Detektívky

:detektiv:

pomerne mladý autor, ťažko sa dopátrať niečoho z jeho života: mladý Brit s podivným menom Robert Bryndza

čistokrvný Brit, jeho životný partner a tým aj jeho svokra sú Slováci, žije striedavo na Slovensku a v Británii, v poslednom čase vraj prevažne na Slovensku.

v jeho detektívnej prvotine sa motajú slovenské a východoeurópske prvky, slovenské korene tam má kdekto, čo by neprekážalo, zdá sa, že pozná slovenské reálie dokonale, aj antipatiu BA vs zvyšok Slovneska a podobné záležitosti, až je to občas hodne zábavné - ale v knihe hodne samoúčelné :)

Dievča v ľade nie je zlá kniha, ale na to hviezdne nebo, ktorým ho obdarili čitatelia na databázi kníh, nemá.

číta sa dobre, plynulo, píše mu to, ok.

tie slovenské korene v niektorých linkách keby neboli, nič sa nedeje, skôr sú občas trochu smiešne a vôbec nič tam neznamenajú. sú zbytočné.

vôbec na nich nezáleží, sú tam len preto, aby boli.

tam, kde niečo znamenajú, spolu s východoeurópskymi, sú na mieste, ale je to úplne iná linka v knihe.

autor je scenárista, dramaturg, píše aj humorné aj romantické kdečo, prvá detektívka - thriller sa mu celkom vydarili, prečítať sa dalo celkom dobre... hoci niečo, niečo tam nebolo úplne kóšer.

samozrejme zasa je tam životom rozdrvený superdetektív - žena, so slovenskými koreňmi navrch... tí drvení detektívi ma už vážne iritujú.

koniec je trochu predvítateľný, neodolal koncovej kataklyzme, samozrejme,  niektoré scény sú trochu s vykrúteným krkom, ale v celku ho treba pochváliť: snažil sa. tá kniha sa preložila do kopy jazykov, a nie je...až taká  zlá. ale mohla byť oveľa lepšia.

tak na  3,5 - 4 *, maximálne, s prižmúrením oboch očí.

:klobuk:

fakt? ja som to smarila po troch stranach..nieco mi na tom vadilo..uz neviem co..mozno tomu dam este jednu sancu :zubiska:

:)

myslím, že viem, čo ťa odradilo, tentokrát sa mi to podarilo prekonať. alebo som bola trpezlivejšia, ako zvyčajne som : )

ale pozor, ako píšem, mám voči tej knihe plno výhrad... a zvyčajne je to tak, že čo raz hodí človek do kúta, už ťažko prečíta na druhý šup.

bola som zvedavá na Bryndzu, a ten dej predsa len trochu pokračoval a postupoval, a ako píšem - 4 hviezdičky m a x i m á l n e,

s prihladnutím na snahu Bryndzu zamontovať do toho slovákov a podobne.

pravdu povediac, nepoutekám čítať jeho ďalšiu knihu, ktorú vraj už píše, dokonca píše tak, že na svojom blogu vyzval čitateľov, aby mu písali, čo sa im páčilo, čo sa im nepáčilo, kade má postupovať v hlavnej postave a o čom by si radi prečítali v ďalšej knihe... to sa nestáva, zvyčajne nám prvoautori servírujú svoje predstavy, a čitatelia ich hlcú ako kačice. aj za to dostal odo mňa polhviezdičku navyše :)

dalo sa to čítať, hoci som mala sem tam takú... nepohodu pri čítaní, tá slovenská národnosť tých ľudí tam bola úplne navyše, ale snažil sa... či prečítam aj ďalšiu, neviem. uvidíme :)

....

a ďalšia, Paul Cleave novozélandský ešte neokukaný autor a jeho menej typický krátky krimithriller Čistič.

hodne mi pripomenul Lawrence Blocka a jeho nájomného vraha  Johna Paula Kellera  , čo sú vskutku výnimočné detektívky.

Čistič je tiež písaný z pohľadu vraha, jednoduché videnie sveta, hodne čierneho a šedého humoru, neveľmi rušivé vraždy, ale zato sú tam, jednoznačne, /čo ovšem Blockov Keller robí omnoho elegantnejšie, bez akejkoľvek pripomienky vraždy, obíde gro svojho povolania úplne, naznačí, nikdy neopíše vonkoncom nič, kľudne by mohol predávať známky/...

takže Čistič: veľmi príjemne sa čítala, užívala som si ju a tešila sa na každú stránku...

tak cca do polovice.

potom sa to čaro nejako zlomilo, prestalo fungovať, a zrazu ma prestala baviť. nešlo to, prelistovala som to do konca, prinútila som sa prečítať úplný koniec, nech reku viem, ako to dopadlo, ale vlastne ma to celé už ani nezaujímalo.

akosi sa ten príbeh nasmeroval zo suchého humoru a nadsázky kamsi inam, nastal obrat, ktorý mi organicky nezapadol k prvej polovici knihy, nepasoval, spôsobil nepohodu pri čítaní, príbeh sa nasmeroval niekam, kam ma to nebavilo a nelákalo nasledovať.

:klobuk:

:detektiv:

a siahla som po poviedkach... nedávno som sa dostala k poviedkovej knihe celej hromady autorov, všetky detektívne a všetky sa odohrávajú na vianoce... vyšlo v maďarčine pod názvom Vražda s imelom.

taký malý skvelý vianočný darček.

a druhá kniha, netradičné poviedky od Agathy Christie, pod názvom Slovo krídel, obsahuje 8 noviel s temnejšou, duchárskou, mistickou tematikou...

všetky sa objavili už pred rokmi v iných zbierkach, veľmi veľmi dávno som ich už čítala, ale je príjemné si ich zopakovať.

tiež taký malý vianočný darček :)

:detektiv:

tak a máme dočítané

úplne nezávisle na sebe sme s Hellé začali čítať v jeden a ten istý deň tú istú knihu - vysvitlo to ovšem až na druhý deň.
a keďže sme už čítali, povedali sme, že dočítame, aj keby čo bolo, a urobíme našu tradičnú spoločnú recenziu.

 

takže kniha je: Kendra Elliot: Pohřbení - tešte sa na dve recenzie :)

a ideme na to ako zvyčajne: game všeobecnejšiu recenziu, Hellé potom úchvatné podrobnosti :)

Kendra Elliott: Pohřbení

/Pohřbení je vlastne tretia kniha v rade od tejto autorky, príslušné vydavateľstvo ju vydalo ako prvú, ktovie prečo/

starí detektívkári, ktorí majú skutočne načítané tony starej a kdejakej detektívnej klasiky, možno  ocenia na tejto knihe asi námet a nápad. hoci nie je úplne originálny, ale je dobrý ako východisko pre dobrú knihu - úvod a načrtnutie deja na prvých troch stranách dobrý.

 a to je všetko.

z toho príbehu mohol byť parádny krimithriller, kde by človek zadržiaval dych a ktorý by sa z klávesnice rozprávačov typu Deavera alebo Roberts skvelo čítal, 

takto z toho vzniklo čosi hranaté, kockaté, mnohosten, ktorý sa prevaloval s hrkotom cez hrany a  vrcholy a príjemné čítanie nechával kdesi ďaleko za sebou

/hoci podľa podaktorých recenzií mladých čitateľov som držala v rukách práve úchvatne napísanú knihu/

pri čítaní som mala pocit ako Sysifos, ktorý nielenže kotúľa balvan do kopca, ešte je ten balvan samá ostrá hrana, cez ktoré ten balvan musí prevaliť.

no - nikdy, napriek metrákom prečítaných detektíviek, sa nesnažím odhaliť vraha, čítam pre zážitok z čítania a rada sa nechám prekvapiť dobrou knihou a skvelým rozuzlením - tu sa hlavný zloduch ponúkal sám od jeho prvého zjavenia sa v knihe, kde sa len mihol ako postava v pozadí kdesi na prvých 30 či koľko stranách. priam svietil. nerobil nič, len tam bol, ale bolo to jasné, nič iné ako rozuzlenie tam nemohlo byť, nikto iný tam totiž nebol a z nastavenia a štýlu, akým bola kniha písaná, to kričalo.

a keďže išlo o dieťa a isté kruhy, viacmenej sa dal vytušiť aj motív - nie presne, samozrejme, ale príčina, prečo chce niekto zlikvidovať dieťa. asi niečo videlo. počulo. bolo tam, kde nemalo byť. niečo také.

kto bol jeho diabolská predĺžená ruka, bolo vlastne pre príbeh úplne jedno, úplne irelevantné, to mohol byť hocikto. to nebolo podstatné,

a že tá predĺžená ruka bola vlastne cirkusová postavička, akurát vraždiaca a desiaca deti, ináč úplne neschopná a napriek činom druhoradá, nezaujímavá, bola tam na smiech, aj keď mala predstavovať hlavné pekelnícke zlo... tak to je podivuhodné.

a podivuhodné je, že za dvadsať rokov sa tak mocnému človeku s obrovskými kontaktmi a neúprosnou predĺženou rukou nepodarilo to, čo amatérovi za jeden deň - ukončiť svoje trampoty definitívnou bodkou už pred rokmi a nakoniec aj vypátrať hľadanú osobu. tá predĺžená ruka už bola desivo chytrá, keď jej amatér utľapkal cestičku.

a teraz malý recenzentský zázrak: 

čo ovšem prekážalo dokonca aj mladým recenzentom, to bola totálne nešťastne vsunutá milostná linka - tak neskutočne násilne a anorganicky a nevhodne vsadená do príbehu, nasilu nasilu, uprostred masových hrobov detí princ  a princezná /doslova!/... bolo to priam bolestivé.

autorka,  mimochodom píše v žánri "romatika a napětí",  sa hrala na Noru Roberts - ovšem žiaľ nie je Norou Roberts... nesiaha jej ani po malíček na nohe.

o konci by som najradšej pomlčala - ale keď už, tak už:

zrazu sa prosím pekne, keď už príbeh nevie, čo so sebou,  všetci aktéri pohnú z iných koncov krajiny a smerujú na jediné miesto, z najpofidérnejších dôvodov sa tam zrazu všetci osudovo stretnú, vrátane obetí, zloduchov, policajtov, kávičky na dobré ráno a asi aj mačky domácej, 

kde samozrejme nastane čo?!
no predsa kataklyzmatický koniec!

zrazu sa začína vyjasňovať, čo je čitateľom už dávno jasné,

a zrazu sa všetci zídu v kuchyni obrovského sídla a každý mieri na každého:

očami, revolverom, nožom, detskou lopatkou, prstom, vidličkou, svedomím, dobrým slovom a čímkoľvek, čo má kto poruke

a nakoniec sa niekomu zatrasie ruka a nastane masaker, kde samozrejme od krvi kĺže každý a všetko, ale dobrí zvíťazia a zlých postihne zlý osud...

autorka odpisovala z každého možného vychyteného thrilleru...
 

no a samozrejme, toto nesmie chýbať:
Román Pohřbení získal ocenění udělované magazínem Romantic Times a o rok později byl nominován i na cenu Nejlepší paperback roku.

dávno vravím: smerujeme do kytek. kompletne. kniha maximálne na ** z piatich. s veľmi silným sebazaprením dve.

tak nie... toto zasa nebola tá Kniha, ktorú hľadáme. Hellé?

:klobuk:


 

divne veci sa deju na planete a toto bola jedna z nich  .chcela som zacat citat knihu bez predsudkov, neboli na nu este ziadne recenzie, tak reku skusim. game mala napodiv ten isty napad

a kedze napisala recenziu, tak prispejem aj ja, ale ziadne uchvatne podrobnosti necakajte :zubiska:

Kniha ziskala cenu Daphne du Maurier v kategorii Romantika + napatie. donedavna som zila v sladkej nevedomosti, ze nieco take vobec existuje a podobne knihy sa mi nastastie vyhybali, ale narazila kosa na kamen.

Pravdepodobne je tento ehm zaner nieco, co ma detektivky priblizit zenskemu publiku.

Boha, ale v tomto pripade ja som asi chlap a musim sa ist kuknut co vobec v mojich bielych nohavickach so snehuliakmi mam /nie, nevzala som si ich ako poctu pre Jo Nesba aj ked..nahody vraj neexistuju/ :zubiska:

Nuz tak teda..precitala som ocenenu knihu. A.ja chcem tiez literarnu cenu, taky krasny nakupny zoznam do Tesca som nedavno napisala :agree:

Tento cudny hybrid zacina vcelku dobre..to uz tak byva, ze najlepsi napad na zaciatok..len smola, ze tu aj hned napady dosli a zacalo daco divne..

ludia fakt mi nevadia eroticke sceny v detektivkach Harry Hole, Joe Pike a aj Sebastian Bergman nech si pretahuju koho chcu...len preboha nech to nevyzera tak, ako to opisuje tato krava spisovatelka.

zial, tato osoba pise stylom Evity a podobnych bytosti..ked citam mam rada, ak je mi celkom fuk, ci to pisal muz ci zena..tu to kricalo dodaleka, ze taketo nieco by nemohol napisat ani Paviel Rochnyak.

Proste romanticka linka jeden velky odpad citat vety, ze -jeho srdce urobilo dvojite salto- pripadne, a tato je fakt krasna -jej kosti sa pod silou jeho pier vpili do makkej postele-..atd atd. citat myslienkove pochody chlapa, ktory je rozciteny nad krehkou krasou a oddanostou jeho princeznej niekde pri hroboch detskych obeti je zvlast mnam :zubiska:

no a potom si to radsej rozdaju v penzione, ako by isli hladat 20 rokov nevideneho cloveka, ktoremu hrozi smrtelne nebezpecenstvo a tu ma zarazila dalsi vec

milostna scena konci vetou -Dosiahol orgazmus a jeho telo i mozog vybuchli v zrusenim. zial nedozvieme sa, ci dosiahla ograzmus aj hlavna hrdinka..neznasam, ak sa mi v detektivkach zatajuju dolezite veci!!! :zubiska:

No dobre nebudeme to pitvat..ideme dalej, game to napisala pekne mne po precitani vrta v hlave par nejasnosti

kurnik, to zas rodicia nespoznaju vlastne decko??

a ked uz zmizne, naozaj zije pod svojim meno niekde v riti..samozrejme zije v utajeni, na nete ani nikde nie je po nom ani stopy, nevypatra ho ani guverner statu a hla..staci sa spytat na pumpe..no jo niekedy tie stare sposoby maju cosi do seba

pocitacovy genius na komunikaciu so sestrou pouziva tiez radsej telefon so zaznamnikom a ked tie sproste mobily by aj na nieco boli, tak ludia ich niekde zabudnu, ci zabudnu na ne zavolat..traaaapne.

neznasam ak sa hlavnym hrdinom rinu slzy z oci a bucha im dojatim srdce, nie ani ked sa vidia po 20-tich rokoch.

no co tam este bolo?..jo na jednej strane ma hrdinka zalepene usta lepiacou paskou a na druhej si vypluva vlasy z ust, ktore sa jej lepia na tvar

hlavny ukrutny bubak je albin, ktoreho Michael /hlavny hrdina a novinar/ pozna 20 rokov, ale za ten cely cas si tuto anomaliu nevsimne..novinar jak oci toto..pritom albinom je jeden clovek z 20 000 a je to vcelku neprehliadnutelne postinutie..no nic.

takze romanticku linku som zavrhla /aj ked som si kazda pismenko pretrpala a nie ako game, ktora to jednoducho preskakovala/ a cakala som, ze detektivny pribeh bude skvely..no skor pride Godot..

to co zacalo relativne dobre bolo tiez uveritelne asi ako to, ze sa informator stane hlavnym propagatorom ockovania pre farmaceuticke firmy na Slovensku.

Motiv bol pritiahnuty za vlasy..na 11 rocne decko stacia ine metody..aj keby nieco videlo..a to som si najprv myslela, ze zavrazdil tu onu..co pre nich pracovala a jej telo sa naslo tiez v hrobe po 20 rokoch, ale potom pisu, ze telo mladej zeny sa naslo pred parlamentom..matko svata, sak ked bola tehotna tak urobim testy DNA kdekomu a daco snad najdem

autorka zjavne nema o policajnej praci ani sajnu.. napisat, ze v pitevni bol smrad dokaze aj ziak osobitnej skoly..inac sa nic rozumne o praci patologov nedozviete.

a tak dalej a tak podobne.

logickych debilit je tam pozehnane, sak kto by nemal v oblube chlapa, ktory byvalej fnuka do telefonu, ze az tato jeho princezna je pren ta prava.

no a prichadza Le grande finale, vsetci sa tam zbehnu a vznikne patova situacia, len jeden ujo chyba...co by ste vy urobili, keby sa vo vasom dome strielalo a kricalo odusu? obliekli by ste si oblek a pomalicky sa tam prisuchtali? no lebo tak to bolo..  a potom dobro zvitazilo..aleluja

vsetci ziju stastne, matka dostane ladvinu, napodiv od tyraneho synceka a nie od toho co si zil ako v bavlnke, Senator sa uzdravi, nase dve hrdlicky zacnu spolu byvat, vsetko je krasne, ruzove utesene, a cestou lesom k hrobu im iste mavali vevericky a hadzali im oriesky.

jeden padouch je mrtvy a s druhym rodina prerusila vsetky styky. :zubiska:

takze davam jednu * ani neviem zaco, asi len preto, ze mozem pisat tuto recenziu...a tipujem, ze game dala dve hviezdicky, kvoli postave policajta, ktory sa vedel obliect..hoci do levandulovej ci mandarinkovej kosele.

ak moj tip nevysiel, tak ja uz teda vobec nicomu nerozumiem.

Nie, zas to nebola TA kniha, bola to len neskutocna zlatanina, rozmyslam co bude dalej..sportova prirucka skrizena so zivotopisom Winstona Churchilla, ci kucharsky western??

precitala som aj zaverecne podakovanie autorky kdekomu vratane manzela Dana, ktory jej poradil aby dala vypoved a najala si niekoho na upratovanie domu.

toz, Dane, tos udelal velkou chybu.

a este moj sukromny apel ..mili muzi, milujte svoje zeny, noste im kvety, kupujte sperky, nech su stastne a spokojne a netuzia sa realizovat pisanim takychto hovadin.

:detektiv:

moje vysvetlenie bude iracionálne, ja viem:

takze davam jednu * ani neviem zaco, asi len preto, ze mozem pisat tuto recenziu...a tipujem, ze game dala dve hviezdicky, kvoli postave policajta, ktory sa vedel obliect..hoci do levandulovej ci mandarinkovej kosele.

ak moj tip nevysiel, tak ja uz teda vobec nicomu nerozumiem.

ja som tam mala pôvodne odpad... ale potom som si trochu vstúpila do duše a pokutala som tam. a povedala som si, že v poslednom čase som odpadov dávala plno, tak za ten nápad teda 1- ... až 2*

... a iracionálne za to, že dokonca aj mladí naivní recenzenti dávajúci hviezdne nebol paškvilom vycítili, že v tej knižke nie je všetko s kostolným poriadkom.
viem, znie to blbo, ale tá jedna hviezdička je pre nich. nielen na databázi... kdekade, kde som čítala recenzie, tá milostná linka pichala a bodala a bolela...

takže tá jedna hviezdička navyše je všetkým čitateľom, ktorý pochopili aspoň to, ako tam pôsobil ten princ a princezná. a oni to vážne pochopili, a mnohí. žiaľ, zbytok zožrali aj s navijakom :(

:detektiv:

chuť som si spravila siahnutím do minulosti.

jedna malá knižočka od Ruth Rendell s inšpektorom Wexfordom a jeho prudérnou koženou pravou rukou Burdenom,

a jedna úžasná kniha poviedok s úvodom autora - Ross MacDonald a jeho súkromný detektív Lew Archer... šetrím si ich, nech dlhšie vydržia :)

ale ešte medzitým to boli dve hodne nádejné knihy od autora menom Steve Robinson

genealógia je čosi, čo sa človeku vie zadrať pod kožu, keď sa o to niekto zaujíma... mňa zaujíma odjakživa, a pán Robinson sám tiež vykutal svoje korene, o ktorých po odchode jeho starého otca, ktorého ani nepoznal, do Ameriky, nevedel nič.

genealogické detektívky, ktoré pán Robinson chystá, má ich byť 5, prvé dve sú už v preklade k čítaniu.

nie sú zlé. ale mohli byť lepšie.

v prvom rade genealóg pán Jefferson T. Tayte, ktorý je starnúci pán, sám nepozná svoj pôvod, bojuje s fóbiou z lietania a obezitou, bruškom a tlstými stehnami...

napriek tomu sa dokáže vrhať z vybuchujúcich člnov a na vrahov akčnejšie než James Bond, Jason Bourne, Jack Reacher a ktovie kto ešte dokopy.

reklama v anotácii prvej knihy Stopy v krvi hovorí: "Strhující a originální mix Dana Browna, Stiega Larssona a Arthura C. Doylea".

vážne chápem, že každý chce na každom novom thrilleri zbohatnúť, vrátane vydavateľa, a marketing je hodne veľký pán, ale...

ale mix týchto pánov to nebol ani omylom.

dalo sa to čítať, bolo to patrične dramatické, ale - a týka sa to aj druhej knihy Hluboký hrob, okrem podivuhodne akčného obltstlého a zmäkčilého tela pána Tayta

tam trochu zavadzal a zavádzal aj spôsob písania - prepletanie kapitol prítomnosti a minulosti, a dosť obsiahlo.

Skutočne by bolo zaujímavejšie spolu s odborníkom - genealógom pátrať postupne do hĺbky času, nie prečítať si vždy pred jeho pátraním, ako to tam v tej minulosti vlastne bolo...

ináč sú vcelku čitateľné, ale neprinesú nič výnimočné... autor nám to porozpráva v retrospektíve počas čítania. dvojka bola celkovo slabšia ako jednotka.

priala by som si čítať skvelú genealogickú detektívku, ale svoj štýl asi autor nezmení.

ovšem čo im treba priznať, a to je práve to pútavé na samotnej genealógii - ako sa rozhodnutie či čin či dejinná udalosť, počin kohokoľvek odrazí na budúcnosti.

nie niečo také, ako biblické "činy otcov", ale ľudia sa mohli - a my sa môžeme - vtedy a tam rozhodnúť ináč, a budúcnosť rodiny by bola niekde úplne inde.
mamon, zaslepenosť, náboženská bigotnosť, túžba po majetku a po moci - ale to už je o samotnej realite, človeku a dejinách, nie o knihe.

knihy, obe dokopy tak slabšie 3 *

od predchádzajúcej príšernej knižky Kendry Elliot o dve triedy lepšie.

:klobuk:

:detektiv:

ďalší pomerne nový autor, meno klame, pán je Američan z Vermontu -  Eric Rickstad

doma má už tri knihy, u nás zatiaľ vyšla jedna: Tiché dívky

rozsahom obsiahla, v knižnej podobe má 430 strán.

hlavnú úlohu má bývalý policajt, teraz "pomoc policajtov" menom Frank Rath ... všetky tie v dnešných moderných detektívkach potrebné propriety má:
akútno-chronické bolesti chrbta aj psychicky ranenú minulosť, ale tu to aspoň súvisí s knihou a príbehom...

čo sa ovšem vypomstí na konci. prečítala som si nejaké recenzie, po dočítaní knihy, nechcela som sa nechať ovplyvňovať pred: kniha je priemer,
asi ako celá hromada nových kníh od nových autorov, neprináša nič extra nové, nápad je dobrý, ale je prekombinovaný a chýba tomu to NIEČO...

nečíta sa to zle, jazyk je dobrý, ale polovica by stačila... a na rozdiel od kritických hlasov recenzentov, pre ktorých sa to celé rozbiehalo hodne rozvláčne a druhá polovica bola vcelku ok, a koniec excelentný - mňa dokonale znechutil koniec, resp. tak posledná štvrtina knihy.

napriek tomu, že úplne posledné strany organicky zapadajú do príbehu a dávajú mnohým veciam zmysel, mne to strašne pripomenulo Minierov nehorázny blaf Mráz, a ešte celú hromadu ďalších nových sérií a krimiseriálov a kdečoho - skvelé, super, nikdy nemôžeme ukončiť príbeh tak normálne, vždy je tam nejaký šalený vrah, ktorý sa či už legálne či nelegálne dostane na slobodu a posledné, čo vidíme vo filme či čítame v knihe, je vyhrážanie sa na spôsob:

" já se vrátím! já jsem tady! hasta la vista, baby! "

a môžeme sa tešiť na pokračovanie... :doh:

okrem klasických klišé je prudko neurčené, čo vlastne dotyčný pán Frank Rath robí, okrem toho, že "pomáha polícii", nikde ani zmienky o tom, z čoho žije, z čoho financoval a vychovával svoje dieťa, peniaze zjavne má, ale ani slovo o tom, že by niekedy niečo robil okrem výchovy dieťaťa...

priveľa postáv, aj keď je tam snaha o samostatné charaktery a ich problémy, úplne ma dorazil zasa ten koniec - samozrejme kataklizma, ako ináč,

tých stratených dievčat je tam nakoniec akosi priveľa, a z priveľa dôvodov sú stratené, pletú sa tam príbehy na príbehy, ale najväčšia katastrofa je "netvor" ... pritom tam musí byť, lebo by sa príbeh pána Rickstada bez neho rozsypal, na ňom je vlastne vystavaný... možno to bude niekto ešte čítať, nechcem spoilerovať.

no a samozrejme je tam aj druhý netvor, tentokrát ten, ktorý sa samozrejme vrátil...

nie je to úplne špatné, dá sa to čítať, nehodila som to do kúta, hoci nič výnimočné, priemer, ako sto ďalších nových krimi,... len nech nepíšu všetci zloduchov na pokračovanie, nech nie je každý detektív fyzicky psychicky doráňaný... a tak. : )

:klobuk:

:detektiv:

chuť mi spravili 4 nádherné antológie a výbery krimipoviedok...

v troch jazykoch, výbery od cca 70. cez  90. roky minulého storočia po najnovšie americké poviedky, ktoré sú hodne iné...

krásne sa v nich ukazuje, že aj v tomto žánri je stále čo priniesť, stále je možné vymyslieť niečo nové, nový pohľad, nové aspekty, nových hrdinov a prastaré motívy v novom kabáte...

bolo to skvelé čítanie

a dokonale sa potvrdilo to, čo kedysi jeden z dnešných majstrov detektívok, Jeffery Deaver, napísal o poviedkach, je toho viac, ale aspoň kúsok - spomínala som to pred dlhým časom tu
 

 

Pro čtenáře neznamená povídka stejnou citovou investici jako román. Jejím rozuzlením není tobogan dějových zvratů za účasti postav, které čtenáři dlouze poznávali a začali je milovat či nenávidět, na místech, jejichž atmosféra je v knize pečlivě nastíněna.

Povídky jsou jako kulky odstřelovače: rychlé a šokující. V krátké povídce mohu udělat z dobra zlo, ze zla ještě větší zlo
a také - což je nejzábavnější - z opravdového dobra opravdové zlo. Jako pisatelský řemeslník jsem rovněž zjistil, že se mi líbí disciplína spojená s povídkami.

 

Jak vysvětluji studentům tvůrčího psaní, psát dlouze je mnohem snazší než psát krátce, a i když se v této branži

pochopitelně nejedná o to, co je snadné pro autora, nýbrž co je nejlepší pro čtenáře, krátké povídky nám jednoduše neumožňují zpomalit tempo.

 

to je myslím aj resumé - už je jasnejšie, prečo začínajúci autori píšu tak nesmierne rozsiahle romány s tisíc načatými linkami a nezašitými koncami nití, prečo je všade rovnaká kataklizma, rovnaký koniec, rovnako ranený detektív, rovnako navracajúci sa šialenec, ktorý nie a nie umrieť... je to jednoduchšie, autor vychodil kurz tvorivého písania a môže písať a písať...
 

keď raz taký utáraný Minier a spol. napíše poviedku, ktorú mu vyberú do ročnej či výberovej antológie, to bude iné čítanie. potom to bude pán spisovateľ.

:detektiv:

tu vyššie

bol už spomenutý autor menom Robert Bryndza a jeho detektívkarska prvotina, kde má hlavný detektív - teda šéfinšpektorka slovenské korene.

pôvabné na tej knihe je to, že na dnes je to vlastne okrem dvoch troch úplne nepodstatných drobností to jediné, čo si z knihy pamätám.

autor bol ocenený mnou najmä preto, že sa snaží písať podľa toho, kam ho smerujú čitatelia. poctivo číta pripomienky čitateľov.

je to ovšem ďalší z autorov šedého priemeru, ktorý je prekladaný do desiatok jazykov.

hoci jeho prvotina nebola až tak nekriticky hviezdičkovaná mladými čitateľmi, sem tam sa našli hlasy menej nadšené.

s druhou knihou Noční lov tiež neprekročil rubikon... je to takmer kopírka prvej, ale už ho čitatelia prijali. je to hviezdne nebo v recenziách, hoci v podstate neprináša nič nové - vývoj deja:

psychicky ranená inšpektorka, intrigy nadriadených, jej pravda, ich pravda, odstavenie od vyšetrovania, nútená dovolenka, pohodlné obvinenie jej priateľa a samozrejme nesprávnej odsoby, jej tajné a nelegálne vyšetrovanie.... to je kompletne cez kopirák.

zrejme sa pridá k raz čítaným knižkám, a za týždeň už budem mať problém rozoznať, keď si vôbec budem pamätať, ktoré čo patrí do ktorej knižky.
prečítať sa ovšem dá, ale retrospektívy som vynechávala ... tie samé boli už aj v prvej knihe.

keď sa objaví tretia, keď znovu nebudem mať ťo čítať, ako práve teraz, možno ju prečítam... ale už bez nejakého očakávania zmeny.

zrejme bude scenár vývoja znovu rovnaký.

priemer. neuškodí, nenadchne.

keď ovšem pozerám hodnotenia tu , mám pocit, že je to kniha prinajmenšom na Nobelovu cenu. ideme rovnou cestou do kytek.

:klobuk:

:detektiv:

kdesi vyššie už tu bola reč o dvoch autorkách, ktoré pečú a píšu detektívky... resp. ich hrdinky pečú a riešia detektívky,

o oboch spolu je popísané tu https://www.freespace.sk/tema/31-detekt%C3%ADvky/strana-19?do=findComment&comment=241642

to druhé je dosť podivný plagiát toho prvého, skutočne dosť podivný.

a teraz je tu tretia autorka, ktorá pečie a píše detektívky... je to tentokrát Ellery Adams, u nás vyšla zatiaľ jej prvá kniha Kouzelné koláče.

zasa je to mladá dáma, ktorá sa vracia po nezdarenom manželstve späť na južanský vidiek,

a zasa sa ide živiť pečením neskutočne dobrých koláčov,

a okrem manžela má zopár nápadníkov, a okrem toho je hneď z  kraja podozrivá z vraždy, takže sa musí obracať...

táto má okrem matky štyri tety, ktoré jej pomáhajú komplet so všetkým, takže pomocníkov je viac než dosť.

nič nové pod slnkom, nápad je rovnaký, ale kniha je pôvabné čítanie pre  mladé dámy, ktoré majú radi detektívky a trochu romantiky a kvapku ženskej mágie a štipku kúziel k tomu :)

/a prípadne pre človeka unaveného príšernosťami typu Kendra Elliot a Bernard Minier./

po násilnom romantizujúcom ako päsť na oko thrilleri od Kendry Elliot /Pohřbení/  a ďalšej  hromady ťažkých krvilačných ťažkotonážnych príbehov je to priam úľava ... pôvabné čítanie na dva večery,

trochu detinské, slečnovské, mierne romantické, ale rozhodne sa dá prečítať a hlavne odpočinúť si od kŕčovitých krimi celej plejády hrôz bez ladu a skladu, je to odpočinok.

taký nutne potrebný predeľ, keď je s.račkoidných kníh už priveľa.

žiadne veľdielo, malý odpočinok *** :)

:klobuk:

:detektiv:

medzi kdejakou literatúrou faktu a populárneho faktu a kdečoho sa pomestili aj dve detektívne trilógie.

jedna bola skutočná trilógia, z druhej série som čítala tri dostupné knihy... takže trilógie : )

Ben H. Winters    napísal skutočnú trilógiu.

keď začal písať, začal písať trilógiu - predapokalyptickú.

tri diely sa odohrávajú pol roka pred už presne zisteným dátumom dopadu asteroidu do Zeme,  druhý sedemdesiat dní, tretí pár dní pred.

v češtine vyšli pod názvom  Poslední policajt (2015),  Čas se krátí (2015),  Problémový svět (2016)

popisuje jedno americké mestečko, v podstate, a jeho rozklad a reakcie ľudí na koniec sveta.

ako budeme raz na presný dátum konca sveta reagovať naozaj, ktovie. rozpadajú sa služby, internet je v koncoch, mobilné telefóny raz idú raz nejdú.

kopa ľudí odišla z práce, aby sa v poslednom polroku venovala tomu, čo chceli robiť celý život, kopa ich zostáva na mieste a pokúša sa pracovať.

to robí aj práve povýšený mladý Palace, policajt z ulice, ktorého pre nedostatok ľudí povýšili na detektíva v rozpadajúcej sa polícii.

chytí sa jedného prípadu, vo svete, kde samovraždy sú na dennom poriadku a hromadne, ktorý vyzerá ako samovražda, jedna maličkosť sa mu nezdá a začne prípad vyšetrovať ako vraždu.

v podstate je to jeho spôsob - pracovať za každých podmienok, celý svoj mladý život chcel byť detektívom, na konci sveta sa mu to splnilo... a toto je jeho spôsob, ako sa s koncom sveta vyrovnať. tak vyšetruje.

potiaľ je to dobré. silný originálny príbeh.

vyťažiť sa z neho dalo omnoho viac, detektívna linka je slabá, takmer do stratena,

ale spôsob písania taký, že... nebavilo.

toto mohol byť príbeh, ktorý bude ťahať ako magnet, ale to sa nestalo.

druhý diel je v podobnom duchu, dva mesiace do dopadu, detektívna linka úplne zazmätkovaná, nedôležitá, nudná, nikoho nezaujímalo, kam sa podel pošuk, ktorý bol priateľom Palaceho neznesiteľnej sestry... rozpadajúca sa spoločnosť sa ďalej rozpadá, už neexistuje ani polícia, ale Palace vyšetruje. tento diel je trochu silnejší, ale rovnako neťahá ako prvý.

tretí je najslabší... krimilinka je úplne priehľadná, všetko je precpané nelogickosťami, koniec je podivný, a  nie, nekoná sa happyend. svet za pár dní končí.

podivné čítanie. odmyslieť si tie detektívkové podivnosti, a venovať sa PREDapokalypticému svetu, kde každý deň mizne niečo z toho, na čo sme zvyknutí...

alebo naopak.

hoci aj tu má autor hodne chýb... niečo funguje, niečo nefunguje, telefóny vypadávajú, benzín nie je, ale pitná voda sa pumpuje do výškových domov, je tam toho hodne....

dal si s tým prácu, a nápad je hodne dobrý, silný a originálny... len trochu nedotiahnutý.

dá sa prečítať, ale neoslní. niečo tomu celému chýba.

***

:detektiv:

druhá "trilógia", čo je zatiaľ len trilógia, pretože vyšli u nás len prvé tri diely: autor je pomerne mladý Brit James Carol

hlavná postava jeho série je profilér Jefferson Winter

postavička poznamenaná minulosťou - tentokrát nezavinenou samotným Winterom, ale jeho otcom, batohom, ktorý si nesie so sebou z detstva.
detské poznanie  z neho urobilo vynikajúceho profilera, ktorý pracoval pre FBI, potom odišiel na voľnú nohu a profiluje pre kdejakú políciu kdekade po svete.

knihy písal aj vyšli v tomto poradí: Polámané panenky (2015)

                                                       Dobře se dívej (2016)

                                                       Oběť (2017)

číta sa dobre. James písať vie, a píše dobre, čitateľne, pútavo, unlogických kravín tam priveľa nemá, skutočne je to kniha, keď človek nevie v noci spať, tak nehľadá niečo iné na čítanie, ale v pohode a pohodlne číta a užíva si čítanie.

Jefferson Winter je tak trochu malý vševed, všetko videl, všade bol, všetko vie, odhaľuje sériových vrahov cez popisy mailami, proste geniálny chlapec...  ale ok, je to príjemná rozprávka.

Prvý diel série je takmer senzačný... vskutku: dobre sa číta, dobrý motív, pomerne dobré zoznamovanie sa s hlavnou postavou, ide to.
Druhý diel je trochu poslabší - dej nemal taký spád, sem- tam zadrhol a odišiel trochu bokom, ale stále to ešte šlo.

Tretí diel... to dorazil... James tu šliapol vedľa, téma, postavy, príbeh, mal zostať v linke načrtnutej  v prvom diely, tu odbočil, a moc to nevyšlo.

čítal sa ako kniha príjemne, dobrý preklad, príjemný jazyk, že si počkám aj na ďalšiu knihu, a potom uvidím, či ho budem čítať ďalej.

Winter je priveľký brouk pytlík, a neustále opakovanie jeho minulosti pre každého, lebo samozrejme každý o nej vie, je iritujúce, ale ešte to ako tak ide. len by s tým už mohol prestať, prípadne to začať opisovať trochu laxnejšie... niečo zmeniť.

od prvej knihy po poslednú hodnotenie 3,5* - 2*

:klobuk:

:detektiv:

kto vie o nejakej úplne super dobrej, kvalitnej, skutočne dobre napísanej, neprehnanej, neprepiatej, nevykostenej, logickej, čítavej, pútavo napísanej skvelej detektívke, sem s ňou.

nastali detektívkarske suchoty.

nie, nepotrebujem furt čítať detektívky, v poslednom čase som prečítala kopy faktografických a populárno vedeckých a trošičku máličko konšpiračných a podobných kníh, a bavili ma, ako odjakživa zvyčane... a mám na sklade ďalšiu kopu podobných, ale neškodilo by to poprekladať občas skvelou, dobrou, výborne napísanou, pútavou....... detektívkou.

naposledy som sa pustila do série od  Jorn Lier Horsta  .. autor je mladý bývalý vyšetrovateľ, na knihách je to cítiť, ani nórska polícia nepracuje oveľa ináč než tá naša, keď to človek vidí na obrazovke s Fialovou v hlavnej úlohe...

príbehy nie sú zlé, ale trochu života by v nich neškodilo... možno najlepšie slovo, ktoré ich vystihuje, je " nudné"

neprečítala som všetky, a nedočítala... postáv priveľa, zaujímavá konfrontácia otec vyšetrovateľ - dcéra novinárka neprináša nič, lebo ani nemôže, nefunguje to ako v americkom akčnom filme.

ale aj tak by sa z toho dalo čosi vytiahuť.

celkovo sú tie detektívky priemerné, písané sú jednoducho, neťahajú priveľmi dočítať to za každú cenu, žiadne veľké prekvapenie, pomalunká severská detektívka, to ano.

ovšem Wallander písaný v podobnom duchu je o kilometre lepší.

ale mám trochu pocit, že som nebola práve najlepšie nastavená na tento typ krimi, kde je rozvláčne ešte aj uloženie papiera do šuflíka a odloženie pera na stôl....

možno raz, nabudúce, nezlomila som úplne palicu, zatiaľ pán Jorn priveľmi nesadol. uvidíme.

:klobuk:

:detektiv:

zdolala som najnovšiu nesbovku, za viac než 3 dni(!)... Jo Nesbo: Smäd

hodne sa na ňu čakalo, lebo sa v nej po dlhšom čase vracal pilier Nesbovývh kníh Harry Hole.

tento Hole sa mi páčil viac, než ten z predchádzajúcich 10 kníh, rozhodne bolo milé prekvapenie, že Nesbo odbočil /či na furt či len dočasne, vie len on, ale ja by som prijala nafurt/ od večne ožratých, životom - osudom - okolím - zločincami  - ženami - kolegami a kdekým psychicky - fyzicky lámaných patologických osobností detektívov, ktoré dominovali detektívnej literatúre posledných 30 rokov.

tak trochu sa snažím dúfať, že Nesbo bude predvoj, že učlovečený Hole je etalón...

po prečítaní som si pozrela recenzie... nie je ešte veľmi čo, Slováci tentokrát predbehli vo vydaní knihy Čechov, a Maďari ho len budú vydávať, ale aj to málo, čo som objavila, je spravidla v superlatívach, niekde až tak vysokých, že nestačia slová a hviezdičky.

ale zato sa nájde aj biela vrana, ktorá až tak nejasá.

pre mňa to bola dobrá detektívka.

návrat k takej modernej klasike... taká ozajstná novoklasika, a musím síce priznať, že prvých 80 strán ma nudilo... okolo strany 160 sa kniha rozbehla, príbeh dostal grády, ale príšerne dlhý záver to trochu zasa ubil.

návrat Holeho na scénu v tejto podobe rozhodne beriem, tie ubité večne v alkohle naložené detektívske príšery v stovkách kníh ma už s... ubíjajú a idú mi na nervy.

príbeh trochu prekombinovaný, ale dobrý, málo uveriteľný, ale nesbovský, aj keď nie tak napínavý, že si pri tom človek obhrýza nechty, ale slušný...

podľa mňa skutočne normálna detektívka, poctivá autorská práca dobrého autora.

preto aj poctivé tri *** hviezdičky za dobre pripravenú poctivú prácu a jednu * pridávam za relatívne znormálneného Holeho. prečítajte, je to dobrá kniha, teda čitateľná.
téma vampirizmu je tisíckrát prevarená, aj téma vracajúceho sa zloducha, ale ok... dá sa.

čítala som jednu českú recenziu, kde dievčine nestačilo hviezdne nebo, a kde prehlasuje, že konečne detektívka, pri ktorej je jedno, že vieme, kto je vrah, aj tak sa k nej budeme vracať a vracať a čítať ju znovu a znovu... no možno ona.

haha... dievčička na to prečítala zrejme primálo detektívok a klasiky, aby toto bola pre ňu jediná krimi, ku ktorej sa bude vracať.

nie je to pravda. prečítala som, akceptovala, vracať sa nebudem  :)

:klobuk:

:detektiv:

konečne som sa odhodlala... dlho mi strašila v čítačke prvotina  Johana Theorina , typická severská detektívka - typická umiestnením, zo dvakrát do roka zahmleným švédskym ostrovom, plynutím a atmosférou podobná Menkellovmu Wallanderovi.

prečítala som, ale neoslnila.

samotný príbeh - resp. to, v čo vyústil: náhodná smrť malého chlapca, je tragédia.

niečo ako ke´d chlapec vybehne na cestu za loptou... takéto veci by sa nemali stávať, malé deti majú byť spokojné a šťastné a nie náhodne umierať kdesi v hmlách.

všetko to okolo, retrospektívny príbeh, ktorý má dvadsaťročné pozadie, a v minulosti tých ľudí zachádza dokonca až do detstva, je proste príbeh, ktorý bol prerozprávaný zdĺhavo, celý by nebolo od veci preškrtať a napísať to ešte raz.

atmosféra je skvelá. tragédia malého chlapca je hodne zlá, a to je vlastne jediné čosi, čo si z tejto knihy tak skutočne pamätám a zrejme budem pamätať, ostatné blahodárne zzakryjú tie veľmi zriedkavé hmly ölandu.

kniha má aj logické slabiny, a hodne. v jednom odseku x nemá ani vindru, v druhom po úteku do ameriky vymetá bary a slope ako dúha.

na durhej strane matka, ktorej zmizol syn, je 20 rokov vyšinutá a slope ako dúha, aby sa potom po návrate na öland z jedného dňa na druhý stala abstinentom. na začiatku knihy umierajúci starý otec, ktorý sa takmer nevie hýbať, sa stáva takmer akčným hrdinom.

objavenie sandálu po 20 rokoch mi veľmi silno pripomína nedávno čítané dve knihy od zakladateľa odboru výskumu chovania v Quanticu v FBI, kde píš, že na prekvapenie: vrahovia sa vracajú na miesto činu, alebo na miesto odpočinku ich obetí, ale z úplne iných príčin, než sa dovtedy tradovalo...

takto nejako je to so sandálom... nezapadol mi tam. je viazaný na výčitky svedomia, ale celé je to akosi... nakrivo.

je to priemerná detektívka. dala sa prečítať, ale rozhodne nebude patriť k tým, ktorú budem túžiť čítať ešte raz. dokonca som sa dočítala, že to má aj pokračovania, kde je detektívom znovu starý otec, ktorý sa dokonca mení na junáka v najlepších rokoch....

je to smutná kniha, pretože tam, kde umiera náhodne malé dieťa, bez zmyslu, len ako vedľajší odpad, to smutné musí byť.

to ostatné... je nuda, vôbec ma nezaujalo, čo sa tam tým ľuďom dialo, kto koho, kto bol nakoľko vyšinutý a prečo sa v minulosti vraždili a kto bol nakoľko psycho už ako decko. bolo mi to jedno. preskakovala som celé nudné odstavce.

okrem toho mi stále viac idú na nervy knihy, aké sa stali módou posledných rokov:

do príbehov povkladať v retrospektívach minulosť, ešte staršiu minulosť, ob kapitolu prerušovať príbeh... tým, čo vlastne nikto nevie, len tie dve postavy, ktoré sú už dávno mŕtve / napríklad v tejto knihe je to zvlášť vypuklé/ tie dve dávno mŕtve postavy vedeli jediné, čo sa tam a vtedy odohralo, boli tam sami a svedka nebolo.

tak načo o tom písať, čo nikto nevie? ako to vie autor? robí s z čitateľov bláznov. čo tak dostať sa k k tomu, čo sa možno stalo, v príbehu?

a tento typ kníh je častejší, než by sa zdalo... v poslednom čase každú chvíľu natrafím na podobné riešenie. irituje ma to.

:klobuk:

:detektiv:

zvláštne, ale Peter May  tu ešte nebol spomenutý?

pred časom sme spolu s Hellé čítali jeho prvotiny - tri príbehy z ostrova Lewis, ktoré boli vskutku čitateľné, mali hlavu a pätu a boli dobré.

keď sa mu minul skalnatý ostrov Lewis, začal písať veľmi podivné čínske detektívky.... :hmmm:

nadšenci klasicky tlieskali, asi ani oni sami nevedia, čomu, ako zvyčajne... menej nadšení nadšenci si prečítali  z doterajších tuším štyroch existujúcich z tejto rady buď len jednu, v najhoršom dve, a povedali: nikdy viac.

prečítala som prvú, a nestačila som sa čudovať... chlap, čo napísal vynikajúcu lewisovskú trilógiu, aby bol schopný napísať takúto gebuzinu, to sa len tak nevidí...
chápem, že bol v Číne ako turista, možno aj viackrát, ale to je tak asi všetko.

píše o dobrej číne, ktorá je vlastne zlá, a preto treba utekať, ale v skutočnosti by sa tým dvom naivným cvokom celkom iste nepodarilo precestovať inkognito celú čínu a hlavne nie vidiek, bez vzbudenia pozornosti...

- vždy je poruke nejaká náhoda, ktorá pomôže,

- vždy je pporuke dobrý číňan, ktorému nevadí, že mu hrozí čokoľvek,

- ústredný motív ako rešeto

- modrooká superinteligentná kozatá hlavná hrdinka vôbec nevzbudzuje v číne pozornosť,

- pamatá si z hlavy všetky najdôležitejšie mailové adresy z celého sveta,

- uprostred ničoho uprostred číny jej stačí ikonka na ploche nb, aby za pár minút napísala traktát o tom, čo je vo veci a poslala ho veterným internetom do celého sveta,

- samozrejme má parťáka, na ktorého je prootivná ako činža,

- utečú najlepšiemu zabijakovi čínskej triády,

- je to príšerne priemerná kniha s dejom, ktorému neuverí okrem nadšených prvočítačov zrejme nikto príčetný, kto v živote už nejakú skutočnú detektívnu klasiku čítal.

jedna z tejto rady stačila, ďakujem pekne.

no a potom je tu rad s Enzom:  Akta Enzo

pološkót polotalian, v strednom veku, s pomotanými rodinnými vzťahmi, žijúci vo Francúzsku a hrajúci sa na Sherlocka...

prvá kniha  (Výjimeční lidé)  ušla... May vie písať, to sa mu uprieť nedá.

odsýpalo, niečo sa aj dialo, bolo to v pohybe, Enzo z polície urobil za jeden deň korunovaných blbcov, vyšetrujúcich prípad nezdarne 10 rokov, malo to sem tam chyby, ale skutočne sa to dalo prečítať, dej sa posúval, síce logiky v tom moc nebolo, ale šlo to. žiadny zázrak, ovšem, ale prečítať sa dalo, keď nebolo iné.

jaj- pri tejto knihe som zabudla na veledôležitú neskutočne iritujúcu vec:

skutočne verím autorovi, že Paríž pozná ako vlastnú dlaň, že pozná Touluse, že je skrátka znalec... ale na každej strane knihy krok za krokom pomenovať každý dom, každú ulicu, každá nárožie, každé námestie, každý most, pomenovať každú piaď, kadiaľ prechádzali autorovi hrdinovia, nehrdinovia, skrátka každý, kto sa mihol v knihe, pomenovať každého bývalého francúzskeho herca, ktorý kde žil toť na dohľad či naproti... bolo trochu nad sily čitateľa. :doh:

tak som sa pustila do druhej v poradí (Kritik) .... odohráva sa v srdci jednej z francúzskych  vinárskych oblastí, všetko sa točí okolo vína a okolo podivných rodinných a pracovných vzťahov, neustále strana za stranou,

furt sa niekto niekomu montuje do života, Enzo je ten, ktorý vždy vie, kto má odísť, kto má ísť domov, kto má čo robiť, tri štvrtiny knihy sa zaoberajú existujúcimi, neexistujúcimi, vymyslenými, virtuálnymi a kdejakými vzťahmi,

pretože skutočný príbeh je taký slabučký, že by jednu knihu neutiahol bez všetkých tých pseudovzťahov, ani s vedľajšou vetvou jednej prirodzenej smrti, dalo sa aj o tom popísať takých 50 strán, a kniha odsýpala pánovi Mayovi...

hrozné.

vôbec nemám ani najmenšiu chuť sa pustiť do ďalšej knihy z tejto série... ani najmenšiu.

:klobuk:

:detektiv:

po nedopečenom pánovi Mayovi, ktorý sériou Akta Enzo sklamal celý rad čitateľov,

dokonca sa objavili konšpirácie, že niekoho zaplatil, aby písal za neho...  je až neuveriteľné, aby tak vysoko položenú latku zo série Ostrov Lewis

tak hlboko podliezal aj príšernou čínskou sériou aj vatou vypchatou sériou Enza.

ale asi všeobecne zmizli skutočne dobrí autori, alebo všetky vydavateľstvá široko ďaleko vydávajú len krvou a utrpením a týraním presiaknutú vatu,

ktorú zvyčajne prvočitatelia či začínajúci mladí čitatelia chvália do nebies... ale čo je prekvapivé, občas sa spamätajú a zistia, že z nich robia volov.

po celej sérii kdejakej inej literatúry, ktorou som vypĺňala nechuť k bestselerom na úrovni základnej školy,  sa zrazu objavila novinka:

pamätáte si na Paulu Hawkins a jej marketingom do nebies vynesený román Dievka vo vlaku?

tak táto istá Paula Hawkins vypotila svoj druhý román:  Into the Water / Do vody

dala tým skvelú možnosť aspoň časti nadšených mladých čitateľov sa spamätať a zistiť, že ich autorka ťahá za nos...

kniha je napísaná v rovnakom štýle, ako tá predchádzajúca

vždy pár strán rozpráva zvyčajne v retrospektíve nejaká iná postava - čiže zasa treba sledovať, kto práve hovorí.

problém ovšem je, že v Vo vlaku bolo tých postáv asi 6? 6  či sedem, aj tak som ich nerozoznala a nebavilo ma to.

v tejto knihe je tých rozprávajúcich postáv takmer na celú dedinu - je ich priveľa, ešte aj na konci knihy o tých 20 či 30 postavách málokto tuší, kto je kto.

je to jedna zmätená mätež, strašne zamotaný dej tým pretrhávaným rozprávaním vždy inej postavy dovedený k dokonalosti,

kým by sa čo len trochu kritický čitateľ vpravil do deja a začínal rozoznávať aspoň pár postáv, unudí sa k smrti.

priveľa postáv, priveľa kapitol, každá postava vie niečo iné, niektorá nevie nič, niektorá vie kúsok niečoho, neiktorá je tam úplne nanič, kým sa to všetko ujasní....

polovica knihy písaná v E/1, polovica v E/3, zasa ani jedna jediná sympatická postava, ani jediná šťastná či spokojná postava, celá dedina je postihnutá, premotaná, a nakoniec nikto netuší, vraždu či nešťastie z ktorého storočia riešime, keďže miestny zvyk hádzať /či skákať/ ženy do vody tu pretrváva storočia...

dej je prekombinovaný, toľkokrát sa mení uhol pohľadu, že sa do toho človeku zatočí hlava v prvej tretine... štýl písania ako vo Vlaku nie je vonkoncom vhodný na postavami tak bohatú knihu, je v tom zmätok, a kým by sa človek dopracoval k niečomu, čo už snáď už už začne vyzerať ako detektívka, má toho dosť. a je mu ukradnuté, kto a prečo a ako, čakanie na veľké NIČ udolá aj koňa, nielen čitateľa.

mimochodom, hodnotenia čitateľov to potvrdzujú http://www.databazeknih.cz/knihy/do-vody-333112

po Vlaku som už Hawkins nechcela čítať, ale keďže nastali detektívkárske suchoty, zobrala som Do vody do ruky - a v polovici hodila do kúta.

moje hodnotenie * za moju trpezlivosť.

:klobuk:

ehm, ehm, tak sklamanym milovnickom detektivok skusim ponuknut nieco "neopozerané"

BAJONET PO NĚMCÍCH / 3x trampská detektivka Jaroslavy Šálkové - Kavčete

http://www.trampsky-magazin.cz/blog/bajonet-po-nemcich-3x-trampska-detektivka-jaroslavy-salkove-kavcete-637.html
 

alebo z rovnakého súdka

Jan „Hafrana“ Frána - Případ zatoulanýho rybáře

http://www.trampsky-magazin.cz/blog/poirot-v-maskacich-aneb-tri-detektivni-povidky-z-hafranova-pera-687.html

(odkazy na "obchůdek" su samozrejme orientacne, zaujemca si snad najde cesticku)

Bajonet po nemcich som uz zhltol, zatoulany rybar ku mne doputuje niekedy snad v priebehu leta

:w00t: :lach: Mily D´Ady, naozaj uprimne ocenujem tvoju snahu rozsirit moje obzory, ale obavam sa, ze pre mna tade cesta nevedie..precitat nieco s nazvom

Poirot v maskáčích :ociska: je jednoducho nad moje sily /neviem ako je na tom game/

neviem, aky maju k trampingu vztah ini, ale toto je svet uplne mimo mna a trampov mam nejako zafixovanych ako zelenych divnych muzickov  s dlhymi vlasmi v cope, no proste uchylaci :zubiska:

ale mozno raz.....neeee asi nie..citat nieco od autorov s indianskym menom :w00t:

:)

a ja by som do toho nazrela...

trampovia sú zvláštny druh ľudí, ktorí milujú kliešte a hady a podobnú háveď a mávajú čudné prezývky a radi líhajú medzi termity a jašteričky, ale ktorí sú ináč zvyčajne úplne normálni :)

a keďže to písali česi, bárs aj s indiánskym menom, česká detektívka mala kedysi patričný cveng aj patričných dobrých autorov...

snáď títo nepodľahli moderným trendom rozdrviť svoje obete na prach a rozsypať po lese, a trampský Poirot musí byť furt lepší ako Minierov strašpytlový detektív :D

kukla by som, vážne :)

dala som si pauzu od kníh, zatiaľ nejaké dva mesiace, už som mala dosť tých kdejakých svetových krimibestsellerov, ktoré sa zvyčajne nedali ani dočítať...

ešte dopozerávam nejaké krimiseriály,

ale Hellé mi nasadila chrobáka, že už by som znovu pomaly mohla začať čítať, a okrem toho sme dávno nepísali spoločnú recenziu :)

takže pomaly sa do toho asi pustím, Hellé má už nejakú recenziu tuším v talóne :)
 

okrem toho je už pre nás dostupný aj nový Connellyho Harry Bosch...

pozerala som kopu kdečoho iného, čo sa objavilo cez leto, zatiaľ ma nič nijako výnimočne okrem týchto neoslovilo...

aha, slubil som ti pozicat... uz mam aj tu druhu, ale kedze mam rozcitane ine veci, tak som ju este ani neotvoril... :(