Skočiť na obsah

Čo ma naučil život...


arwiel

Odporúčané príspevky

  • Pred 1 mesiacom...

čo vás naučil život? alebo ľudia vo vašom okolí?

To je jednoduchá bilancia :lol: .... brnkačka :)

Stačí keď si pomyslím na svoje "múdrosti" keď som mal ...-násť,ako som rozmýšľal keď som mal napr. 25,ako som rozmýšľal pred 10 rokmi,pred 2 rokmi ....predvčerom.

Tak TO ma naučil život :)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

..najviac formuje cloveka najblizsie okolie, rodina, ucitelia, a ine osoby - ci uz pozitivne, alebo negativne...mlady clovek ma obdivuhodny zmysel pre pravdu, spravodlivost, vnima dobro a krasu a je dobre, ked sa to v nom podchyti...mala som stastie na par skvelych ucitelov, s ktorymi sa doteraz rada pozdravim...

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 3 týždňami...

Učiteľov som nikdy nebral ako svoj vzor.Uznal som ich ako nadradenú autoritu,ktorú mi priradil určitý systém.Niektorých som si vážil pre ich vedomosti a pedagogické schopnosti.Ale nie všetkých.... a tým,ktorých som nemal prečo "uznávať" ,nedaval som svoj postoj príliš najavo :lol: .Načo ?

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Chrústik...učitelia sú všelijakí...that´t thrue...ale tí čo stáli za to a ktorých predmety som "žrala" sa určite potešili spätnej väzbe...so slovenčinárkou som rada debatila i mimo vyučko o knihách (mám pocit, že som ako jediná z triedy čítala celý zoznam povinnej literatúry...)...a prírodopisárke sme vždy nanosili toľko pomôcok z domu, že to nemala kam dávať v kabinete...bolo cítiť, že učenie nie je pre ňu len zamestnanie a deti mala rada... :lol:

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Tak to si mala pekné vzťahy so svojimi pedagógmi,ktoré evidentne pretrvávajú :lol: .

Ja som si ku svojim učiteľom nevedel nájsť cestu... a ani som ju nehľadal.Bral som učiteľa,ako niekoho na druhej strane barikády - funkčným zaradením,vekom,myslením,obliekaním.

Na strednej škole sme ako žiaci veľmi dobre vychádzali s jednou učiteľkou.Prišla na školu rovno z VŠ a my sme už vtedy boli v poslednom ročníku.Tam sa vyššiepopísané syndrómy neprejavovali :)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

...práve to treba zmeniť - Chrústik...žiadne barikády ako v 1789 v Paríži...je potrebný dialóg medzi učiteľom a žiakom...zmena k zaujímavejšej a príťažlivejšej forme výuky...krásne sa to dá aplikovať na prírodopis, dejepis...vyjsť von z tej školy viac do prírody, do múzeí, hľadať prepojenia medzi napísaným a prežitým...

...všetko sa dá robiť rôznymi spôsobmi...(...ej beťári, na čo vy hneď nemyslíte?) :lol:

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 10 mesiacmi...

No ja v poslednom case (nieco okolo roka) zistujem, ze tie chyby, ktore som/sme (ok berem to na seba) takze, ktore som spravil v minulosti sa neskor vratia v nejakej blbej podobe v buducnosti. Poznate ten fyzikalny zakon akcia vyvolava reakciu ? Tak ta akcia(chyby) sa my neskor vratili/vratia v nejakej podobe(reakcii). Takze teraz len je otazka: Ako sa k tomu ja zachovam: Bud to hodim za hlavu; Bud sa tomu poddam a budem sa lutovat; Bud s tym budem bojovat a robit nieco aby som tu rekciu(vysledok) tej chyby zmensil co najviac. Kedysi by som sa priklonil k tej druhej moznosti poddat sa tomu ale ee uz som sa dost poddaval a lutoval; teraz sa skor pridavam k tej tretej moznosti bojovat s tym a zmensit tie nasledky tej chyby/chyb na co najmensiu moznu mieru.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 1 rokom...

Od napísania môjho príspevku v tejto téme uplynuli už pomaly štyri roky

a ja môžem iba skonštatovať, že ono to platí stále.

Neveriť nikomu a spoliehať sa iba na seba.

 

Ono to predsa neznamená, že sa stránim spoločnosti druhých ľudí, ale v niektorých kritických chvíľach sa obrním nepreniknuteľnou bariérou, nevidím, nepočujem, nereagujem a rozhodujem sa len tak, ako si podľa svojho vedomia a svedomia myslím, že je najlepšie.

 

Nemusím sa nikomu "spovedať", iba ak sama sebe ...

Niekedy je ten predstieraný záujem ľudí vedený úplne inými "prízemnými chúťkami", ako snahou pomôcť.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Neveriť nikomu a spoliehať sa iba na seba.

 

Mne často napadá radikálne riešenie, všetky takéto sľuby (hlavne ak sú za tým peniaze) si treba nechať poistiť zmluvou. V poslednej dobe sa stretávam s ľuďmi, čo by všetko chceli mať velice rýchlo spravené/vybavené, ale keď príde čas platenia, tak už všetci majú mooooooore času a ešte väčšie moooooooooooore výhovoriek :smilieee:
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Čo ma naučil život...

 

že napriek tomu, že život bol, je a aj bude.. aj zložitý, ťažký .. (ale myslím, že aj to má zmysel, lebo naučí človeka stať sa silnejším, trpezlivejším, obozretnejším, človek si ešte viac ocení život, lásku, lebo aj rôzne ťažkosti, problémy, kríže môžu a dokážu človeka posunúť vpred)

 

život je aj veľmi pekný, vzácny a som vďačná, že môžem žiť, že verím, že môžem dôverovať človeku s ktorým žijem, lebo za tie dlhé roky tu bol stále pri mne, aj keď aké problémy prišli podržali sme sa navzájom, nesklamali a preto stále na prvé miesto dávam v živote lásku, vieru.. lebo tá naozaj sa dokáže povzniesť nad všetko nepríjemné, smutné.

 

život ma naučil, že mať dieťa, (v našom prípade sú to synovia) to je tiež niečo tak krásne, vzácne, že ani žiadne naj slová nestačia ...:)

 

rada žijem, ľudí mám rada, bližšie k sebe si pripustím človeka, ktorí si získa moju dôveru .. a tiež verím, že človek aj stretáva v živote takých ľudí akých má, aby sme sa jeden od druhého niečo naučili, navzájom si niečo dôležité odovzdali.:)

 

 

Čo sa týka tých peňazí, vedela by som tiež rozprávať ... treba si fakt dávať veľký pozor, ľudia žiaľ radi zneužívajú dobro, ochotu pomôcť a niekedy sú to takí ľudia, čo by človek do nich nepovedal, prachy majú, oni svoje chcú a hneď, ale ak majú platiť oni, tak lamentujú ako divé svine.:smilieee: a závisť ľudí, nedoprajnosť .. to je tiež niečo strašné, keď prácu a všetkú tú námahu nechcú vidieť, len to, že sa máš lepšie, že sa ti darí.. uff.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

:smilieee: Vraví sa tak, ale práveže stále ide o život. Kým žijeme nedá sa povedať, že nejde o "nič"..

 

Ak odíde človek(smrť), alebo je priamo v ohrození života, tak je to veľmi ťažké ..

 

Ale, môže človek aj žiť a tiež prežívať niečo veľmi ťažké .. áno, zostáva mu nestrácať nádej, nevzdávať to

a "zabojovať" zo všetkých síl.

Vtedy je to dosť vážne, ale je fajn ak má vôkol seba niekoho, kto mu podá pomocnú ruku, alebo kto má taký zmysel pre humor, že ho dokáže z týchto problémov aspoň na chvíľku preniesť do iného sveta.:)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Mňa život naučil to že je dôležité sa usmievať, spievať si a budete mať skoro stále dobrú náladu ... v niektorých situáciach je to dosť dobré riešenie
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov