Prečo ľudia plačú?

arwiel :lol:

moj mily ma rozosmial, dala som sa na kamerku a robili sme blbosti :)

vďaka doktorovi Flajstrovi som dnes vyronila slzu... ďakujem... :lol:

kedy som naposledy plakala ? včera ... len mi tiekli slzy a nedali sa zastaviť , niečoho, niekoho, uplynulého času, trápenia sveta, kamaráta - mi prišlo ľúto ... včera bol príšerný deň

dokelu, už zasa ... a to som pred chvíľou počúvala jednu nádhernú skladbu ... aj pri nej sa vždy rozplačem

kedysi som plakala moc, zúfalo a sama a nekonečne

teraz zriedkavo a zúfalo ... naposledy minulý rok

slziť slzím ... pre smútok, pre krásu, pre niekoho, pre všetko spolu

tie slzy musia vyschnúť ... nejdú zastaviť

toto nie sú otázky na takéto dni :lol:

predvcerom

a ja by som zas chcela plakat...

Ja plačem už iba od smiechu (dnes som opäť nemal k tomu ďaleko keď v buse chcel jeden chlapík vystúpiť na mieste kde bola zastávka pred 20 rokmi, potom ju presunuli).

pretože im je príšerne ... ako teraz mne :lol: :)

plačem teraz dosť často... teda, behom dňa niekoľko krát...

je mi smutno, cítim sa sama, ktosi mi chýba, niečo je mi vzdialené, niekto je vzdialený a chcem ho mať bližšie... :lol:

niečo sa vracia, spomienky mi dávajú facky a spôsobujú bolesť, niekto mi hrá na tenkú strunu, bolí to... ;)

veci sa kazia, kazia sa moje vyhliadky... ;)

berú mi nádej... :) :)

EDIT: včera som sa vlastne rozplakala i od dojatia keď som videla niečo veľmi pekné, teda niekoho veľmi pekného...

Placem malokedy. Naposledy pred par rokmi, ked som pozeral film Walk to remember. A potom znovu o niekolko dni, ked som si ho pozeral znovu. Zaujimave je, ze neplacem na pohreboch. Akoby cely ten zial siel pomimo mna a nedokazal sa ma dotknut. :lol: Som divny?

nie, nie si divny

niekedy plačem až príliš a niekedy si len vravím: v tejto situácií by si inak plakala, ale ja neplačem... jednoducho sa ma to v tom danom momente akosi nedotýka... i keď cítim veľký žiaľ či bôľ....

keď sa mi zdá, že je niečo dobré, že niečo ide dobrým smerom a trt! koniec ilúzií! :lol:

kedysi občas aj pri niečom dojemnom mi vyšlo pár sĺz /napr pri niektorých častiach MASHu alebo keď Zuza Fialová dostala parostroj a konfety od svojho tanečného partnera, to som videla asi štyrikrát a štyrikrát mi pri tom slzy tiekli :lol: /, kedysi aj ako spomína arwiel pri konci ilúzií a najviac som si poplakala, keď odišiel kamarát a ja som vedela, ako to všetko dopadne

v poslednej dlhej dobe ale dokážem plakať len od smiechu

Keď som bol malý tak som sa rozplakal, keď ma niečo bolelo alebo vystrašilo, ale to asi každého.

Teraz neplačem. Ani pri filmoch akúrát pri Schindlerovom zozname a Statočnom srdci mi vyhŕkli dve slzy a ešte pri dvoch knihách Erikovi a Krstnom Otcovi a to je asi tak všetko. Som nejaký neciťák.

od bolesti som plakala veľmi dávno ako malá, ale teraz sa mi to vrátilo... i keď som skôr plakala preto, že nik nechápal, že ma to naozaj bolí... :lol:

Lebo majú pri*ebané matky! :) :lol: ;) :)

och, áno... matky.... :lol: to je najčastejší dôvod môjho plaču... nemusí to byť len moja matka, ale vyhráva v obrovskom náskoku... :)

Mna donutit plakat je ozaj umenie, ale to bude tym, ze som sa stal odolnejsim voci vonkajsim impaktom, skratka pokial to nie je vo mne, v mojom vnutri, som absolutne necitlivy. (Cest nepomenovatelnym vynimkam.)

nechcela som toho až toľko a predsa nemám nič... :lol:

matka

:lol:

:)

:)

;)

;)

Staci na vyjadrenie dlhodobej situacie?

prečo ?

ako ja práve teraz

pre priateľov, preto že sú, preto, že ich mám, preto, že život je občas na hovno, preto, že je fantastické mať priateľov a príšerné nevedieť im pomôcť ... a nádherné, keď sa pomôcť podarí ...

pretože sme, pretože je nám občas ťažko, pretože ...

pretože tento svet je osamelejší, než sa zdá

je krásny a desivý a zlý a dobrý a nádherný a plný slnka a tmy a hviezd a revu a ticha a plný ľudí ... a zopár ľudí, pre ktorých teraz jednoducho chcem plakať ...

nechcem

plačem

neviem to zastaviť

Najcastejsi dovod placu u mna je bezmocnost.

na tom nie je nič zvláštne ... takmer vždy je to bezmocnosť

horká, smutná, zúfalá, hocijaká, za niekým smútim, za niečím smútim, neviem si poradiť, niekto ma odkopol, niekto ma zranil, uvedomím si, že niekomu som ublížil, nastane situácia, z ktorej práve nevidím cestu von, mám bolesť, akúkoľvek, a pomoc mešká, musím vydržať, valí sa niečo na mňa zo všetkých strán, neviem dostatočne podporiť priateľa, niekto ma nechce, neviem dať toľko, koľko by som chcel, urazím niekoho, nevedomky, až po tom mi dôjde, čo som vlastne spravil, ... a milión ďalších vecí ... to je samá bezmocnosť ... práve potrebujem uvoľniť napätie, bolesť, strach, smútok ... bezmocnosť

zas som vcera bačala :lol:

kvoli tomu, ze som si pripadala zbytocna a nechcena :)

Skratka u mna je to bezmocnost takeho charakteru,kedy uz vyskusam uplne vsetko a efekt sa nedostavuje. To je do placu. Ked to nejde, tak to nejde a to ma vovadza do hlbokeho zufalstva.

pravdaže, chorche ...

tvoja bezmocnocť je iná ako bezmocnosť všetkých ostatných ľudí. chápem.