Detektívky

nastala chvíľa, ktorá sa takto opakuje :) :

takze, citame s game rovnaku knihu a kedze som zvedava na jej nazor..cakaju vas tu dufam dve recenzie /to by bola pecka, ak by boli rozdielne/..uvidime :zubiska:

tentokrát som vyberala knihu po pár stranách čítania ja, nikde nie je napísané, že knihu treba kompletne prečítať /hoci ja som to s tou od Hellé urobila :D/ a nikde nie je napísané, že neslobodno v knihe vynechávať pasáže a tak podobne ... len sa treba do nej začítať, nehodiť ju po prvých stranách do kúta, a urobiť si o nej predstavu a dospieť nejako do konca, akokoľvek  ... to je podstata spoločnej recenzie, a okrem toho je to zábava ... dve recenzie na jednu knihu ...

ja som nesmierne zvedavá na tú od Hellé :)

takže, Hellé a každý, kto to chce čítať, teraz nasleduje možno trochu spoiler - budem sa snažiť, aby ho bolo čo najmenej, takže konkrétností pomenej, to prenechám Hellé :)

:detektiv:

Bernard Minier: Mráz

pred chvíľou mi dodatočne napadlo prečítať si čosi o autorovi ... dozvedela som sa, že pán pracoval dlhé roky na colnej správe, potom ho bozkala múza, a napísal túto detektívku ako prvotinu, a po jej úspechu nechal správu správou, napísal ďalšie dve knihy a živí sa už celé dva roky ako spisovateľ ...

ku knihe treba vedieť jedno - na obálke je napísané: Dle hodnocení The Sunday Times jeden z 50. nejlepších thrillerů z celého světa za posledních pět let.

tak tomu poviem reklama, slovo do bitky.

knihu som po prečítaní prvých 5 strán nehodila do kúta ... to už niečo znamená. také sa mi totiž stáva dosť často - bola som zvedavá, ako to autor povedie, prvotné náznaky boli povzbudzujúce : )

lenže...  potom na prvých 60 stranách odchádzali nezávisle dvaja ľudia na miesto určenia do jedného horského údolia v Pyrenejách.

dozvedeli sme sa kdečo o ich kolegoch, cestičkách, kdejakých ľuďoch, snehu a daždi, o rozhovoroch s kdekým, kto nemal v knihe potom už nikdy vystupovať,

autor nás uviedol do toho, že mladá dáma, švajčiarska psychologička, smeruje do jedného úplne úplne superhyper výnimočného ústavu, úplne jedinečného, kde sú tí najhorší zločinci z najhorších, ktorých nikde inde nechcú mať ani len v base. je tam aj jeden švajčiar, bývalý superinteligentný sériový vrah.
pán, ktorý tam smeruje, je policajt, detektív, ktorého zavolali na miesto činu, z ktorého sa vyklube sťatý výstavný kôň.

tento balast sa dozvieme tak asi na prvých 100 stranách.

celú hromadu som prelistovala, ale ešte stále nehodila do kúta. /nemohla som, keď som na čítanie nakriatla Hellé!!/

podstatné je, že okolo stredu knihy sa konečne niečo rozhýbe a celkom to pripomína detektívku, nejaké napätie tam je, aby to totálne zgulášovatelo na posledných dvesto stranách,

a samozrejme na posledných sto si autor nemohol odpustiť dokonalú katastrofu, kataklizmu, jedenkrát zatočenú, dvakrát zatočenú, tretíkrát zatočenú ... raz do toho snežilo, raz pršalo, zhorel kompletne ústav, pridal do toho naháňačku na snežných skútroch, zlovoľného vraha na slobode, mohutnú lavínu, unesenú omámenú psychologičku, miliardára, zmiznutého zlovoľného vraha, ktorý sa vyparil krvácajúci spod lavíny bez jedinej krvavej stopy, aby, predpokladám, mohol  strašiť aj v ďalšej knihe.

a to ešte som vynechala kopu naháňačiek, streľby, honbu na skutočného vraha, katafalk a ešte celú záľahu ďalších katastrof.

ľadová, krvavá story so štrudlovitým efektom.

autor do nej zamotal všetko, čo videl v ktorom holyvúdskom akčnom filme. a čo čítal v ktorejkoľvek dnešnej modernej detektívke.

v podstate to nie je zlý nápad, ani nie je zlý základ pre príbeh.

dalo sa s ním urobiť hodne.

lenže ...

- to by chcelo neurobiť z každej postavy hlavnú postavu. spomínať a rozprávať o veciach a ľuďoch a rozhovoroch, ktoré nemajú s príbehom nič spoločné, oveľa oveľa menej.

paradoxne ... práve v miestach, ktoré sú mimo príbehu, je vidieť, že to autorovi dokonca celkom píše, keď ovšem nepíše zrovna krimi.
- nepoužívať toľko klišé ... a razantne ubrať kdejakých vedľajších arabesiek a nedokončených zbytočností, ubrať postáv, alebo ich aspoň skutočne upotrebiť a dokončiť načaté vlákna ... a skrátiť knihu minimálne na polovicu.

- nenarvať tam všetko, čo kde v akej detektívke čítal. nenarvať, preboha.

- úplne vynechať vlákno s ústavom, a z toho urobiť jednu ďalšiu dobrú a hutnú knihu by tejto knihe rozhodne pomohlo

- úplne vynechať úplne hrozne strašného psychopatického vraha, ktorý tam veľa vody nenamútil, bola to veľká nula, maximálne na konci zmizol, a použiť ho v detektívke, ktorá by sa odohrávala len v ústave

- úplne zbytočne rozvláčna linka s dcérou detektíva, išlo to oveľa jadrnejšie a razantnejšie

- nepísať kolom dokola a neustále o každom otrlom vyšetrovateľovi a otrlej psychologičke, ktorá si sama vybrala túto prácu:

"stúpal v ňom/v nej  hnev" ...  "zamrazilo ho/ju"...  "inštinkt mu/jej hovoril"
" začalo mu/jej búšiť srdce" ... každému v kuse neustále a furt v celej knihe na každý čo i najmenší podnet búši srdce  :niee: to sa nedá vydržať.

- samozrejme je každá postava a extra super zvlášť hlavný detektív podľa dobrých mravov modernej detektívky zasa psychicky v detstve postihnutá osoba

- hlavný zločinec ... to je podivná postava ...

je tam motív zbožňovanej dievčiny uloženej na katafalku ... okamžite som sa cítila ako v detektívke so sudcom Ti

je tam jeho pomocníčka, tak nevýrazná, obyčajná, nezaujímavá a nezáživná, bezfarebná, šedá a bezkrvná, že  tam vôbec ako pomocníčka nezapadne k tomu dotyčnému vrahovi, ani do príbehu ... nie je to logické.

je tam kopa úplne zbytočných opisov kdečoho, čo nie je v príbehu vôbec potrebné, alebo sa v závere niečo z toho maximálne spomenie v pol vete, ale opisy zaberajú celé strany ...

- situácia, ktorá nastane kdesi okolo polovičky, kde takmer chytia vraha, je zhovadená úplne ... samozrejme má hlavný policajt uprostred zúrivého vyšetrovania vybitý mobil ... zistí to, nájde nabíjačku, aby si zavolal - zavolá, odpojí nabíjačku, a uteká/teda ide autom na určené miesto, kde je vrah .... medzitým sa mu nikto nevie dovolať, samozrejme ... aby o pár minút neskôr on sám volal, z nenabitého telefónu ... aby sa mu zasa nikto nevedel dovolať a aby mu nakoniec každý nadával, čo má s telefónom ... :doh:

mám pocit, že zo všetkého, čo autor čítal a videl, si niečo zobral.
to by ani tak neprekážalo ... v podstate vymyslel zaujímavú zápletku.

len ju neskutočne zaplietol, mal ju nechať pracovať samu, dokopy je to celé nehorázne nepravdepodobné, neskutočné, prekombinované, premotané, dopletené, úplne nádherne by stačila tá jedna hlavná linka na skutočne mrazivú detektívku, pevne držiacu pokope. ale zdôvodnená a logicky pripravená hlavná linka ... nie vytiahnutá len tak z ničoho.

Pyreneje sú dobré miesto, dobrý nosný príbeh, len ho mal nechať na pokoji a sústrediť sa naň. dokonca je tam cítiť, že v autorovi kdesi drieme nádejný spisovateľ ... ale prehnal to, výsledný efekt je asi ako smetisko po nálete kŕdľa zúrivo hrabajúcich kohútov.

---

čo je podstatné - dočítala som sa, že autor písal tento príbeh tak, že vymyslel začiatok, vymyslel koniec, a to medzi vznikalo bez akýchkoľvek poznámok, improvizoval.

a chváli sa tým :doh: :

„Jsem více jako jazzový hudebník. Improvizuji, na rozdíl od klasického muzikanta, který může v příliš pevné struktuře uvíznout,“ vysvětluje jeden z nejúspěšnějších francouzských autorů posledních let.  databazeknih.cz

smutné je, že je to najúspešnejší francúzsky autor posledných rokov ... a na tom smetí nielen, že zarobil ťažké peniaze, ale pokrivil akýkoľvek literárny vkus ďalších tisícov nevinných mladých čitateľov, pre ktorých toto sa stalo etalónom.

ako vravím už dávno, veci idú namiesto dopredu do kytek.

pri všetkej úcte k Sunday Times a k regimentu nových nadšených na braku odchovaných čitateľov, z ktorých mnohí sa chvália, že to bola ich prvá či nebodaj druhá detektívka,  je ten autorov prístup jasne poznať.

a poznali to aj ostrieľaní čitatelia ... veľmi kolísavé recenzie a kritiky na viacerých portáloch o niečom svedčia ... 

:klobuk:

Pancierové srdce - nečítam tie detektívky od Nesba zaradom, ale rôzne ako mi prídu pod ruku. Všetky sú výborne.

 A Harry? ... ach Harry. :)

obľúbená literárna postava.   

Harry - fajčiaci ópium, prechlastaný s krvou podliatymi očami, ale napriek tomu hrdina, čo chytá masových vrahov, odhaľuje zločincov. Charakter.

Ach prečo je tak ďaleko to Nórsko. Som zamilovaná :)

:detektiv:

ide nám končiť televízny krimiseriál Castle ... nedávno som sa dostala k skutočným knihám, kde je to naopak:

v seriáli píše Richard Castle knihy o Becketovej / teda v knihách ju nazýva Nikki Heatová / ... knihy vznikli na základe tohto seriálu :)

autorom kníh je uvádzaný Castle - čo je teda imaginárny spisovateľ, vytvorený podľa úspešného seriálu Castle - knihy boli vlastne vytvorené ako ďalšia propagácia seriálu hlavne pre USA, a v USA aj patrili k bestsellerom.

knihy vznikali pod patronátom televízie ABC, ktorá je tvorcom seriálu Castle.

v USA vyšlo pokiaľ som sa dopátrala dobre 7 knižiek s Nikki Heatovou, u nás vyšli:

Heatová a vlna žáru (2011) ,  Heatová a žhavá odhalení  (2011 ) ,  Heatová a hra s ohněm (2012) , Heatová a led v žilách (2013) ,  Heatová v žáru smrti (2014)

prečítala som tú prvú, zatiaľ, kým čakám na recenziu od Hellé na to predchádzajúce francúzske veľdielo :)

takže Heatová a vlna žáru  je hodne ľahká a čtivá kniha ... je písaná jednoducho, jednoduchý nenáročný štýl, ale nie je v nej nič odpinkané, pekne vystavaný príbeh, aj keď typicky castleovský,  prečítať sa dá ležérne za jeden dva večery, postavenie príbehu, stavanie sujetu prakticky kopíruje filmy ...

dej je pomerne ľahký, rovnako ako vo filmoch, nie je to náročné dielo na bedňu, ale priemerná, dokonca trochu lepšia jednoduchá humorom prešpikovaná detektívka.

postavy zostávajú, len niektorým pomenili mená, neviem prečo sa napríklad z Esposita stal Ochoa, súdna lekárka zmenila farbu pleti aj meno, iskrenie nastáva medzi tými dvomi hlavnými postavami viditeľnejšie, ale novinár menom Jameson Rook je trochu v pozadí ... prvá je v knihe Becketová ... teda Heatová.

a aby som nezabudla ... to pozeranie jeden na druhého v prípade, že práve niečo úchvatné v reči svedkov zaznelo, je v knihách presne rovnaké, ako vo filmoch ... neustále na seba všetci navzájom významne pozerajú :)

a tak podobne, ale keď úplne vážne nebude čo v lete čítať a nastanú detektívkarske suchoty, asi sa pustím do tých ďalších kníh ... :)

resumé: rozhodne je to lepšie a plynulejšie čítanie,

ako to Sunday Timesom a cenami ovenčené francúzske monštrum o príspevok vyššie - u ktorého sa neviem dočkať recenzie od Hellé ... toľko už viem, že aj Hellé pri čítaní   tohto tu o príspevok vyššie   tiež trpí :)

:klobuk:

tak zacneme smutnou pravdou...game ma nema rada, co rada, ona ma priam nenavidi.

je mi jasne, ze ziaden sud na svete by jej nedokazal zly umysel, ale ja viem svoje :yes_yes:

nuti ma precitat si toto Bernard Minier Mraz

a veldielo sa pysi tymito atributmi

Víťaz prestížnej Crime Novel Prize v Cognac v roku 2012
Nominácia na Elle Reader´s Prize
Podľa hodnotenia The Sunday Times jeden z 50 najlepších trilerov z celého sveta za posledných päť rokov!

aj mi bolo divne, ze to game neodplasilo od citania, ale je mi to jasne, nema ma rada, tak to pohodila na recenzovanie aj mne

tak zacina to..no rozvlacne..takze si len tak pomaly citam..zliezaju sa tam vsetci jak svaby na pivo a potom mrtvola..a to kon..ale pekne pokrajany a ciastocne olupany z koze..to uz je taka tradicia, mrtvola len tak skapata v celku na zemi by bolo znacne faux pas, a tomu sa nas slovutny autor samozrejme vyhol

ta citam dalej..hm kvoli konovi aj ked skapatemu a vytiahnutemu niekde do vysky 2000m /zapamatajte si ten udaj, prosim/  sa rozbehne cela policajna masineria, su povolani experti z kdekade..skapacina patri miestnemu papalasovi a vsetci su tak pokakani, ze to zacnu vysetrovat..aj ked papalas nie je este o nicom informovany..noo dajme tomu

a na scenu prichadza on..hlavny hrdina Martinko /klingac/ Servác..teda Martin Servaz  - eso z nejakeho francuzskeho mesta..rozvedeny, jedna dcera, vek okolo 40 rokov, cierne vlasy, trauma z detstva, strach z vysok a rychlosti..fobia z koni a debilna zaluba v latinskych citatoch a Mahlerovej hudbe, dilino co sa tyka mobilnych technologii este vacie ako Tomas tot od nas z fora.

tak sa nam mily Servac vytrepe do vysky 2000m..a citi sa tam jak v Himalajach prinajmensom :zubiska:

zacne vyslychat robosov od lanovky a elektrarne /hej je tam elektraren/..aj ked je zjavne, ze obsluha lanovky klame az sa prasi..neeee nevsimli sme si, ze niekto lanovku zapol,.neee nic sme nepoculi..Phill Marlowe by ich zmlatil a bolo by po detektivke..ale Servac nie..on im uveri a vypytuje sa dalej..

no a potom ma skoro slahlo o zem  nasleduje carokrasna pasaz, kde mu robotnici vysvetluju aka je v horach tazka praca a a ze tam trpia horskou chorobou..kurnik vo vyske 2000m!!! a ne, nie su to turisti od Mrtveho mora ale domorodci z najblizsej dediny..taaak predychala som, nic som nehodila o zem..dokonca ma to pobavilo a ideme dalej..

este podotknem, ze som citala v cestine, ale zdalo sa mi to dajake debilne, reku skusim v slovencine..ale nepomohlo..vlastne..no citajte dalej, ak este vladzete

na scenu pomaly prichadza hlavny padouch neskutocne inteligentny zlocinec..nejaky prokurator na sude vo Svajciarsku..

a dalsia uzasna vec..clovek, ktory usporaduva doma vo vile orgie /zrejme spolocne s manzelkou/ na nu zacne ziarlit, lebo si nasla milenca..dokonca je to kolega padoucha..

no rozhodne sa ich oboch odkraglovat a to tak, ze vtipne..daju si veceru..vezme ich do pivnice..donuti ich opit sa sampanskym, vyzliect sa, pouzit eroticku pomocku na 220V :zubiska: poleje ich sampanskym /kvoli vodivosti..muhehehehe/ a milencov slahne stridavy stridavy silny elektricky proud../to je taka pjesenka/...no potom zasiahne neuveritelna nahoda..z dovodu manipulacie s elektrikou sa spusti alarm, pribehnu polisi vletia do domu, uvidia trasuce sa elektricke polomrtvoly..a mileho prokuratora zatknu /vykluje sa strasne strasny vrah..ale to teraz nie je podstatne/

nuz rozoberme si danu scenu ani nie tak z literarneho, ale skor praktickeho hladiska.

takze boli najedeni..tak si tipnite kolko sampanskeho museli vypit aby boli opiti?? :smile3: to nie je len tak ..opit sa zo sampusu..viem o com hovorim..trva to vela casu a vela flias..no ale dobre no..naco potom na nich to sampanske este aj lial_ sak boli holi a neboli nijako izolovani..tolka skoda..a preco by sa mal spustit alarm? ved bol vypnuty..a keby aj stacilo polisom povedat, ze plany poplach, zaplatit za vyjazd a vyriesene..na co isli do pivnice?? nemchapem..no ale zas nemusim chapat vsetko..podme dalej

pomaly som zacinala mat dojem, ze do slovenciny to prekladal nejaky redaktor z Noveho casu, ci Topiek..hemzilo sa to tam vyrazmi..srdce mu zacalo prudko busit, mesiac sa skryl za nasuchorene oblaky, obzrel sa a potom to prislo..atd atd..proste des..ale nie taky des, aky by ste v poriadnej detektivke cakali

pokracovanie o chvilu

tak a citame dalej...game si mohla v cestine precitat toto:

-Pak se sel dolu nasnidat. Esperandieu uz sedel u okna na velke verande ve stylu art deco. Dosnidal a ted si cetl. Servaz ho chvili z dalky pozoroval Jeho zastupce byl zcela pohlceny cetbou. Servaz se posadil a zvedave se podival na obalku knihy - Hon na ovci od jisteho Haruki Murakamiho. Nejaky Japonec. Servaz o nem nikdy neslysel.

a co ja v slovencine??

Potom zisiel na ranajky. Esperandieu uz sedel na velkej verande Art deco pri vitrazach. Cital. Servaz sa posadil a zo zaujmom si pozrel obalku knihy - Preteky s divym baranom od isteho Haruki Murakamiho. Japonca. O tom autorovi nikdy nepocul.

:w00t: :w00t: :w00t: :w00t: :w00t:

ja dodavam, ze slovenska prekladatelka o Murakamim asi tiez v zivote nepocula..pre kristove rany..sak knihu Hon na ovcu pozna aj najhorsi kulturny ignorant..nikdy to v slovencine nevyslo pod tak debilnym nazvom..stacil jeden klikna databazu knih a bolo by..ale sak naco sa namahat, ne???

toto ma dozralo, ..toto ja nemozem citat..prepla som do cestiny..pridem asi o kvetnate vyrazy..ale snad nezinfarktujem.

no skratim to..nasla sa dalsia mrtvola.,.clovek, napocudovanie..dogabany jak na karneval..s cizmami na nohach o par cisel mensimi..dufam, ze mu ich dali az po smrti.a netrpel.lebo vlastne aj tesne topanky su smmmrrrrttt. :yes_yes:

toz zatial takto..game, fakt to musim docitat ????..vlastne je mi jedno kto je vrah..taketo hovadiny si nejako zvratene uzivam..

bojujem dalej....

a este k tomu spisovatelovi colnikovi..ze to vyslo Henrimu Rousseauovi znamena len tolko, ze naivny maliar je furt lepsi ako naivny spisovatel....hlupi ludia by nemali pisat knihy a uplne sprosti ich prekladat. :lol:

... a udeľovať ceny braku by nemali hlupáci, dodávam :)  neviem, komu každému som teraz ublížila, ale táto kniha je evidentne podlahové krimi, príšerne splácaný brak, nie kniha na ocenenie ...

akosi nechcem a bojím sa vidieť tie knihy, ktoré ocenenia nedostávajú :)

pôvodne po piatich stranách sa zdalo, že sa to bude dať ... a keď som ťa nakriatla, tak už som čítala aj ja. ale nič to, sme o poznanie bohatšie, a to sa počíta :D

nabudúce vyberáš zasa ty,  ale nie takú ... ako bola tá prvá na spoločnú recenziu a ako je tá druhá - resp. jedna hroznejšia než druhá :w00t:

:detektiv:

vyšla u nás tretia kniha z dielne Rowlingovej /Harry Potter/ - pod menom Robert Galbraith sa pred časom pustila do písania série detektíviek s Cormoranom Strikeom a jeho asistentkou Robin a jej neužitočným príveskom Mathewom ...

tu  je popísané o prvom dieli / Volání kukučky/ ,  tu   je popísané o druhom dieli /Hedvábník/

tretia čast série je Ve službách zla.

stále platí, že Rowling vie písať, knihy ťahajú v prvom rade dve hlavné postavy ... je len dobre, že si po prvej a druhej knihe nezvolila zas nejaké špecifické prostredie / svet showbiz a svet vydavateľstiev / - tentokrát to boli tiene minulosti a hodný kus týračov rodín, pedofilov a drobného podvetia.

možno jediné, čo možno knihe vyčítať, je nekonečná platonicko - nepriznaná romanca tých dvoch /čo ovšem na druhej strane posúva a drží celú sériu/, a trochu pridlhý formát knihy - 500 strán, to je priveľa. posledná tretina sa trochu viac ťahala než bolo osožné, a záver nechala na tej dvojici, a pekelne otvorený, milý čitateľ zostal na holičkách, uťala to doslova ako televízny seriál "to be continued ..."

predlhá kniha o kdečom z temnejších zákutí kdekoho mysle, rozlúsknutie náhlou vidinou zo strany Cormorana rovno na ulici, trochu také pridlhé plácanie sa postáv v celej knihe, Robin ako neohrozená hrdinka, Mathew ako žiarlivý prívesok, Cormoranove zakapávajúce a hodne neelegantne končené vzťahy, a kopa možných zločincov, vrátane úplne blbého policajta, a ešte kdečo, ale je to rozhodne čitateľné, aj keď na môj vkus o takú stovku strán dlhšie, než by tak akurát stačilo.

na druhej strane sama Rowlingová napísala v doslove, že si písanie tejto knihy nesmierne užívala - je to z nej cítiť.

v každom prípade si prečítam aj nasledujúcu, som zvedavá, kam to Rowlingová zasa nakormidluje ... a ako vyrieši ten záver.

:klobuk:

:detektiv:

  Robert B. Parker, veleúspešný a najviac predávaný americký autor aj s jeho úspešnými sériami a pamätnými postavami je popísaný  v pr. č. 431, tu

po jeho nečakanej smrti r. 2010  zastalo samozrejme nakrúcanie úspešného seriálu Jesse Stone, v hlavnej úlohe s Tomom Selleckom, pre ktorého je to na staré kolená celkom iste jedna z jeho najúspešnejších životných rolí.

svojho času pán Parker dokončil nedopísaný posledný román Raymonda Chandlera, z ktorého bolo v roku 1959, v čase jeho smrti napísaných len 50 strán - Parker ho dokončil v r. 1989: Zločin v Poodle Springs

okrem toho napísal pokračovanie jedného z najslávnejších Chandlerových románov Hlboký spánok.

po smrti pána Parkera nastala podobná situácia ...

série so Spenserom sa ujal Ace Atkins, píše pokračovania, zatiaľ som nemala odvahu sa do nich pustiť, a zrejme ani nebudem nikdy mať.

v sérii s Jesse Stonem po dlhých váhaniach nakoniec pokračuje Michael Brandman, ktorý pôvodne písal k Jessemu filmové scenáre, takže ho má prečítaného, za asistencie Parkerovej manželky a syna Davida a ešte kdekoho.

prečítala som si dve, ktoré u nás vyšli : Vražedné Blues /2011/ a Vražda před kamerou /2012/

a zdá sa, že aj filmová séria bude pokračovať.

knihy, hlavne tá prvá, pôsobí akoby človek čítal priamo scenár písaný Selleckovi na telo ... všetky postavy hovoria presne ako vo filmoch, krátke stručné vždy jadrné zdanlivo nedokončené dialógy, strih.

obe knihy sa dajú prečítať dokopy pred spaním, tak za dva večery.

kratučké kapitoly, morálka policajného veliteľa neochvejná, vie a zariadi všetko, lebo je policajný veliteľ - ale o tom bol celý Jesse Stone, s ohromnou dávkou depresiií.

tých depresií sa po novom trochu zbavil, je sebavedomejší, ukončil telefonické tortúry s bývalou manželkou, konečne.

scenáristicky načrtnuté udalosti, síce zamotané prípady, priveľa kdečoho spletené do jednej útlej knižky, ale Jesse by nebol Jesse, keby to spakruky nevyriešil

 ale napriek tomu trochu jednoduchšie ... filmy možno budú dobré, je to skutočne písané na telo Selleckovi, knihám trochu chýba napriek takmer kopírovaniu Parkera trochu z Parkera.

tieto pokračovania po zomretých autoroch skutočne nemusím ... vyhýbam sa im a zvyčajne sa ich nedotýkam a nečítam, /na jednu výnimku pred mnohými rokmi, ktorá ma neskutočne sklamala, a na jednu pred pár rokmi, odvtedy si nadávam, že som čo len jedno prečítala -  to nehovorím ešte o Hannah a jej akožepoirotovi, čo bolo nad moje sily dočítať/ ... Jesse bol výnimka, vyslovene kvôli vskutku veľmi úspešnej filmovej sérii.

nebolo to vyslovene zlé. krátke, viac než jadrné, priveľmi jednoduché, ale keď už scenár, radšej si počkám na film.

:klobuk:

tak rada by som dokoncila recenziu na Mraz, nech to uz mam z krku raz a hlavne navzdy :zubiska:

podivuhodne velmi podivuhodne..nechce sa mi uz v tom velmi pitvat ale niektore veci ma strasia doteraz

napriklad tato vtipnost..polohlavna /pohlavna/ hrdinka sa zapletie so svojim cca 50 rocnym profesorom..nic zvlastne poviete si..no ale ten ma 7, ano fakt sedem deti s manzelkou /spisovatelkou detektivok so sexualnym podtonom/, ktora ma rovnaku velkost bielizne ako jeho ani nie 30 rocna milenka. a jedneho dna milenku dotiahne domov, kde ju oblecie do gati vlastnej polovicky...a ja rozmyslam..kde sa podelo tych sedem detureniec?

a ktora normalna zenska si oblecie spodare zakonitej svojho milenca???..otazka hodna Freuda prinajmensom :zubiska:

vedlajsia vetva s dcerou je tiez konina

nas udatny Martinko Servaz je posera aka nema paru..zozadu nanho dialkovymi zasvieti auto a on sa cely klepe na krajnici, serco mu bucha, hnev v nom stupa, ze ma zbran nacisto zabudne...komedia taky vysetrovatel..ak na neho hlasnejsi pustite Mahlerovu hudbu tak sa pokaka a zinfarktuje..si myslim

esteze ten jeho bisexualny Watson je aspon trocha zaujimavy :zubiska: ..jo a milenka lesbickej policajtky je zo Slovenska a  vola sa Zuzka Smatanova  :thumbsup:

koniec tejto zlataniny je velkolepy..uz chapem preco Craig nechce hrat v dalsej bondovke.. :zubiska: ..nechyta sa na snezne skutre vraha a unik v aute hlavneho padoucha dotoho poziar, motorky jazdiace po snehu a vsetko mozne a ..bleee

no ale nakoniec sa aj tak figu dozviete..vrazdila zenska ci ten zbohatlik?

a aky ma zmysel tvrdit ze obet si podrezala zily namiesto obesenia? :zubiska:  a ako technicky zvladli zavesit obet pod most..mna by to nahodou zaujimalo

a uz ani neviem co som vsetko este chcela..ale hlavne ak to niekde zbadate necitajte to..fakt ne!!!

musim si dat nervy po tomto dokopy a vybrat pre game fakt hnusnu knihu..Alchymistu alebo mozno Vampirsku sagu..este uvidim..

ale, game, toto ti nedarujem!!!!

este som si spomenula.. :zubiska: Martinko sa vlupe ku kolegyni ktoru podozrieva potom rychlo ujde potom spanikari a schova sa pod postel...chcem to vidiet natocene ako film...rozhodne :lol:

  :zubiska:  a ako technicky zvladli zavesit obet pod most..mna by to nahodou zaujimalo

a uz ani neviem co som vsetko este chcela..ale hlavne ak to niekde zbadate necitajte to..fakt ne!!!

 

....

ale, game, toto ti nedarujem!!!!

 

:lol:

ja som chcela vedieť hneď na samom začiatku, ako dopekla vytiahli na stožiar dopoly vlastnou kožou okrídleného!!!! 250 kilového koňa kdesi v prdeli pri horskej elektrárni ...

a chcela som vedieť, ako videli ľudia už zďaleka, že tá silueta je hodne podivuhodná, a že  ten kôň má vytvorené krídla z vlastnej dopoly ostrúhanej kože, keď pri visení zo stožiara musela visieť aj tá koža ... šak to nebol netopier s krídlami vystuženými kosťami ...

a tak ... veľa veľa vecí som ešte chcela vedieť aj ja ... resp. vlastne ani nechcela ...

a len si priznaj pekne, milá Hellé, že si mi vlastne vďačná - keby si to nečítala, nikdy neuveríš, že za TOTO možno dostávať literárne ceny!  :thumbsup:

:detektiv:

pri putovaní a pátraní po knihách a lepších detektívkach - žiadne pátranie nikdy nezaručí, že človek natrafí na lepšiu ... vždy je to lotéria ...

ale podstatné je, že som natrafila na jednu skutočne zvláštnu vec: úplne jasný, dokonalý, legálne vydávaný plagiát - sériu krimi, ktorá verne kopíruje inú sériu krimi,
a akosi to celé nie celkom chápem.

poďme po poriadku:

tu, v príspevku č. 387 https://www.freespace.sk/tema/31-detektívky/?p=216638 je celý príspevok venovaný pôvabným malomestským krimipríbehom od Joanny Fluke

sú to príbehy / už ich je asi 12  či 13 /  mladej ženy menom Hannah Swensen, ktorá sa pustila na malom meste do pečenia pečiva, jej rodina, priatelia, parádne vykreslený malomestský život so všetkými povahami a väzbami a jej matkou a známymi a problémami, uchádzajú sa o ňu dvaja mladí muži .... atd, atd ...

a milá Hannah sa vždy akosi proti svojej vôli pripletie k nejakej vraždičke, okolnosti ju často donútia pozrieť sa na vec z vlastného pohľadu a vymotať uzol ... pôvabné, krásne vykreslené príbehy .... zbytok je v príspevku.

zrazu sa objavili prosím pekne krimipríbehy od autorky menom Jessica Beck a jej príbehy Donut Shop Mystery

madam Jessica už v originále, pokiaľ som sa dopátrala, napísala tých príbehov 8 kusov.

u nás ešte nevyšli, ale v maďarčine už vyšli prvé dva ... a čitatelia niektorí tlieskajú, že juj, ale tí, čo čítali príbehy Joanny Fluke, nestíhajú žasnúť ...

viete, o čom tie príbehy sú?

je tam jedna mladá, nedávno rozvedená Susanne Hart, ktorá si otvorila šiškáreň - pečie šišky.

rovnako neustále vymýšľa nové druhy, aby obmieňala sortiment

rovnako vstáva v noci, aby do rána bolo napečené čerstvé
rovnako má malý obchodík  s pár sedadlami, vzadu s dielňou

rovnako má mladú pomocníčku

rovnako má matku, ktorá jej kafre do života / nemá sestry /

rovnako sa o ňu zaujímajú dvaja muži

rovnako má priateľa - na rozdiel od Hannah jedného - starého policajta, ktorý jej pomáha veci zisťovať

rovnako žije v úplne rovnakom malom meste

rovnako jazdí na staršom aute

rovnako zo svojej malej pekárne žije viacmenej z ruky do úst,

rovnako vyšetruje vraždy ....

rovnako na konci kapitol uvádza recepty, ako Joanne Fluke ...

rozdiel je v tom, že Hannah Joanny Fluke sa dostáva zhodou okolností do situácií, kde musí popátrať na vlastnú päsť, kým Susanne Hart od Beck sa vrhá po hlave do vyšetrovaní, ktoré sa jej vlastne vôbec netýkajú, ospravedlňuje to akousi povinnosťou, ale zdôvodnenou zvyčajne veľmi vágne.

akoby to bola len taká hra, vrhá sa s otázkami na ľudí a do ich súkromia - Hannah od Joanny Fluke to robí prirodzenejšie, pôvabne, jemnejšie.

vykreslenie života malého mesta je hodne podobné - ale len podobné.

ten jemný drobnopis, vťahy, skutočný malomestský život, každodenné dianie, akcie, oslavy, postavy a postavičky a pohľad do hrncov, tak pôvabný u Fluke, 

je u Beck hodne odfláknutý, vyťahuje to len vtedy, keď to práve potrebuje do príbehu ..

nie sú až také veľmi zlé. dajú sa prečítať, ľahko a rýchlo. všeobecne sú ale slabšie, slabé motívy, slabé prostredie. trochu ale bez tej skutočnej šťavy a trochu nedopečené.

ale čo človeku skutočne a veľmi vážne vyrazí dych, to je ten otvorený ničím nezakrytý plagiát, takmer slovo od slova a postavu od postavy.

nechápem :blink:

:detektiv:

chcelo to niečo úplne nenáročné, niečo, čo sa číta samo, a pri čom nemusím trpieť spolu s autorom a na cucky rozkrájanými mŕtvolami a psychicky fyzicky zničenými detektívmi z novodobých moderných detektíviek ...

zlé obdobie, ktoré potrebujem nejako prekonať bez hlbších bádaní a utrpení a potokov krvi ...

pustila som sa do Vlastmila Vondrušku.

historik, ktorý píše kdečo, vrátane hromady historických detektíviek - alebo skôr krimi, odohrávajúce sa na historickom pozadí.

http://www.databazeknih.cz/autori/vlastimil-vondruska-779

niečo ako český sudca Ti, v českej histórii ...

spústa čitateľov mu vyčíta kdejaké nedokonalosti a že mu chýba v nich hlbší ponor do histórie a šablónovitosť - dobrý je dobrý a zlý je zlý, a kdekto ho odmieta z českých čitateľov čítať práve preto, že sú to detektívky a nie hlbokomyslená matematicky presná história ...

čo je trochu pomýlené

keď chcem čítať históriu, budem čítať históriu ...

ale spústa čitateľov ho číta ako knihu pred spaním, pomerne ľahké detektívky, ktoré sa ľahko čítajú, sú zasadené do svojej doby, a hlavne je to nenáročná dobre napísaná zábava,

ktorá plynie sama a netreba pri nej ani nijako výnimočne trpieť, ani myslieť, a čo je obrovské plus - netreba sa pracne prekúsavať príšerne zbúchanou modernou zlátaninou á la Minierov cenami ovenčený Mráz.

ľahké, čitateľné, trojitými záhadami, postavami, formou silne pripomínajúce sudcu Ti, príjemné a nenáročné čítanie na dni, keď človek nemá vôbec chuť na hlbokomyseľné žalospevy, kúsky rozporcovaných mŕtvol a psychotragédie.

:klobuk:

:detektiv:

obsiahla séria Hříšní lidé Království českého od Vlastimila Vondrušku mi vydržala rovný mesiac.

jednotlivé diely série nejdú za sebou chronologicky, preskakuje časy a roky, ale vôbec to pri čítaní neprekáža.

naďalej je hodnotenie týchto kníh zaujímavé - znalci histórie a punktičkári historických reálií autorovi vyčítajú nedôslednosť, priraďovanie skutočne žijúcich postáv k funkciám, aké nemali, či priraďovanie postáv, ktoré sa v skutočnosti kvôli veku nemohli priveľmi stretnúť ... čo bežným čitateľom detektívok vonkoncom neprekáža, a zvyčajne píšu o príbehoch v superlatívoch.

je tam jedna zvláštnosť ... čo pri tak rozsiahlej sérii autorovi mohlo uniknúť, ale stretla som sa s tým už aj u iných, zahraničných renomovaných mnohoknižkových autorov: sem tam zabudne, že pán Oldřich z Chlumu - hlavná postava a sympatický chlapík veku rytierstva - má prvorodenú dcéru či syna, raz je to syn, raz dcéra, potom v príbuznom rode bezdetné manželstvo dvoch starších ľudí sa zmení v inej knihe na vzťah teta a synovec ... raz dokonca matka a syn, ktorý má dokonca aj brata ... a zopár podobných drobností, ktoré ale na samotné prípady nemajú vplyv.

stále sa tie knihy veľmi dobre a hladko a plynulo čítajú, zápletky sú premyslené, a hlavné postavy neodolateľné ... bez Oldřicha by nebolo spravodlivosti, bez jeho panoša Ota by všetky dievky v českom kráľovstve zostali pannami, ale aj tak sa to všetko číta príjemne.
autor vie písať, a píše dobre, ešte z neho trochu potrebujem ... ten mesiac mi pomohol nemyslieť na veci, ktoré som nechcela riešiť a myslieť na ne, a ešte nasleduje nejaký čas, ktorý potrebujem vyplniť podobným čítaním ...
autor je hodne literárne plodný, idem pokutať v jeho ďalších knihách ...

:klobuk:

:detektiv:

severská detektívkarska dvojica /vždy mi pri dvojiciach napadne, ako sa pri písaní striedajú, či jeden diktuje a druhý píše, či sa striedajp po kapitolách, či jeden má nápady a druhý kombinuje zápletky .../ Anders Roslund, Börge Hellström  tu a tu

mi priveľmi nesadla, vlastne mi nesadla vôbec, to, o čom píšu, nie je moja šálka kávy, väzenské, mafiánske, poľsko-seversko-drogovo-bombovo-kriminálnické kombinácie priveľmi nemusím.

kniha Tri sekundy - ten typ, kde vieme na začiatku, čo bude, potom si len máme hrýzť nechty, ako to celé nakoniec bolo.

priveľmi popisné - autori písali niečo ako scenár - postava otočila hlavu vpravo, zľava ho ovanul jemný vánok, pravú ruku zovrel v päsť, ľavou rukou sa načiahol za pohárom, mesačný svit sa cez okno predral do izby a jagavo osvetlil miesto vľavo od dverí izby, medzitým sa zvonku ozývala jemná hudba, v diaľke zaštekal pes, pravdepodobne doga, zo susedov sa ozýval detský plač, ... a toto opakované donekonečna ... prečo?!

aby sme si viac hrýzli nechty?

nestalo sa, napätie sa z knihy stratilo, ani len napísané to celé nie je ktovieako dobre. skrátka nebavilo.

možno som sa mala prekúsať nudou prvých tristo strán, v recenziách som sa dočítala, že koniec bol dobrý, ale ku koncu som sa nedostala.

možno nabudúce, v inej knihe tejto dvojice. možno. je kopa lepších severských detektívok.

:klobuk:

:detektiv:

Sophie Hannah spáchala ďalšiu detektívku s Hercule Poirotom... tak som dúfala, že už ho przniť nebude...

vychádza tento rok... podujme sa niekto ten zázrak prečítať? 

pri prvej som sa obetovala ja:  https://www.freespace.sk/tema/31-detektívky/?p=231666  bol to dosť strašný zážitok :innocent:

------

 Wolf Haas   napísal od 1996 do 2014  8 detektívnych kníh s hlavnou postavou menom Brenner.

asi už nebolo kam ďalej, po ôsmich knihách s Brennerom ho oženil, pridal tam niekoľko žien, a pokračuje (pravdepodobne s ďalším radom, to ešte nevieme) menom Brennerová.

za tri svoje knihy dostal pred nejakými takmer 20 rokmi nejaké nemecké ceny (je to rakúsky autor), a tie tri knihy mal vtedy aj sfilmované.

jedno mu treba uznať: rozhodne je jeho štýl iný, než celé vagóny thrillerovo a veľmi vážne sa tváriacich detektívok celej záľahy nových autorov, kde tečie krv prúdom a ľudí veľmi vážne drvia na prach, bez ladu a skladu a nestoja za nič.

no ... chcem tým povedať, že v traileroch sa človek dočíta, že sú to vraj humorné detektívky.

tak si o nich niečo povedzme :)

rozpráva ich rozprávač, neznámy ktosi, kto zrejme veľmi dôverne pozná všetkých hráčov z knihy, najdôvernejšie celkom iste "toho Brennera".
keď niekomu pasuje rozvláčne rozprávanie krčmového rozprávača, ktorý sa rád počúva, všetko, čo sám pokladá za dôležité spomenúť, porozpráva a zopakuje asi sedemkrát, pritom na každej druhej strane knihy odbočí  - všetko, čo povie, mu totiž pripomenie niečo iné, to mu pripomenie zasa niečo ďalšie,
asi tak, že v príbehu, kde Tristan a Isolda práve páchajú samovraždu, odbočí k svojej pratete, ktorá mala rada maslový chlieb, a natierala ten maslový chlieb svojským spôsobom, pekne pomaly a komótne, a to všetko nám rozprávač podrobne opíše, aby sa nakoniec po troch odsekoch spýtal, že "načo ti to ja vlastne rozprávam?"

no to sa pýta aj hodne čitateľov ... načo? podstata je, že tri štvrtiny toho, čo rozprávač potára pri imaginárnom pive v imaginárnej krčme pred poslucháčmi, ktorí by ho už najradšej utopili v lyžičke vody, nesúvisí s príbehom.

"toho Brennera" vraj mnohí majú radi, ale ten Brenner je vlastne taký úplne nijaký človek, nemá charakter, má akurát modré oči a červenú tvár, trištvrte roka sa poflakuje na mieste dvoch vrážd, každý týždeň posiela svojmu chlebodarcovi kompletné mnohostranové správy, ale o čom, je záhada.

po akože trištvrte roku sa veci pomaly a zrazu rozhýbu, a rozprávač naťahuje príbeh, a keď na jednej strane odbočí už asi štvrtýkrát, a ten humor nie a nie prísť, až na strane 155 konečne nastane niečo, na čom sa vážne dá zasmiať ...

celý príbeh by vystačil na poviedku tak na 15 - 20 strán, keby to poviedkár moc naťahoval ... komu echt viedeňácky a rakúsky vidiecky štýl príde humorný, ľudový rozprávač, ktorý nevie skončiť, príde humorný, detektívka, ktorá vlastne ani nie je priveľmi detektívka, len tak trochu, a situačná komika, ktorá takmer nadobro absentuje, dej, ktorý sa takmer nehýbe...

a to bola len prvá kniha z ôsmych. koncentrovaná nervy žerúca nuda. najhoršia zo všetkých. potom to autor trochu vypiloval -

tie ostatné knihy sú hodne kolísavé ... v podstate sú trochu lepšie, než tá prvá, jedna z nich je tak trochu ešte lepšia, asi náhodou, tá detektívna niť to trochu ťahá.

ale keď človek prečíta už asi štyridsiatykrát na piatich stranách, že "no teraz sleduj" a "načo ti to vlastne rozprávam" "a zastavil výťah, ktorý išiel smerom hore. teda ten výťah."

uznávam, že sa strašne ťažko prekladal - celý čas, čo som ho dokázala čítať, som si to sama pre seba prekladala do slovenčiny... sysifovská práca.

- do slovenčiny preložiť všetkých osem kníh bude poriadne sústo, keď sa na to niekto podujme ... je tam spústa zvratov, hromada takých spojení, ktoré sa dajú preložiť do maďarčiny, ale v slovenčine sa strácajú - ale aj v češtine - nie sú na niektoré zvraty a používané spojenia a špeciálne vyjadrovacie prostriedky ekvivalenty.

najlepšie by bolo čítať to v originál rakúštine - množstvo dialektov a slovných hier tak určite vynikne. je tam hromada vecí, ktoré ani len z maďarčiny neviem preložiť do slovenčiny, spätne do nemčiny to viacmenej išlo aj mne (sem-tam pokusne) - sú tam na to výrazové prostriedky

/skladanie slov,  zdôraznené mená určitým členom (der Brenner namiesto Brenner - sagt der Brenner a pod.) ... /

rozprávačský štýl, ktorý pracuje s masívnym vynechávaním a zároveň s neskutočne utáraným táraním táranín v celých ôsmych knihách je nad moje sily, už v prvej knihe to bolo viac, než sa dalo zniesť.

a nešťastný prítomný čas, ktorý v knihách nemusím.

pritom je tam kdečo:

kdesi v pozadí neúprosne vykreslená spoločnosť, filozofické hĺbky, groteskne - satiricky, s absurdnými príchuťami vykreslené charaktery, je tam všetko ... vo svojej hĺbke to nie sú zlé knihy, ale úplne stratené.  je to škoda.

dá sa to čítať, keď sadne. podľa mňa buď niekomu sadne, alebo nesadne. ale veľmi vážne som si hovorila, že sa pokúsim s nimi ešte popasovať. nehodila som to všetko do kúta hneď z fleku, ako mávam vo zvyku ... no uvidím. potrebujem od nich pauzu.. lebo únavné je to hrozne.

ale medzi nami - myslím, veľmi úprimne, že tohto autora už nikdy v živote nevytiahnem, dokonca aj zabudnem, že existuje.

a teraz sleduj: ale keď nesadne, tak nesadne. teda tá kniha. teda tá kniha s tým štýlom. to ti pri pive porozpráva aj Výťahový Lojzo. teda to je ten, ktorý pri tom bol. teda to bol ten Lojzo, ktorý mal na starosti výťahy. ten Lojzo. on bol aj ochotnícky herec, rozumieš. Lojzovo meno bolo tretie na plagáte, že: Alois Mitteregger (Výťahový Lojzo). na plagáte hry Čo je pravda v prípade Gudrun Moserovej? dráma v troch dejstvách. napísala Silvia Soll.

lebo to teraz hrali. teda túto sezónu.

teda lebo Lojzo hral divadlo a obsluhoval výťahy už štyridsať rokov. teraz sleduj.

/ toto nie je preklad, to je ukážka štýlu : ) /

:klobuk:

ehm..ak si niekto mysli, ze moze existovat nieco take ako su humorne rakuske detektivky ..s dorazom na humorne  :zubiska:  ..tak dobre mu tak :tease: :tease: :tease:

ja si davam zatial pauzu od detektivok tak uz som ticho...idem sa rehotat niekam von..humorne rakuske...hehehehej

:detektiv:

po tom hodne príšernom rakúskom, kedysi cenami ovenčenom humore /premýšľala som nad tým vážne, lebo pán Wolf Haas pred 20 rokmi vymyslel novátorské a "iné" písanie, aj pôsobil novátorsky, aj zrejme preto na samom začiatku dostal nejaké dve autorské ceny - ale napísať úplne rovnako 8 kníh bolo únavné už zrejme pre každého, aj pre rozdávačov cien/, v každom prípade nešlo ani tak o absentujúci humor v knižke, ktorú prezentujú vydavateľstvá ako humornú...

nečítalo so to až tak zle, kniha vcelku odsýpala, ale po tisícom opakovaní banalít na cca 50 stranách zrazu stačilo ... a prelistovaním človek zistil, že takto a rovnako debilne to pokračuje donekonečna - nech to číta kto chce, ja to už nebudem, Gott mit dir, Herr Haas.

ako závan sviežeho vetríka od severského mora preto zapôsobila kniha od dánskej autorky menom Grete Lise Holm.

niekde uvedená ako  Gretelise Holm

Gretelise Holm sa narodila r. 1946, je to dánska novinárka, spisovateľka, spoločenská komentátorka, neskôr docentka a profesorka na katedre žurnalistiky.

napísala viac než 30 kníh, medzi nimi zatiaľ 4 knihy detektívok - je to rad so starnúcou novinárkou Karin Sommerovou.

napísané sviežo, čitateľne, bez novátorských pokusov o nevšedný či ľudový štýl /zdravím pána Haasa/, humor zostáva humorom, ľahko a bez pátosu, vážno - zábavne, tak, ako ide život, sa dostáva aj na ťažké témy, pretože tu korene vecí väzia v minulosti, a číta sa sama.

u nás /teda česky/ zatiaľ vyšla len kniha  Vraždy na ostrově /2006/, čo je rozhodne škoda, veľmi rada by som prečítala aj ostatné, namiesto nezmyslov, ktoré naše vydavateľstvá chŕlia ako bestsellery ovenčené cenami, pritom je to často odpad.

Gretelise je hojne čítaná v severských krajinách a v Nemecku.

:klobuk:

takze vcera som nejakym nedopatrenim zhliadla v telke Smotanku, a to ma tak rozhodilo, ze som radsej zaliezla do postele a po roku https://www.freespace.sk/tema/31-detektívky/?p=230897,na jeden zatah precitala piatu knihu zo serie o Sebastianovi Bergmanovi - Posledni zkouška http://www.databazeknih.cz/knihy/posledni-zkouska-311482

no po otrasnom 4. diely je toto prijemne prekvapenie, v istom zmysle aj ked nie az take, ako zazila tato recenzentka

 

Asi nejlepsi krimi, jakou jsem kdy cetla, promin Agatho. Bylo mi lito kazde prectene stranky, ktera me priblizila k rozuzleni. A ono ne!, na konci se to paradne zamotalo. Cekat na dalsi dil, budou pekna muka. Kdybych to byla byvala vedela, nesla bych tam... nechala bych si tenhle dil v zasobe, pockala na dalsi a cetla oba za sebou...

no detektivka je to vcelku priemerna, ale citala som aj horsie..a vela..vrah a Sebastian sutazia o to, kto je inteligentnejsi a obaja sa spravaju jak debili...no to uz je klasika v knihe sa najde par chyb a nelogickych veci pokial si pamatam, tak tlac je siedma velmoc a nie stvrta, ale v Stokholme to moze byt inac, nehadam sa :zubiska:

co mi neslo do hlavy bolo, ze zastupcovi tlace poskytol vrah exkluzivny rozhovor ..a nic..ani ho len nevypoculi, kto to bol ,ako vyzeral..ci to bol rozhovor len cez telefon??..nejake divne to bolo..mozno len autor nechcel aby ta kniha skoncila po 100 stranach :happyroll:

vrah odpravuje tych uboziakov preto lebo su blbi ako tago..ja ho vcelku chapem, ale zas nemozeme vyhubit 90percent ludstva :P

plusko davam aj za pomale upustanie od politickej korektnosti, medzi podozrivych sa na chvilu dostane aj nejaky arabsky pristahovalec /profesor ehm :P / a nikde sa tam nemotal nik s neheterosexualnou orientaciou..lesbickych policajtiek si uzijeme v severskej krimi niekde inde dost

..no nechajme ten pribeh tak..nebolo to nic, co by bolo nejako zaujimave..co bolo zaujimave boli pribehy ludi z vysetrovacieho tymu..dajako sa pozviehali a bolo to vcelku citatelne aj ked prijala by som farbistejsie popisy Billyho noci :zubiska: ..no zas na druhu stranu by 50 odtienov sivej ovladlo uz aj detektivny zaner :agree:

no pobavila som sa a dalsi casti si precitam..a zasa uz len kvoli Billymu.. :ahooj: ...

tak za tri hviezdicky to aj bolo..dnes som stedra

:detektiv:

Coleen McCullough , autorka superznámych Vtákov v tŕní, písala kdečo, za svoju veľmi starostlivú prípravu na písania svojich kníh dostala aj zvláštne ocenenie.
okrem mnohých ďalších kníh začala písať na staré kolená, v roku 2006 detektívnu sériu v hlavnej úlohe s postavou menom Carmine Delmonico:
napísala 3, u nás zatiaľ vyšli dve, viac ich nebude, Coleen McCullough roku 2015 zomrela.

On, Off (2006) / v češtine Bez důkazů
Too Many Murders (2009) / v češtine Vražedná hra

Pani Coleen rozhodne vie písať, nebola žiadnym rýchlokvaseným autorom vyučenom na kurzoch tvorivého písania.
prvá kniha, Bez důkazů, je rozhodne prudko čitateľná, číta sa sama, je písaná pekným jazykom dobrej a vzdelanej autorky.

autorka nezaprie, že píše a písala beletriu, a hodne čitateľnú beletriu - je to rozsiahla kniha, odohráva sa prvej polovici 60. rokov minulého storočia.
a má rada kopy mŕtvol, a tisíce podrobností:
dozvieme sa o každej jednej postave všetko: od farby pokožky po podrobné charakteristiky, domy, dvory, pomalé plynutie sveta bez supermoderných výdobytkov,
ale tých postáv tam teda je : )
mala som s nimi trochu problém - vo výskumnom ústave, ktorý bol v centre pozornosti, všetky postavy, deti, manželky, policajné oddelenie, všetky postavy, a všetky postavy sa nielenže nejako volali, ale jednotlivé iné postavy ich aj nazývali kdejakými skrátenými a domáckymi menami ... menší chaos.
boli tam postavy, nad ktorými som ešte aj na konci musela premýšľa, ktorýže to vlastne je ...

podivné zvraty na konci sa od istého času dali vytušiť, kade asi budú smerovať - autorka zvrat obrátila raz, druhýkrát, tretíkrát, a ešte raz, len pre čitateľov - polícia sa konečný skutočný výsledok nikdy nedozvedela.

sem tam sa našli drobné nepresnosti a nelogickosti,
jedna z drobností: hlavný detektív a jeho bratranec, najlepší priateľ a najlepší patológ v štáte, ktorému verí ako sebe samému - pri jednom dôkaze úplne bohorovne povie detektív svojej priateľke, že si myslel, že pár perličiek zo šiat, ktoré sa našli na mieste činu, určite stratili na patológii, keď vyzliekali mŕtvolu - jeho priateľka ho musí upozorniť, že na najlepšej patológii v štáte by celkom iste nič také nespravili ... no toto ma dostalo, vážne :) toto autorke dokonale ušlo, keď to spravila schválne, tak má zmysel pre humor :)

napriek všetkému sa tá rozsiahla kniha ale vážne dala čítať, ani ma nenútilo prevracať strany a preskakovať odseky, písala ju totiž autorka, ktorá písať vie.

tá druhá: Vražedná hra
začína vo veľkom štýle hneď na prvých stranách - začína v deň, keď sa v meste stane naraz 12 vrážd na najrôznejších ľuďoch najrôznejšími spôsobmi.

je ovšem trošičku viac dokombinovaná a prekonštruovanejšia, osobná linka síce milá, ale trochu vyšróbovaná ... odohráva sa tesne v druhej polovici 60. rokov minulého storočia, a je tam zamotaná aj linka priemyselnej špionáže Amerika - Sov. zväz, a znovu príliš veľa postáv - už len v mŕtvolách človek stráca prehľad - znovu záľaha spolupracovníkov a rodinných príslušníkov a policajtov a známych ...

obe sa ale dajú prečítať ako Knihy. keď človek nesleduje každú podrobnosť, či sa nerozčuľuje nad tým, kto utrhol perličky, a nebazíruje na reáliách z roku 1967 a nepátra, ako to presne mohlo byť, je cítiť, že to písala autorka, ktorá písať vie.

prečo sa ovšem na staré kolená pustila do detetívok - podľa mňa len chcela plávať s prúdom, ale urobila to vcelku originálne, po svojom :)
za mňa tak 3,5  z päť hviezdičiek, za čitateľnosť a príjemný jazyk, hlavne.

:klobuk:

:detektiv:

tak na programe dňa bola dvanásta kniha Jeffery Deavera s geniálnym kriminalistom kvadruplegikom Lincolnom Rhyme a jeho pravou rukou Ameliou Sachsovou.

Jeffery Deaver: Ocelový polibek

na programe štyroch dní - trvalo mi tuším viac, než štyri dni, kým som to prečítala, to je celkom rekord.

myslím, že skvelo vymyslená postava Lincolna a jeho parťáčky a celej partie okolo si zaslúži skvelé príbehy.

vieme, že jeho knihy - aj samozrejme konkrétne tieto z radu Lincoln Rhyme - majú istý štýl, nejakú šablónu, ktorú minimálne na konci nikdy nevynechá, okrem iných drobných šablón, takže človek len čaká, aký zvrat tam bude a kto bude ten pravý zlý, a kto bude ten menej pravý zlý.

už je to tak očakávané, že žiadny zvrat ani neprekvapí, maximálne tak občas postava, na ktorú sa to zvrtne ... keď človek len číta dobrý príbeh a odmieta dopredu hádať, na koho to slovo padne...

to nevadí - je to jeho štýl, písať vie, plus keď je dobrý príbeh... čakáme, že to tak bude.

mám trochu pocit, že do tejto knihy nedal pán Deaver srdce.

len remeslo, a to zostalo trochu na povrchu.

kniha konkrétne si zasa vyberá jeden aspekt pretechnizovaného sveta s inteligentnými chladničkami a diaľkovým a wifi a ešte ktovieakým ovládaním, kde sa dá všetko zneužiť a využiť, téma nie je nová, rezonovala už v iných knihách a filmoch... ale ani to neprekáža, keď prípady riešia Rhyme a Sachsová.

tu to ale prestalo fungovať. napriek mnohým vedľajším linkám, kde mi niektoré doslova prekážali, nosná téma bola dobrá, ale viac šablónovitá než mala byť, a tie vypchávkové vedľajšie témy mi tam skutočne pripadali ako vypchávky - nebol to dosť hutný príbeh na to, aby vyplnil jednu celú novú pomerne obsiahlu knihu, tak je tam kopa kdečoho pomimo.

nechcem spoilerovať - preto píšem trochu tajuplne. možno som ja práve nebola nastavená na Deavera, ale nemyslím, že to bol problém.

táto kniha ma takmer nudila.

už len preto, že Deavera som prečítala zatiaľ komplet celého, a knihu s Rhymeom by som nevynechala, som dočítala, Deavera by som asi nevedela hodiť do kúta. to je zato iný autor.

na posledných cca tridsať stranách sa všetko zrazu rozbehne, konečne trochu vzrušenia, podivné veci, ktorými nás autor zavádzal, sa dostanú na miesto, a hotovo.

to je celé, napriek nástrahám moderného sveta nenastalo žiadne veľké poznanie, že teda Kniha, fúha, očakávaná ďalšia Deaverova Rhymeovka. mal už z tejto rady zopár slabších, táto k nim patrí.

:klobuk:

:detektiv:

    Sharon Bolton   je Angličanka, nar. 1960, študovala na viacerých školách, pracovala v množstve zamestnaní, zvyčajne spojených s prácou pre verejnosť, vydala sa a na postaršie kolená sa presťahovala na vidiek a začala písať.
píše samostatné príbehy a detektívky /k tým som sa ešte nedopracovala/, ale zato som prečítala 3 knihy zo série Lacey Flint

napísané sú už 4, v češtine zatiaľ vyšli len prvé tri.

autorka je čitateľná, a to je pri neskutočných nedostatkoch iných debutantov - detektívkarov hodne veľké plus:

nenecháva nedoriešené situácie a nepíše vyslovené blbosti.

(ako napr. Minierov Mráz a jeho nadmorská choroba v 2000 metroch, alebo Bjork: V lese visí anjel a doteraz nevysvetlený spôsob, ako krehká žena bez rebríka, lana, a akejkoľvek inej pomôcky dostala v lese na vetvu stromu obesenca do 4 metrovej výšky... a tak a podobne)

príbehy sú trochu dlhšie, než by mohli byť. na konci ich premotá zopárkrát, nezabudne poslednú kataklyzmu, a je tam nekonečná hodne platonicko-podivná lovestory linka.

je tam kopa kdejako psychicky ranených detektívov, a prvá kniha skrýva na konci prekvapenie, čo sa týka hlavnej postavy (ale príbeh je stavaný tak, že dávno predtým sa dá vytušiť, že tam bude nejaká zrada) a autorka nám veci dávkuje a vysvetľuje dodatočne a po troške.

prvý príbeh (Už mě vidíš?) začína vskutku dobre, nabral dobrý smer, linka s Ripperom je skvelá, aby sa potom ten príbeh nejako  nalomil, a zrazu akosi už nebol taký dobrý ... autorka tam  musela urobiť fintu f, a zanechať aj celú svoju vystavanú linku, aby sa dostala k záveru, ktorý zrejme plánovala.

druhý príbeh (Volavka) myšlienka, nápad na túto krimi je dobrá. rozlet sa tiež trochu nalomil, zopár nelogickostí v súčinnosti polície, a koniec je zasa dlhší a prekombinovanejší, než mal byť, a pritom trochu nedokonaný, ale prečítať sa dá. hoci neuspokojí.

tretí príbeh (Tak to je, tak to bude) je zatiaľ najlepší... podivné lovestory pokračuje, duševné muky hlavných postáv pokračujú, dobre sú popísané deti.

napriek nasledujúcej kritike je to čitateľný a zaujímavý príbeh.

mne hodne lezie na nervy večné upodozrievanie hlavnej postavy z úplne iracionálnych a nelogických dôvodov, že je ten hľadaný vrah, aj problémy a reakcie hlavnej postavy sú trochu prehnané,  posledná tretina je zasa rozťahaná viac, než je únosné, začína nudiť... trochu zbytočné podrobné opisy kdečoho, a nie a nie sa prepracovať na samý koniec.

ale nakoniec sme sa samozrejme prepracovali. či je uveriteľný, nech si posúdi každý sám :)

ale áno - dajú sa prečítať, čítajú sa pomerne dobre, dobre je čítať ich v poradí, v akom vznikali, trochu na seba nadväzujú činy postáv. na debutantku je vcelku dobrá, nápady má dobré, nečíta sa zle, trošičku - trochu tomu niečo chýba, trochu prevyšuje, ale čitateľnejšia, než celá záľaha ďalších nováčkov.

na 5 hviezdičiek rozhodne nie, ale jej nápady na príbehy na 4,  knihy samotné v priemere 3,5 - 4.  druhý diel, Volavka, max.3

http://www.databazeknih.cz/zivotopis/sharon-j-bolton-55404

:klobuk:

pokračovanie ↑ Sharon Bolton:

prečítala som ťažko-horko jednu osve stojacu knihu, mimo vyššie spomínanej série - Sharon Bolton: Obětina

platí pre ňu vlastne to isté, ako pre sériu.

príliš dlhá, priveľa slučiek kľučiek navešaných na jeden príbeh, priveľa koncov, priveľmi natiahnutá kataklyzma, o sto strán mohla byť kratšia úplne v pohode.

a znovu: základný príbeh skutočne dobrý, nápad na príbeh ok. do polovice knihy dokonca napínavé ... a potom sa to zasa začalo kaziť, navešala toho na jeden príbeh toľko, že  z toho mohli byť v pohode tri knihy.

píše dobre, čitateľne, v tom chyba nie je.

pri čítaní klasika - akoby človek čítal scenár: každé hnutie dopodrobna, cesta na koni nocou z bodu x do body y rozpísaná na desiatich stranách, človek už sa nevie dočkať, kedy už konečne doklopocú na miesto, každý klik na klávesnici rozpísaný osve... človek to nevidí pred sebou ako príbeh, ale ako thriller, akčý film aj s hercami a snímaním kamery, tma, strih.

hlavná postava taká nijaká, zrazu sa zmení na superakčného hrdinu, sladký happyend po toľkých hrôzach je nevyhnutný, problém je, že tie hrôzy sú tak nakopené, krížom krážom pohádzané na seba všetky možné aj nemožné príbehy, hnutia, severské runy, zámeny, výmeny, vraždy, vyrezávanie sŕdc, matky-nematky, extra ľudia ... že ako hrôzy vlastne vôbec neúčinkujú. 

taký krimithriller, ktorý sa raz dal prečítať, lebo sa čítal pomerne ľahko, ale zdĺhavo. keď bude pokračovanie, zrejme to prečítam, ale námet, základná myšlienka dávala možnosť napísať oveľa lepšiu knihu, s atmosférou.

nebolo to až také zlé, ba: nebolo to zlé ... ale zasa: niečo tomu rozhodne chýbalo a spústa vecí tam bola rozhodne navyše.

tak ***.

:klobuk:

:detektiv:

Ursula Poznanski: Pět

... a mám pocit, že som našla čitateľnú detektívku.

konečne detektívku, ktorú človek nemá nutkanie hodiť do kúta, ktorá sa neplazí nečitateľne a nekopí blbosti a nenudí pri čítaní, a ktorú som mala nutkanie porovnávať napríklad s niektorými príbehmi Jeffery Deavera.

to zvyčajne vtedy, keď mi tam občas prekážali rušivé prvky dvoch vedľajších postáv, hlavne. tie mi tam dolsova prekážali v takom skutočnom vyžívaní sa v krimi.

nebudem spoilerovať : )

knihu napísala žena, Ursula Poznanski. 

je to pomerne mladá rakúšanka, a okrem toho, že sem-tam sa spomenie v knihe Salzburg či Viedeň, ju kľudne mohol napísať Deaver v amerických reáliách. nič neprístojné neruší samotný príbeh, klasická nemecko-rakúska prkennosť a strojenosť nemecky hovoriacich krimipríbehov tu úplne absentuje, je to jednoducho dobre napísaná kniha.

nie, nehovorím, že stopercentne, ale vážne dobre.

autorka vôbec nepotrebovala k dobrému príbehu žiadne rádobyhumorné kraviny, ako ten jej kdesi vyššie spomenutý nečitateľný kolega.

jednoducho normálne moderné dobré krimi.

ako je dnes moderné, krv tam nechýba, ani kdejaké premakané spôsoby smrti, ale nie je to... umelé, pasuje to do príbehu, nie je to tam okato násilne vrazené len preto, aby tiekla krv potokmi, lebo to sa dnes patrí.

ku koncu klasické vyvrcholenie samozrejme v kataklyzme, ale pomerne vydržateľnej, ale bez toho toto asi nejde už vôbec. trochu to bolo nad, trochu už prekombinované, ale v atmosfére, ktorú navodila kniha, sa to dalo vydržať.

Dobrý nápad, dobre napísaná, čtivá a čitateľná, síce som semtam premýšľala, čo z tohto nakoniec bude, ale po dlhom čase a spúste neskutočných brakov ma táto kniha nakoniec chytila.

samozrejme je hlavná hrdinka zasa psychicky a životom poznačený detektív, s debilným šéfom a osobnými problémami, to bez toho zjavne už tiež nemôžeme existovať a napísať slušnú detektívku už vôbec nie, ale šlo to aj tak.

možno som na ňu natrafila v správnom čase, neviem, ale rozhodne sa dala prečítať. téma geocaching, aj keď k tomu človek nemá žiadny vzťah, bola celkom ok, priveľa anglických úryvkov z pesničiek ma trochu iritovalo, ale ináč som rada, že mi napravila trochu chuť po brakoch.

skúsim prečítať od nej aj niečo ďalšie.

4 *

:klobuk:

↑ druhá kniha od Ursuly Poznanski, Slepí ptáci, dočítaná.

rovnako dobrá ako prvá, s malou výhradou - je to hodne silná téma, namiesto naháňania sa po geocachingu máme facebook a plus tú základnú tému, je to stále dobré, dobre napísané, čitateľné.

až do posledných hodne desiatok strán. priveľmi zdĺhavá záverečná kataklyzma a agónia celej knihy tomu trochu ubrala na príťažlivosti... práve preto, že je to mimoriadna téma, je to trochu prekombinované, ale ináč stále ok.

4 *

problém ovšem nastal po nastavení pomerne vysokej latky poslednými dvomi autorkami...

čo čítať ako ďalšie.

jednu knihu som nechala po dvoch stranách... trailer vyzerá dobre, katastrofa nastala, keď autor predstavil jednu svoju dôležitú postavu a kapitolu zakončil starým známym: a práve táto jeho povaha spôsobila všetky jeho problémy, o ktorých v tej chvíli ovšem ešte netušil.

neznášam to.

nech sa ma nesnažia takýmito trikmi navnadiť na čítanie, mňa to odrádza.

mám pocit, že som už o tom písala, a mám pocit, že dochádzam o kopec dobrých kníh, ale neskutočne ma to irituje.