Detektívky

skutočne neponáhľa, ešte stále dopozerávam seriál, už to chcem dokončiť, a na čítanie ma čaká hromada kdečoho... aj keď len zlomok z toho je skutočne čitateľský pôžitok... ale nevadí, aspoň bude čo znosiť pod čiernu zem : )

nedávno som prebehla kus tejto témy, tak asi poslednú tretinu - zistila som, že z toho množstva moderných superzmarketingovaných vychválených bestsellerov si pamätám asi tretinu - aj to len tak, že sme ich sem zapisovali... z dvoch tretín si nepamätám nič ani po pripomenutí v príspevku.
zaujímavé, že s preverenou kvalitou skutočne dobrých autorov takýto problém nie je...

:detektiv:

po dlhých prázdninách som sa pustila znovu do čítania...

chuť som si spravila posledným Michaelom Connellym a jeho Harry Boschom - Krutá rozlúčka

nie je veľmi o čom: Connelly vie, čo robí, možno bol príbeh - vlastne dva príbehy - trošičku jednoduchší ako viaceré predchádzajúce, ale je to nefalšovaný Bosch.

dobre sa číta, a sú to zvyčajne uveriteľné príbehy bez potokov krvi a bez rozdrvených a na prach zomletých ľudí, vlastne je tam len Bosch, starnúci policajt každou bunkou svojho tela, aj keď práve nie je policajtom.

ďalšia bola od u nás neveľmi známeho autora menom Blake Crouch

kniha s názvom Mestečko Pines... začala som čítať ako úplnú neznámu, šlo to, človek myslel na kdečo, ale čo sa z toho nakoniec vyvrbilo, bolo hodne zvláštne.

hlavná postava je hrdina nad hrdinov, niečo ako mišung Bonda, Bourneho, Terminátora a ešte kdekoho...

je to chlapík, ktorý je síce celkom sympatický, a v tom šialenstve, v ktorom sa pohybuje, bez toho, aby vedel, čo a prečo, sa orientuje vskutku niekedy ako idiot, niekedy ako IQ 180, ale to by nevadilo... deje sa tam niečo divné a ten človek v tom tápe...

čo vadí, je to, že dokmásaný, postrieľaný, nahý, bosý so zničenými nohami, s obrovskými pľuzgiermi na nohách si natiahne o dve čísla menšie topánky a beží v nich desiatky kilometrov, za celé dni sa naje raz, potom sa kŕmi už len dvomi ukradnutými mrkvami a občas sa dostane k vode, a napriek tomu podáva heroické výkony, lezie po kolmých skalných stenách, pláva v dravých riekach, bojuje s potvorami, ktoré mu ešte aj brucho rozkmásajú, ale to všetko ide len tak pomimo neho, je to skrátka úplne najpravejší americký hrdina...

a ten koniec...

no nič... veľmi tuho premýšľam, či si dám od tohto autora aj jeho ďalšiu knihu...

ovšem to neznamená, že sa nečíta dobre... ten človek vie písať a číta sa samo, je to dokonca aj zábavné... po určitú hranicu.

zanedlho človek príde na to, že už je to thriler, a už ani thriler nie, už je to čosi úplne iné, nakoniec sa to pretaví do scifi, ale to tu už preboha bolo xkrát... v kine, v tv, v knihách, v seriáloch... a tak dobre to začalo.

mimochodom, kdesi som v jeho životopise čítala aj čosi naviac - že písal zo začiatku fantasy, až potom ho niekto dostrkal do písania krimi... ale zjavne mu fantasy ešte trochu máta v hlavinke :)

:detektiv:

tu https://www.freespace.sk/tema/31-detekt%C3%ADvky/strana-20#entry250379 sa trochu popísalo o vermontskom mladom autorovi so severským menom, menom Eric Rickstad...

bola to prvotina, a pretože dnes sa všetkými hviezdami neba hodnotí takmer všetko medzi mladými čitateľmi, aj táto hrôza dostala hviezdičiek milión.

s takto vychválenými prvotinami to zvyčajne potom neskôr nedopadá dobre... ten prekombinovaný dej, parta zloduchov, ktorí sľubovali, že sa vrátia, neskutočne neskutočný prekombinovaný katastrofický koniec, no mala som obavy.

možno pomohla moja trojmesačná prestávka v čítaní krimi, možno Rickstad dostal rozum - aspoň teda dúfam, že mu to vydrží - vo svojej druhej knihe sa vôbec nevrátil k nemožnému detektívovi ani vyhrážajúcim sa zloduchom z prvej knihy,

dokonca ju skrátil, zhutnil, vedľajšie linky radikálne obmedzil, nepoužil žiadnych rodených netvorov....

venoval sa teraz aktuálnej téme, a vznikla z toho pomerne dobrá detektívka - akoby to ani nepísal Rickstad: Číhání

mohlo by mu to vydržať, ovšem keď čítam recenzie na databázi knih, ako podaktorým čitateľom chýbajú šialené nezmysly z prvej knihy, ... :doh:

3 a pol hviezdičky z 5

:detektiv:

podobne už bol spomenutý tu https://www.freespace.sk/tema/31-detekt%C3%ADvky/strana-20?do=findComment&comment=248433

 a tu https://www.freespace.sk/tema/31-detekt%C3%ADvky/strana-20?do=findComment&comment=250643

mladý britský autor s prepojením na Slovnesko Robert Bryndza... po prečítaní prvých dvoch kníh som sa zapovedala, že už dosť.

prestávka v čítaní krimi a nedostatok dobrých detektívok spravili svoje - a siahla som po tretej knihe.

a prekvapenie sa konalu znovu - kým prvé dve knihy mali sujet, celú osnovu, takmer stranu po strane ako cez kopirák, kde mi desne išlo na nervy aj v dvojke automatické postavenie vyšetrovateľky mimo službu, a samozrejme jej tajné pátranie v utajení a načierno .... hovorím, ako cez kopirák.

tretia kniha je iná - kratšia, hutnejšia, čitateľnejšia, žiadne postavenie mimo službu, žiadne potajomky a schovávajúc sa pátrania... ovšem zasa páchateľ v byte vyšetrovateľky - to si Bryndza ešte nemohol odpustiť.

keď už sa zbaví aj tejto hlúposti, už to bude dobré.

celá kniha je o minimum pol hviezdičky  lepšia: Robert Bryndza: Temné hlubiny

dúfam, že už bude smerovať len k ešte lepšiemu.

:klobuk:

:detektiv:

objavila som pre seba čítanie, ktoré je nové, moderné, ovšem je to viac klasická detektívka... žiadni prepití a životom extra týraní detektívi, žiadne potoky krvi, žiadne mletie ľudí na prach, žiadne vykosťovanie obetí, žiadne podrobne popísané vyberané mučenia...

a napriek tomu je to séria, ktorá sa vážne dá čítať.

Jean-Luc BANNALEC je pseudonym autora s vlastným menom Jörg Bong - narodil sa v Breste /Bretaň, Francúzsko/ roku 1967, otec je Bretónec, matka Nemka z Porýnia.

Autor začal písať na zrelšie kolená, pôvodne je vydavateľ, literárny kritik, lektor, kritik a prekladateľ. Pracuje v Nemecku aj vo Francúzsku a s rodinou žije striedavo v oboch krajinách.

ktovie, ako by písal mladší... ale je možno lepšie, že si počkal.

séria so sympatickým vyšetrovateľom v podobnom veku ako autor sa odohráva v Bretansku, a kniha od knihy je vždy o kúsok zložitejšia a prepracovanejšia, ale úroveň si drží od samého začiatku.

klasické krimi, ktoré kľudne možno čítať s mapou pri ruke, je to oslava Bretónska a láskavý humor na adresu Bretóncov, každá kniha si berie na mušku iný kúsok života, ale vždy je to rýdzo bretónske.

príjemné čítanie, knihy vyslovene na relax, kto hľadá dnešné krvavé trillery, ten sa tu nenájde... kto hľadá na dnešné pomery slušné detektívky, sú to knihy, ktoré potešia opisom krajiny a života a detektívnou zápletkou a normálnym detektívom...

odporúčala by som každému, nech si poprekladá čítanie a velebenie Miniera a spol. podobnými knihami - nie je treba v detektívkach detailný popis brutálností, fyzicky psychicky doničení detektívi, neustávajúci prúd stále krvavavejších trestných činov a týranie celých légií ľudí sériovými vrahmi, aby sa čitateľ vážne bavil.

aby zistil, čo je v skutočnosti dobrá detektívka, relax pri čítaní, a užívanie si pohodových a veľmi svojráznych postáv a postavičiek...

Jean Luc Bannalec: Bretanské detektívky

zatiaľ vyšli: Bretaňské poměry (2014)

                  Bretaňský příboj    (2015)

                  Bretaňské zlato      (2016)

                  Bretaňská pýcha    (2017)

:klobuk:

:detektiv:

Najnovšia hviezda na severskom detektívkárskom nebi je Stefan Percyval Ahnhem.

dlhoročný scenárista, vyrábal aj filmy s Kennethom Branaghom - Wallander, až dosiahol strop, a premýšľal, kade ďalej - a pridal sa k plejáde sverských krimiautorov.

jeho prvotina vyšla r. 2014 - Obeť bez tváre, hlavný hrdina Fabien Risk.

(r. 2017 ju vydávajú v prekladoch, viacmenej naraz vyšla v maďarčine, slovenčine, češtine)

Dlhá, hodne dlhá kniha. Viacmenej umelo predlžovaná vkladaním ďalších a ďalších vedľajších vlákien, vrátane "spolupráce" medzi dánskou a švédskou políciou, ktorá je rozhodne iná, než v Moste, predlžovaná prasačinami dánskeho policajného šéfa, zametanie s ľuďmi, zametanie pod koberec a podobné veci...

Mätež brutálnych a sadistických obrazov. Nie každodenná pomsta jednej sadistickej beštie. Výmysel jedného pomerne dosť chorého mozgu.

Krvák, obetí na celé stohy.

Ovšem po počiatočných obrazoch príbeh trochu usadne, nastane tápanie a hromada ďalších obetí len tak, lebo ich autor potrebuje do počtu,

a koniec je po naťahovaní stredu dosť narýchlo vyriešený - ukončený šup šup, zrazu je po amoku jedného zatemneného mozgu koniec, len tak, ledva stíha čitateľ mykať hlavou doprava doľava, a po predlhom potkýnaní je the end.

Aj spolok detektívov je veľmi mierne povedané pomerne nedbalý, najprv popíjajú a robia si pikniky, až po nich si spravia čas trochu detektívovať, popritom vynechávajú kopy dôležitých stôp.

Čo majú ovšem priamo pred očami, to si všimnú až po celých premrhaných dňoch... ľudia im tam kapú na tucty, a oni majú čas.

Šéfka detektívov uprostred zabíjania prakticky rezignuje, veď čo, desať ľudí už zabili, toto nevyriešime nikdy, ešte desať čaká na zabitie... ako oberanie jabĺk.

Hrdina Risk je z rovnakého cesta - egoistický, do seba zahľadený sebec, samostatná jednotka, ktorému absolútne nechýba celé dni pubertálny syn, ktorého mu nechali na starosť, klame manželke, klame každému okolo... osobnosť detektíva je v skratke: múdry človek, sebecký, a v stresových aj nestresových situáciách vyrába koniny.

Dobre sa to čítalo, celkom to ubiehalo, autor sa písať pri scenároch za dlhé roky naučil,

ovšem bola tam kopa nelogickostí a situácií, pred ktorými čitateľ stojí trochu nechápajúc veci sveta... a najmenej vhodný na chápanie je samotný vrah, jeho motív, ktorý vonkoncom nekorešponduje na konci knihy s tým, čo o ňom už vieme...

pozor, rozsiahlejší spoiler:

Keď geniálny detektív začne podozrievať vraha, zistia si o ňom, že je geniálny vynálezca a narobil majlant, nahonobil majetok, v živote sa mu darilo.

Na konci knihy ospravedlňujú kriminalisti jeho činy tým, že je to stále chudák, prehliadnuteľný, ktorému sa ani v živote nedarilo a nemal nič, závidel tým, čo majú.

Tak buď jedno, alebo druhé.

Čo ovšem kríva na obe nohy, je skutočná príčina a motív vraha:

že neznášam každého z z dávnej minulosti vlastne pre nič, a najviac neznášam toho, komu neustále ubližujú.

Ale aby si z jednej celej triedy, do ktorej všetci, tí istí ľudia, chodili 9 rokov, 5 dní v týždni, nikto nepamätal jedného a toho istého spolužiaka, je úplný nonsens.

Až úplne na konci ho dal autor spoznať spolužiačke, s ktorou boli pri vyšetrovaní bežne v styku, lebo autorovi už tieklo do topánok a nehorázne pribúdali strany, tak rýchlo musel vyjasniť mozog aspoň niekomu.

A čuduj sa svete, spomenula si, na jeho skrinku, na neho, na jeho meno dokonca z fleku...

Obete v druhej desiatke už zabíjal tak, že polícii pod nosom, a už ani nevieme ako, proste len umreli a basta, priamo v izbe stráženej políciou a s geniálnym Riskom na stoličke priamo v miestnosti... Pripadalo mi, že milý autor už ani nevie, aký spôsob smrti ešte vymyslieť.

Kdesi som čítala od jedného recenzenta (zaujímavé je, že tých recenzentov je stále hodne málo, všade), že týmto severanom sa celkom určite odkotúľali tabletky... pod to sa podpisujem.

Dalo sa čítať, autor sa zaradil medzi špičku severských autorov, ale rozhodne to nebolo úplne bez chyby.

Po istom čase, keď sme mohli nahliadnuť do dielne vraha, sa človek cítil ako v starom románe od Edgara Wallace - hlavný najhorší zlý podlý hrdina si u neho vždy vybudoval kdesi v podzemí svojho zámku (alebo v zámku niekoho iného) svoj hlavný stan, odkiaľ riadil veci sveta...tento si ako výborný vynálezca pomáhal všeobecným odpočúvaním, sledovaním, kamerami, o každom vedel všetko...

jaj.

no nebolo to také zlé. dalo sa čítať, ale nebolo to ani také dobré... niektoré veci mi udreli do očí hneď, ale nechala som si pauzu medzi prečítaním a recenziou, nech sa to usadí...

samozrejme sa to preloží do tridsiatich jazykov, a právom, všetky tieto diela sa prekladajú do celého sveta, a zbierajú hviezdne nebo.

ovšem - čítala som oveľa horšie hviezdami čitateľov ovenčené detektívky, ale aj o hodný kúsok lepšie.

zrodil sa ďalší severan... mimochodom, napísané už má ďalšie dve pokračovania Riska.

medzi ** a *** z 5

:klobuk:

Hypnotizér od Keplera.

Dočítala som práve teraz. Očakávala som oveľa viac, niečo na spôsob Nesba. Sklamalo ma to. Dej je veľmi prešpekulovaný a tak nelogické správanie, ako u tých postáv to ma rozčuľovalo. 

krásne, vitaj v klube, Flori...

celá Keplerovská dvojica je sra.ka, komplet so všetkými knihami, tie knihy sa hrajú na niečo, čo ani zďaleka nie sú. ale kľudne si skús ostatné sama : )

a Hypnotizéra som pred rokmi nedokázala dočítať... :klobuk:

mimochodom...

hodí sa mi sem jeden poznatok z moderných do hviedzneho neba vynášaných "detektívok - thrilerov"... nad ktorými noví čitatelia zvyčajne jasajú,

ale na podiv už pomaly sem-tam podaktorí jedinci prichádzajú pri čítaní skutočných detektívok na veľmi jednoduchú pravdu:

nie nekonečný počet mŕtvol a vyberaných spôsobov mučenia a krájania celých légií obetí je etalónom dobrej detektívky...

:detektiv:

prečítala som celú záľahu kdečoho, polovicu som zabudla... zrejme tam nebolo nič, čo by stálo za to zapamätať si.

čítala som po nejakých tridsiatich rokoch jednu poviedkovú knihu z 80. rokov - vychádzalo to pravidelne, dlhé roky:

kolektív autorov pravidelne zozbieral, resp. im dali zozbierať skutočné krimiprípady zo socistického československa, oni to spracovali do niečoho ako poviedky... to je celkom ok, čo z tých zbierok vyčuhovalo ako slama z topánok, bolo kurzívou písané mravné a etické a ľudské ponaučenie z krízového vývoja... resp. z konania aktérov jednotlivých príbehov...

oni nám to pekne v pár vetách polopatisticky vysvetlia, čo sa tam dialo a prečo a ako sa koná zlo a čo je to šikmá plocha...

najkrásnejšie sú tie, ktoré konštatujú, že napriek desiatky rokov trvajúcemu socistickému hospodáreniu nevymizla z ľudí túžba mať a vlastniť... fakt.

Kolektiv autorů: Mravenci v trezoru

 Louise Penny   (* 1958) je kanaďanka, rodáčka z Toronta, na postaršie kolená začala po kariére rozhlasovej moderátorky meniť: vydala sa, odsťahovala do malej dedinky neďaleko Montrealu a začala písať - od roku 2005 píše pravidelne sériu klasických detektíviek z frankofónnej kanadskej oblasti v hlavnej úlohe s vrchným inšpektorom Gamachem.

jedna kniha už bola sfilmovaná, zopár ich bolo preložených do češtiny, niečo do slovenčiny, ale kopa ešte na preklad čaká.

prvá kniha je atmosférou aj nasmerovaním podobná jej obľúbenej Agathe... niečo ako oficiálny policajtský Poirot po kanadsky.

čím ďalej, tým viac si vytvára svoj rukopis... napriek odbočeniam inam zostáva v centre zastrčená dedinka Three Pines a jej obyvatelia.

knihy sa čítajú pomerne dobre, ale čím ďalej tým viac sa detektívna linka mení na filozofujúcu, ani zďaleka to nie je Poirot... hodne vlákien, ani zďaleka nie len dedinka a jej problémy a problémiky a vraždičky, oveľa viac kdečoho iného, ale stále menej klasiky.

posledná kniha, ktorú som doteraz čítala, vyšla v slovenčine, a je hodne ďaleko od detektívky... jediná smrť nastane až na konci, zbytok je hodne svojrázne putovanie po časti kanady a hodne hodne putovania po cestičkách kanadských umelcov, bývalých aj súčasných, a hodne hodne filozofovania

neviem, aj viem... ja to zvláštne. autorka čitateľná je, deje sa dejú nakoniec veľmi neklasicky, sú hodne čítané a som zvedavá aj na ďalšie časti, prijala by som trochu návrat do Three Pines, to je to, čo človeka pritiahne k jej knihám... človek sa tam cíti dobre a doma...

menej intrikovania v najvyšších policajných kruhoch, menej putovania kdekade a nožno aj trochu menej citovania básní kanadských básnikov, tých je tam skutočne veľa, a Gamache ich pozná spamäti snáď všetkých, živých aj mŕtvych,  a je tam zopár hodne bizarných drobností po knihách, ale napriek tomu ju čítam... uvidíme ďalej.

***

nie je o čom písať, nie že by som prestala čítať...

vlastne naopak: po celej záľahe detektívok, ktoré sa nedali dočítať, kde som dokonca prečítala tri či štyri diely série a čakala, kedy tá nuda z avizovanej skvelej klasickej detektívky už skončí, a tak a podobne... so začala pozerať radšej starý dobrá kvalitný krimiseriál.

takže vlastne pauzujem v čítaní,

tá detektívka "to je ona!" sa zasa nekoná...

dopracovala som sa k zopár detektívkam, ktoré možno, ale len možno vyzerajú nádejne... po dlhých suchotách uvidíme :klobuk:

:detektiv:

po dlhých suchotách sa pomaly objavujú nové dielka tých lepších autorov... naraz som sa dostala k najnovším knihám Michaela Connellyho a Roberta Bryndzu, ktorý sa pomaly prepracúva k autorom na špici - alebo bližšie k tým lepším, aj keď to zo začiatku bolo tak trochu pre nás na vážkach, Hellé ho tuším nečítala, ja som začala a nehodila hneď do koša...

rozhodne sa nedá porovnať s klubom autorom, ktorí píšu zlátaniny typu Minier a spol.

Michael Connelly po mnohých rokoch s hlavnou postavou Harrym Boschom otvoril nový rad - tentokrát je hlavnou hrdinkou žena: Renée Ballardová.

prvý príbeh je dočítaný, je to cca Bosch v ženskom vydaní...  Nočná zmena

až na to, že u Boscha som milovala jeho parádny dom na útese s výhľadom na ohromné Los Angeles, Ballardová je poznačená životom a pracovnými intrigamy rovnako, má dokonca psa z útulku, ktorý má chudák za sebou tiež ťažký život, ale to rozťahovanie stanu denne na pláži po nočnej službe na dve hodiny spánku ma dosť irituje...

tá ženská tiež nepotrebuje spať, ide na perpetuum mobile, zrejme.

/ vopchá sa do prípadov, ktoré sa jej vlastne netýkajú, a to je zaujímavé - pretože presne to isté spravila v najnovšej Bryndzovje knihe aj jeho Erika Fosterová. /

príbeh bol tiež taký tradičný, takmer boschovský, aj sa končil podobne, keďže Connelly je jedným z najčítanejších  najlepších utorov súčasnej americkej detektívnej literatúry, vie písať a čítalo sa to ľahko...

samozrejme zasa detektív, ktorého chcú nadriadení doničiť a vyhodiť, rovnako to bolo aj s Boschom... ale čítať sa dalo, uvidíme, čo s tým pán Connelly prevedie ďalej...

tak cca medzi *** a ****.

Robert Bryndza / už tu o ňom dvakrát tuším bola reč/ sa zlepšuje. píšem to aj napriek tomu, že prvé dve knihy boli ako podľa šablóny, treťou knihou som bol príjemne prekvapená,

štvrtá Do posledního dechu bola priamočiarejšia, možno najjednoduchšia a možno aj najslabšia - čítalo sa to ako keby človek pozeral film, akých z podobného žánru bolo natočených už hodne.

ovšem Bryndza tiež vie písať, a čítalo sa to dobre, u neho oceňujem to, že chce a dostáva spätnú väzbu od svojich čitateľov a zohľadňuje pripomienky vo svojom písaní.

nebola to zlá kniha, skutočne sa dobre čítala, perfektné je, že už od tretej knihy vynechal linku, keď hlavnú hrdinku neustále vyhadzovali z polície a odoberali jej odznak a podobné srandy a ona pátrala beztak samozrejme... bolo to ako cez kopirák a bolo to únavné.

s touto linkou prestal, zrejme to prekážalo mnohým čitateľom, ovšem úplne príjemná osôbka sa z Eriky Fosterovej so slovenskými koreňmi nestala : )

tejto knihe napriek čitateľnosti trochu niečo chýbalo - akoby bola nedokončená, chýbal taký skutočne hlboký, skutočný motív páchateľa, ktorý bol síce naznačený, ale trochu ponoru by nezaškodilo,

chýbal nejaký epilóg, ktorý tam ovšem je pod názvom epilóg, ale úplne stratil kdesi posledmú, zachránenú obeť, ktorá až priveľkým dielom prispela úplne zázračne z beznádejnej situácie k svojej záchrane... až nepravdepodobne zázračne, ale dobre no...

koncová kataklyzma sa tam samozrejme konala,

ale tá obeť tam zohrala dosť veľkú úlohu na to, aby sme v epilógu čosi ešte o nej čítali... aby sa Erika nezaoberala furt len sebou a svojimi démonmi a ambíciami.

chýbalo to tam.

uvidíme, čo na to čitatelia, a čo na to autor.

samozrejme budem čítať aj ďalšiu knihu, keď len nezabudne pán Bryndza písať aspoň tak, ako píše, na čítanie, keď človek nevie spať dobrá kniha, rovnako, ako Connelly... hodnotenie rovnako ako predošlá... kdesi medzi *** a ****.

:klobuk:

tu kúsok vyššie som popísala https://www.freespace.sk/tema/31-detektívky/?p=258066o autorovi bretansko - nemeckého pôvodu,

po prvých štyroch románoch som čakala na piaty.

piaty je vonku v preklade, už ho čítam, ale akosi sa neviem do neho dostať tak, ako do tých predchádzajúcich... som kdesi v prvej tretine, mŕtvoly už máme, propriety sú na mieste. prenikol sem medzinárodný zlý obchod, detektív tu je, jeho vševediaca sekretárka tiež, more je na mieste, lode premávajú, ....

snáď sa to ešte vyvrbí.

Stále je to príjemné čítanie, Bretaň to stále je, ale zatiaľ tomu trochu chýba nejaká ingrediencia... idem pomaly dočítať, čo to spraví, dúfam že ma Jean-Luc nesklame :)

:detektiv:

.... celkom sklamal.

neviem, kam pán autor myslel, či bol zamilovaný či čo, akosi sa tento diel diametrálne líšil od predchádzajúcich https://www.freespace.sk/tema/31-detektívky/?p=258066 štyroch skvelých, ktoré sa čítali ľahko, príjemne, boli typicky bretanské a príbehy boli zaujímavé, nie prekombinované, jednoduché, ale celé to malo taký nejaký správny nádych, správne jedlá, nápoje, zákutia, aj moderní zločinci mali kvapku nádychu krajiny.

tento diel som nebola schopná dočítať, išlo to ťažko a na etapy, celý príbeh mal trochu akože nádych tajomna, starého strateného mesta a ostrova, a kvapku kúziel a záhadných tajomností, ale to je tak asi všetko.... kopa mŕtvol, bez ladu a skladu a miznúceo pokladu, ktorý buď exituje, alebo neexistuje, buď tam hralo úlohu zakliatie, buď nie, buď sa preň vraždilo buď nie....

no guláš. dorazila som to, ale to je tak všetko.

snáď ten ďalší diel bude normálnejší :klobuk:

:detektiv:

 Tim Weaver  si ovšem drží úroveň pomerne pekne.

síce jeho hlavný hrdina sa nevie vyhnúť koncovým kataklizmám, večne je doráňaný a zničený a zlomený a životom skúšaný, ale pomerne uveriteľne, nie samoúčelne, len preto, lebo to dnes v detektívkach a thrilleroch musí byť ako povinná jazda...

jeho hlavná postava David Raker je bývalý investigatívny novinár, ktorý sa po smrti manželky a podivných iných príhod stal súkromným detektívom, ktorý pátra výlučne po stratených osobách... jeho stratené osoby sú príbehy, kde niekto veľmi nechce, aby sa našli, a aby zostali stratené nadobro, tým sú tie konce prijateľné...

prečítala som doteraz tuším štyri alebo päť kníh s Davidom Rakerom a všetky boli čitateľné... niekde by som trochu ubrala, ale po spätnom pohľade sa to, čo sa robí okolo, dá pochopiť a pasuje do deja.
drobnosti by sa možno našli na vytknutie, ale náhodou som dnes dobrá a čítalo sa mi aj naposledy fajn,  sú to skutočne čitateľné knihy, kde autor dáva pozor, aby nepísal sprostosti a nelogické hlúposti, je niekoľko priečok nad týpkom menom Minier a spol.

odporúčam, okolo **** z piatich.

:klobuk:
 

... mimochodom,

jedna poznámka, ktorá sa sem núka :)

kedysi, v časoch, keď detektívky a krimi písal kdekto, kto si urobil písomný, resp. korešpondenčný kurz,

a dumping detektívnej literatúry priniesol aj hodne braku, prevažne v období medzi dvomi vojnami - ovšem to množstvo urobilo jednu medvediu službu:

detektívka sa en bloc začala medzi čitateľmi tzv. krásnej literatúry považovať za pokleslú literatúru... trvalo jej veľmi dlho, a popísalo sa o nej znalcami a známymi autormi hodne recenzií a obranných článkov, kým sa jej z toho označenia podarilo vyhrabať a bola rehabilitovaná...

detektívka, thriller a krimi už nie je pokleslá literatúra, ovšem stále sa nájdu jedinci, ktorý ju nečítajú zo zásady - čo napríklad mne už po rehabilitácii krimiliteratúry neprekáža, pretože ja napríklad zo zásady nečítam tzv. ženskú literatúru : )

ovšem prišli časy, ktoré priniesli kurzy tvorivého písania a skúšanie krídel kdekoho, kto sa naučil abecedu... : )
a priniesli neuveriteľné množstvo braku a neuveriteľné množstvo nekritických čitateľov, rovnako ako pred takmer sto rokmi...

ovšem čo je hodne pozoruhodné, a čo sa mi úplne ale úplne po veľmi pracnom prečítaní jedného z thrillerov daného pána páči:

ako sa nám tu neskutočne utáraný, nelogický, sprostosti píšuci a kdekade medzi prvočitateľmi a novými čitateľmi hviezdičkami ovenčený pán Minier stal etalónom dnešnej pokleslej detektívky   :)

:klobuk:

:detektiv:

učítaná som... zdá sa, že po dlhých suchách prišiel trochu úrodný dážď... krása, ako vzletne to znie, ale to bude tým, že som v práve dočítanej knihe prečítala jeden vzletný kúsok retrospektívy, ktorá zaviedla do roku 1890, kedy sa ešte takto hovorilo, aspoň medzi dámami a pánmi :)

takže po dlhom hľadaní skutočne dobrej detektívky, krimi, thrilleru nastal obrat, jeden z nájdených autorov je vyššie spomenutý Tim Weaver,

ďalšia je staršia britská autorka, ktorá stále píše, pani Ann Granger

autorku 20 detektíviek a nejakých historických románov som pred časom začala čítať, ale trafila som sa do obdobia, keď po treťom krimi mi prestal chutiť vzťah medzi dvomi hlavnými postavami, a urobila som si pauzu...

nedávno som sa k Ann Granger vrátila, a vzťah nevzťah, začítala som sa do zostávajúcej série bez ladu a skladu, bez ohľadu na postupnosť vo vzťahu, vôbec to nebolo na prekážku, aj tak bolo vsjo jásno v tej dvojici, a bolo to o hodne lepšie, dokonca sa mi celý ten vzťah zdal omnoho reálnejší, skutočný, niečo ako skutočne a vážne takto nejako fungujeme v reále :)

je to séria Markby a Mitchellová, on detektív vo vyššej hodnosti u polície na vidieku, ona v diplomatických službách, on večne reptá proti jej miešaniu sa do prípadov, ona sa aj tak mieša :)

bez ohľadu na túto pokračujúcu linku sú to dobré detektívky, klasika, hodne pripomínajúca ostatné úspešné autorky britskej detektívky.

sem tam sa nájde príbeh menej príťažlivý (čo je hodne subjektívne), v podstate aj preto som pred časom prestala jej sériu čítať, ale vyváži to celá koncepcia, to, ža autorka skutočne vie písať,

že k svojim detektívkam potrebuje hlavne malé sivé bunky, kopu zaujímavých a dobre vykreslených postáv, skvelé a dobre vykreslené prostredie, v pohode sa môže porovnať so skvelým vidieckym tv seriálom Midsomer, že stačí kdesi v knihe niekde jedna mŕtvola, a často zlikvidovaná nádherne tradične:

stačí lopatou po hlave, dokonca starým (doslova) dobrým arzénom, že motívy sú staré dobré klasické láska, žiarlivosť, peniaze, nenávisť, popísané ovšem tak, že človek nie si je istý, čo to z tej štvorice bude...

na konci finta f, kde sa takmer vždy mimo pátrania niečo objaví, kde nakoniec veci dosadnú na miesto, o čom ovšem nie vždy vie každý, niekedy len my, čitatelia...

sú to dobré knihy, dobrá séria, keď práve čítaný príbeh v tomto momente nesadne, myslím, že treba zobrať do ruky ďalší, prípadne si urobiť pauzu... ten ďalší určite sadne.

v jednej z kníh je retrospektíva... retrospektívy priveľmi nemusím, a konkrétne táto bola taká, že bolo viacmenej jasné, o čom je reč, stačilo prečítať poslednú, aby sa konal ten koniec, ktorý zostal každému skrytý.

kto rád klasické britské autorky, od Agathy po pídí, Ruth Rendell a ďalšie, nájde v Ann Granger dôstojnú pokračovateľku starej dobrej klasiky,

autorka k tomu nepotrebuje hory vykuchaných a vykostených mŕtvol a potoky krvi, len vedieť dobre písať.

a to pani autorka vie skutočne dobre. je dobrá, príbehy dobré, čitateľné, skvelé čítanie. väčšina kníh niekde tam na ceste k tomu hľadanému: to je ono. sú to skutočne detektívky.

pomaly končím s dostupnými knihami, a začína mi byť ľúto, že toho nie je viac :)

****

:klobuk:

:detektiv:

kedysi od cca polovice 70. rokov... v minulom storočí... začal v Maďarsku vychádzať skvelý literárny časopis.
dostať ho bolo aj u nás, na celom juhu v aj BA v novinových stánkoch a v zahraničnej tlači.
obsahoval spústu kníh, romámov a noviniek na pokračovanie, ohromné množstvo poviedok - časopis bol rýdzo praktický, nie teoretický... prežil neuveriteľne dlho, vychádzať začal r. 1974, skončil r. 1994, a bol to týždenník.
uverejnili za ten čas neskutočne veľa dobrého a ešte lepšieho čítania, časopis bol mimoriadne obľúbený, dodnes a s ním obchoduje v bazároch a je po starých číslach shánka...

dostala som sa k niekoľkým ročníkom zozbieraných nimi uverejnených krimi poviedok... niekoľko desiatok skvelých, starých, novších, cca do roku 1982, zatiaľ, je to neuveriteľne dobré čítanie, najlepší autori poviedok a detektívok svojho času zozbieraní na kopy...

užívala som si čítanie, a spomenula na spústu kdečoho, čo som si tam svojho času prečítala, vrátane kopy vtedy úplne nových krimi a thrillerov a kedočoho :)


Val McDermid tu už kdesi tuším spomenutá je, napísala spústu detektíviek, má niekoľko radov s so špeciálnymi hlavnými postavami aj zopár samostatných detektívok.
bývalá novinárka, písať skutočne píše veľmi dobre.
dostala som sa k nej vlastne cez filmy - jej séria s psychiatrom Tony Hillom a vyšetrovateľkou Carol Jordan bola sfilmovaná svojho času do skvelého krimiseriálu, až potom som začala čítať jej knihy.
sériu s Carol a Tonym ovšem pokračuje, posledný diel napísala už so starnúcimi hrdinami, vydaná bola pred rokom.

kniha je skvelá, vysvetľuje aj dianie pred ňou, zauzlované životy hlavných hrdinov, ale odsýpa, a ide ok, čítala som s pôžitkom napriek všetkému, ale posledných asi 15 strán som zo 400 stranovej knihy odflákla, pretože... mi prešla chuť.
nedokončený koniec tohto dielu je podľa mňa úplne unlogic

pozor, spoiler:
pochopím, že náhla odvykačka od alkoholu a spústa kdejakých vážnych potknutí v živote človeka môže zložiť, ale aby najlepšia vyšetrovateľka, ktorej fungl nový preferovaný tím narazil na inteligentného vraha, ktorého sa im nedarí usvedčiť - aby hlavná vyšetrovateľka prípad išla vyriešiť tak, že sa chystá vedome na vraždu podozrivého, aby už on nemohol spáchať ďalšiu vraždu, a zatiahne do toho aj najlepšiu svoju kolegyňu a nástupkyňu, ktorá ovšem nič netuší, aby ju na mieste jej totálne trafeného činu mal kto okamžite zatknúť... bolo na mňa priveľa.

kniha je dobrá, číta sa dobre, podivné príhody a osudy dvojice Carol a Tony sú zložité, ale toto zároveň s nedokončeným koncom, keď teraz ako vo filmovom seriáli môžeme čakať na ďalšiu knihu, nenene.
napriek všetkému mi to nesedí ani psychologicky, darmo je ten príbeh ako taký dobrý a Val dobrá autorka, a všetky knihy od nej majú takú fintu f... toto nie.
domrvený život spôsobený sebou samou, najlepšia detektívna inšpektorka široko ďaleko, nedarí sa vyriešiť prípad, tak idem zavraždiť podozrivého.... no tak to teda ne.

:klobuk:

edit.

práve mi došlo, že som recenziu písala deň po prečítaní... tak ma ten zrazu bez nejakého skutočne reálneho prechodu naskočený úplne podivný koniec 10 strán pred koncom rozhodil, že som protestovala aj deň po prečítaní... :innocent:

:detektiv:

naše vydavateľstvá stredoeurópske pre seba objavili novú britskú autorku  Ruth Ware , ... narodená r. 1977 v Sussexe.

robila všeličo, nakoniec zakotvila pri písaní, doteraz aj v maďarčine a slovenčine a češtine vyšli dva jej thrillery, mal by vyjsť pomaly tretí.

to, ako píše, odsýpa, píše dobre, čo sa týka kladenia písmen a slov je skutočne dobrá, a možno som čítala aj veľmi dobrý preklad.

prečítala som Žena z kajuty č.10.... až po prečítaní som pozrela recenzie, ktoré zodpovedajú mojim pocitom - sú hodne na húpačke.... pre niekoho **, pre niekoho hviezdnych ***** hviezdičiek.

písané v ich forme, ale našťastie v minulom čase...

po prečítaní prvých dvoch troch strán takmer kópia Dievča vo vlaku....

anotácie ju prirovnávajú k Agathe Christie... a Agatha sa otáča zrejme v hrobe.

od Dievča vo vlaku sa líši tým, že to je namiesto vlaku na luxusnej väčšej jachte

s Agathou má spoločné to, že je to uzavretá spoločnosť ďaleko v studenom severnom mori

z témy sa dalo vyťažiť hodne, nakoniec sa vyťažilo čosi, čo tu už mnohomnohokrát popísané bolo, hlavná hrdinka... na to treba extra odstavec:

je od puberty postihnutá panickými záchvatmi, berie celé roky biele bobule na úzkosť, slope ako dúha, v kuse pije, nespí, blve, nedokáže sa k ničomu rozhúpať, potuluje sa po Londýne a po živote svojho priateľa a po luxusnej jachte ako blb naložený v liehu, ktorému sa občas rozsvieti, keď má práve okno, a nedostatok alkoholu.

ťažko sa rozbieha, autorka použila novinku: citácie z fór na nete a kdejaké maile, ale keby tam neboli, nič sa nestane.

nakoniec sa z roztrasenej trosky vykľuje superhrdinka a všetko končí happyendom, zlý je potrestaný a tak.

postavy, ktoré s ňou pretrpia cestu na jachte, sú viacmenej nezapamätateľné - keby nespomínala autorka zakaždým, že jeden má furt v ruke fotoaparát, druhý je veľký kus tlstého človeka, ďalší je expert na posudzovanie gastronómie, potom je chudá žena, potom je ešte jedna iná žena, potom jeden bývalý bývalý....

nie je to zlé, len to nie je úplne ono, miestami nuda, miestami to vyzerá, že z toho neičo bude, a ja som intolerantná k chlastaniu do bezvedomia: večné chlastanie Lo ide človeku na nervy...  napriek tomu skutočne píše autorka dobre, dobre sa to číta, ale človek pri tom musí nechať myšlienky len tak plávať po povrchu....

prečítala som, nehodila som do kúta... to už je dosť úspech.

premýšľam teraz,  či sa pustím aj do jej druhej knihy, Všude kolem černý les... v slovenčine vyšla pod názvom Pozvanie... :hmmm:

dva a pol hviezdičky... no dobre, tri.... za to, že autorka vie skutočne písať a vyslovených kravín á la Minier je tam pomerne málo a odsýpalo a bolo to čitateľné, len trochu... pritiahnuté za vlasy, pointa klišé, chrabrosť Bruce Willisa pod bobuľami trochu priveľká, ale snaha bola :klobuk:

:detektiv:

... nakoniec som to dala... nech nezostane visieť jedna neprečítané, druhá prečítaná od Ruth Ware, takže som prečítala aj vyššie zmienenú pôvodne jej prvotinu Všude kolem černý les.

je to v podstate takmer to isté ako cez kopirák, tentokrát to nie nie tak priveľmi odrthnuté od vonkajšieho sveta - hlboko na vidieku hlboko v lese poschodová chatička celá zo skla...

nie je o tej knihe priveľmi čo napísať: stále platí, že sa pomerne dobre čítala, písať autorka vie, ale tentokrát som vynechávala celé odstavce aj strany, ktoré síce patrili k deju a spomínaniu na minulosť, ktorá tu hrala dôležitú úlohu, ale hodne zbytočných podrobností, ktoré hrali skôr úlohu vaty, aby z útlej knižky vyrobili trochu dlhšiu knižku...

kto nakoniec išiel hore po schodoch, bolo jasné, prečo pozvali hlavnú hrdinku na rozlúčku, bolo jasné na samom začiatku, len podrobnosti sa dolaďovali... namiesto jednej poloprizabitej ženy sa na akčného hrdinu po úteku z nemocnice hrajú tentokrát dve, ale nakoniec akosi všetko zapadlo na miesto a konečne je prečítaná, odfajknutá, už čítam úplne inú... mám pocit, že o týždeň už nebudem vedieť... maximálne si spomeniem na loď a na sklenený dom... :klobuk:

:detektiv:

"staré" dobré české autorky krimi majú dôstojnú pokračovateľku

dámy väčšinou písali za blahého socializmu, dobré detektívky boli sem tam mierne oklieštené dobou, majú dnes zopár nástupkýň, ale snáď najvypuklejšia je Marie Reifová

miestom jej novej rady je malé mesto, rozvedená šarmantná dáma s dospelým synom, zahýbajúci pán od kriminálky, sestra, jej manžel, synovci a kopa malomestských skvele vykreslených postavičiek.

dáma, ktorá sa montuje do vyšetrovaní, humor a atmosféra.

doteraz vyšli jej tri knižky: Kdo má pod čepicí

                                          Kdo jinému jámu kopá

                                          Komu straší ve věži

všetky stoja za prečítanie, ľahké, vtipné a zábavné, na letné čítanie tak akurát :klobuk:

:detektiv:

vyšla 22. kniha s Harrym Boschom od Michalea Connellyho

trochu ťažšie sa rozbiehala, ale nakoniec to bol starnúci nekompromisný Bosch, ku Connellymu asi viac písať ani netreba.

prečítal niekto najnovšiu knihu od Jo Nesba Macbeth?

snažila som sa... aký je váš názor?

:detektiv:

na tretí pokus som to nezdolala a že prečo, má viacero príčin:

Jo Nesbo nie je moje numero uno... čítam ho rada, jeho rad s Harrym Holem bol dobrý, občas ale nešla som z neho umrieť, keď som sa nedostala rovno k najnovšej knižke... prečítala som po čase... tak som ale s kopou kníh, to je u mňa bežné: nemusím čítať najnovšie novinky : )

okrem toho už mal jeden pokus, ktorý mi nesadol, kdesi som tu o tom písala, bola to knižka z pohľadu vraha, kde som písala, pokiaľ dobre pamätám, že podobné, veľmi tematicky podobné som čítala od iného autora omnoho omnoho lepšie...

/ale aj horšie od iného autora... a to som hodila do kúta/

Macbeth vznikol na základe výzvy zmodernizovať Shakespeareovské príbehy, natriasť ich do dnešného sveta, niečo ako filmové moderné spracovanie Sherlocka Holmesa...

vyšla z toho klasika: keď dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté.

to je jedna vec, druhá, že tematika mi nesadla vôbec - knihám o drogovom podsvetí a dealeroch a bossoch a kasínach a podobných veciach sa pokiaľ sa len dá, vyhýbam, viem, že to je dnešný svet, ale nemusím o ňom čítať beletriu...

ako raz povedala svojho času naša nezabudnuteľná trinita:

"život je príliš krátky na to, aby sme čítali to, čo nás nebaví... hodím do kúta a idem ďalej, čítať niečo, čo mi nebude robiť zle a čo si budem užívať. a netreba z toho mať výčitky."

nedočítala som Macbetha, a už dočítaný ani nikdy nebude, trochu mám z toho výčitky, lebo Nesbo...  ale namiesto toho som si prečítala zábavnú D.J.Robb a jej 44. časť jej mierne v budúcnosti sa odohrávajúceho radu detektíviek, kde erotické vsuvky zvyčajne vynechávam, občas nie, ale rozhodne sa na tých knihách bavím :)

game, tuto novinku budem mat coskoro doma

keď sa niekto podujme premeniť to na e-knihu, poďakujem :)

nič nové, uhorková sezóna,

ale ja som si dala maratón s Jonathanom Kellermanom

naposledy som ho komplet prečítala pred dva a pol rokmi  https://www.freespace.sk/tema/31-detekt%C3%ADvky/strana-17?do=findComment&comment=223607

ale tie jeho knihy sú hodne nabité, a dobre sa mi zvyčajne čítajú, až na povedzme jednu dve výnimky, ako zvyčajne pri takých nesmierne plodných autoroch.

tentokrát ich čítam s otvoreným google... spomína nespočetné množstvo materiálov, textilu, štýlov, autorov, skladateľov, menej známych maliarov, farebných odtieňov, vzorov, textilu, jedál, miest, ulíc, častí L.A. a kdečoho iného, že vyhľadávam, skvele sa to osvedčilo.

a zasa sa mi dobre číta :klobuk: