Prírodné divy sveta

Gejzírové pole Islandu. Voda horká až 97°C!

Velkolepé úkazy lze najít i v místech, která na první pohled vypadají jako pustá. Třeba v zemi, kde je zeleň vzácná a mít na zahradě strom se rovná téměř zázraku. I Island má svůj div světa; jsou jím vysoké gejzíry.

Před dávnými lety, konkrétně před 65 000 000 let, došlo ke zlomu v zemské kůře v oblasti mezi Grónskem a severní Evropou. Magma začalo vytékat do moře a tuhlo. Jak se láva na sebe vršila, vykoukl zpod hladiny moře malý ostrůvek. Ten se pak rozrůstal a rozrůstal a dnes jej známe pod jménem Island.

Island je známy svojou sopečnou činnosťou a práve s touto činnosťou úzko súvisia aj termálne pramene a gejzíry. Najväčšia koncentrácia islandských gejzírov je v lokalite Haukadalur a tu leží praotec všetkých gejzírov, o ktorom "sa píše" už od roku 1294. Jeho názov je odvodený z islandského slovesa geysa, čo znamená "prúdiť". Geysir je schopný tryskať až do výšky 120 m, ale momentálne tryská veľmi nepravideľne.

Pár metrov od gejzíru Geysir sa nachádza gejzír zvaný Strokkur, a ten je medzi návštevníkmi oveľa populárnejší. Horúcu vodu síce strieka "len" do výšky 30 m, ale pravideľne a v krátkych intervaloch. Tryská približne každých 5-10 minút, ale strkať ruku do prúdu vody sa "neodporúča", pretože voda dosahuje teplotu 97° C. Pôvodne bola táto voda ešte oveľa teplejšia a 1000 m pod povrchom vysoko prekračuje bod varu. Vriaca voda je neoceniteľným zdrojom energie a teplo v reykjavických bytoch často "zaisťuje" práve ona. V islandskej metropole je týmto spôsobom dokonca zaistené aj "vykurovanie" chodníkov, takže miestni ortopédi nemajú toľko starostí s pošmyknutím Islanďanov na námraze.

_________________________________

• Gejzíry nie sú iba islandským monopolom. Okolo 500 sa ich nachádza v Yellowstonskom národnom parku.

• Medzi nimi je aj známy gejzír Steamboat Geyser, ktorý tryská do výšky až 90 m, ale s nízkou frekvenciou. K činnosti sa prebudí len raz za dva roky.

• Historicky najvyšší gejzír ale nenájdeme ani v USA, ani v Rusku, ale je ním Waimangu Geyser ležiaci v krajine rugby, Maorov a oviec, teda na Novom Zélande. Bol schopný striekať až do výšky 450 m a to takou silou, že bol schopný zabíjať. Osudným sa stal pre troch turistov, ktorí ignorovali upozornenia a v roku 1903 sa ku gejzíru príliš priblížili. Od roku 1904 však Waimangu Geyser odpočíva ...

• Gejzíry nie sú iba svetovou raritou, vzácny – studený gejzír máme aj my na Slovensku v Herľanoch. Je aktívny od roku 1872 a dlhé obdobie to bol jediný studený gejzír v Európe. V roku 1987 bol vyhlásený za národnú prírodnú pamiatku a od roku 2002 je na predbežnom zozname Svetového dedičstva UNESCO.

• My, čo patríme k staršej generácii, určite sme aspoň raz pri koncoročnom školskom výlete tento gejzír v Herľanoch videli aj na vlastné oči.

Historicky najvyšší gejzír - Waimangu Geyser

Herľany

Zdroj: 21.století extra 1/2012

http://www.google.sk...iw=1030&bih=785

http://www.google.sk...4OYv44QTRu-C5BA

http://sk.wikipedia....sky_gejz%C3%ADr

:niee: my sme boli od Herľan pre školu ďaleko ... nikdy sme sa až tam nedostali

a nikdy som si to ešte nevynahradila ...

Ono tam toho v Herľanoch k videniu veľa nie je. Je tam pekny park, v ktorom je ten gejzir a toť vsjo. Len si to treba načasovať, kedže to strieka cca raz za 2 dni. Ale v okoli je samozrejme viac zaujimavych veci (opalove bane, Košice, na opačnej strane Košic Zadiel, zhorena Hôrka...).

Austrália je v mnohých ohľadoch zvláštna krajina. Miestna fauna a flóra sú vskutku špecifické.

Austrálske vnútrozemie má väčšinou púštny, alebo polopúštny charakter, ale aj púšť má svoje čaro. Asi 450 km od mesta Alice Springs sa nachádza ohromný monolit ... oranžovo, až červeno zbarvená skala obrovských rozmerov – dĺžky 3,5 km a šírky 2,5 km. Gigantická pieskovcová masa vznikla v pradávnych dobách, keď bol život na Zemi ešte iba v plienkach. Ayrsova skala ľudí odjakživa fascinovala, zvlášť jej zbarvenie v slnečných paprskoch, kedy do okolia žiari jasnou červenou farbou. Archeológovia v puklinách, alebo jaskyniach objavili množstvo starodávnych malieb, ktoré obvykle predstavujú výjavy z lovu, alebo rôzne kmeňové rituály.

Ernest Giles a William C. Gosse, ktorí začiatkom sedemdesiatych rokov 19. storočia ako prví. Európania skalu objavili, dali jej meno po vtedajšom premiérovi Južnej Austrálie, sirovi Henrym Ayersovi – Ayers rock. Pôvodní austrálski obyvatelia, tzv. Aborigénovia, však túto "skalu" poznali už dávno predtým a volali ju Uluru podľa skalného ducha, ktorý v nej vraj sídli.

________________________________

Henry Ayers /1821-1897/ sa narodil v anglickom Hampshire ako syn prístavného robotníka, v roku 1840 so svojou novomanželkou emigroval do Južnej Austrálie, kde nejaký čas pracoval ako úradník, neskôr investoval do nových medených bani, na ktorých rozprávkovo zbohatol. V roku 1857 vstúpil do politiky a v rokoch 1863-1873 bol päťkrát zvolený za premiéra Južnej Austrálie. Podporoval prieskum vnútrozemia a významne sa zaslúžil o rozvoj južnej Austrálie.

..................................Henry Ayers /1821-1897/

............................

Zdroj: 21.století extra 1/2012

http://www.google.sk...iw=1080&bih=785

Soľná pláň Salar de Uyuni ...

Juhoamerická Bolívia sa môže pochváliť množstvom svetových unikátov. Nachádza sa tu najvyššie položené mesto, najvyššie položené splavné jazero, podľa mnohých vodičov najrizikovejšie cesty a ... rozkladá sa tu soľná pláň s rozlohou 10 582 km². Aby si ju človek mohol pozrieť, musí sa vyštverať až do výšky 3650 m n.m., kde by sa dal skôr očakávať sneh, ale nie soľ ...

Pred 40 000 rokmi sa tu rozkladalo obrovské jazero, ktoré rokmi vyschlo a zostali tu už iba dve soľné pláne: Salar de Uyuni a menšiu Salar de Coipasa /2218 km²/. Vrstva soli je vskutku úctyhodná – pohybuje sa v rozmedzí 2 až 20 m. Soľ na pláni vytvára rôzne obrazce /pripomínajúce včelie plásty/, ale fascinujúce "divadlo" nastáva, keď v oblasti zaprší ... vtedy sa soľná pláň premení na najväčšie zrkadlo na svete

Mohlo by sa zdať, že takéto presolené miesto bude úplne bez života, ale nie je tomu tak. Svoj priestor si tu našli kaktusy a každoročne sa tu zdržiavajú tri druhy juhoamerických plameniakov.

Salar de Uyuni láka aj turistov, dokonca je tu postavený hotel ...

... a zvláštnosťou je, že celá stavba a vnútorné vybavenie je zo soli.

Ročne sa tu vyťaží 25 000 ton soli, ale vzhľadom k množstvu soli pláň touto ťažbou netrpí. Horšie je, že pod vrstvou soli sa ukrýva až 70% svetových zásob lítia, a práve ťažba lítia by sa jedného dňa "na tvári" jedného z divov sveta dokázala podpísať veľmi výrazne.

...

Zdroj: 21.století extra 1/2012

http://www.google.sk...iw=1052&bih=785

http://www.google.sk...iw=1052&bih=785

Macedónske Kokino: Tieto kamene sú svetový unikát!

"Často sa tu objavovali turistické výpravy, ale teraz je tu tých ľudí oveľa viac" krúti nechápavo hlavou Vangelia, ktorá v macedónskom mestečku žije už viac ako 50 rokov. V nadmorskej výške 1013 m čaká na početné skupinky ľudí veľké tajomstvo ... objavuje sa predhistorické observatórium, ktoré o niekoľko rokov Národný úrad pre letectvo a kozmonautiku /NASA/ zaradí do zoznamu najstarších observatórií sveta.

V roku 2001 prišiel do Kokina nenápadný postarší muž /Jovica Stankovski/, ktorý nebudil žiadnu pozornosť, ale práve vďaka tomuto pánovi neďaleká obec oveľa neskôr upútala veľkú pozornosť verejnosti.

Jovica Stankovski prišiel z neďalekého Kumanova a rozhodol sa preskúmať horu Tatik'ev Kamen podrobnejšie. Keď sa pred ním týčila 90 m dlhá a 50 m široká hora, archeológ sa vydáva na cestu k vrcholu. Sprevádzajú ho stovky kamenných stĺpov - akoby niekto zmenšil Stonehenge, ale on si ich všíma len zbežne. Keď vystúpi na samý vrchol, pohľad sa mu pristaví na zhluku kameňov, ktoré akoby pripomínali trón.

Po Stankovskom prichádzajú ďalší archeológovia a objavujú to, čo ľudia dlhé stáročia prehliadali. Macedónsky astronóm a fyzik G´ore Cenev po zhliadnutí nemal pochýb, že na hore Tatik'ev Kamen sa naozaj nachádza niečo, čo svojim charakterom pripomína observatórium. Podľa neho je nález v Kokime unikátny v tom, že zatiaľ čo iné observatóriá museli predkovia stavať sami, v Macedónsku prišli vpodstate "k hotovému".

Astronóm ukázal kde sa nachádzali zvláštne rytiny, ktoré mali označovať zatmenie Mesiaca a Slnka. Tieto štyri ukazovatele znázorňujú cyklus zatmení s periódou 54 rokov a navyše Cenev prezrádza, že najstarší ukazovateľ v týchto miestach je z roku 1917 pred n.l. ... v tej dobe napríklad vznikla slávna Babylonská veža.

Stankovski sa domnieva, že Hora pravdepodobne slúžila k náboženským rituálom. Domnienkam nahráva aj to, že v minulosti boli kamene považované za posvätné predmety.

Rytiny na skale v Kokine sú staré minimálne 3800 rokov, a tak sa pamiatka dostáva na štvrtú priečku medzi najstaršími observatóriami. Pokoriť sa nepodarí kambodžský Angkor Vat, ktorý je na 3. mieste, ani anglické Stonehenge /2. miesto/ a už vôbec nie najstarší juhoegyptský Abú Simbel.

Kokino si však už "brúsi zuby" na zaradenie do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Zdroj: Epocha 10/2012

https://www.google.sk/search?q=kokino&hl=sk&prmd=imvns&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=hparT5GJF-ip4gSh9aCYCQ&sqi=2&ved=0CJIBELAE&biw=1038&bih=702

http://navychod.cz/articles.php?id=b890c186-ac54-11df-aa30-00304830bcc4

Vyprahnutá pustatina na dne vyschnutého jazera v kalifornskom Údolí smrti ukrýva jednu zo svetových zaujímavostí, nad ktorou zostáva rozum stáť. Takmer dokonalú rovinu miesta nazývaného Racetrack Playa narúšajú obrie balvany, ktoré sa samovoľne "pohybujú" a dôkazom ich pohybu je tiahla stopa za nimi ... Death Valley, teda Údolie smrti v Kalifornii, je najnižšie položeným miestom v celých USA. Nachádza sa v Mohavskej púšti až 86 m pod úrovňou mora. Je to zároveň aj miesto, kde bola nameraná najvyššia teplota v USA, až 56,7 °C. Nie však kvôli tomuto je Údolie smrti záhadné. V tejto oblasti sa totiž už mnoho desaťročí pohybujú púštne balvany, ktoré za sebou ťahajú dlhé ryhy v piesku. Ešte nikomu sa však nepodarilo zdokumentovať to, ako tieto balvany putujú. Ak si skeptici myslia, že to robia ľudia, budú sklamaní ... niektoré kamene vážia stovky kilogramov a ryhy v piesku sa ťahajú aj niekoľko kilometrov.

Takmer dokonale hladké dno Racetrack Playa je vytvorené rôzne hrubou vrstvou, ktorá je zložená z bahna /41%/, kaolínu /35%/ a jemného piesku /24%/. Ako bahno vysychá, rozpadá sa a praskliny tvoria šesťuholníkové útvary, obvykle v priemere 7,5-10cm. Táto oblasť je suchá takmer celý rok, takže sa tu nevyskytuje skoro žiadna vegetácia. Celoročný úhrn zrážok sa pohybuje v rozmedzí cca 75-100 mm. V juhovýchodnej časti vyschnutého jazera sa nachádza zhruba 200 rôzne veľkých kameňov. Nie sú ničím zvláštne a oblasť sa nevyznačuje žiadnou zvláštnou seizmickou činnosťou. Ako je teda možné, že sa kamene pohybujú, nie priamočiaro, občas sa dokonca vracajú späť ...

Výskum sa začal v roku 1995 a s pomocou GPS bola zmapovaná poloha a dráha 162 hlavných kameňov. Bola pritom potvrdená teória, s ktorou už v roku 1952 prišiel doktor Róbert Sharp ... na pohyb kameňov vplýva kombinácia niekoľkých faktorov. Jednak je potrebné, aby sa povrch planiny zmenil na abnormálne mäkké a klzké blato, k čomu dochádza maximálne na dva, až tri dni do roka, a potom môžu kamene rozpohybovať silné vetry, ktoré môžu dosahovať rýchlosť až 60 km/hod, čo je dostatočná sila na to, aby sa v klzkom blate pohli aj tie najťažšie kamene.

Údolie smrti poslednú tisícku rokov obýva domorodý kmeň Timbisha, ktorý ho nazýva Tümpisha, čo znamená "Skalná maľba" a názov je odvodený od okrovo-červených malieb, ktoré sú pravdepodobne maľované ílom z údolia.

Anglický názov Death Valley /Údolie smrti/ dostalo údolie až v roku 1849 od britských prieskumníkov počas zlatej horúčky.

Zdroj: Epocha 13/2012

http://www.google.sk...iw=1022&bih=773

http://www.google.sk...iw=1022&bih=773

http://cs.wikipedia....dol%C3%AD_smrti

kĺzavé kamene v údolí smrti patrili a tak trošku patria stále k obľúbeným témam záhadológie, pôvodnými fotkami, zo dve sú aj v tejto kolekcii, sú plné podaktoré knihy, videli za nimi mimozemské zásahy a kdečo ... aj bez záhadológie je to dosť záhadný a hlavne zaujímavý jav, kamene sa prechádzajú po údolí úplne v pohode celé kilometre ... :)

bahnová teória vedie, a kaolín celkom iste, je kĺzavý, problém budú trochu vetry, včera som zrovna videla video, kde vietor rozfúkal kŕdeľ malých kačičiek, s kameňmi aj na kaolíne tie vetry musia byť zaujímavé ... oni sa pohybujú z kadejakej strany, aj napriek vetrom to stále malá záhada je ... pokiaľ viem, v pohybe tie kamene ešte nikto nevidel :)

Marcahuasi: Trón bohov, kde sa sny stávajú skutočnosťou

Pusté a nehostinné miesto, náhorná plošina vo výške 4-tisíc m.n.m., a na rozdiel od Machu Picchu tu chýba pre turistov pohodlie ... je to miesto, nad ktorým turisti aj archeológovia krútia hlavami. Na ploche zhruba 4 km² sa rozkladá skalné žulové mesto v tvare podkovy, uprostred ktorého leží malé jazierko. Miestni obyvatelia toto miesto nazývajú trón bohov.

Otázky, odkiaľ sa tieto útvary vzali si odborníci kladú už od roku 1923, kedy tento podivný svet stolovej hory Marcahuasi znovuobjavil peruánsky archeológ Julio C.Tello /1880-1947/. Archeológovia tvrdia, že sa jedná o výsledok tisícročného pôsobenia vetra a dažďa na miestne skaly a o všetko ostatné sa stará ľudská fantázia. Slávny peruánsky fotograf Daniel Ruzo /1900-1991/, ktorý v 50. rokoch minulého storočia Marcahuasi dôkladne zmapoval má však iný názor. Objavil niekoľko zdanlivo bezvýznamných útvarov, ktoré iba v dobe slnovratu získavajú ľudskú podobu. Miestni ľudia považujú Marcahuasi za miesto, kde realita a predstavy o nej splývajú v jedno a rozdiel medzi tým, ako sa veci javia a aké v skutočnosti sú je pre nich nepodstatný.

Náhorná plošina Marcahuasi leží zhruba 80 km od pobrežia Tichého oceánu a peruánskeho hlavného mesta Limy, ale aj keď vzdialenosť nie je obrovská, návštevníci to nemajú jednoduché. Od pobrežia sem vedú iba prašné cesty, ktoré končia v dedinke San Pedro de Casta, čo je brána do Marcahuasi, ale odtiaľ už turisti musia pokračovať zhruba štvorhodinovým náročným výstupom po prastarých cestičkách ako pôvodní obyvatelia pred stáročiami. Pre "neaklimatizovaných" návštevníkov je posledný úsek cesty vďaka riedkemu vzduchu doslova nadľudský výkon.

Zdroj: Epocha 17/2012

http://www.google.sk/search?q=marcahuasi&hl=sk&prmd=imvns&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=HaEsUOuHDuTk4QTAw4CYCA&ved=0CEsQsAQ&biw=1030&bih=787

Badain Jaran, púšť záhadných jazier ...

Ťažko si predstaviť a pochopiť to, že suchá a vyprahnutá pustatina, bez dažďa, plná obrovských dún je posiata jazerami, ktoré tu snáď pretrvávajú celé storočia. Takáto pustatina však existuje, nemožno sa teda čudovať, že ju niekto nazve Badain Jaran, niečo ako "Púšť záhadných jazier".

Púšť Badain Jaran leží severne od Číny a autonómnej oblasti Stredné Mongolsko. Jedinečná je v tom, že niektoré z piesočných dún sú najvyššie na svete a medzi nimi sa nachádzajú pomerne veľké jazerá.

Vodné zrážky sú max. 400 mm/rok, čo zďaleka nestačí na udržiavanie stálej úrovne vody v jazerách. Záhada spočíva v tom, že voda jazier vystupuje z prúdov vody, ktorá tečie v podzemí zo stovák kilometrov vzdialeného pohoria Qilian.

Výsledkom je neobyčajná a kúzelná púšť posiata lagúnami ...

................

http://www.google.sk...iw=1043&bih=736

Rieka Caño Cristales v Kolumbii býva považovaná za jednu z najkrajších riek na svete;

meria necelých 100 km, šírky max. 20 m, čo je v porovnaní s ďalšími riekami iba "potôčik", ale potôčik nevídaný.

Miestni túto rieku tiež nazývajú riekou piatich farieb, alebo dúhovou riekou.

Na dne rastie riasa, podložie tvorí žltý piesok, na dne sú usadené rôzne nerasty, a tak záleží na tom,

na akom mieste chaluhy sú a ako na ne svieti slnko, aby bolo možné vidieť ich v rôznych farbách ...

... od tmavo červenej do ružovej a svetlo a rôzna hĺbka vytvárajú peknú farebnú mozaiku.

Čo sa však v tejto rieke určite nenájde sú ryby, ani žiadne živočíchy.

Chaluhy im nechutia a na dne nie sú žiadne usadeniny, ktoré by im mohli slúžiť k obžive.

http://www.google.sk/search?q=cano+cristales&hl=sk&tbo=u&tbm=isch&source=univ&sa=X&ei=mWf5UOK_EcmS4ASo04DoBQ&sqi=2&ved=0CC4QsAQ&biw=1041&bih=734

Yosemitský národný park v Kalifornii, ponúka množstvo prírodných skvostov.

Jeden z nich však vzbudzuje veľký obdiv ... 630-metrový Horsetail /Konský chvost/, ktorý návštevníci namiesto anglického waterfall /vodopád/ radšej označujú ako firefall.

Tento vodopád prúdi yosemitskými žulovými skalami iba koncom zimy a na jar keď dochádza k topeniu snehu. Jeho prúd nie je veľký, rovnako ani výška, ale prírodný unikát robí z neho poloha, vďaka ktorej sa pri západe slnka sfarbí dočervena a pripomína lávový prúd. Nevšedný úkaz je možné pozorovať v posledné dva februárové týždne.

Musí však byť jasná, alebo iba mierne oblačná obloha a dostatok prúdiacej vody.

Celé svetelné divadlo trvá iba niekoľko minút počas západu slnka, keď slnko začína  klesať pod čiaru horizontu a pevnina sa pomaly ponára do tmy. Vtedy sa posledné lúče slnka dotknú padajúcej vody, a tá sa na tmavom pozadí skaly vyníma ako padajúci oheň. Od jasnožltej sa mení na ohnivú oranžovú, až napokon sčervenie ako rozpálená láva.

Prírodná vzácnosť každoročne láka tisícky turistov, najmä profesionálnych fotografov.

Nie je totiž jednoduché tento optický efekt zachytiť a potrebné je i dobré miesto na sledovanie ohnivého vodopádu.

....

.

https://www.google.sk/search?q=ohniv%C3%BD+vodop%C3%A1d&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=KWCUUaOxJpH1sgbT3YDgDQ&ved=0CCoQsAQ&biw=1147&bih=687

http://www.google.sk/search?q=el+capitan&hl=sk&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=9c2XUcmLB4mh4gSVj4GoCw&sqi=2&ved=0CEIQsAQ&biw=1147&bih=684

Svet, ktorý sme nepoznali - jaskyne v Číne

textu tam nie je vela, obrázky hovoria viac; myslim, ze vacsina z nas tu este po rusky vie, ostatni moze pouzit Gtrans

http://ribalych.ru/2013/10/13/mir-o-kotorom-my-ne-znali/

A pre tých, ktorým ruština už robí problémy, alebo ju vôbec neovládajú ...

... je tu článok v reči nám zrozumiteľnej, ale s "okresanou" obrázkovou prílohou:

Prieskumníci narazili v čínskej provincii Chongquing na obrovskú jaskyňu s vlastným počasím, s mrakmi a hmlou, ktorá sa udržiava vnútri rozľahlého systému. Podľa jaskyniara z Manchestru Robbieho Shona niektoré z jaskýň kedysi využívali  baníci, ale nikdy neboli riadne preskúmané. 15 mesiacov trvajúca výprava objavila celý podzemný svet, ktorého hlavné chodby siahajú hlboko pod zem a ešte nikdy sa v nich nezjavilo denné svetlo.

Systém meria okolo 51-tisíc metrov štvorcových, má vlastné vodné zdroje a na dne vegetáciu. V jaskyniach sa udržiava vysoká hladina vody, najmä ak na povrchu výdatne prší.

Blíži sa obdobie monzúnov a krasový systém bude čoskoro veľmi nebezpečný a neschodný. Vlhkosť vystupuje do vrstiev chladnejšieho vzduchu a vytvára oblaky vnútri uzavretých priestorov. V hornej polovici jaskyne visí hustý oblak, ktorý nemôže uniknúť cez malý otvor v strope jaskyne asi 250 m nad zemou. Neďaleko systému je malá dedina Ranjiagou, ktorej obyvatelia ani netušia, že žijú v blízkosti skrytého prírodného zázraku. 

http://www.pluska.sk/zazracnysvet/priroda/v-cine-nasli-obrovsky-strateny-svet-jaskyna-ma-vlastne-pocasie-mraky-aj-hmlu.html

akurat ze v clanku (povodnom aj preklade) je urcite chybny udaj 51000 m²

plocha musi byt podstatne vacsia, mozno sa v clanku hovori len o jednom (najvacsom) z priestorov

Stromy, ktoré by rodili peniaze sa botanikom vyšľachtiť určite nepodarí, ale austrálski vedci potvrdili, že v listoch niektorých rastlín sa dajú nájsť stopy zlata. Podľa ich názoru prítomnosť zlatých častíc napríklad v listoch eukaliptov naznačuje, že v hĺbke niekoľkých metrov pod zemou sa zásoby zlata nachádzajú. Tento objav by mohol otvoriť novú cestu ako by bolo možné zisťovať nielen prítomnosť zlata, ale aj ďalších minerálov. Zlaté častice sa už našli nielen v listoch eukaliptov, ale aj v pôde okolo nich, vo vetvičkách, aj v kôre; avšak ťažiť zlato zo stromov by sa vôbec neoplatilo, pretože jeho množstvo je veľmi malé. Vedci ho zhodnotili asi tak, že by bolo potrebné zlikvidovať 500 stromov rastúcich nad týmto "zlatým náleziskom", aby získali dostatok zlata na výrobu jedného zlatého prstienka. :)

Zdroj: Panorama 21.století

 Romantická večera v jaskyni

 

Čo viac by si človek mohol želať na dovolenke, ako romantickú večeru so sviečkami pri mori? Predstavte si reštauráciu v jaskyni vytesanú do talianskeho pobrežia. Grotta Palazzese je hotelová reštaurácia, ktorá sa nachádza v klenutej vápencovej jaskyni v meste Polignano na juhu Talianska. Zdroj:http://www.krasysveta.sk/romanticka-vecera-v-jaskyni/# 

   Krásne!   :)

tento útvar je turistami hromadne vyhľadávaný div prírody, ktorý si zahral aj vo viacerých filmoch.

je to jeden z najznámejších pohľadov z pobrežia Malty menom Azúrové okno.

už dlhú dobu bol na útvar zakázaný vstup, od predvčerajšej silnej búrky už neexistuje - vápencový oblúk podľahol silnej erózii a mohutnej búrke a dažďu.

po mohutnej januárovej búrke sa z neho kus ulomil, terajšej búrke už neodolal - zrútil sa a zmizol takmer bez stopy.

https://svet.sme.sk/c/20478509/pre-vichricu-sa-do-mora-zrutil-na-malte-vyhladavany-vapencovy-obluk.html?ref=trz

Toto môže isť rovno aj do rubriky o diletantskych novinaroch. Zrutil sa vďaka vichrici. :wtf: Jedine že sa z toho vytešuje, to je potom ine.