Písanie

vidím tu v príspevkoch, že sú medzi nami ľudia, ktorí píšu... spomínate denníky, píšete do blogu... ale aj každý jeden príspevok... teraz sa akosi neviem vyjadriť... chcela som túto tému, pretože som si všimla, že niekto píše len preto, aby niečo povedal, no niekto si dá záležať, aby to, čo napíše malo aj hodnotu... sú tu ľudia, ktorí nepíšu len rukou... možnože nepremýšlajú, čo napíšu, ale jednoducho to z nich ide... píšu srdcom... je to cítiť, keď niekto píše preto, že chce niečo povedať...

 

túto tému otváram preto, aby ste sa vyjadrili k písaniu ako takému... či už vášmu alebo niekoho iného... čo sa vám dobre číta? koho príspevky sa vám najviac páčia? ale aj či píšete často aj mimo príspevkov.. prečo píšete? dáva vám niečo písanie? uprednostňujete hovorené slovo pred písaným? netýka sa to len tohto fóra.. aj mobilov, esemesiek... aj prípadných umeleckých kúskov z vašej produkcie... píšete radšej veci všeobecné či konkétne? venujete sa opisom? dodržiavate pravidlá písania? čo napíšete sa vám páči? vie vaše písanie oceniť aj niekto z vášho okolia?

 

možno som sa nevyjadrila presne, snáď niekto pochopil, o čom má byť táto téma

nebavi ma citat prispevok, v ktorom su "psychologicke prvky" a prispevok je potom dlhy na pol monitora

rozkecavat sa clovek moze v blogu

a osobne si myslim, ze to o cloveku nic neznaci

 

 

btw...tym som teraz nemyslela rozsah prispevkov, ktore su na zaciatkoch temy... :lol:

Najviac sa mi pacia kratke a vystizne prispevky, cize v tomto vedie tomassi. Dobre sa citaju viaceri, ale nemam rad traktaty nad 10 riadkov. Sorry.

No tak písanie na fóre - rád mám príspevky, ktoré o niečom vypovedajú, môžu byť aj dlhšie (ok, ale nie pridlhé, to už ozaj ma musí zaujať), majú zmysel. Aj ja sa často chystám opísať, no nakoniec to len odkladám a odkladám, pretože ma buď nenapadne spôsob akým vyjadriť myšlienky alebo už aj začnem písať a nakoniec to nie je to čo som chcel tak to zmažem ešte pred tým, než to postnem...

ja píšem dosť psychologizujúce príspevky, aj keď sa snažím obmedzovať ... ale keď už, aspoň ich oddeľujem na drobné odstavce, keď to ide, aby ten môj príspevok neodstrašil hneď na pohľad ...

 

na anonymnom fóre sa každý nejako "predstaví" - či dáva seba, alebo sa prilepšuje, a keď, ako dlho to vydrží, pretvarovať sa, je iná otázka ... ostatne, nemyslím, že tu je fórumákov tohto typu veľa :)

všetci sme sa nejako vyprofilovali, čo je len dobre, či už štýlom písania, alebo témami, do ktorých píšeme :)

 

príliš dlhé "nadupané" príspevky, kde treba donekonečna rolovať, nemám rada ... našťastie tých ani nie je veľmi veľa ...

 

 

horšie je to s príliš krátkymi príspevkami ... :lol:

neznášam jednovetové príspevky - iste, občas stačí veta, výstižné zhodnotenie, poznámka k príspevku a tá poznámka sedí a všetko je v poriadku ...

 

ale určite nie je v poriadku, keď niekto ku všetkému cíti potrebu vyjadriť sa jednou vetou - rozhodne sú témy, kde to nestačí

Záleží od toho kde je aký príspevok napísaný. V sekcii Spoločnosť a Veda by som skôr uvítal diskusiu na vyššej úrovni, nevadia mi dlhé príspevky. V Komunite resp. Ľudia a Relax mi nevadí keď sa tam niekedy rozbehne menší chat. Ostatné sekcie sú niečo medzi týmito dvoma skupinami čo som spomenul.

Ja som grafomaniak, strasne rada pisem a strasne rada citam. Mam rada dlhsie prispevky - preto nemam rada "klasicky" chat, ale skor nejake to forum, pretoze v takych prispevkoch sa da citat aj medzi riadkami. A clovek moze taky prispevok "odlozit", prezuvat ho, napisat az po case...

No, inak ma game predbehla v nazoroch, lepsie by som to sama nenapisala .... strasne :lol:

a este dodam....

dlhy prispevok si rada precitam, preco nie? ale musi byt deleny do odsekov, nie v "kope", takemu sancu nedavam a necitam...

No tak písanie na fóre - rád mám príspevky, ktoré o niečom vypovedajú, môžu byť aj dlhšie (ok, ale nie pridlhé, to už ozaj ma musí zaujať), majú zmysel. Aj ja sa často chystám opísať, no nakoniec to len odkladám a odkladám, pretože ma buď nenapadne spôsob akým vyjadriť myšlienky alebo už aj začnem písať a nakoniec to nie je to čo som chcel tak to zmažem ešte pred tým, než to postnem...

hovoris mi z duse :lol: ale ma to hneva ze casto nedokazem vyjadrit co vlastne chcem a pritom radsej pisem ako hovorim, neviem preco to je takto

radšej čítam dlhšie príspevky, v ktorých sú opísané pocity i myšlienky, nielen fakty a to ma vlastne i na tomto fóre zaujalo, píše sem veľa ľudí, ktorí uvažujú veľmi zaujímavo a vtedy mi vôbec neprekáža, ak má príspevok viac riadkov.

 

horšie je to pri písaní, stane sa mi že sa rozpíšem a keď potom príspevok po sebe prečítam, chytím sa za hlavu. : )

 

nevadia mi ani krátke príspevky, mám rád podnetné poznámky, ktoré sa venujú téme a poukážu na to, čo ostatným uniklo.

 

rozčuľujú ma posmešné, provokujúce alebo uštipačné poznámky, ktoré zasiahnu do debaty bez toho, aby ju obohatili či posunuli iným smerom, zvlášť keď sú od človeka, ktorý do témy ničím poriadnym neprispel. myslím, že keď niekto nemá potrebu či chuť diskutovať o problematike, ktorej sa téma venuje, mohol by si odpustiť i drobné posmešky. našťastie sa to tu neobjavuje často a všimol som si, že pár expertov na takéto "príspevky" sa usídlilo v kategórii banned. : )

Začnem tým, že uprednostňujem písané slovo pred hovoreným. Možno je to preto, lebo sa snažím niečo povedať veľmi rýchlo a horlivo a nakoniec to vyznie úplne inak. Hovorím rýchlejšie ako myslím. Tiež sa lepšie vyznám v čítaní medzi riadkami ako v pravidlách hovoreného slova.

 

Príspevky sa mi páčia výstižné, nemusia byť dlhé, aj niekoľkými slovami sa dá povedať veľa, ako už niekto spomenul - cítiť z toho, že tam človek dáva niečo zo seba. Ja občas nenapíšem nič, lebo už to bolo povedané a lepšie, tak nechám tak.

 

Píšem si pre seba už dosť dlho, na jednej strane je ten popud veľmi silný, zbožňujem to, z ničoho nič ma popadne nejaký záchvev tvorivosti alebo čo to je, píšem ako v tranze až kým sa mi nezdá, že už je to všetko. Akonáhle dopíšem, zistím, že vôbec to nevyjadruje to, čo som chcela povedať, trhám, pálim, vymazávam a potom mi je nanič z toho... Keď nemám ten správny "chtíč" nepíšem, ak nemusím, lebo viem, že by to nebolo ono (nikdy to nie je celkom ono) a mala by som z toho akurát tak depku. Chtíč príde väčšinou po nejakom (pre mňa) silnom emocionálnom zážitku, uvedomení, to môže byť úplná banalita ako napríklad tlačiaci sa dôchodci v tramvaji. Väčšinou mám sklony písať imaginárne príbehy s autobiografickým podtextom. A opačne.

v poslednom čase sa udialo okolo mňa priveľa frustrujúcich udalostí, frustrujúcich pre mňa, zmena pracovného rytmu, podstatne menej času, nečakaných udalostí, nádejných, kamarátskych, príjemných, smutných, priateľských, očakávajúcich, myšlienok ... niekedy v nebi, niekedy na dne ...

a ešte viac

to všetko spôsobuje, že "pes spí" ...

... mám pocit, že už neviem písať, myšlienok tisíce, kaleidoskop, mätež, zrazu premýšľam nad tým, či tomu dotyčnému môžem takto odpovedať, či radšej nie, kým sa v unavenej hlave pozbierajú myšlienky, už nemá zmysel písať, občas si čítam, čo som popísala predtým, a nestačím sa čudovať ... mám pocit, že už to nedokážem

ten pocit je frustrujúci, je to pocit akéhosi zlyhania, nedokážem zrazu písať ... zaseknuté myšlienky, priveľa myšlienok, ktoré by mali von, nemôžu

Mne neprekážajú stručné, ani dlhšie príspevky, pokiaľ majú čo povedať, ale pri dlhších uvítam, keď sú delené na odstavce, číta sa to lepšie, ako jednoliaty text.

 

game

 

to, čo tu opisuješ sa nestáva iba tebe, takmer každý už asi mal obdobie, keď sa mu dostávali myšlienky do písomnej podoby ťažšie. Takéto obdobie "zaseknutia myšlienok" býva dočasné, niekedy trvá dlhšie, alebo je aj prerušované. Ale všetci niekedy píšeme viac a ľahšie, inokedy naopak...

Dĺžka textu mi nevadí :) .Určite sú vhodné odseky a ak sa hodia,tak text zatraktívnia smajlíci poprípade fotografie :) .

Ale samozrejme,že najdôležitejší je obsah a myslím,že tu platí dvojnásobne,že je umenie vyjadriť myšlienky,city,názory,nápady ... čo najstručnejšie a čo navýstižnejšie ;)

Takže pišme a buďme kreatívny ............. ne tak ? :lol:

Ja píšem podľa nálady. Niekedy sa rozkecám až až, niekedy len šteknem.

A hlavne nepozerám na nejaké konvencie a píšem ako to cítim.

:lol:

uprednostňujete hovorené slovo pred písaným?

Niekedy mi je príjemnejší osobný kontakt,inokedy písomný.

Nevýhoda osobného kontaktu je,že ak rozhovor prekročí naše hranice trpezlivosti,nie vždy je jednoduché debatu ukončiť.Ale ak je rozhovor príjemný,náš diskutér sympatický a tolerantný,téma zaujímavá,či zábavná,tak sa priamemu rozhovoru nič nevyrovná.

Ak zoberiem ale protipól,že by rozprava mala byť nechutná z titulu hlúpej témy rozhovoru,či hlupákovi s ktorým má diskus prebiehať,tak velice rýchlo z rozhovoru vycúvam.V takomto prípade nemám zábrany sa zachovať "nespoločensky".

Iný okruh sú zasa pracovné vzťahy.Tam je dobre mať všetky vzťahy vyčistené a to je možné len priamou diskusiou z očí do očí,kde sa popustí uzda emócií.Nemám rád v robote dusno :) ... prijateľnejšie sú pre mňa jasné vzťahy.Ale to už je o inom.Všakáno.

Mám rád formu fórumov :lol: .

Ak sa tam "stretnú" ľudia rovnakej,alebo aspoň približnej úrovne tak sa vždy nájde niejaká téma,kde si majú čo to povedať,posťažovať si,poradiť sa,zabaviť,či jednoducho príjemne stráviť chvíľu času.

Pisem vela a skoro stale. Precitam si kazdy prispevok,ci uz dlhsi,alebo kratky. A presne tak,asi ako vacsina z vas,raz pisem kratsie a raz zase dlhsie..som nodne komunikativny clovek hlavne v blizkej spolocnosti,ale su dni kedy "neceknem" ani slovo :lol:

Písanie je fajn,že má človek čas si myšlienky usporiadať.Pri písaní do PC dokonca skorigovať svoj výtvor,urobiť samocenzúru...a nikto to nepozná :) .Žiadne škrtance,opravy.

Možno,že mladším kolegom je divné,že vôbec spomínam výhody písania do PC a možnosť editácie,ale pre mňa to je stále taký malý zázrak,jak jednoducho si môžem poopravovať svoj slovosled bez viditeľných stôp ;) .

Rovnako aj pravopis.Vždy som mal s tým problém.V mladšom veku som to v podvedomí proste odmietal rešpektovať.Niečo ako revolta,ktorá sa samozrejme vždy obrátila proti mne ;) .Tak som sa holt,musel prispôsobiť väčšine.Pochopil som,že celý slovenský národ nebude písať podľa mojich pravidiel-nepravidiel :lol:

Dokonca dnes (aj tuto na fóre) sú výrazy,ktoré zrejme nie sú košer,podťiahnuté takou červenou linkou ;) .

