Klub slobodných alebo dlhodobo nezadaných

tak pekne ste všetci písali, každého jedného som prečítala, a môžem povedať, že po skúsenostiach čo mám s mužmi už žiadneho nechcem, ako vyjadrím sa presnejšie, nehľadám už muža, nechávam to na náhodu, buď príde, alebo nie. A Ryan veľmi dobre ti rozumiem, viem o čom píšeš a podľa mňa by nebolo na škodu dať si stretko v KE čo povieš? ;)

Ides na mna nejak zhurta! :D

Nedbam, kludne mozeme, ked mas sem cestu.

som priama, nemám rada chodenie okolo horúcej kaše :D :D

Tak bolo stretko, nebolo? :spiteful:

A aby ma Game nespucovala, ze pisem off topic... Ano, ano, som slobodna, patrim do klubu, otvorte sampus, aspon nech sa niekto z toho tesi :lol:

Nestaraj sa. To su naše interne zaležitosti. :agree:

Ani zvedavost sa uz nevyplaca :stuart: Ale ze interne zalezitosti... Ako pekne sa to povedal :agree:

:) interné záležitosti, to by som aj ja rada vedela. :)

No ako? Aj sa niekomu odvtedy pomenili statusy?

Nejake svadby, deti, zvierata a ine .. :)

Neblazni...

U mna status quo.

A nie je Ta skoda? :D Neplanujes sirit svoj geneticky material? :)

Ja už mám svoj genetický materiál kam šíriť :zubiska:

A nie je Ta skoda? :D Neplanujes sirit svoj geneticky material? :)

Širiť geneticky material sa da aj bez zmeny statusu. Už by si to vo svojom veku mohla vedieť. :P

aha, akoze do spodkov, do wecka, do uteraku :D

Ryan Giggs Kollar ... zajtra nam oznam este Tvoju kandidaturu :)

do uteraku :D

Skôr do uterusu :D

V podstate sem by som sa aj ja mohol nahlásiť, ale tento status mi práveže vyhovuje. Akosi sa nechcem viazať, nedokážem sa citovo naviazať a polofrajerky sú dobré akurát na skrátenie voľného času. Ani neviem, či sa tento status zmení. Nedávno som bol s jednou polofrajerkou vonku, bolo celkom dosť fajn, tak v ten deň som chvíľu uvažoval, že možno by som sa skúsil do toho viac angažovať, ale na druhý deň to celé akosi vyprchalo a už týždeň som sa jej neozval. Nechýba mi. A byť s niekým len preto, aby som "niekoho mal"? No to už vôbec nie, to by bolo skôr bremeno. Tomáš ber si príklad, ty don chujan.

Kto sa z blbosti neozeni do tridsiatky, po tridsiatke z rozumu uz tazko:-)

Tiež si to myslím, ja považujem 40tku za deadline. Potom by chlap už nemal robiť sprostosti. Aj keď si uvedomujem, že to môže niesť riziká, hlavne v starobe, aj tak ma to neťahá do nejakého vzťahu. Jednoducho to nejde.

Vynimky potvrdzuju pravidlo, ze chlapeczjuhu.

...

Axel, je to len preto, lebo si ešte nestretol ženskú, z ktorej by si padol na riť.

Padol a viac krát :D ale s pribúdajúcimi rokmi je to čoraz zložitejšie padnúť. Mňa nejaká už len tak ľahko neohúri. Ale nechcem zo seba robiť nejakého tvrďasa, skôr ide o to, že som akýsi bez emócií. Môže sa predo mnou oblizovať nejaký zamilovaný párik, ale so mnou to nič nerobí. Tomáš by vyskočil z kože :zubiska:

presuniem to do vhodnejšej témy, ale tento príspevok bude "na Tomáša" - dlhý, nudný a prešpekulovaný, takže by ho nikto nemal čítať :D

Jezisi neblbni..zeny 45+ sa neuhanaju..tie ti same bezia naproti:-)

Pripadne ti mozem dohodit moju kamosku..ak by si chcel technicky zameranu staru dievku...moj potomok sa vyjadril, ze keby si nahodou vzal ju, mal by pocit, ze si vzal technika z Mountfieldu:-)

so zoznamovaním v mojej a vyššej vekovej kategórii je to také divné. nikdy som celkom nechápal pravidlá a dôvody, že kto a prečo. neviem aká je motivácia žien, ale chlapi si dosť často hľadajú partnerku ani nie tak kvôli horizontálnym aktivitám, darmo sa chlapskému bruchu nehovorí aj "pomník nad padlým hrdinom", ale skôr preto, lebo sú v domácnosti tak trochen stratení - potrebujú niekoho aby im navaril polievku, nad ktorou by mohli básniť o tom, že ich mama kedysi varila lepšiu :D

lenže, keď dokážem pomerne dobre fungovať v móde samostatnej jednotky, tak potom mi chýba kus motivácie:

- nepotrebujem doma upratovačku, pretože nepotrebujem nič upratať. nezanechávam po sebe bordel, tak nie je čo spratovať.

- viem zapnúť a použiť vysávač, a dokážem si do kýbla zarobiť jarovú vodu a handrou vytrieť podlahu.

- keď som cez okná prestával vidieť, kúpil som si karcher a umyl ich, takže už dokážem rozoznať či je vonku deň alebo noc

- prádlo som sa naučil vešať tak, že ho netreba žehliť

- tým že som lenivý, tak po sebe vždy umyjem riady, aby som po dvoch týždňoch nemusel umývať komplet náplň kredenca

- keď mám chuť na parené buchty či perky, tak ich jednoducho uvarím, a nepotrebujem počúvať debilné reči že sa to nedá, pretože je to veľa roboty, lebo to fakt nie je veľa roboty

dalo by sa ešte pokračovať, ale myslím že stačia aj tieto body, v ktorých som sebestačný, ale v ktorých sa reálne stráca obrovský kus motivácie... má niekto nápad / tip na nejaké ďalšie dôvody že prečo áno?

ženy po 45 ... k nim pár postrehov zajtra, dnes už som moc unavený, ale niektoré sa tvária a správajú tak, že aj Tom Cruise by im bol málo, tak neviem teda

tá kamoška je z Košíc? to by zas nebolo márne, mať svokru 400km ďaleko :yes_yes: aj môj mladý sused to tak má  :thumbsup: mladá je z Odniekiaľ nad Topľou ... musel som si to vtedy vygoogliť, keď mi povedala odkiaľ je...

No čo si chcel k tým ženám po 45..

Tu už týždeň čakáme a nič.

tak ešte pár dní budeš musieť vydržať, som posledné dni príliš unavený na nejaké špiritizovanie, nielen o babách, ale o čomkoľvek ...

Clovek2 prajem ti dobru zenu.  Ked som mal vypite ,ze by som umrel ze nech moja sa vyda(zije s kamaratom). Kamarat slusny ona vynikajuca. Deti sikovne ktomu.  

Mam dvoch kamaratov priemer 48 rokov a ziju s rodicom , bez zeny. 

S tou perfektnou zenou sa da,aj deti ujdu.

Je to cudny svet- ja co poznam - chlapov nik nema normalnu rodinu ako ja. Dvaja ziju s partnerkou a dlhodobo 10-15 rokov a nechceli mat deti. A sami zda ze obaja si ich po dlhej dobe aj zobrali za manzelku - aby mala pozostalostny dochodok.

Neviem ako su na tom zenske- ale chlapy su ######nuti.  ze nemaju deti aj zenske su chybne. Oni ich nechcu. Ved dnes ich uz ich mat ani nebudu. 

Alebo tretia - nadherna zena(fyzicky)- aj pred 10 rokmi som sa o tom snou rozpraval.  Dnes? ma uz 40, pekna je ale deti uz mat nebude. 

Niekoľko hodín som rozmýšľal či tento príspevok vôbec napísať, lebo nie je žiadnym tajomstvom, že súkromie tu príliš nerozoberám. Ale, Slimákove želanie dobrej ženy a tento dokument, ktorý včera dávali na ČT2, ma nakopli.

https://www.csfd.cz/film/603070-z-lasky-nenavist-2-domaci-nasili-na-muzich/prehled/

pri jeho sledovaní som mal pocit, že by som v ňom mohol vystúpiť tiež…

Moja bývalá ma síce nebila, facku som dostal raz, inak som jej vždy stihol zachytiť ruku či sa uhnúť. Aj keď časom zmenila taktiku, a začala útočiť zo zadu. Ale vždy som to nejak vycítil a uhol sa. Skončila s tým až vtedy, keď som jej raz chytil ruku, a pokojne, s vážnou tvárou, som jej vysvetlil, že ak to skúsi ešte raz, tak jej budem nútený tú ruku zlomiť, pretože už ma doviedla do stavu kedy mi začína byť všetko jedno.

Pokúšal som sa situáciu riešiť aj s jej rodičmi, ale nakoniec som bol ja ten zlý, a ich dcéra tá ukrivdená.

Dal som na radu bratovho známeho právnika, keď už toho bolo moc, a išiel som podať oznámenie policajtom. Práve v tom čase bola druhýkrát na psychiatrii na pozorovaní, to bolo po tom, čo sa pokúšala podpáliť náš dom. Prvý raz sa tam ocitla niekoľko týždňov predtým, to bola vtedy taká estráda, že zmiatla aj posádku privolanej záchranky, a vzali ju rovno na psychárnu. Tam sa posťažovala aké to má so mnou ťažké, a za tri dni bola doma. Diagnostikovali jej vtedy adaptačnú poruchu s poruchou emócií /kto chce môže googliť/, čo síce nie je choroba v pravom zmysle, ale lieky nejaké dostala. Ani ma príliš neprekvapilo, keď ju tam vzali na reparát, a hľadal som niečo v skrini, že som tam našiel nedotknuté krabičky s liekmi, a pod šatami niekoľko prázdnych fliaš z Karpatského brandy…

Policajt sa ma vtedy spýtal, či má v dome trvalý pobyt. Na odpoveď nie, odvetil: „ viete čo, zbaľte jej kufre, a keď sa vráti, tak jej ich dajte a ani ju nepúšťajte do domu. Z psychárny išla najprv k rodičom, a potom sa všetci s krikom dovalili ku mne, aj s tým, že jej nič nie je a keď ešte raz na ňu zavolám záchranku, tak mi to dajú vyžrať … o to väčšie bolo ich prekvapenie, keď som im oznámil, že už nikam volať nebudem, lebo tu práve skončila.

O pár týždňov si ma policajti predvolali podať nejaké doplňujúce info. Pani „Esenbé“ ktorá to spisovala, len krútila hlavou, potom z nej vyliezlo:

- viete, ja by som sa to ani nemala pýtať, ale neskúšali ste jej dohovoriť „ručne“?

- hm, a čo by som tým dosiahol? Systém je nastavený tak, že pravdu má vždy žena, a chlap je vždy ten zlý, nie? A to ani nehovorím o tom, že ona sa mi vyhrážala udaním, že týram našich synov a sexuálne zneužívam jej dcéru, ktorú mala za slobodna … viete ako by to skončilo… /dievča malo vtedy 9/

- a ona si uvedomuje čo by tým spôsobila? Však to by bol neskutočný kolotoč vyšetrení a neviem čoho ešte...

- no, ona si toho evidentne veľa neuvedomuje, ale ja si veľmi dobre uvedomujem, že najprv by ste mi cvakli klepetá, potom ma posadili do vyšetrovačky, a von by som sa dostal najskôr po roku. Síce nevinný, ale už by sa to so mnou ťahalo zvyšok života… a to ešte neviem v akom stave by som vyšiel z krymu, lebo viem akí sú tam „obľúbení“ takí čo zneužívajú decká, aj keď to nie je pravda…

po tomto sa policajtka už radšej nepýtala nič.

Čiže, bývalú som síce dostal z domu, ale bol som v takom stave, že som sa bál aj len pozrieť na nejakú babu.

Keď už som sa ako tak začínal spamätávať, tak mamu navštívil pán Alzheimer … a už neodišiel. Starostlivosť o človeka s alzheimerom dokáže vyšťaviť celé rodiny, ja som bol na to sám. Ťahal som to sedem rokov, a jediná pomoc od brata a švagrinej bola, že keď sa tu raz za pár mesiacov ukázali, tak ma zyebali, že nemám v dome povysávané, a demonštratívne chodili po dome ako bociany … a zaboha im nebolo možné vysvetliť, že mama chodí „kŕmiť sliepky“ asi tak 30x za deň, nikdy sa pri tom neprezuje, a udržať čisté podlahy nie je v ľudských silách.

Ku koncu už som bol taký vyčerpaný, že som začínal rozmýšľať nad tým aké by to bolo uviazať si kravatu, a nemať chalanov, tak som to možno aj urobil. Hore koncom ma držalo len pomyslenie, že toto im nemôžem spraviť… /možno si niekto spomenie, že asi dva roky dozadu som tu písal že začínam nevládať/

Keď už toho bolo moc, tak na mňa zatlačila doktorka, ktorej som chodil mame predpisovať lieky. Videla na mne že už to nedávam a asi povolím v členkoch. Dôrazne mi vysvetlila, že je najvyšší čas začať vybavovať nejaké opatrovateľské zariadenie. Brat, keď som mu to oznámil, tak bol samozrejme proti, lebo však: „mame predsa nič nie je, ona je len trochu pomotaná“ … ustúpil až vtedy, keď mu došlo, že kebyže sa zosypem, tak starosť o ňu prejde na neho, čo mu asi príliš nevoňalo…

toto je stručný výcuc udalostí za posledných 15 rokov. Som po nich vyčerpaný psychicky aj fyzicky … totálne. Ostatné necelé dva roky sa snažím dať do poriadku, ale nejak to nejde. Dokážem ráno vstať do roboty, aj tam podať nejaký výkon, dokážem niečo porobiť aj doma, ale nejaká radosť zo života, či čo, mi chýba… idem na autopilota. A s autopilotom je priblíženie sa k nejakému inému objektu, prípadne pristátie na ňom, prakticky nemožné.

Takže, že mi slimák želá dobrú ženu, je od neho pekné, ale prakticky nereálne. A to ani nehovorím, že podľa toho dokumentu na ČT2, je v populácii približne 5% žien so šťastnou povahou mojej ex, a ako poznám svoju smolu, tak by som zas narazil na rovnakú ...