obesit. ....

vrahyna je ale superzena, ktora je na nete ako ryba vo vode, vyzna sa s dlhodobom strategickom planovani..ovlada Shakespeara :P ...taha norsku policiu aj novinarov za nos ..su to trdla neschopne..ale aj tak..

no je toho vela..

mne sa to nepacilo, bola to blbost..len teraz neviem, ci som blb ja, alebo ta kopa nadsenych citatelov, ktory v zivote necitali nic lepsie....ak sa mylim ja..to je ten lepsi pripad..ak nie..ide to s citatelmi tejto planety z kopca...fnuk

game..si na tahu...

:detektiv:

no čo ešte dodať?

dosť všeličoho ... aj keď podstatu Hellé napísala verná svojmu sarkazmu, ale pokročme ešte o kúsok ďalej :)

takže:

pustila som sa do čítania vážne, s vervou a dôverou, že tentokrát to bude skutočne tá katarzia, to Niečo, skrátka Detektívka.

odpustila som kdejaké hatlaniny a zeleniny, s dôverou do polovice knihy som skrátka síce s brblaním, ale čítala pomerne v pohode.

od polovice už to išlo do kytek, a v poslednej štvrtine ... ajaj.

tak teda drobnosti:

autor zdôrazňuje u svojho hlavného detektíva jeho záľuby - v hádankách a matematike a v šnúrovom fajčení.

to fajčenie bez jedinej chyby dodržiava, zpaľuje jednu od druhej, ale aj v tom je čosi nie celkom v poriadku ... on len húli, vôbec nevychutnáva ... fajčiari fajčia zvyčajne s pôžitkom ... no nevadí.

záľuba v hádankách a matematike zostáva ale žiaľ na papieri a v hlave autora ... podľa mňa len akosi potreboval ozvláštniť jedného zo svojich detektívov, tak mu vymyslel toto ...

čo bola chyba, pretože čitateľ trochu celý čas čaká, že začne používať aj ten mozog hádankára ...

Mia ...

... nekonečne veľa a nekonečne dlho po celej knihe autor rozoberá jej duševný stav, nakoniec je to namiesto toho, aby ju človek začal chápať, nuda.

jej geniálny mozog na dlhodobej kúre zobania farebných psychiatrických liekov s protichodnými účinkami plnými hrsťami každých cca desať minút zapíjaných alkoholom a potom v celej knihe pracné vyhrabávanie sa z toho zahmleného oparu pomocou alkoholických excesov a opileckých orgií mi silne pripomínali tú ožranku z knihy Dievča vo vlaku ... ten istý princíp.

toľko kdejakých vedľajších postáv ... čakala som, že sa nakoniec akosi všetko dá dokopy ako ozubené kolieska ... ale priveľmi to nezapadlo.

áno, objavila sa postava zo začiatku knihy so zabudnutou informáciou, aj sme dostali nakoniec vysvetlenie, prečo niekto niekomu kdesi na predmestí obesil šteňa ... ale bolo toho priveľa, priveľmi prešpekuľované, priveľa drobností .... všetkého priveľa

niekoľko línií zločinných príbehov, niekoľko línií zločincov, dve vyšinuté ženy, každá ináč .... asi preto dve, aby policajti vo svojej geniálnej naivite celý čas mohli sledovať tú jednu vyšinutú a zvolať "heuréka", keď na ňu kápli ...

a ešte k tomu má dve rozlične sfarbené oči ... taká náhoda.

v skutočnosti ... aby som zostala štýlová - "psychologicky" na  jej psychickú poruchu jej počínanie - obabrávanie starých ľudí o peniaze - vôbec nesedelo ...

a teraz:

hlavná zločinná postava - ktorú autor na posledných stranách asi 37 krát pomenúva ako psychopatku ... je psychopatka par excellence ....

myslím, že autor videl priveľa kdejakých filmov o kdejakých sériových vrahoch ... dokonca mám podozrenie, že rád sleduje seriál Criminal Minds

svoju hlavnú psychopatku obdaril nielen všetkými odpozorovanými gestami, rečami, ťahmi, mimikou, úškľabkami, plánmi, nekonečnými sarkastickými rečami,  ... ale aj nekonečným radom "spúšťačov" ... teda dôvodov, prečo robí, čo robí ... :

je tam neplodnosť,

je tam únos dieťaťa z pôrodnice, je tam jeho smrť spôsobená práve tým, že ho uniesla a nemohla priznať ...

je tam ovládanie inej neplodnej ženy, ktorá je príhodne sama psychicky chorá, je tam jej pôsobenie na chlapov, ktorí jej zobú z ruky ...

je tam sestra, ktorá zomrela podobne ako sestra Mie, utopená v drogách,

je tam kdesi v diaľavách "človek, o ktorom sa nehovorí" - v preklade, ktoré si musí doplniť sám čitateľ, pravdepodobne jej drakonický socio- či psychopatický otec,

je tam od otca zdedená guľovnica,

je tam tá prefíkaná figúra s roky dopredu nastraženým "zábavnývm a strachuplným" videofilmom,

- a z neho vyplýva, že slečna hlavná psychopatka ovláda aj umenie podkladania výbušnín či čoho ... lebo v náznakoch je tam naznačené, že policajné komando čaká obrovské bummmm! na nastraženom nesprávnom mieste, kam ich chcela tým videom nalákať ...

pozor!

to ešte nie je všetko - hlavná psychopatka stíha sledovať tajné byty polície

pozná číslo telefónu dcéry hlavného policajta, naláka ju na sms, a šlohne vnučku hlavného policajta - hádankára a matematika - priamo z nestráženého tajného domu ...

to ešte stále nie je všetko:

stíha zacestovať niekoľko sto kilometrov ďaleko, a na hrobe Miinej sestry sprejom prečiarknuť meno tej sestry a nasprejovať meno "Mia" ...

určite som na kdečo zabudla ... na jednu osobu je toho priveľa.

linku s falošným pánbožkom a sektou sa mi nechce rozoberať ... je to tam druhá linka, úplne zbytočná ... a spravila to už dokonale Hellé.

nikdy sa nedozvieme veľa vecí ... nikdy sa nedozvieme, ako píše Hellé, kam v čerty zmizli na týždeň rodičia chlapcov, kde bol skutočný políciou hľadaný byt vedľajšej komplicky, čo dostala do žíl Mia od hlavnej psychopatky - skúsenej ošetrovateľky, ktorá ju napichla na infúziu s jasným úmyslom zabiť, ale čo sa nestane: Miu po celých hodinách po dotečení vražedného koktajlu v nemocnici zázračne oživia a už sa ani nechce zasamovraždiť ...teda zatiaľ, možno v ďalšej knihe potom zasa ...

na konci knihy sa konečne dozviem, že jeden z policajtov je kúsok pred dôchodkom, a nie čiperný mládenec, no to sú mi veci ...

kniha má  cca 400 strán ... vyhodiť polovicu postáv by neškodilo.

vyhodiť polovicu vedľajších kravín by neškodilo

urobiť z tých dvoch liniek dve skutočne dobré detektívky by neškodilo.

toto je jeden obrovský mišmaš.

načatých tisíc liniek, nedokončených.

zasa raz kniha, kde sú žiaľ noví čitatelia zvyknutí na brak, kde tlieskajú nezmyslom a netušia, čo je dobrá detektívka ...

keď píše každý, kto si urobí kurz "tvúrčího psaní" a každý kto vie písať na klávesnici proste napíše detektkívku či thriler ...

kdeže sú časy skutočných detektívok ...

:klobuk:

himbajz, baby, naco to vlastne citate ? mne to pripada ako cisty masochizmus

... a ja som vyhlásený masochista :)

ale nie ... vážne: ja čítam preto, lebo som čitateľ.

konkrétne táto téma kompletne celá dáva odpoveď na tú otázku ... ani zďaleka nedočítam všetko, čo začnem ...

je to tu popísané a rozobrané do detailov, moja / a nielen moja / obľúbená téma :)

v posledných rokoch píše každý, kto má na zadku dieru, vychádzajú neskutočné množstvá thrilerov a rádoby detektívok - platí tu jedno:

kto nepozná klasiku, a začal čítať pár rokov dozadu, 10, 15, 20 ... mladí čitatelia, ktorí prichádzajú na chuť "detektívkam", alebo si prečítajú sem tam nejakú, nepoznajú rozdiel ...
tlieskajú knihám, ktoré za to vážne nestoja ... lebo nepoznajú iné.

ako hovorí ten starý vtip: každému novorodencovi je každý vtip nový  ... noví čitatelia si myslia, že toto je tá správna literatúra, fú, to je kniha ... a pritom je to nedorobený brak bez logiky.

to je krásne vidieť na weboch, kde sa hodnotia knihy ... nielen na našich, aj na zahraničných. rozdeľovanie hviezdičiek bestsellerom presne zodpovedá čitateľom a ich skúsenostiam.

čo sa týka konkrétne tejto poslednej knihy - dočítala som ju preto, lebo sme si s Hellé povedali, že dočítame a zrecenzujeme ... baví nás to. :)

a okrem toho hľadáme tú skutočne dobrú Detektívku. Knihu, ktorá má to Niečo, čo dobrý thriler alebo kvalitná detektívka má mať ... pri tom množstve nových autorov je ich žalostne málo ...

to je trend dnešnej doby, nielen v detektívkach a literatúre ... uspokojujeme sa s odvarmi a umelinami, tlieskame nedorobkom ...

priam tu platí nepriama úmera: čím väčší marketing a humbuk okolo nového autora a jeho prvotiny, tým slabší odvar.

baví ma recenzovať autorov a knihy - detektívky sú moja srdcovka, a dobré detektívky dupľom ... tie skutočne zlé si zaslúžia zlú recenziu ... a našťastie nie sme samé, kto sa odváži zlú receniu na vyhlásený superhyper bestseller napísať, to je dobre :agree:

:detektiv:

detektívkari zrejme poznajú autora menom Mickey Spillane ... jeho meno sa sem-tam objavovalo, spomenuté, ale jeho knihy nikdy.
za blahých socistických čias sa v krajinách východného bloku nevydával, a dokonca bol vlastne niečo ako prototyp pokleslej literatúry.

skutočnosť je tak trochu inde - Mickey Spillane prostredníctvom svojho súkromného očka Mike Hammera bol nesmierne zaujatý proti komunistom ... v jeho knihách sa často zaoberá tajnými americkými komunistickým spolkami, ktoré Mike v povojnových rokoch a rokoch maccarthizmu nesmierne nenávidí a likviduje ... to bol jeden z hlavných dôvodov, prečo u nás nevychádzal.

samotný MIckey Spillane (1918 - 2006) bol zvláštna postava aj medzi americkými autormi krimi.
pôvodne tvoril comicsy, známe svojou nesmiernou naivitou a nesmiernou brutalitou.
postupne presedlal na písanie detektívok, v ktorých z komiksov zostalo hodne aj z naivity, aj z brutality.
jeho Mike Hammer má tvrdú päsť, pištoľ vždy poruke, a jeho knihy sa radia kamsi medzi Dashiela Hammeta a jeho súkromných detektívov, a Phila Marlowa a knižný noir ...

Mickey Spillane sa rád štylizoval do polohy svojho MIke Hammera, rád sa s ním stotožňoval ... rád vydával prehlásenia, ktoré pohoršovali vtedajšiu slušnú spoločnosť, pri tom bol nefajčiar, abstinent, a člen Svedkov Jehovových ...

popri tom sa trikrát oženil, bol zberateľom zbraní a viackrát sa verejne postavil proti odporcom vojny ... čo sa všetko premieta aj v jeho knihách - jeho Mike Hammer je bývalý vojak, absolútne oddaný myšlienke potrebnosti vojny, konzervatívec a absolútny odporca komunistov v každej podobe ... to všetko Spillaneovi vynieslo priateľstvo s tvrdo konzervatívnym Johnom Wayneom ...

dostali sa mi do ruky dve jeho knihy ... svojho času sa v AMerike predávali veľmi dobre, a takmer všetky boli sfilmované, a Mickey Spillane s veľkým uspokojením kvitoval obrovské príjmy, čo mu toto všetko prinášalo.

vlastne sa nie je čomu čudovať, že jeho knihy sa u nás nevydávali :)

dostali sa mi do rúk dve jeho knihy ... dobre napísané, naivné, absolútne protikomunistické a protisovietske, Mike Hammer citlivý, konzervatívny, vlastenecký, zamilovaný a tvrdý ako skala ... prečítať sa dalo, a bolo poučné ... aspoň už konečne mám predstavu, o čom je Mickey Spillane  :klobuk:

 

Tak Colombo siel na sever a my pojdeme na juh. Zmena vzduchu nezaskodi  :zubiska: a severske detektivky sa v poslednej dobe nejako zvrhavaju, v Osle ci Helsinkach sa uz clovek vyzna lepsie ako v susednej dedine aj na severske mena si clovek zvykne, vsak mily Watsonson?

tak podme na juh..

po vsetky tych blbych skusenostiach s detektivkami v poslednom case, som bez ocakavani siahla nahodne po tomto diele

Deon Meyer - 13 hodin 

je to juhoafrican a v knihe spomina Kapske mesto aj Stolovu horu, tak mu budem verit, ze sa v africkych realiach vyzna

a tak o co v knihe ide?

 

 

Někdo by detektiva Bennyho Griessela nazval legendou. Jiní by řekli, že je to starý opilec. Ať tak či onak, na to, aby mohl být povýšen, šlápl Benny v průběhu let na kuří oko příliš mnoha lidem. Nyní se pokouší zůstat střízlivý a snaží se vyškolit novou generaci bojovníků se zločinem. Když ale v Kapském Městě zmizí americká turistka, panikařící politici si hned vzpomenou, koho je třeba k případu povolat. Benny má jen třináct hodin na to, aby zachránil vystrašenou Rachel i svou kariéru. A aby toho nebylo málo, musí vyřešit ještě jeden případ – vraždu jihoafrického hudebního manažera. Benny vydržel střízlivý už 156 dní, avšak další dny bez pití budou pro něj obzvlášť náročné...

a no zazrak takmer.. :thumbsup:

nie je to prave detektivka anglickej skoly, skor thriler..ale konecne kniha, pri ktorej som sa nemusela rozculovat..

+ detektiv ja v ramci zanru ok..alkoholik, ktory byva oddelene od svojej zeny

+ policajny zbor su normalnil ludia bez superschopnosti..ziaden genius a iteckar s IQ vyssim ako Stolova hora, hlavny detektiv tusim iba hra na gitaru..

+ naucite sa zopar nadavok v afrikancine

- ak ste mali problem so severskymi menami..tu budete mat vacsi.

+ dozviete sa nieco o miestnych pomeroch

+ velmi osviezujuce je, ak sa to da tak povedat, ze obete vrazd su vcelku a zabite velmi beznym a uveritelnym sposobom..tych par odcvaknutych prstov je ok.

+ dovod vrazdy je tiez pochopitelny, nik tam nevrazdi preto, aby vyvolal z podsvetia keltsku bohynu ani aby jeho decko malo spolocnost v nebi a ine hovadiny

+ zlocinci sa ukryvaju na okraji mesta v starom sklade a nemusia si pracne budovat podzemne izby s kamerovym systemom a pod. :P

ak vezmeme do uvahy, ze ludia sa vrazdia pre peniaze, kvoli laske, moci, pripadne aby zakryli iny zlocin..tak tak to bolo aj tu..a stacilo to..ziadne efektne serepeticky okolo..zopar guliek a nejaky ostry noz... :zubiska:

proste bolo to   uveritelne  .. :agree: ah ako malo uz cloveku staci. nie, nebola to kniha, z ktorej clovek padne na zadok, ani som to nemusela citat do neskorych vecernych hodin...

bola to len taka obycajna prijemna detektivka.. :ahooj:

:detektiv:

Linda Castillo je americká autorka, píše od roku 2000 ... napísala kopy romanticko- napínavých ružových kníh pre Silhouette a Harlequin, ročne tri aj štyri kusy ... možno sa jej prejedla ružová cukrová vata a pustila sa po vzore mnohých svojich kolegov do krimi thrillerov.

vytvorila rad kníh s Kate Burkholderovou, a vytvorila záležitosť, ktorú vydavatelia radi nazývajú "amishské krimi".

takže ... doteraz napísala z tejto rady 7 kníh ... dostala som sa k piatim, po prvých dvoch som nutne potrebovala prečítať aj tretiu v rade, potrebovala som si trochu ujasniť veci ...

- na zadnej strane obálok kníh /a na nete/ sa usmieva anjelská tvárička autorky, pod takýmito obrázkami býva zvyčajne napísané: autorka žije v štáte Y, v  malom meste XXX, spolu so svojimi štyrmi deťmi, siedmimi mačkami, dvomi starnúcimi psami a manželom.  to je ok, to tak býva.

- niečo také, že amishské krimi, neexistuje ... a stopercentne to tak nie je ani v týchto knihách ... to nie sú amishské krimi, to sú krimi-thrillery, ktoré sa odohrávajú z časti v amishskom prostredí, a hlavná postava má amishké korene

- o samotnom amishskom živote sa nedozvieme takmer nič ... dozvieme sa, že jazdia na bričkách a že nesvietia elektrinou a že majú farmy ... to vie zrejme každý bežne

- čo sa ale dozvieme, je hlavne sexuálny život 14  a 15 ročných amishských detí ... ale o tom vrchovato
- autorka amishov likviduje po tuctoch ... po jednom jej nestačí, naraz vždy najmenej troch, to je minimum, v jednej knihe 7 - 10 amishov v nebi je norma ...

príbehy sú napriek tomu všetkému čitateľné, aj keď majú zopár divných miest, autorka bežne používa tradičné detektívkarske klišé, a poháňa príbeh nakopením ďalších a ďalších katastrof ... až do nepríčetna.

malomestké prostredie aj s miestnou politikou, xenofóbia, a hlavne veľa starostlivo zakrytých sexuálnych deliktov, to všetko tam je.

k hlavnej ženskej postave detektívky pridala jednu vedľajšiu hlavnú mužskú vyšetrovateľskú postavu /John Tomasetti /... obe postavy sú samozrejme ranení, psychicky životom veľmi doráňaní ľudia, to už ináč ani nemôže byť.
na konci každej knihy sa pridá hlavnej ženskej postave aj celá hromada fyzických zranení, od poriadnej hrče na čele po zlomenú ruku a guľku kdesi v nezávažnom mieste na tele čo len chcete ...

veľmi podivný vzťah tých dvoch, zistíte, až si prečítate. ...

takmer som odložila bokom už prvú knihu, keď som ju začala čítať, tak ma znechutila jedna vec ... nesmierne mi prekáža /odjakživa a u každej knižky/  ICH forma v PRÍTOMNOM čase.
to je des.
keď je reč o konaní ostatných, a o jej občasnom partnerovi, či hocikom inom v knihe, používa normálny rozprávačský minulý čas.

len Kate Burkholderová, "náčelnica" malomestskej polície o štyroch mužoch posádky, rozpráva teraz a tu ...

pritom takmer doslova paroduje Phila Marlowa, aj v nemiernom pití alkoholu a posedení v baroch, niečo na spôsob:

- vytrasiem jedno Marlboro, pozriem napravo, pozriem naľavo, myseľ mám zahmlenú a cítim sa hrozne po včerajšej opici.

samozrejme nesmú chýbať konce: povinné kataklyzmatické konce, kde unikne dievča o vlások smrti, alebo kde zlosyna zastrelí, a potom na dvadsiatich stranách a v nasledujúcej knižke na ďalších dvadsiatich bude vysvetľovať, aké jej to spôsobilo trauma a prehĺbilo jej nespavosť.

prvé dve knihy relatívne ok, tretia kniha v rade bola zatiaľ najslabšia ... priveľa duševných omáčok, a ešte kdečo okolo. autorka tvorila vatu ... aj keď príbeh bol dosť hutný a tradične ho vrstvila ďalšími zločinmi, akoby sa nevedela celkom pohnúť z miesta.

ale aj tak je to zaujímavé:

keby som musela hodnotiť tieto knihy hviezdičkou od 0 do 5 - oscilujem medzi  ** a ****.

napriek tomu, že autorka postupne pridáva vrstvy svojim hrdinom, sú tie postavy akési ploché ... niečo nedopovedané, tá ich forma v prítomnom čase je hrozná, obete kántri skutočne s fantáziou, pridáva fičury a ďalšie a kdejaké ďalšie zločiny, na začiatku vždy upodozrieva ľudí, o ktorých je čitateľovi jasné, že sa mýli, ...
aj keď sú tie príbehy plné klišé, trochu spestrené existenciou amishov, v podstate sú vystavané gradované, a sú to celkom dobré krimithrillery ...

len občas niečo znechucuje. chýba tomu niečo na plynulosti, sem tam niečo na logike, dorbnosti sa strácajú, niečo nie je dorozprávané, a prítomná ich forma tu a teraz ... drobnosti.

na jedno prečítanie ich odporúčam celkom iste.

možno len jednu, prvú, možno niekto potiahne všetky.

a ja ... keď ich už mám, tak ich celkom iste prečítam, a to je odo mňa celkom iste hold autorke ... a dosť veľký. priveľa kníh som odložila nedočítaných.

:klobuk:

... z Lindy Castillo som dokázala prečítať jednu za druhou 4 knihy z jej amishskej série ... po prečítaní štvrtej a prvých piatich strán piatej knihy som sa z tých pírbehov sčemerila. to nesmierne krvavé hromadné hubenie amishov sa mi práve tak prejedlo, že na začiatku knihy vyhubená rodina aj s výstavným koňom bola tak akurát.
dočítam, možno, raz, ale potrebovalo to pauzu.

nemám problém čítať siahodlhé série, dôkazy sú kdekade tu, ale toto som vážne nedala.

:detektiv:

Leena Lehtolainen

je fínska spisovateľka, autorka kdečoho, prvú knižku napísala už keď mala 12, a už tam sa objavujú detektívne prvky. napísala hromadu kníh, preslávil ju rad detektíviek s inšpektorkou menom Maria Kallio, ktorá sa neskôr stane komisárkou.

švédske a nórske mená v severských detektívkach sú balada ... dokonca aj v islandských menách je řád, na ktorý sa človek naladí :)

s fínskymi menami je to úplne ale úplne iné ...

a z tohto hľadiska je úplne jedno, že kdesi v praveku pred tri, štyri či viactisíc rokmi pochádzal aj tento jazyk z ugrofínskych jazykov, odvtedy sa vyvíjal úplne samostatne a úplne  ináč - píšem to preto, lebo aj maďarskí čitatelia mali s fínskymi menami problém, a vážne sa nedivím : )

nie je podľa čoho poznať, či sú krstné mená mužské či ženské, zdvojené samohlásky a spoluhlásky sa kopia a kopia, mená typu Puuppoonnen sú priam etalón a jedno z najľahšie čitateľných ... vážne je to zaujímavé :)

a teraz detektívky madam Lehtolainen:

v prvom rade ... dajú sa čítať. čítajú sa pomerne dobre, sem tam som preskočila odsek, ale často to nebolo.

Maria Kallio je bežná žena, ktorá sa vydá, má malé deti, behá do škôlky, rieši byt, manželské problémy, pracovné záležitosti a sem tam nejakú podivnú malomestskú vraždu.
človek sa hodne dozvie o živote vo Fínsku, a je to typ detektívky, ktorú mohol ktokoľvek napísať aj u nás.

kedysi išiel jeden taký seriál, náš, čosi so starým mestom ... tuším Kriminálka Staré mesto, z ktorého som kde tu videla pár minút ... tieto fínske detektívky pôsobili zrovna tak, aj rozhovory, aj problémy, aj celé vyznenie toho malomestského domáckeho policajného zázraku ... len lepšie napísané. pútavejšie, a bez slabých hereckých výkonov.

čo autorke možno prirátať k dobru, nerozpisuje krvavé šialenosti, nikto nikoho nemučí a netečie krv prúdom ... čoho sa nevedela vzdať, sú trochu prešponované konce, ale nie priveľmi - nekoná sa kataklyzma, len to trochu napne a vyšróbuje.

príbehy samotné sú viac psychologické, noria sa do minulosti, a korene jej zločinov sú kdesi tam.

podivné domácke čítanie, a trochu podivné vyšetrovanie Marie, niečo ako pokus omyl ... čo občas trochu ide na nervy, ale nakoniec sa to poddá, čitateľ tomu príde na kĺb ...
v jednej z kníh jej to priamo jeden z jej kolegov - podriadených povie aj priamo v príbehu: tie tvoje teórie, vymýšľaš ich ako na páse a upodozrievaš každého, kto príde, v nádeji, že sa náhodou trafíš.

skutočne to tam takto je :)

keď sa človek naladí na tú domácku vlnu, na každodenný život, na to, že políciia pracuje takmer ako tu, teda sa nepretrhne,  že nikto tam nie je rambo ani colombo, ale sú to celkom slušne vyskladané príbehy, sú tie knihy vskutku čitateľné.

:)

:detektiv:

už dlhší čas, a to znamená skutočne dlhší čas, pár rokov, mám pripravenú hromadu kníh, z ktorých niektoré som kedysi v praveku už čítala, niektoré nie, niektoré si hmlisto pamätám, niektorým si pamätám obálky ... ešte z čias, keď som občas čítala knihy, ktoré otec nosil z knižnice, a neskôr som si ich nosila sama ... mi dovolili tety, lebo vedeli, že čítam doradu ...

tak, ako u nás boli edície detektívok Zelená knižnica, Labyrint, u čechov napríklad Šedé knihy po trojiciach detektívok, mali maďari dve známe edície krimiliteratúry, obe brožované:

jedna bola Čierne knižky / mali čiernu obálku s farebným obrázkom na pol strany, a druhá boli žlté knižky, so žltými vrchnými doskami spredu aj zozadu, a s jednou bielou podobou malej čajky v jenom hornom rohu, podľa toho mala edícia meno Čajka.

čítala som ich všetky krížom krážom, mám zo všetkých edícií doma hromady, a kedysi som ich čítavala občas pekne doradu znovu všetky.

potom to načas prestalo, odstala som sa k čítačke a ku kope iných kníh ...

ale po kope nových kníh, o kvalite ktorých hovoria tu vyššie naše recenzie, som si chcela spraviť chuť Deaverom ,... ale nevyšlo ... dala som si s chuťou  pár jeho kníh, ale tá posledná bol aj na Deaverove pomery desivý guláš, a statočný ... ale aspoň netiekla krv prúdom.

podstatné je, že som sa práve na chvíľu vrátila k prastarým detektívkam, čo som doteraz čítala, všetko to boli 70. roky ... od hippies až po svojrázneho amerického detektíva japonského pôvodu, zvláštne je, že tie príbehy prakticky všetky nejakým spôsobom spomínajú druhú svetovú vojnu ... tá bola vtedy ešte veľmi čerstvá minulosť ...

niektoré sú krásne romány, písané skvelo, niektoré sú úsmevné, s geniálnym neomylným detektívom, niektoré pekne psychologické, ale na odpočinok od dnešných krvákov sa momentálne práve hodia ....

jedno im treba uznať:

nekričí z nich, že sú písané rovno pre Hollywood, nie sú písané s vidinou: moja prvotina, z ktorej bude Bestseller!, nie sú v  nich ľudia mučení, drvení na prach, sekaní, rúbaní, krájaní, kúskovaní, netečú v nich potoky krvi ...

len jednoducho dostanú guľku do čela, jednému síce raz odrezali hlavu, ale to malo svoje veľmi racionálne dôvody, a jeden súkromný detektív dostal furt nakladačku, ale on tiež nelenil ju vracať  ...

tí ľudia tam vlastne dostanú infarkt, guľku, výprask, ľahnú a zomrú, a detektív sa môže snažiť ... ale nie, sú tam aj vážnejšie prípady a témy, ale stále je to úplne iný svet ...

neviem, dokedy mi to teraz vydrží, mám ich k ruke hodne ...  ale na odpočinok od šialeností v dnešných bestselleroch je to momentálne takmer balzam ...

:klobuk:

:detektiv:

zahrabla som ešte hlbšie ... zo starých úlovkov zo starej knižnice som si pamätala meno Berkeley Anthony ... trochu som si ho obnovila.

Anthony Berkeley Cox (1893 – 1971), anglický autor detektíviek, tvoril prevažne v tej slávnej dobe klasických detektívkarov, keď na jednej strane tvorili ľudia ako Rex Stout a Erle Stanley Gardner a Agatha Christie ... a na strane druhej celý húf jedno, max. dvojknihových detektívkarov, ktorí sa naučili či učili remeslu na korešpondenčných kurzoch ... čo je vlastne dobová obdoba dnešných kurzov "tvůrčího psaní" ...

takže nič nové pod slnkom

Anthony písal pod pseudonymami Francis Iles, Anthony Berkeley a A. Monmouth Platts.

po prvej svetovej vojne pracoval ako novinár, prvý román vydal anonymne roku 1925, tam stvoril svojho amatérskeho detektíva Roger Sheringhama, ktorému potom venoval jednu sériu svojich kníh.

s najznámejšími autormi svojej doby, Agathou Christie, Freeman Wills Croftsom a plejádou ďalších autorov založil Klub detekcie

neskôr písal aj recenzoval pre Daily Telegraph, Sunday Times, Manchester Guardian. bol kľúčovou postavou svojej doby pri rozvoji kvalitnej detektívky.

rozhodne treba tejto jeho generácii uznať, že netečie krv prúdom a nemučí ľudí ...

čítanie Berkeleyho je príjemná detektívna hra, obzvlášť jeho Otrávená bonboniéra, kde si brúsia dôvtip amatérsky pátrači, a vznikne celá plejáda riešení jedného zločinu.

je to čítanie pre čítanie, je to hra s čitateľom, klasická detektívna klasika, kde je mŕtvola vlastne len rekvizita, na ktorej sa dajú brúsiť pazúriky dôvtipu ...

:klobuk:

:detektiv:

ďalšia britská dáma - detektívkarka 20. storočia je u nás neveľmi známa   Margaret Yorke   (1924 - 2012)

publikovať začala novely r. 1957, po celej plejáde nie veľmi dobre prijímaných noviel sa pustila do detektíviek.

za jeden svoj román dostala Diamantovú dýku, prekladaná bola do 16 jazykov, a v rokoch 1979 - 1980 bola predsedkyňou asociácie autorov detektíviek.

má rad detektíviek s oxfordským univerzitným profesorom anglickej literatúry Peterom Grantom, ktoré sú viac "anglické" ... príbehy viacemenej z britského vidieka, vcelku príjemné nenáročné čítanie, podobné Agathe.
a profesorom Grantom začala úspešný rad pomerne príjemného odpočinkového čítania, niečo, čo od dámy v anglickej detektívke čitateľ viacmenej očakáva.

v r. 1974 začala písať iné detektívky, a písala ich vlastne až do konca ... zmenila "bežné" príbehy slovutného profesora za detektívky psychologické.
v týchto knihách sú veľmi prepracované psychologické profily a správanie sa postáv, kompletne ich uvažovanie, myslenie, cítenie, vzťahy, rodinné väzby, únava z dlhých vzťahov ... je tam viacmenej všetko, a kvalitne.

napriek tomu je väčšina týchto príbehov dosť ... nudná. dlho trvá, kým sa príbeh rozbehne, zvyčajne poznáme, kto je dobrý, kto je zlý, kto ako zmýšľa, kto chce robiť zlobu a kto len trpí - pretože nám to autorka povedala.

zvyčajne vieme, kto je páchateľ, a my potom len sledujeme a vlastne pátrame po tom, "čo tým chcel básnik povedať" ... teda čo páchateľa k činu vlastne prinútilo.

nie je to Colombo ... ale nájdu sa medzi tými knižkami aj veľmi vážne témy a dobré diela, psychológia je vskutku prepracovaná.

na konci týchto kníh zvyčajne na viacerých stranách dáva do poriadku životy svojich ľudí, pokiaľ to len ide, nie vždy to ide, ale zato urovná všetko, čo sa dá.

napísala toho veľa, v češtine vyšlo len zopár kníh ... neviem a nedokážem posúdiť, či tu vyšlo to najlepšie z toho, čo napísala.

niektoré som nedočítala, nechcelo sa to rozbehnúť, nudilo, niekedy som jednoducho nemala chuť čítať, prečo bol ten zlý zlý, a čo ešte všetko vyviedol - aj tak mu na posledných stranách pani autorka pripravila zlý koniec, tým sa karma a duša čitateľa dostala do rovnováhy ... zopár bolo čitateľných, hoci teda vážne - psychológia postáv je skutočne Margaretina silná stránka. v ľuďoch a vzťahoch sa vyznala.

profesor Grant bol nenáročný a hodne anglický.

deje trochu seká ... bez nejakého väčšieho prechodu, sme tu, a v druhej vete o dva dni neskôr niekde úplne inde a s inými ľuďmi. ale nie je to nič, na čo by sa nedalo zvyknúť, Grant - koniec trochu vykonštruovaný, čítať sa to dá.

:klobuk: