Knihy a my

Nedávno som si kupil v antiku v Trnave Julesa Verna - Dva roky prázdnin. Pritom ako ja moc nemusím Verna bo ma nikdy nebavil okrem tejto jednej knihy som bol práve z nej úplne nadseny, ale hlavne kvoli tomu ze tam boli krasne obrazky. Kvoli nim som ju hlavne kupil dva dni som si iba prezeral tie obrazky stale dokola. To je prva kniha ktora bola kupena kvoli niecomu inemu nez kvoli pribehu

 

koľko kníh vám hovorí "pane" ?

Musím sa pochvalit :lol: kedze si pisem zoznam mojich knih tak viem ze ich mam 233 a v pondelok pribudnu dalsie

 

 

najprv tieň vetra, keď som ho dala phersuovi do tašky no a tá zmokla a obálka sa mi úplne zodrala a v utorok zas agóniu a extázu, keď sa mi rozlialo mlieko v taške a najviac to postihlo posledné stránky, ktoré boli vraj dosť zlepené a zadná obálka je jeden veľký fľak

Ten Tieň je viac poškodeny co je skoda lebo bola uplne nova, ma aj mrzi ze sa to stalo v mojej taske. Agonia neni az v takom hroznom stave az na zadok prebalu ze tam je flak a poslednych 5 stran je dost poskodeny inak celkom v pohode

len tak zo srandy som si preratala, kolko je v mojej osobnej kniznici knih a spolu s detskymi, rozpravkovymi je ich tam okolo 200 :D

nemam tam ale ani patinu knih, ktore by som raz v svojej kniznici tuzila mat...

 

citam casto a rada...knihy su vlastne moje druhe ja

uz odmala som citala kvantum knih..si pamatam, ked sme mavali este na prvom stupni zakladky take tie citanky a ja som uz velmi skoro ju mala celu precitanu ...na hodinach som sa pri spolocnom citani nudila a preto citala hocico ine, co ma zaujalo v citanke svojim tempom... a tym padom nikdy, ked prisiel na mna rad, nevedela, kde sme

 

citam skoro vsade, na posteli, pri stole malokedy, na kresle s nohy vylozenymi hore, ci na posteli s nohami hore...na zachode, vo vani, priznavam, ze aj pri jedle, co sem - tam tie knihy poznaci :lol: ...ci na zastavkach a v dopravnych prostriedkoch...parkrat dokonca iduc cez krizovatku, co som sa nevedela od knihy odtrhnut..pamatam si, ze raz ma takto na Bajkalskej skoro auto zrazilo, co som bola zahlbena do Hlavy XXII ;)

ako decko som bezne citavala v noci pri svetle z okna, ci schulena pri dverach pri svetle z haly, na protest proti tomu, ze som bola poslana spat a ja este chcem docitat knihu...takisto si pamatam sliepnanie pri svetle baterky pod perinou, ci pockanie si, kym pojdu vsetci spat a schovanie sa s knihou na zachod

 

teraz uz citam pomenej, pri byvalej praci som mala malo casu, ale teraz sa do toho znova pekne vraciam..ale aj tak uz nikdy neprecitam tolko, ako za studentskych cias, ked som citala aj uprostred hodin s knihou pod lavicou ;)

profka slovenciny a dejepisu dokonca v nejakom tretom rocniku rezignovala a moje citanie na jej hodinach chapala ako cosi samozrejme a tolerovane

 

v kniznici mam knihy hlavne z antikvariatov, popr. lacne knihy

vemi velmi dobrych knih si poziciam bud od kamosov, ci z kniznice

 

kupujem hlavne vtedy, ked to financna situacia da :)

 

jedina kniha, do ktorej pisem, je jedna encyklopedia dejepisu, kde mam skor vsade spravene take male poznamocky ceruzkou, sem tam sa tiahnuce vsade , kde to volne misto dovolilo

ale mozno prave preto, ze je tam velmi vela mojho vlastneho a ze viem, co vsetko tam mam napisane, vsetky mozne udaje, co som k tej ktorej teme citala, sa tej knizky nikdy nevzdam

inak uz len ked citam nieco anglicke, tak si pod slovo, co nerozumiem, spravim malu bodku, co aj velmi rychlo po vyhladani zmazem

Knihy... Bez nich si svoj život nedokážem ani predstaviť. :lol:

Čítam počas cestovania - či už po meste alebo sediac v diaľkových linkách, čítam na zastávkach autobusov, na stanici, počas chôdze, doma, v práci ... tam väčšinou e-books, takže ak ma niekto pristihne s očami vypleštenými na obrazovku, zvyčajne čítam a práve sa deje niečo napínavé. Čítam, keď pozerám TV, keď jem, jednoducho takmer stále. Nečítam, iba ak ma zvedie chuť na kreslenie, alebo práve píšem príspevok na FSP. :)

 

Kníh máme doma veľmi veľa, netrúfam si ich spočítať - v poslednom čase však ich cena nebezpečne stúpa, takže ak si nejakú kúpim, tak to naozaj musí stáť zato. O to radšej však navštevujem knižnice; mám rada vôňu starých kníh, to príjemné ticho a možnosť prehrabávať sa v regáloch, kutrať v obsahu jednotlivých kníh, a potom sa teším na chvíľu, keď prídem domov, hodím sa na posteľ a ponorím sa do napínavého deja niektorého z príbehov.

 

uz odmala som citala kvantum knih..si pamatam, ked sme mavali este na prvom stupni zakladky take tie citanky a ja som uz velmi skoro ju mala celu precitanu ...na hodinach som sa pri spolocnom citani nudila a preto citala hocico ine, co ma zaujalo v citanke svojim tempom... a tym padom nikdy, ked prisiel na mna rad, nevedela, kde sme

Môj vzťah k čítanke bol rovnaký, tiež som ju mala veľmi skoro prečítanú. Nachádzala som v nej úryvky z kníh, na základe ktorých som si potom v knižnici požičiavala konkrétnych autorov. Jedným z nich bol Viktor Hugo a jeho Bedári - úryvok z knižky bol uvedený v čítanke a značne ma zaujal, tak som sa hneď v ten deň vybrala do knižnice a poobede už kniha spočívala na mojej posteli.

 

V antikvariáte som bola iba zopárkrát, väčšinou si knihy objednávam cez net. Naposledy to bol Roman Bednár a jeho Tajuplný a záhadný kozmos, Uctievači hviezd od Miloslava Stingla a Čas kentaurov od Petra Valčeka. Práve tu blízko nás je jeden obrovský antikvariát, ujko tam má tuším všetko od výmyslu sveta, ibaže tam nechodím rada, pretože starký priveľmi afektovane mudruje a akosi sa to s ním v tej kobke nedá vydržať. :) Ja mám rada ticho, a nie keď mi neustále niekto nakúka spoza plece a komentuje každú knihu, na ktorú siahnem. Eh, nónsens s týmto ujom...

 

Keď čítam knihy s ťažkým dejom, napr. od Stephena Kinga, v noci mávam ťažké sny, akoby kniha aktivovala v mozgu nejaké zákutia, ktoré mi potom umožňujú prostredníctvom snov dostávať sa do iných dimenzií. Rada by som vedela, aké má nadmerné čítanie dôsledky, t.j. čo spôsobuje nadmerné absorbovanie informácií a priveľa hlbokých citových prežitkov. V takomto prípade sa v snoch veľmi často stretávam s človekom, ktorého už nikdy neuvidím, ale ktorý mi veľmi chýba a zrejme jediná možnosť, ako sa s ním opätovne stretnúť, je prostredníctvom sna.

 

Je fajn, keď sú knihy zachovalé - niektoré mi dotrhal náš psík, ale našťastie ich bolo možné dať trochu do poriadku. Pamätám si však, že na strednej som požičala spolužiakovi jednu z mojich kníh a on mi ju vrátil s mastnou salámou nacapenou na niektorej zo stránok knihy. No strašné čosi, hotová sodoma gomora. ;)

 

Do kníh inak nepíšem, snažím sa písať si poznámky na lepky a potom si ich lepím na jednotlivé strany. Nechápem ľudí, ktorí sú schopní dočarbať celú knižku, a potom ju bez mihnutia oka vrátia do knižnice...

 

Knihy sú fantastická vec a verím, že keď budem mať syna, ten bude mať ku knihám rovnako pozitívny vzťah, ako som mala ja a moji rodičia. A dúfam, že budeme môcť viesť krásne dialógy rovnako, ako sme ich viedli my s otcom počas prechádzky po Mŕtvom ramene.

A sakra, valcik, to čo za nové vydanie? :lol: Ja mám knihu z roku 1986 a som rada, že sa väzba knihy zatiaľ správa slušne a nerozpadáva sa.

:)

 

staršie knihy mám radšej, ako tieto nové. teraz ich tlačia na akýsi odľahčený papier, celá kniha neváži dokopy nič a stále sa bojím, že sa mi rozpadne v ruke. okrem toho sa mi viac páči textilná väzba, do ktorej knihy balili dávnejšie, teraz je aj vrch kníh papierový..

 

najdôležitejší je však obsah, dnes večer sa pustím do čítania, aby ste mi príliš neutiekli! :-)

jj, ani ja nemam rad tie nove knihy, strasne mi vadi ze su take lahke.

 

no a konec bol ked som si kupil americke psycho za 500 korun a pri prvom citani sa mi z vazby odlepilo asi 10 stran uz...:lol:

preto citam knihy v telefone :lol:

a asi si dokupim do zbierky pratchettovky...precitane budu v tel (niektore som uz cital normalne) a pekne vylozene v kniznici:)

no a konec bol ked som si kupil americke psycho za 500 korun a pri prvom citani sa mi z vazby odlepilo asi 10 stran uz... :lol:

Musím súhlasiť. Naposledy, čo som mala vypožičaného Goldingovho Boha múch, sa mi nové vydanie doslova rozpadlo pod rukami. Keď som knihu vracala do knižnice, cítila som sa ako bezcitný vandal. :)

Je fajn, keď sú knihy zachovalé - niektoré mi dotrhal náš psík, ale našťastie ich bolo možné dať trochu do poriadku. Pamätám si však, že na strednej som požičala spolužiakovi jednu z mojich kníh a on mi ju vrátil s mastnou salámou nacapenou na niektorej zo stránok knihy. No strašné čosi, hotová sodoma gomora. :lol:

 

Knihy sú fantastická vec a verím, že keď budem mať syna, ten bude mať ku knihám rovnako pozitívny vzťah, ako som mala ja a moji rodičia. A dúfam, že budeme môcť viesť krásne dialógy rovnako, ako sme ich viedli my s otcom počas prechádzky po Mŕtvom ramene.

Ježiši toho spolužiak by som za to asi zadávil.

 

Keď budeš mať dcéru tak s ňouy nebudeš viesť také rozhovory??? :)

Ja si s mamou pokecám dobre o knihách dávnejšie keď som ešte nemal toľko toho načítaného tak mi ona rozprávala o jednotlivých a odporúčala ich teraz je to naopak :)

 

 

celá kniha neváži dokopy nič a stále sa bojím, že sa mi rozpadne v ruke. okrem toho sa mi viac páči textilná väzba, do ktorej knihy balili dávnejšie, teraz je aj vrch kníh papierový..

pri prvom citani sa mi z vazby odlepilo asi 10 stran uz...;)

Naposledy, čo som mala vypožičaného Goldingovho Boha múch, sa mi nové vydanie doslova rozpadlo pod rukami.

Treba vedieť s nimi zaobchádzať ;)

...citam od 5 rokov nepretrzite - len zaner sa casom meni, a uz nehltam vsetko ako kedysi, ale robim vyber...niekedy na doporucenie, pripadne ma oslovi recenzia...R:-)

Čítam knihu o tak nákazlivej chorobe, že som ju tuším už aj ja dostal. Je mi nejako ťažko..

pred niekolkymi rokmi som mal dlhodobo zaneprazdnene obdobie, mal som strasne malo casu, a tak som v procese cielavedomeho vylucovania zbytocnosti prestal citat knihy. odvtedy som cital iba veci, ktore som musel. sice aj toho bolo stale vela, ale chcem tym povedat to, ze som ku kniham stratil vztah - k literature ako umeniu a k citaniu ako sposobu travenia volneho casu. v novom roku opat zacinam citat. postupne by som chcel obnovit stare navyky a neotvarat viac knihu s nechutou a s typickymi otaznikmi buduceho managera a ekonoma "kolko casu to zaberie" a "co z toho budeme mat" a podobne, ale s radostou, ocakavanim, uctou a najma s tym, ze nezalezi len na vysledkoch skutkov, cinnosti alebo dejov, ale aj na priebehoch. ze totiz ma vyznam robit nieco (citat poeziu a beletriu) aj preto, ake to je, aj ked potom z toho nic nebude.

po niekoľkomesačnej pauze sa posledných pár mesiacov vraciam pomaly aj ku knihám ... sama som cítila, že som potrebovala trochu prestávku v čítaní ... stále však neviem rovnako ako predtým čítať všetko doradu, je to podobné ako s filmami, už keď sa začítam a chytí ma, zvyčajne čítam, keď ma nechytí hneď na začiatku, odložím ...

neviem čítať všetko, čo práve letí, lebo ma to nebaví, mám rada knihy, ktoré som si pre seba objavila, nemám rada viacerých vychytených autorov a knihy, ktoré sú písané s vidinou hollywoodskeho scenára, a ešte kdečo ...

Momentalne necitam ziadnu knihu,ale zacinam poskulovat po detektivkach :lol:

to schvaľujem ... tu je tá správna téma : Detektívky :lol:

Mam take fazy v zivote,kedy precitam knihu za okamih a citam to rychlym tempom asi pol roka. Potom pride obdobie a ja,hoci su vzdy okamihy,kedyby sa dalo citat,necitam. Proste citim,ze by som knihu dobre nevnimala tak naco to silit. A po takomto utlme sa mi zase vrati moje citave obdobie a ja sa vrhnem na knihy z otcovej kniznice a citam,co mi pride pod ruku,aj to,co uz som citala :lol:.Citam teda vo witchovskych zivotnych cykloch :),ale kniha nikdy nechyba pri mne.

Na nocnom stoliku mam vzdy min.dve.Je to,pre pripad "co ak.."

ku knihám mi zvyčajne napadne, keď čítam niektorú z mojich starých dobrých obľúbencov, zvyčajne ako doznievanie prečítam aj koniec, kto to preložil, kedy, v akom vydavateľstve ju pôvodne vydali a kedy, pod akým číslom a kde ju vytlačili u nás, a v akom náklade ...

 

mnoho z tých informácií a hlavne ten náklad mi tam už dvadsať rokov dosť chýba ... neviem prečo, bola som zaťažená pri kupovaní kníh pozrieť, v akom náklade vyšla .... potom som si zvyčajne gratulovala, že aj moja záľuba v detektívkach nie je taká nehorázna ... staré dobré klasiky vychádzali v skutočne vysokých nákladoch, mám niekoľko zelených knižníc, samozrejme čo kniha, to dva či tri príbehy v jednej knihe, kde sú 75 - 80 tisícové náklady ... o takých zrejme môžu dnes vydavatelia len snívať

 

napadlo mi to celé, že o tom napíšem, keď som dnes čítala v Reflexe tradičné Never More :

JAROSLAV CÍSAŘ, MĚSÍČNÍK GRAND BIBLIO

 

Neuškodila by novela Zákona o neperiodických publikacích, aby nakladatelé museli v tiráži mezi povinnými údaji uvádět i náklad knihy. Uvítali by to autoři, překladatelé, literární agenti, knihovníci i čtenáři. Žebříčky knižních bestsellerů by se staly objektivnějšími. Na prvních místech by se pak těžko mohl objevit titul, který vyšel v počtu 500 výtisků.

tiež si myslím, že by neuškodilo ... :lol:

myslím, že dôvody by u nás asi boli veľmi podobné

ale prečo vlastne čítame, prečo nečítame, ako dávame pozor na knihy

Ja čítam, aby som sa dozvedel, aby som si vychutnal dobrý príbeh, aby som si pri dobrej knihe oddýchol. Občas na nich utriem prach, ale prehnaná starostlivosť nehrozí.

 

ako často kupujeme / pokiaľ nám to financie umožňujú /

Ako kedy, ale platí, že ak vstúpim do jamy levovej (kníhkupectvo) a náhodou mám aj peniaze, tak je to stratené vopred - naraz pokojne aj 3

 

čítame ležiac na bruchu, posediačky...

Ležiac na bruchu je mi to veľmi nepohodlné, skôr turecký sed (to je póza, ktorá u mňa znamená, že som do toho zažraný)

 

stáva sa, že si len tak posedíte s knihou v náručí - len pre ten pocit, že držíte v rukách dobrú knihu ?

Áno. Hlavne keď prečítam nejakú dôležitú pasáž a chcem to nateraz zabaliť, tak chvíľu len tak čumím doblba a držím knihu s tým pocitom, že to nie je strata času.

 

máte knihy, do ktorých si robíte poznámky ? prečo ?

jedine skriptá, do beletrie sa neodvážim urobiť čiarku

 

koľko kníh vám hovorí "pane" ? koľko by ste ich chceli vlastniť ?

To neviem presne ale veľa ich nie je 15-20 (?) A vlastniť chcem toľko, koľko ich skutočne budem chcieť prečítať a hlavne tie, ktoré sa dajú viackrát (čím odpadajú všetky detektívky, thrillery a pod.)

koľko kníh vám hovorí "pane" ? koľko by ste ich chceli vlastniť ?

To neviem presne ale veľa ich nie je 15-20 (?) A vlastniť chcem toľko, koľko ich skutočne budem chcieť prečítať a hlavne tie, ktoré sa dajú viackrát (čím odpadajú všetky detektívky, thrillery a pod.)

 

s týmto súhlasím len do veľmi malej miery, pokiaľ ide o najnovšie detektívky / či thrillery /, písané pre okamžitý zisk, slávu, priečku v rebríčkoch.

 

nemýliť si s klasickou detektívkou.

 

v tejto téme Detektívky je o tom popísané, hlavne o tej podstate na tej druhej strane témy oveľa viac.

ten rozdiel medzi klasickou detektívkou a rýchlokvasenou detektívkou písanou pre efekt.

 

skutočne dobrá klasická detektívka je kniha ako každá iná, nezáleží na tom, že vraha človek pozná už keď berie knihu do ruky po desiaty krát, lebo ide čítať skvelo napísanú knihu a vychutnávať každé slovo.

Čítam rád a čítam veľa od malička. Mama mi vždy musela zhasínať večer a ja som čítal ešte pod perinou s baterkou. Edícia stopy v detstve bola super. Nikdy nezabudnem keď mi mama priniesla do nemocnice po operácii slepáku knihu Piráti. Bola vtipná a mňa strašne bolela rana pri smiechu.Neskôr začala pribúdať aj scifi, literatúra faktu, detektívky. Skrátka čítam všetko čo ma zaujme. Doma knihy nepočítam. Keď zájdem do kníhkupectva tak tam nechám minimálne 100 eur. Mám asi rovnakú diagnózu ako viacerí ktorí tu písali. Niekto sa hore pýtal na Simmela.Mňa oslovil a mám prečítané všetko čo od neho vyšlo. Prvú od neho som prečítal v sedemnástich a bolo to Všetci ľudia budú bratia. K pochopeniu Ameriky je zaujímavé ale ťažke čítanie od Jacka Keruacka. Mám rád aj Hellera a kopec ďaľších. Stále je čo objavovať aj zo strších diel a nové sa stále tvoria. Verím že kniha nezahynie a bude človeka doprevádzať kým bude chodiť po tejto planéte.

 

Game v téme detektívky si napísala ako si postupovala pri čítaní. Ja som tiež prešiel určitým vývojom čitateľa od detskej literatúry cez povesti, mýty a báje, scifi, detektívky Agathy Christy ,Elleryho Queena,Eda MC Baina a ostatných skvelých spisovateľov starej školy, literatúra faktu náučna literatúra. No skrátka čítam všetko čo ma zaujme.

chce sa mi povedať ámen.

vážne. dúfame tu tak všetci pekne doradu, že kniha nezhynie, akákoľvek.

 

nie všetci čítame všetko, nie všetci máme rovnaký vkus, boli sme odchovaní na iných knihách, dopracovali sme sa k niečomu inému ...

je nie som čitateľ, ktorý číta doradu všetko čo mu podstrčia, veľmi si vyberám, a mávam obdobia, ked niektorú knihu ani za svet, a po čase sa čudujem, prečo. zmenila sa nálada, prečítam, a páči sa mi.

ako dítě som čítala žánre ... postupne, čo sa mi dostalo do ruky, od rozprávok cez povesti a na Stopy nedám dopustiť ... tá edícia bola geniálna : )

pred pár dňami sme išli okolo jednej záhrady, kde blkotal šialený oheň, boli to známi, tak sme sa dali do reči ...

 

vedľa nich v bedniach haldy kníh, hádzali ich celé na oheň, vatra mala dobré tri štyri metre.

likvidovali po nejakej zomrelej rodine veci, a práve došlo na zbytočnosti a knihy ... a boli to knihy žiadna starina, také bežné knihy pozbierané za život, za posledných štyridsať - päťdesiat rokov, Haileyov Hotel a Verne a kopy detektívok a kdečo, čo som len tak zvrchu videla ... tak som ich uprosiola, nech ma nechajú prehrabnúť trochu ten zostatok, nechcela som hrabať priveľmi, tak len tak zvrchu som uchmatla práve Hotel, /aj keď u mamy ho mám / a jednu Verneovku a dve detektívky ... ani nechcem vedieť, čo všetko už zhorelo :lol:

 

 

kedysi, pred pár rokmi po strýkovej smrti sme aj my pálili nejaké knihy ... ale ešte babkine a jej mamy, vydané na začiatku minulého storočia, romány módne vtedy, ktoré sa písali podobne ako dnes Collinsové a Pilcherové - romance a otrasné drámy a viktoriánske hrôzy a nešťastné lásky ... tie knihy po babkinej smrti prebývali u strýka, po jeho smrti ich moja mama zobrala na záhradu spáliť - aj som z nich zopár priniesla domov, ale nakoniec po pár rokoch aj tak skončili v kontajneri, pretože by to už nikto nikdy nečítal ... neprečítala by som ani Collinsovú, nie ešte jej obdobu s príšerným koncom z konca predminulého storočia. zasa všetko nečítam ...

ale zato strýkova zelená knižnica a kopa iných kníh išla na dračku, sesternice a bratranci sme sa skoro o ne povadili ... :)

 

tak som teraz nad tým premýšľala, že čo sa stane s mojimi knihami, keď odídem. v každom prípade už mám dávno vyšpekuľované, že jedna pôjde so mnou určite, ... z jednej mám dve, takže jedna bude moja navždy.

 

 

takto to končí - u nás nie je antikvariát, ani nikdy nebol, a neviem, či by sa uživil, je to na to primalé mesto a knihy, nové, predávajú aj v kvalitnom kníhkupectve, aj v knižnici, a neďaleko je tesco, ktoré má haldy kníh, a študenti chodia do BA, a tam antikvariáty sú ... takže zostáva kontajner, záhrada a oheň.

v každom prípade už mám dávno vyšpekuľované, že jedna pôjde so mnou určite, ... z jednej mám dve, takže jedna bude moja navždy.

Aka?

to je tajomstvo :lol: mám ich milované takmer všetky, v pohode by ma mohli aj obložiť. jedna trojkniha, detektívka. zatiaľ.

chces si dat do rakvy trilogiu?? ved to nepojde zatvorit :lol:

nie je to trilógia, sú to tri knihy v jednej, taký dobrý starý socistický zvyk, človek kúpil jednu a mal tri :lol:...

nevadí. možno budú musieť trochu pritlačiť :) , aj tak by som ich najradšej zobrala všetky, nemám rada, keď sa vyhadzujú a pália knihy, ale čo s nimi ... keby som bola leňošivý milionár, založím knižnicu :)

 

podstatný je ten vatrový príbeh, aj odtiaľ som musela zachrániť aspoň nejaké knihy ...

prvýkrát som po tom túžila ... mala som nejakých sedem osem rokov, dedko robil obuvníka, a dieľňa bola v dome, kde zomreli majitelia nedávno, bola to predvojnová bohatá rodina, a potrpeli si na knihy ... rodina likvidovala dedičstvo, tá strana ulice sa pomaly búrala, aby sa tam postavili neskôr činžiaky, a zozadu za dieľňou pokračoval celý dlhý pozatváraný dom ...

niekoľko okien do dvora bolo zamrežovaných, a hne´d prvá miestnosť na gangu za dieľňou bola zamrežovaná rovnako, nemala už okenice, a celá do výšky nejakého metra bola zahádzaná knihami ...

 

chodila som do dielne za dedkom a vždy som pri tom okne trávila hodiny ... dívala som sa na knihy, na ktoré som nedosiahla, a snažila som sa čítať nadpisy a autorov a špekuľovala, ako sa k nim dostať ...

bola tam aj podobná sorta ako tá z neskoršieho babkinho dedičstva, ale aj kdečo iné ... boli to vzdelaní ľudia, na predvojnovú dobu právnici a notári a mali tam kdečo ...

nikdy som sa nedozvedela, čo sa s tým stalo, zanedlho presťahovali dieľňu a zbúrali všetko.