Detektívky

vracať sa k starej dobrej zelenej knižnici ... to je to, čo robím pravidelne, lebo tam vychádzali skutočne kvalitné veci, stokrát prečítaný originálny starý Nero Wolfe je hodnotnejší a dá ma viac dokopy ako kilá dnešných detektívok

 

dokanalú dezilúziu spôsobilo práve zopár kníh, na ktoré som sa ulakomila, a keď som už v posledných rokoch objednávala či kupovala nejakú knihu, objednala som aj novú detektívku, kde ma dostala upútavka

 

niekoľko takých kníh sa povaľuje z posledných dvoch troch rokoch doma, a buď som sa donútila ich dočítať, alebo som ich nedočítané odložila ...

teraz ich pomaly vyťahujem a snažím sa ich skutočne čítať, ale výsledok je ten, že som ako liek vytiahla starú dobrú zelenú knižnicu a vyžívam sa v detektívke ...

 

naposledy som vytiahla z knižnice novú detektívku Thomas O. Callaghan: Zberateľ kostí / to nie je ten zberateľ s tetraplegikom Rhymeom, ktorého hral D. Washington / ...

túto knihu som už raz prečítala, vytiahla som ju veľmi optimisticky znovu, ale výsledok bol znovu dosť rozpačitý ... začiatok ok, navodzuje dianie, ktoré sľubuje napätie a dobrú detektívku ... aby sa to celé asi v jednej tretine knihy zvrtlo na frašku

 

priveľmi okato autor plánuje svoj román pre hollywoodsky film, mala som pocit akoby som pozerala béčkové americké krimi, napätie sa sploštilo a celé sa utopilo v klišé a podivných jednaniach, len aby posunul dej kamsi dopredu a spôsobil novú tragédiu ...

 

detektívi podľa najnovších modelov prežívajú svoje kríže, ťažké a osudové, ale človek im to akosi neverí ...

pritom sa v detektívke z dnešných čias čudujú, ako môže násťročné dieťa hackovať net a dokonaleovládať počítač, robia školácke chyby a mala som nie raz chuť znechutene tomu človeku tam poradiť, že keď sa chce hrať na detektíva, nech si najprv pozrie nejaké CSI, či preboha, nech tam nenecháva to decko sám, nevie, že to nedopadne dobre ?!

 

stará dobrá zelená knižnica ...

kedysi som citala "zelenu kniznicu", dnes ak citam detektivku, tak vylucne agathu, aj ked je pravda, ze nie vsetko je vydarene... ale stale je u mna c. 1

 

sranda, ja som tuším od agathy ešte nič nevydarené nečítala /a to toho bolo hodne :lol:/

 

nielen k zelenej knižnici, ale celkovo k starým detektívkam sa môžem vracať stále a stále, tie nové ma takmer vôbec nelákajú, raz za veľmi dlhú dobu si nejakého prečítam, ale toho je dosť aj v telke, navyše nejakí ultramegasupermani v podobe agentov alebo čo ja viem koho u mňa ťažko prekonajú archieho, lewa archera, či phila marlowa :) nehovoriac o úžasnom herculovi poirotovi, ktorý má pre mňa ešte väčšie čaro vďaka úžasnému seriálu, ja si už inak tie postavy a prostredie pri čítaní nepredstavujem :) a možno sa mi raz podarí poskupovať komplet edíciu, ktorú v čechách vydáva knižný klub. nedávno som potrebovala trochu oddychu, a z jednej agathy bolo napokon niekoľko, keby napokon nemám doma už iba tie, ktoré som nedávno videla, tak to natiahnem na veľmi dlhú sériu. a v najbližšej dobe po pár knihách, ktoré už mám prichystané, mám v pláne zas oprášiť nera wolfa ;) strašne milujem detektívky so starou atmosférou. joj ako tak čítam túto tému, som si spomenula, že posledné roky som úplne zanevrela na 87. obvod, ach, úplne mi tí chlapci chýbajú ;)

 

inak som si spomenula, kvôli čomu som nikdy nečítala johna d. macdonalda, lebo som ako dieťa prechádzala policami detektívok v knižniciach a prvý mi udrel do oka ross macdonald, ktorého som si zamilovala a johna som považovala za nejakého trapka, čo si dal podobné meno, aby na tom ryžoval a už detská fantázia pracovala... no a nejak mi ten blok zostal doteraz ;) deti vedia byť kruté ;) ale ak niekto vie, rada by som vedela viac, hlavne do akého prostredia sú zasadené jeho knihy...?

nutrinka,

 

stará chyba ... nechuť treba čím skôr prekonať a Johna D. MacDonalda čítať, rozhodne si to zaslúži ...

 

jeho hrdinovia sú zvyčajne osamelí bežci, ale nie tak osamelí ako Rossovi

má viac hrdinov, nielen jedného, od prázdninujúceho študenta až po Travisa McGee ...

 

s Travisom má viac príbehov, Travis a jeho priateľ doktor ekonómie obývajú malé jachty v meste na Floride, a Travis má slobodné povolanie ako poradca a pomáhač v ťažkostiach - hlavne pomáha ľuďom v núdzi a je sympatický, ináč, ale predsa podobne ako Lew Archer ...

 

má skvelé dialógy a neotrelé príbehy ...

 

príbehy sa odohrávajú na Floride, hlavne, tam je Travisov hlavný stan a tam mu kotví jachta, ktorú vyhral v pokri ...

čítala som asi zo desať príbehov od Johna v dvoch jazykoch, nenašla som ani jeden, ktorý by sa mi nepáčil ... všetky sú skvelé, Travisove trochu na seba nadväzujú v jeho osobnom živote, ale v pohode sa dajú čítať bez poznania predchádzajúcej knihy ... a to mám dosť prísny meter na detektívky ...

 

mimochodom, kdesi v téme Viete kresliť ? je jeden obrázok, ktorý sa volá strašná citrónová obloha - je to názov jedného jeho príbehu ...

Nové detektívky ani nečítam, nie je prečo, všetci sa z toho snažia spraviť strašný trhák, ale je to o ničom.

Najlepšia je vážne klasika až na to že som nikdy neokúsil Agathu Christie, ano ja viem ja viem :lol: ved aj to raz bude.

Tieto nové detektívky nevedia vôbec naladiť tu spraávnu atmosféru akú ma sherlock a jeho londýnce uličky plne studenej a lepkavej hmly a vy sa ňou predierate aby ste našli sherlocka v opiovom doupeti :) tak isto lew archer alebo phil marlow s cigou v puse riesia pripady plny cynickych hlasok, zboznujem drsnu amerciku skolu. Ked som cital nera wolfa tak som chcel zacat pestovat orchideje :) a dost ma prekvapil aj perry mason som necakal ze to bude az take dobre.

jáj a skoro som zabudol na chasea tohto chlapika asi nikdy nepochopim on sa strasne vyziva v tom aby zaporni hrdinovia trpeli az to je cloveku luto ze tak dopadli.

 

z nových stoji snad za rec len michael connelly posledne som od nich necital ale jeho prvotiny su super ;-)

nas dominik dan tolko prirovnavany k edovi mcbainovi ma nechytil co ja viem pribehy nie su zle len by mohli byt lepsie napisane

phersu,

hovoríš mi z duše

 

doslova ľudtujem, že som nevedela odolať zopár knihám, ktoré teraz trčia v knižnici, čo síce nevadí, ale zle je, že niektoré nie sú dočítané a niektoré som znechutene odložila tak, že som ich dočítala so sebazapretím ... tak by sa žiadna knižka nemala čítať, ale tieto moderné hollywoodske detektívky si to zaslúžia ...

 

sebelepší príbeh vedia doprzniť, sploštiť, všetky senzačné odhalenia sú nakoniec úplne nesenzačné, bez krvi a života, používajú priveľa násilia, mučenia, priveľmi zničených zmučených ranených ľudí, čím ďalej tým psychopatickejších vrahov, čím viac hlavný hrdina trpí, tým lepšie, doničiť, dokrájať, zmučiť, vykostiť, doničiť duševne a telesne, lebo na obrazovke v budúcom filme to bude senzačné ...

 

to už nie je detektívka .... a nie na oddych, večer v pohode ... sedieť s Nerom a pripravovať sa na to, kedy začne vťahovať a odúvať pery je ďaleko vzrušujúcejšie, nehovoriac o skvelom sarkazme Archieho ...

 

Connelly sa dá, mám od neho som to tu tuším písala asi desať kníh, sú prečítané, bez veľkého reptania, ale práve netúžim ich vyťahovať znovu ... možno na ne ešte príde rad

 

práve som premýšľala, že kopa tých nových kníh búra priečky bestsellerov, môže byť, ale neviem, či aj u čitateľov odchovaných na zelenej knižnici : )

a pritom ani zelená knižnica nemala len skvelé veci, v posledných rokoch sa tie skutočne klasické staré dobré príbehy minuli, ale napriek tomu boli vyberané ... nemuseli lámať priečky

 

tetu agathu treba ochutnať, bez debaty ... a dostala som chuť trochu popátrať po nerovi s travisom :lol:

takmer som zabudla ... nutrinka už vytiahla do boja s Johnom D. MacDonaldom ?

 

medzitým som prečítala pár jeho príbehov, a práve zasa kotvím pri Wolfeovi a Archiem :lol:

Ja vam neviem, ludia, ked tu tak o tych detektivkach pisete, aj mi to chyta, aj by som schmatla nieco a pustila sa do toho... Od detektivok ma vsak drzi moja prva zla skusenost s nimi, a to ked mi ako 11 - 12 rocnemu dietatu otec podstrcil aspon vtedy pre mna dost narocnu detektivku... No teda bud bola narocna alebo taka nechutne nudna... Na to treba jedine exorcizmus ;) Vyzeniem toho zleho ducha niecim novym... Ale...

 

sebelepší príbeh vedia doprzniť, sploštiť, všetky senzačné odhalenia sú nakoniec úplne nesenzačné, bez krvi a života, používajú priveľa násilia, mučenia, priveľmi zničených zmučených ranených ľudí, čím ďalej tým psychopatickejších vrahov, čím viac hlavný hrdina trpí, tým lepšie, doničiť, dokrájať, zmučiť, vykostiť, doničiť duševne a telesne, lebo na obrazovke v budúcom filme to bude senzačné ...

To je vsade. Romantika, horory, sci-fi, fantasy... Nikomu uz nejde o navnadenie spravnej atmosfery, ale o to. Neskutocne psychopaticky vrah mi nevadi, to nie, moze to byt zaujimave... Presne tak, ako hocice ine, ale jedine v tom pripade, ak s tym vie autor pracovat. Casto aj ked chodim po nete a len tak si citam niektore fikcie od fanusikov skoro si hlavu o stenu bucham - to je vzdy o tom istom! O sukacke, tryzneni postav, krvi a nasili.

 

A kde je atmosfera?! :) :) ;) Kaslem im ja na to, ze postavy su krasne, umucene, utryznene, s odseknutou rukou, ktoru im odtal autobus, z pod ktoreho zachranili dojca a potom ho jednou zdravou rukou podali matke a potom sa sli pomilovat so svojim zivotnym druhom a svietil na nich strieborny mesiacik. Chcem atmosferu... A dobru. :lol: Asi chytim do ruk Sherlocka Holmesa...

jáj nutrinka sa ešte neodhodlala na boj s johnom d. macdonaldom, najmä si musím najprv nejakého zohnať. ale tiež som nedávno skončila pri archiem a wolfovi :) teraz mám chuť na takú starú školu, asi si najbližšie zoberiem raymonda chandlera, som rada, že som si zohnala do svojej knižnice kúsky, čo som nečítala :lol:

 

inak nedávno dávali na prime film o agathe, hral tam dustin hoffman, timothy dalton a vanessa redgrave, zastihla som už len koniec, tak neviem, čo to bolo zač, nevidel to náhodou niekto /teda hlavne game sa pýtam :)/ ?

nemožno nikoho nahovoriť na čosi, čo mu nesedí

a sebelepšia kniha podaná v nepravý čas je niečo, čo skutočne narobí škody, ja tiež niektoré žánre nečítam, a už zrejme ani nebudem, a nechýba mi to

 

k detektívkam ma dostali otcove výpožičky z knižnice, ale ja som si prešla celú cestu od príbehov pre škôlkárov, malých školákov, hlatala som rozprávky, povesti, pár klasických detských kníh až ma dostali ma detektívky, stále sú mojou srdcovou záležitosťou

 

cením si každého dobrého autora, ktorý vie vytvoriť niečo ...

a je jedno, že ich detektív je miss marplová či pestovateľ orchideí či hráč pokru, ktorý svoj plávajúci dom vyhral, či hriešne drahý advokát, bez ktorého má človek pocit, že keď ho nebude, skončí na svete spravodlivosť

 

tie príbehy majú práve to, čo dobrá kniha má mať, príťažlivosť, dej, myšlienku, niečo ... atmosféru.

je úplne jedno, že sú to detektívky, že človek dávno pozná vraha, ba niekedy každé slovo v príbehu a vie čo bude nasledovať, proste sú to skvelé knihy, ktoré sa dajú čítať znova a znova

 

ako hociktoré iné skvelé knihy

 

z obrovského množstva tých dnešných kníh vrátane detektívok priam kričí túžba po prvých priečkach momentálnej čítanosti, a to je des

nejde len o tú sladkobôľnu omáčku, ale o to, čím viac doráňať svojich hrdinov, dievčaťu vrah dodrví kosti, a detektív je z toho nešťastný, lebo mal vedieť že jej hrozí nebezpečenstvo, to by už vedel aj sherlock pred stopäťdesiat rokmi, ale človek mu to neverí, dobre, je mu to ľúto, ale to len tak mimochodom, lebo má osobné problémy, jeho priateľka má osobné problémy, jeho viera prežíva osobné problémy, ... toľko utrpenia a krvi a vykostených ľudí, že v tom mizne príbeh, ľudia, dej, život, smrť, a atmosféra už nadobro.

dobrý príbeh sa stratí v krvi a prachu kostí a psychopatoch. nie že by ich bolo v živote málo, ale v nových detektívkach ich je priveľa

v starých detektívkach s atmosférou tiež tečie krv, ale podstatná je kniha, príbeh, mozog a malé šedé bunky, a odpočinok ležiac pri čítaní na bruchu

v poslednom čase to dosť dobre neviem odpustiť novým knihám

no a konečne mám aj ja prečítaných Troch Pátračov :) poprdeli dobré, chcem dalsie diely :lol: kazdy sa mi smial ze to citali ako mali no hold dobrodruzne ma chytaju na starsie kolena

 

este ked porovnam dnesne detektívky, ako sa tu uz spominalo krv nasilie, obete aj viníci musia trpiet, kazdy je patologicky psychopat z takou a takou poruchou, opisy az nechutne ale pritom nezazivne bo nemaju tu spravnu stavu, nasilne uputanie citatela a pritom slabota slabota

 

z tych novych stoji za to akurat Mlčanie Jahniat ale tam vidiet ze autor vie aj pisat

 

 

ked chcem nieco drsne a aby za to aj danny vinik trpel a doplatil na to zoberem si Chase-a to co som cital u neho som este nevidel, az je luto tych vinnikov, je dost drsny a mrazivy to je to spravne slovo ze game :)

este ked porovnam dnesne detektívky, ako sa tu uz spominalo krv nasilie, obete aj viníci musia trpiet, kazdy je patologicky psychopat z takou a takou poruchou, opisy az nechutne ale pritom nezazivne bo nemaju tu spravnu stavu, nasilne uputanie citatela a pritom slabota slabota

 

z tych novych stoji za to akorut Mlčanie Jahniat ale tam vidiet ze autor vie aj pisat

 

znovu len súhlasím so zaradením dnešných detektívok

aj keď sú dnešné detektívky sovjím smerovaním iné / čím viac čím krutejšieho psychického fyzického násilia, tým lepšie /, pripomína mi to boom detektívkárov zo začiatku minulého storočia, keď boli dokonca korešpodenčné rýchlokurzy ako napísať detektívku a písal každý, kto sa v škole naučil písať.

toto bolo základom pre označenie detektívok za podradnú literatúru.

 

/ vtedy sa vychytilo zopár kvalitných renomovaných detektívkárov a spísalo svojich desatoro pre písanie detektívok /

 

zdá sa, že toto isté prežívame znovu, boom nekvalitného braku, ktorý po skutočne veľkých autoroch znovu dehonestuje za vidinou predať svoj farbistý slabý odvar filmu celý žáner.

 

 

phersu,

 

prečítaj si Thomas Harris: Červený drak

je to vlastne prvý diel hannibala, a je skvelý ... možno lepší ako Hannibal

/ bol aj sfilmovaný ... kniha sa mi svojho času dostala do rúk náhodou, keď Hannibal ešte neurobil dieru do sveta, a bola skvelá /

na toto sa tiež hodí slovíčko mrazivé

ale je tam atmosféra a nie len bezuzdné drvenie kostí s dôvodom odbaveným na tri riadky

 

/ ja viem, ale tej poslednej knihe o podobnom vykosťovačovi a drvičovi nemôžem odpustiť jej infantilnosť a slabotu v príbehu, ktorý mohol byť pri spisovateľskej bravúre skutočne silný, preto o tom stále píšem :lol: /

Červeného draka nemozem zohnat a ako ebook to citat nechcem na PC je to o nicom,

viem o tom ze to je prvy diel, mam vsetky len tento mi chyba a cakam uz nejaky rok dva ci to nezozeniem ze si to zoberiem rad radom, ale minule som neodolal pokuseniu

v kinách sa nám objaví nové spracovanie sherlocka holmesa, tentoraz podľa predstáv guya ritchieho :lol:

 

Neodolateľne drzý Sherlock Holmes

 

podľa toho traileru to vyzerá zaujímavo, sherlock pomaly ako akčný hrdina :) ale popravde som na to dosť zvedavá, už len preto, že ritchieho filmy mám rada

páči sa mi jeden článok, o golfových ihriskách ako ideálnych miestach pre detektívkarov na super vraždičky ... :lol:

 

Vraždy na zeleném trávníku

 

nemusí byť vrahom priamo obligátny záhradník ... pole je široké, od strihača trávnika a hrabača piesku až po jeho lordstvo hrajúce golf rekreačne :)

pár hodín som síce s prestávkami dnes strávila na martinuse medzi detektívkami ... a vyžívala som sa, a prečítala som si obrovskú hromadu upútavok, videla kopu McBainov s 87. obvodom, a slintala, a kopu Agathy, ktoré mám takmer všetky doma, a kopu toho nového braku, ktorý čaká na scenár z hollywoodu ...

 

ale čo som našla a pôsobilo mi hlavybolenie, sú dve nové knihy od Jeffery Deavera s Lincolnom Rhymeom / vo filme zberateľ kostí Denzel Washingtom a Angelina Jolie, úplne skvelí /

našla som kopu iných Deaverov, má on aj iných jednotlivých hrdinov, ale Rhyme je Rhyme ... : )

 

tieto dve:

 

Hodinář

"Za mrazivé prosincové noci, kdy na černé obloze nad New Yorkem září úplněk, jsou brutálně zavražděni dva lidé. Jejich trýznivou smrt doprovází cynická pachatelova vizitka: hodinky s ciferníkem ve tvaru měsíce, které odtikávají poslední minuty života obětí. Vyšetřování se ujímá Lincoln Rhyme se svým týmem. Na dopadení šíleného „Hodináře“ má jen několik hodin, poněvadž pachatel dal jasně najevo, že další útok je otázkou striktně vymezeného času. Rhyme ví, že vraha je nutné brát v tomto ohledu vážně, protože právě posedlost časem ho nutí plánovat příští masakry s přesností jemného hodinového strojku. Lincoln postupně zjišťuje, že Hodinář možná není jen šílenec oddávající se vražednému běsnění, nýbrž mnohem úskočnější zločinec, než si kdo dokázal představit. V souboji dvou geniálních mozků čeká na čtenáře více zápletek a nečekaných zvratů než v předchozích Deaverových knihách – a také střetnutí s nejděsivějším a nejuhrančivějším zločincem, jakého kdy tento autor stvořil. "

 

Rozbité okno

"Vyšetrovateľ Lincoln Rhyme s partnerkou Ameliou vyšetrujú vraždu, ktorú údajne spáchal Lincolnov bratranec. Zistia, že v minulosti došlo k niekoľkým podobným vraždám - páchatelia tvrdili, že sú nevinní, hoci na mieste činu sa našli "dokonalé" dôkazy. Rhymov tím si uvedomí, že ide o výsledok majstrovskej krádeže totožnosti a manipulácie. Keď zabijak odhalí totožnosť členov kriminalistického tímu, ze prenasledovateľov sa stane lovná zver..."

 

no... kúpiť, nekúpiť, drahé sú tie potvory knihy :lol:

tak som nakoniec objednala, s výčitkami ... jednu z gorily, jednu z martinusu ... v gorile vyšla lacnejšie, ale mali len jednu z týchto dvoch, ostatné vypredané

objavila som ešte jednu, ale to by som si fakt musela dať už po prstoch ... : )

na nešťastie či našťastie je vypredaná aj v gorile aj v martinuse, táto: Spiaca bábika

dúfam že deaver nesklame ani naďalej, vlastne rhyme nesklame

mám na pošte obe knihy, len pre ne treba ešte odísť, super, som strašne moc zvedavá na ďalších Deaverov ... :lol:

 

zatiaľ kým som čakala, som si prečítala znovu polovicu z tých, ktoré doma mám, aj to bolo super :)

už sú doma, a akosi sú tie deaverovky stále hrubšie : )

... do Hodinára som sa už pustila, som na ... 19 strane a už máme minimálne dve mŕtvoly, aspoň o ktorých vieme :lol:

prečítané úspešne obe nové, celkom spokojná som s nimi, dobré boli, jedna trochu lepšia než druhá, ale oplatilo sa.

Rhyme a Angeline sú skvelá dvojica, a zdarne im sekundujú ostatní z týmu, sem tam nejaký umrie, ale nie je to až tak často

urobili mi chuť na ostatné, tak ich čítam teraz doradu, všetky ktoré mám doma ...

pribudol mi Hodinár, aj Rozbité okno

teraz čítam doradu ďalšie Rhymeovky Diablova slza, Zberateľ kostí, Kúzelníka, Tanečníka, Kamennú opicu, Prázdnu stoličku ... ... a ešte by som ich zopár do zbierky prijala ... :)

dúfam že je tu ešte niekto, kto číta detektívky, rada o svojich krimi vyprávam donekonečna :lol:

mám také obdobie, že potrebujem uvoľniť, priveľa hlavybolení a bolesti a podobných záležitostí, to nepotrebuje žiadne ťažké čítanie. odnáša si to môj celoživotný koníček a detektívky

pustila som sa doradu do Connellyho, a čítam ich jedno za druhým, s malými prestávkami a nie chronologicky, preskakujem v čase ... zoberiem knihu, práve mi nepasuje, odložím, siahnem po ďalšej, dočítam, vrátim sa k prvej ... dám si pauzu, čítam u lekára, kým sa ostatní nudia, alebo nečítam, lebo ma myšlienky nepustia ... ale Harry Bosch je proste dobrý ... práve umrel Terry v Úžinách ...

dnes som mala boľačku od doktora, tak som si kúpila liek ... nevedela som zasa odolať, a po zastavení v tescu ma po dlhšom čase, čo som poctivo odolávala, niečo od bolesti priviedlo ku knihám :lol:

od práve čítaného radu Connellyho tam mali jednu knihu, tak sa stala mojou ...

táto:

Michael Connelly : Strašiak

už zasa mám svrbenie ... svrbia ma prsty vyťukať si objednávku ... už ju mám pripravenú, len ešte váham, nechám si čas do zajtra ...

 

kedysi som si s jednou lekárkou vymenila nejaké knihy ... zaujímala sa o Čínu, práve sa odtiaľ vrátila, bola tam na stáži a rozprávala o nej ... ona mi požičala Clavellov Tajpan, ja jej moje dve knihy od Gulika so šiestimi príbehmi so sudcom Ti ... pani doktorka bola nadšená, začala ich čítať, ja som k nej chodila na akupunktúru na jednu súkromnú kliniku ... až zrazu tie vzťahy skončili, a knihy zostali požičané ... jej u mňa, a moje u nej. nemám na ňu kontakt, a je to už viac ako desať rokov ... takže dostať sa k nim bude asi ťažké

 

takže teraz už zasa som začala čítať tie, ktoré mi zostali, stále dokola, sú to tiež moji miláčikovia, ale chcelo by to doplniť ten chýbajúci zbytok ...

 

tak, sudca Ti ... objadnať ťa, či neobjednať ?

toť otázka ... chýba :blush:

 

:)

Zdravím všechny milovníky detektivek.

Na toto fórum jsem narazil čirou náhodu – a jsem té náhodě moc vděčný, protože potkat lidi, kterým chutnají stejné bonbóny jako mě, je vždycky pohlazením na duši.

Přečetl jsem si všechny příspěvky v sekci Detektívky od samého začátku – a bylo to příjemné počtení. Ne se všemi názory jsem mohl souhlasit, ale pod mnoho názorů bych se s klidným svědomím podepsal.

Také pro mě jsou detektivky (jak krásně říká game) srdeční záležitost a jsem rád, že se mohu s názory na některé z nich podělit.

1. Ed McBain – souhlasím: jednoznačně first class! Čtu ho průběžně celý život (ale jenom 87. revír, Matthew Hope až tak mým šálkem čaje není) a je to skutečně 1A třída. Já vím, někdy se trochu předvádí, někdy je trochu teatrální a ukecaný, někdy lehce sentimentální (třeba mnohé scény s Carellovo hluchoněmou manželkou Teddy), ale jeho příběhy šlapou jako hodinky a nenechají vás vydechnout. 85% bych mu bez uzardění dal.

2. Agatha Christie – pro mě zase až takovou ikonou není, její příběhy mám snad raději ve filmové podobě než v psané, ale to nic nemění na tom, že i Agatha zaslouženě patří mezi špičku. Byl jsem docela zaskočen hromadným obdivem ke královně detektivek, který z většiny příspěvků fóra vyzařoval. Takže problém asi nebude v samotné Agátě, ale spíše ve mně. Její příběhy mě někdy připadají trochu vykonstruované, ale je fakt, že jak Hercule Poirot tak slečna Marplová jsou postavy excelentní.

Malý dodatek pro všechny obdivovatele Agathy: V Česku vyšla před nedávnem skvělá kniha John Curran – Utajené zápisníky Agathy Christie (http://www.kosmas.cz/knihy/155087/utajene-zapisniky-agathy-christie/), kde se můžete na pětistech stranách seznámit s tím, jak vznikaly její knihy, jak vymýšlela zápletky apod. Knihu vlastním a mohu vřele doporučit. (Vyšla-li na Slovensku, netuším.)

3. Raymond Chandler – pro mě absolutní jednička. Upřímně řečeno: zápletky příběhů nic moc, ale ta atmosféra!!! Také Chandlera čtu průběžně celý život (přečetl jsem všechno, co napsal – mimochodem zase tak mnoho toho není, 7 románů a ke třiceti povídkám) a nemohu se jeho příběhů nabažit. Mnohdy jen tak namátkou otevřu některou jeho knihu na libovolném místě a prostě se jen tak na okamžik ponořím do té neopakovatelné nálady jeho světa… A kdybych měl hodnotit: 95%! (5% dolů za to lehounké skřípění v zápletkách).

A opět malý dodatek: Kdo by se chtěl seznámit s trochu smutným životním osudem Raymonda Chandlera, doporučuji přečíst si jeho životopis: Tom Hiney – Raymond Chandler. V Česku vyšlo už v roce 2003, netuším, je-li ještě k sehnání (http://www.knihcentrum.cz/tom-hiney-raymond-chandler/d-80692/)

4. Georges Simenon – Trochu mě překvapilo, že v příspěvcích na fóru se jeho jméno objevilo snad jenom jednou. Já osobně ho – spolu s Chandlerem – řadím na samou špičku pelotonu. A nejenom příběhy s Maigretem, ale i jeho méně slavné nemaigretovky (namátkou třeba Evertonský hodinář nebo Muž, který pozoroval noční vlaky) budou pro mě už napořád lahůdkou pětihvězdičkového šéfkuchaře, které se daleko široko nic nevyrovná. Skvělá atmosféra, vynikající psychologická motivace, prostě ty knihy jsou non plus ultra! Pravda, také se u něho najdou škobrtnutí, ale převažuje kvalita nejvyššího kalibru. Alespoň já to tak cítím.

 

No, mám toho na srdci ještě hodně, ale abych dlouho neunavoval. Tak raději pro dnešek skončím.

Všem přeji hezký víkend.

tento príspevok tu vyššie čítať bol balzam na dušu : )

 

a hneď skok do stredu: Agatha nie je srdcovkou každého, ale medzi svojimi kolegyňami z jej doby, ktoré boli titulované kráľovnami detektíviek, napríklad

Dorothy Sayersová, či

Ngaio Marshová, boli autorsky plodné, mali "svojich" detektívov, tie knihy sa dajú čítať, majú svojich prívržencov, aj mali, poplatné dobe sú detektívovia z vyššej spoločnosti, ale to nevadí

 

... práve mám za sebou maratón Ngaio Marshovej, prečítala som všetko, čo mám od nej doma, možno nejakých desať príbehov ... dobre napísané, zvláštne britské príbehy, idúce v čase ...

dávno som nečítala Dorothy Sayersovú a jej detektíva lorda Petra Wimseya, ale k tomu sa musím trochu nútiť, a keď ju môžem obísť, vyberiem si radšej Agathu ...

Dorothy má príbehy vykonštruovanejšie, lord je svetácky, mladý, múdry, je ochotný obliecť sa do kostýmu harlekýna a blázniť hlavu nádejnej tvrdohlavej svedkyne, ale to nestačí ... tie príbehy sa nekotúľajú tak ľahko, sú ťažkopádnejšie.

 

Ngaio Marsh má príbehy celkom dobré, človek skutočne vie prečítať každé slovo, ale neskutočne ma tam irituje precitlivelý vzťah prepiato úzkostlivého detektíva z vyššej spoločnosti vo vzťahu k jeho nastávajúcej, a následne manželke ... odhliadnuc od toho, keď ju chce chrániť od škaredého sveta plného vrážd tam vonku, a vyumelkovaných rozhovorov okolo toho, / napriek tomu sa ona, slávna maliarka vždy primotá ku kope zločinov : ) /, sú tie príbehy stále čitateľné, a dobré.

 

pri nich je Agatha oveľa prirodzenejšia ... príbehy má jednoduchšie, ľudskejšie, neprešpekuľované, po Dorothy Sayersovej nádherne nevykonštruované, detektívov, aj okrem Miss Marplovej a Hercula Poirota jednoduchých, skvelých, premýšľajúcich, a podstatný je starý dobrý anglický humor, nenásilne povkladaný do príbehov ...

samozrejme, pri tom obrovskom množstve kníh, ktoré napísala, nie každá kniha je perla. ale to sa ani nedá očákávať pri tak plodných autoroch. mnohé jej príbehy sú nadmieru skvelé : )

Agatha je oddych, a starý dobrý anglický zločin, anglický vidiek, anglický humor, a ľahko čitateľné príbehy ... ale nuž ja som zaťažená na starosvetský anglický vidiek, ale hlavne ľahkosť, s ktorou vystavia svoje príbehy : )

aj film ... David Suchet ako Poirot a skvelé interiéry exteriéry seriálu sú pastvou pre oči a uši :)

 

fuha, to som napísala pol strany, a to je len Agatha a jej konkurentky : )

1) Vzkaz pro game: „Detevtívkar zdravie detektívkarku“ :) . Jsem na nějakém fóru poprvé v životě, takže i taková banálnost, jako odpověď na vzkaz je pro mě zatím španělská vesnice :D . Byl jsem šťasten, že se mi včera vůbec podařilo zaregistrovat se a odeslat svůj příspěvek :) .

 

2) Reakce na včerejší příspěvek game:

 

Jo, tak toho jsem se trochu obával.

Marshová a Sayersová!

Připadám si, jako školák, který si vytáhne u maturity otázku, na kterou mu o svatém týdnu už nezbyl čas.

Jo, je mi jasné, že když si někdo chce povídat o detektivkách, nemůže se těmto dvěma vlajkovým lodím detektivní literatury vyhnout, ale bohužel jsem k těmto dámám nikdy nějak nenašel cestu, ani nevím proč.

Pravda je, že jsem ještě jako teeneger jednu Sayersovou četl, byl to notoricky známý titul Vražda potřebuje reklamu, a velice dobře si vzpomínám, že se mi to tehdy hodně líbilo. Leč od té doby uběhlo hodně vody – a bohužel já už k paní Sayersové cestu nenašel. Možná bych to měl napravit.

Ngaiu Marshovou jsem se pokoušel číst jednou jedinkrát, (prostě proto, že jsem měl pocit, že bych od ní měl něco přelousknout), ale zřejmě jsem od té knížky očekával něco docela jiného, takže se zákonitě dostavilo zklamání – a já ji ani nedočetl. Už si ani nepamatuji její název.

Nu což, nikdy není pozdě.

Problém je asi v tom, že mě jednoznačně více přitahují detektivky vycházející z reálného života.

Dodnes si pamatuji, jak jsem byl (ještě za socialismu) fascinován romány o zločinu od Maj Sjöwallové a Per Wahlööho (zhltl jsem tehdy všech deset najednou – a v pozdějších letech jsem se k nim znovu a znovu vracel), miloval jsem všechny knihy, které u nás vyšly od Sébastiena Japrisota (Vražda v expresu, Dáma v autě s brýlemi a puškou, Past na Popelku a konečně Vražedné léto), vždycky jsem rád četl Dicka Francise, oba Macdonaldy (mnohem blíže ale mám k Rossovi než k Johnovi), Boileaua – Narcejaca, samozřejmě skvělou P.D Jamesovou (zajímavé, o ní za celou dobu existence fóra, jak jsem zjistil, nepadlo ani slovo - ???), ale např. i Jamese Mcclurea (první tři knihy od něho jsem četl ve slovenštině – vyšly tehdy v Zelené knižnici a byli to Parné prasa, Všetečník a Kat), Colina Dextera (s jeho neodolatelně protivným inspektorem Morsem) a další. Vstoupil jsem do řeky někde v místech středního toku a už mi asi bylo zatěžko vracet se k pramenům. Proto nejspíš ta nedůvěra k trojhvězdí královen detektivek, proto i určitý skeptický odstup od sira Arthura Conana Doylea a jeho geniálního Holmese.