Ja sa radšej vyrozprávam papieru, než človeku...Neviem, čím to je, ale jednoducho je to tak. O mne je známe, že som tichá osoba, mnohokrát mi to bolo vyčítané. Ale akonáhle začnem písať, nemôžem sa zastaviť a kecám, kecám a stále kecám, ale tým mojím spôsobom, ktorý mi vyhovuje.

Píšem len tak...Kedykoľvek ma napadne a očomkoľvek. Viem, že to nie je dokonalé, ale o to sa už ani nesnažím. Pochopila som, že písanie ma uvoľnuje, môžem povedať všetko, čo mám na duši s pokojným svedomím. Jednoducho, ked píšem, tak som šťastná. :)

 

Kedysi som aj mala v podpise : Every word written is a victory against death. :lol:

 

Nikomu moje...hm diela (?)... neukazujem, nechávam si ich len pre seba a tak mi to aj vyhovuje. Prakticky nikto, kto ma osobne pozná, nevie, že si takto krátim čas. Ale je zaujímavé, že to len tak napíšem sem. To už odzrkadľuje, že sa mi ľahšie komunikuje s papierom /respektíve klávesnicou/ :)

Niekedy, ked si znova prečítam, čo som napísala...v živote by som asi také veci nedokázala povedať nahlas...

 

K písaniu patrí aj čítanie...takže...

Ja čítam všetko, čo sa mi dostane pod ruku. Jednoducho je to jedna z mojich obľúbených činností vrátane písania, jedenia a spania ;)

Tu na fóre čítam skoro každý príspevok, ktorý sa napíše. Výnimkou sú len témy, ktoré ma naozaj nezaujímajú, alebo sa v nich nerozumiem..

Nedá sa povedať, koho príspevky sa mi páčia viac a menej. Každý chce povedať, to čo chce, svojím spôsobom. Ale musím povedať, že niektorí tu majú naozaj zaujímavé myšlienkové pochody, ktoré sa mi dobre čítajú ;)

Desdemona,tymto sme si podobne...ak sa citim zle,alebo mam silnu depresiu,proste pisem,citim,ze musim,aby som sa uvolnila a dostala do "svojho" sveta..Pre mna je pisanie aj isty druh terapie

Kedysi so hrozne rada písavala poznámky zo/do školy, keď som chýbala požičala som si od niekoho zošit a písala.

 

Ale nemám rada tieto novodobé icq / chaty, znervózňuje ma to. Iba cez FL "zabudovaný" chat, a to iba vtedy keď obchodujem a nudím sa pritom /pri misiách sa písať nedá/.

 

Čo sa týka tohto fóra nemám rada príliž dlhé príspevky ale ani príliž krátke-také stredné. Dlhé iba vtedy, ak sú myšlienky oddelené prázdnym riadkom.

Pre mna je pisanie aj isty druh terapie

Presne tak...do pekla so všetkými antidepresívami. Podľa mňa stačí, keď sa človek "vypíše" a hneď sa mu uľaví. Aspoň aj mne to tak pomáha :lol:

Občas si aj ja niečo napíšem, ale to len tak raz-dva krát za rok. Píšem od roku 2001 takže už niekoľko strán mám :lol:

ja sa nemôžem tak "vypísať" ak ma niečo trápi... hlavu mám stále plnú myšlienok, ale proste ak by som ich chcel zachytiť, tak v tom momente sa skryjú a sú tam a trápia, ale von ich niako nedám, ani za nič na svete, potvorky :lol: párkrát som už skúšal proste, ale akonáhle som zobral papier a pero alebo si otvoril nejaký textový súbor tuná na pc, tak koniec, sedel som pri tom a tupo hľadel pred seba... proste mne nejaké také písanie fakt nejde...

Včera som si opäť potvrdila, že písanie je pre mňa najlepšia terapia. Celý tento týždeň som mala... nechcem použiť slovo depresia... skôr by som to nazvala nechuť ku všetkému a plus som mala aj stresy zo školy, koľko vecí musím do pondelka stihnúť... aj spánok bol dosť biedny, každú chvíľu som sa budila a nemávala najkrajšie sny, no včera som si sadla a dala na papier, teda skôr do počítaču, jeden príbeh, ktorý som už mala dosť dlhý čas v hlave a verte či nie, dnes spala som plných desať hodín, ani raz som sa nezobudila, mala pekný sen a dnes aj dobrú náladu :lol: