Sniper Zverejnené 6. Apríl, 2006 Autor Zdieľať Zverejnené 6. Apríl, 2006 (btw. ten otaznik (?), tam bol preto, lebo si nie som isty :lol: )to keby takto fungovalo aj na diktátoch tak by som mal zakaždým za jedna :) Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 6. Apríl, 2006 Zdieľať Zverejnené 6. Apríl, 2006 (Axel; :lol: ) Uvazujeme dalej, OE Nemnest mek ond bróđer míne. Go Haitis mik jah bróθrins mínans. ON Heitir mik ók bróθira mína. Preklad Menuješ mňa a mojich bratov. V prvej faze podrobime material Lexikalnemu rozboru. Vidime, ze vetna skladba (Syntax) je rovnaka vo vsetkych troch pripadoch. Mozno vsak celkom zretelne pozorovat iste odlisnosti v Slovniku (Lexis). Na prvy pohlad je takto zrejme, ze zatial co prve slova v Go a ON realizaciach su si podobne, (zodpovedajuce) prve slovo v OE je od tejto podoby rozne. Go haitis, ON heitir / OE nemnest Je to preto, ze slovny zaklad OE slova je aj napriek sirsej semantickej zhode celkom odlisny od druhych dvoch. Toto OE slovo totiz nema germansky povod. Pochadza z latinskeho "nominere" (menovať) a preslo do Germanskych jazykov v Pra-Zapado-Germanskom (PrWGmc) obdobi, teda este pred vstupom Germanov na Ostrovy. Mozno ho najst vo vsetkych Zapado-Germanskych jazykoch (WGmc). OE nemnest ~ nemnian < PrWGmc *namanian (menovať) je (bolo prevzate ako) denominativne slabe sloveso druhej konjugacie. Naproti tomu Go a ON slova su slova Germanskeho povodu, ON heitir ~ heita, Go haitis ~ haitan Mozno teda mat za to, ze zameriavany PrGmc lexikalny utvar, alebo aspon jeho koren (Root), bude odvodeny od tychto. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 8. Apríl, 2006 Zdieľať Zverejnené 8. Apríl, 2006 Dalsia lexikalna odlisnost, ktoru si vsimneme je tretie slovo. Vidime, ze vo vsetkych troch jazykoch je rozne. OE ond, ON ók, Go jah vsetko su to realizacie spojky (Conjunction) rozviteho predmetu (Developed Object). Vyznamovo zodpovedaju slovenskej spojke "a". Aby sme prisli na to, preco jeden, vyznamovo jednoznacny prvok, reprezentuje v kazdej z Germanskych vetiev ine, od ostatnych dvoch zjavne odlisne slovo, musime sa upriamit na uzsi semanticky obsah pojmov. OE ond, je v OE priradovacia spojka s vyznamom 'a'. Mozno ju v tejto funkcii najst vo vsetkcyh WGmc jazykoch. Jedna sa vsak o preneseny vyznam. Syntakticke pouzitie slovneho tvaru "ond" je zrejme PrWGmc vynalez. Povodny vyznam slova - 'proti', mal zrejme primarne predlozkovu (Preposition) funkciu a len neskor sa rozsiril na funkciu spojkovu (a tiez funkciu prefixovu). Povodna sema sa dobre ukazuje pripodobenim k latinskej predpone "anti-" (proti), resp predlozke "ante-" (naproti), ci ku germanskemu prefixu "and-" (proti), napr OE andswaerie (odpovedam). ON ók, je v Severo-germanskej vetve tiez priradovacia spojka s vyznamom 'a'. Aj tu sa jedna o preneseny vyznam. Povodny vyznam slova - 'tiez', mal povodne prislovkovu (Adverbial) funkciu, co dobre vidiet v porovnani so Staro Zapado-germanskym, konkretne Ingvonickym aeoc > OE eac (tiez). Go jah, napokon Vychodo-germanske Gótske "jah", Go priradovacia spojka s vyznamom 'a', ma v syntaktickej funkcii tiez preneseny vyznam. Semou je castica (Affirmative Particle) "jah" (ano). Porovnajte s OE gea. Zaver : Vsetky Staro-germanske jazyky vykazuju semanticku supplementaciu priradovacej spojky 'a', co by znemoznilo algorythmicke zameriavanie povodneho Pra-germanskeho PrGmc tvaru slova. Na jeho zistenie musime vyuzit methody komparativnej lingvistiky. (Na to tu ale nie je priestor a nechcem (zatial) odbocovat z cisto Germanskeho jazykoveho spektra.) PrGmc tvar spojky zavedieme teda (z Gmc hladiska a teda z hladiska vas ako citatelov) neskor explicitne. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Sniper Zverejnené 8. Apríl, 2006 Autor Zdieľať Zverejnené 8. Apríl, 2006 Jazyk, ktorým hovorili Východní Góti už vymrel? Myslím, že to boli jediní Germáni ktorí obývali dnešné slovanské územia. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 8. Apríl, 2006 Zdieľať Zverejnené 8. Apríl, 2006 Axel; veru je to tak. posledne zbytky OGo osidlenie na severnom pobrezi Cierneho mora stihol podobny osud ako Luzicko-Serbske osidlenie na zapadnej hranici slovanskej sfery. len akteri boli vymeneni. ... Zatial co v pripade spojky zostavame (zatial) bezradni, v pripade odlisnosti prveho slova - v OE "nemnian" (menuješ), mozeme zaviest resupplementaciu. Hladame teda v ramci OE lexika take slovo, ktore nehladiac na vyznam, je s ostatnymi dvoma ON a Go spribuznene. Takym slovom je v Starej Anglictine "hátan". Je to slovo zjavne pribuzne s Go "haitan" a ON "heita", jeho semanticky obsah je vsak iny. Go haitan, ON heita (menovať, nazývať), ale OE hátan (prikazovať) V OE tu existuje aj povodny vyznam 'nazývať ', je vsak obmedzeny len na trpny aspekt (Passive) 'byť nazývaný'. Ak teda lexikalne odlisny, avsak rovnoznacny (synonymicky) vyraz so zakladu "nemnian" nahradime lexikalne zhodnym, avsak vyznamovo (semanticky) odlisnym vyrazom so zakladom "hátan", vetna skladba (Syntax) sa zmeni na passivnu s tzv zamlcanym povodcom deja (Agens tacet) : OE We bróđru míne hátton. (S mojími bratmi sme nazývaní.) kde OE hátton {plr.} ~ hátte {sgl.} < *hátde < *háteda < *haitada (Medio-Passive) Takto sa sice zprehladnila lexika, ale za cenu uplnej syntaktickej prestavby. V OE sa totiz nepouziva aktivny tvar slova 'nazývať' zo zakladu "hátan". Ak by sme teraz vetu transformovali do aktiva, nastala by semanticka ambivalencia : Hǽst mek ond bróđer míne. kde OE hǽst < *hǽtst < *hátist < *haitist Totiz znamena vlastne 'Prikazuješ mňa a mojich bratov'. No takto "znasilnena" prestavba nam neskor umozni, brat pri zameriavani PrGmc tvaru prveho slova do uvahy aj OE realizaciu. EDIT: opravil som chybu v deklinacii. dobre, ze to po sebe vzdy kontrolujem, lebo by to viedlo k omylu uff. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
game Zverejnené 9. Apríl, 2006 Zdieľať Zverejnené 9. Apríl, 2006 no .. zatiaľ som si chcela občerstviť školské múdrosti ... a našla som toto, okrem iného : http://sk.wikipedia.org/wiki/Germ%C3%A1nske_jazyky z tých príkladov rad pre "zomrieť" je zaujímavý, napríklad ... : Zomrieť Die Sterf Dø Sterven Doyggja Sterben Diwan Deyja Dee Dö akoby tie slová vychádzali z dvoch základov... možno len zdanlivo, ako to je ? a ďaľšia vec: jidiš sa mi zdal vždy dosť zvláštnym jazykom, možno to spôsobilo hlavne písmo ... a tu sa dozvedám, že patrí medzi germánske jazyky ... že je to indoeurópsky jazyk, to je viac menej jasné, ale kde vlastne vznikol, kto boli pôvodní ľudia, ktorí ním hovorili ? čo má spoločné jidiš a hebrejčina? písmo ? z tej tabuľky : stará horná nemčina †, stredná horná nemčina † nemčina (nová horná nemčina) z1 luxemburčina jidiš z3 jidiš vznikol z zo starej nemčiny, ktorá medzitým zanikla .... :lol: hm... okrem toho niečo, čo sa týka severských národov: prastaré kmene, ktoré sa tam pôvodne usadili... ... v Škandinávii však ide vývoj trocha pomalšie ako inde v Európe, čo spolu so zlými životnými podmienkami viedlo k čiastočnej izolácii severských kmeňov. Potom začínajú do Európy prichádzať germánske kmene a nevyhla sa im ani Škandinávia. Pôvodné obyvateľstvo sa pogermánštilo. Už v posledných storočiach p. n. l. sa v južných častiach využívali skôr germánske jazyky. V severnej Škandinávii a Fínsku v tom čase kočovali kmene Saamov ( Laponci ). Okolo roku nula sa v južnom Fínsku usadili Fíni. Obidva tieto národy patria k Ugrofínskym kmeňom. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
game Zverejnené 9. Apríl, 2006 Zdieľať Zverejnené 9. Apríl, 2006 no ... ešte som našla jednu zaujímavú informáciu : okolo 1500 pred n. l. - podľa názvov riek možno usúdiť, že okolo polovice druhého tisícročia pred n. l. prevládal v celom priestore od Baltského mora po Alpy a od Britských ostrovov po Maďarsko jednotný jazyk. Indogermanista Hans Krahe ho označuje ako "staroeurópčinu" a nazdáva sa, že okolo roku 1000 pred n. l. sa začala členiť a neskôr sa rozpadla na jednotlivé jazyky, napríklad na italické, prvotnú formu latinčiny, na germánske, slovanské, baltské, a teda aj keltské jazyky nuž tak ako to je s tými jazykmi spred 10000 rokov... jeden prajazyk ? a čo potom s tými jazykmi indoeurópskymi ? hm... akosi sa mi to nezdá ... :lol: Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 11. Apríl, 2006 Zdieľať Zverejnené 11. Apríl, 2006 v dalsej faze prevedieme celu vetu, resp vsetky jej relevantne casti, vo vsetkych jazykoch phonologickou analyzou v niekolkych krokoch. A algorythmom spätneho zameriavania. Budeme tak, obrazne povedane, stupat cim dalej tym viac do historie. najprv vikingsku realizaciu (ON) patriacu k vetve severo-germanskej (NGmc) : hei-tir / mik / bró-θi-ra / mí-na 1) ZRUSENIE ODOKRUHLOVANIA (Unrounding Disabled) hei-tir / mik / bró-θü-ra / mí-na 2) ZRUSENIE PROGRESIVNEJ PALATALIZACIE (Progressive Palatalisation Disabled) hei-tir / mik / bró-θu-ra / mí-na 3) ZRUSENIE VOKALNEJ HARMONIZACIE (Vowel Harmony Disabled) hei-tir / mik / bró-θi-ra / mí-na 4) ZRUSENIE ROTACIZMU (Rhotation Disabled) hei-tiz / mik / bró-θi-ra / mí-na 5) PREHODNOTENIE VOKALICKEJ MATICE (PrNGmc Merger Matrix Recombined) hai-tez / mek / bró-θe-ra / mí-na 6) REDISTRIBUCIA PRIZVUKU (Thesis Shift Disabled) hai-'tez / mek / bró-θe-ra / mí-na EDIT : rozdelil som slova slabicne, teraz kazda "-" rozdeluje jednu slabiku slova Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Sniper Zverejnené 11. Apríl, 2006 Autor Zdieľať Zverejnené 11. Apríl, 2006 :lol: mi to pripadá také zložité že nie som si istý či boli schopní sa medzi sebou dohovoriť :) Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 13. Apríl, 2006 Zdieľať Zverejnené 13. Apríl, 2006 gotsku realizaciu (Go) patriacu k vetve vychodo-germanskej (EGmc) : hai-tis / mik / bró-θrins / mí-nans 1) ZRUSENIE SYNKOPY (Contraction Disabled) hai-tis / mik / bró-θi-rins / mí-nans 2) ZRUSENIE ZAVEROVEJ ZNELOSTNEJ ASSIMILACIE (Final Devoicing Rule Disabled) hai-tiz / mik / bró-θi-rins / mí-nans 3) PREHODNOTENIE VOKALICKEJ MATICE (PrEGmc Merger Matrix Recombined) hai-tez / mek / bró-θe-rens / mí-nans 4) REDISTRIBUCIA PRIZVUKU (Thesis Shift Disabled) hai-'tez / mek / bró-θe-rens / mí-nans Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 16. Apríl, 2006 Zdieľať Zverejnené 16. Apríl, 2006 a napokon upravenu OE verziu : hǽst / mek / bróđer / míne 1) ZRUSENIE SPODOBOVANIA (Assimilation Disabled) hǽtst / mek / bró-θer / mí-ne 2) ZRUSENIE SYNKOPY (Contraction Disabled) hǽ-test / mek / bró-θer / mí-ne A) bróθer + es = bróθeres ; hǽ-test / mek / bró-θe-res / mí-ne 3) ZRUSENIE ZAVEROVEJ ZNELOSTNEJ ASSIMILACIE (Final Devoicing Rule Disabled) hǽ-test / mek / bró-θe-rez / mí-ne 4) ZRUSENIE ODOKRUHLOVANIA (Unrounding Disabled) hǽ-test / mek / bró-θö-rez / mí-ne 5) ZRUSENIE MUTACIE (Front Mutation Disabled) há-tist / mek / bró-θo-riz / mí-ne 6) ZRUSENIE VOKALNEJ HARMONIZACIE (Vowel Harmony Disabled) há-tist / mek / bró-θi-riz / mí-ne 7) ZRUSENIE DENAZALIZACIE (Nasal Deletion Disabled) há-tist / mek / bró-θi-rins / mí-ne 8) PREHODNOTENIE VOKALICKEJ MATICE (PrWGmc Merger Matrix Recombined) hai-test / mek / bró-θe-rens / mí-ne 9) REDISTRIBUCIA PRIZVUKU (Thesis Shift Disabled) hai-'test / mek / bró-θe-rens / mí-ne Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Sniper Zverejnené 16. Apríl, 2006 Autor Zdieľať Zverejnené 16. Apríl, 2006 Preboha... :lol: A čo by malo z toho vzniknúť nakoniec? :) Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 16. Apríl, 2006 Zdieľať Zverejnené 16. Apríl, 2006 Oooo, co to vidiim, prvy prispevok po dlhom case od niekoho ineho nez mna! Tak predsa sa tu nebavim (tak uplne) sam so sebou :lol: .. no zachadzam cim dalej viac do historie tych jednotlivych jazykov. a postupne zameriavam Pra-germansku (PrGmc) realizaciu vety "Menuješ mňa a mojich bratov." :) Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 16. Apríl, 2006 Zdieľať Zverejnené 16. Apríl, 2006 Spatnym zameriavanim a fonologickym rozborom sme sa po kazdej z troch germanskych vetiev dostali k centru, ktore predstavuje zaklad pre pra-germansku realizaciu. Pozrime sa teda na Vystupy z algorythmov (Outputs) : Pre-North-Germanic (Old Norse) hai-'tez / mek / bró-θe-ra / mí-na Pre-East-Germanic (Gothic) hai-'tez / mek / bró-θe-rens / mí-nans Pre-West-Germanic (Old English) hai-'test / mek / bró-θe-rens / mí-ne Napriek zjavnej zhode mozeme pozorovat iste odlisnosti. Pozrime sa na ne blizsie : 1) PrWGmc "t" v slove haitest [hai-'test] , ktore v ostatnych dvoch chyba. 2) PrNGmc [bróθera] (bratov) oproti [bróθerens] v inych dvoch. 3) Rozna realizacia slova 'mojich' vo vsetkych troch. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 17. Apríl, 2006 Zdieľať Zverejnené 17. Apríl, 2006 Jednotlive odlisnosti podrobime morfologickej analyze. 1) PrWGmc "t" v slove haitest [hai-'test] (nazývaš), ktore v ostatnych dvoch chyba. Sloveso rozdelime na Koren (Root) a Casovaciu Priponu (Suffix Conjugationis) : hait + est, pripona ukazuje na 2. osobu singular prezent indikativ. V PrWGmc vetve vznikla pripojenim Castice (Particle) "6u" [θú] ku konjugacnej pripone "-es" [es]. Fonologicky rozbor ukazuje vyvoj, ktory nasledoval : hai'tes + θú a) ZAVEDENIE DISIMILACIE (Dissimilation Enabled) hai'testú :lol: ZAVEDENIE NEPRIZVUCNEHO KRATENIA (Metrical Weakening Enabled) hai'testo c) ZAVEDENIE RYTMICKEHO ZAKONA (WGmc Rythmical Law Activated) hai'test Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
nutrinka Zverejnené 17. Apríl, 2006 Zdieľať Zverejnené 17. Apríl, 2006 Oooo, co to vidiim, prvy prispevok po dlhom case od niekoho ineho nez mna! Tak predsa sa tu nebavim (tak uplne) sam so sebou :) nemaj boja, nebavíš sa tu sám so sebou /ja napr poctivo sledujem, ale pre istotu sa neozývam, nech svojimi laickými dotazmi nepokazím tvoj odborný výklad.radšej budem ticho čučať a učiť sa :lol: :)/ Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 17. Apríl, 2006 Zdieľať Zverejnené 17. Apríl, 2006 :) hehe, no to mi pripomina podobnu situaciu, ked na prednaske docent prednasa a nikto nic moc nechape, ale aj tak sa nik nespyta, aby nahodou neprimal docenta k vysvetleniu, co by neziaduco predlzilo vyklad a obratilo jeho zrak do pomaly zaspavajucej resp vypraznujucej sa auly. :lol: Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 18. Apríl, 2006 Zdieľať Zverejnené 18. Apríl, 2006 2) PrNGmc [bróθera] (bratov) oproti [bróθerens] v inych dvoch. Podstatne meno rozdelime na Koren (Root), Tému (Stem) a Sklonovaciu Priponu (Suffix Declinationis) : bró6 + er + a, pripona ukazuje na accusativ plural muzskeho -er kmena. Padova pripona accusativu sa v Pra-severo-germanskych preberala podla sklonovacieho vzoru Zamen (Pronominal Declension Paradigm). Pripona -a je teda z Accusativu pluralu ukazovacieho Zamena muzskeho rodu "6a" [θá] < *6ai (tých). bróθer + ai a ) PREHODNOTENIE VOKALICKEJ MATICE (NGmc Merger Matrix Evaluated) bróθerá b ) ZAVEDENIE NEPRIZVUCNEHO KRATENIA (Metrical Weakening Enabled) bróθera Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
game Zverejnené 19. Apríl, 2006 Zdieľať Zverejnené 19. Apríl, 2006 ja už len tíško čítam ... :) len jednu malinkú otázku : bróθera - ten znak uprostred ... uniklo mi , ako sa číta .... :lol: Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 19. Apríl, 2006 Zdieľať Zverejnené 19. Apríl, 2006 game; :lol: znak sa cita ako "th" v ModE (Modernej Anglictine) slove "thin" [θin] (tenký). Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
game Zverejnené 19. Apríl, 2006 Zdieľať Zverejnené 19. Apríl, 2006 vďaka :) už som ticho ... možno do ďaľšej lekcie :lol: Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 19. Apríl, 2006 Zdieľať Zverejnené 19. Apríl, 2006 taak, tu je dalsia lekcia :lol: 3) Rozna realizacia slova 'mojich' vo vsetkych troch. Rozdelime Zamena na Koren (Root) a Sklonovaciu Priponu (Suffix Declinationis) : PrNGmc mín + a, PrEGmc mín + ans, PrWGmc mín + e 3.1) V Severogermanskom privlastnovacom Zamene "mína" spoznavame zamennu sklonovaciu priponu "-a" < "-ai (viz § 2.) 3.2) Vychodogermanska sklonovacia pripona "-ans" pochadza zo zodpovedajucej Protoindoeuropskej sklonovacej pripony *-ons, kde "-ns" [ņs] je priponou Accusativu pluralu a "-o-" je zovseobecneny priznak muzskeho rodu (Genos Masculus). 3.3) Zapadogermansky tvar "míne" tiez, podobne ako Severogermanske "mína" mozno odvodit zo zamennej pripony "-a". Vystup z Vokalickej Matice je tu (u WGmc) vsak "-e" [e] < "*-ai" [ai]. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 22. Apríl, 2006 Zdieľať Zverejnené 22. Apríl, 2006 Zostava nam uz len spravne odvodit zameriavany tvar z vystupov uvah a algorythmov. Realizacie, ktore sa na prvy pohlad zdali menej transparentne saom vylozil. Zostava doplnit chybajuce slovo - vetnu spojku (Conjunction) vo vyzname 'a'. Ako som bol vysvetlil uz vyssie, jednotna realizacia semy sa nezachovala ani v jednom zo staro-germanskych jazykov a preto ju v pra-germanskom rozvoji nemozno zamerat. Spojku 'a' preto najprv vyvodime metodami komparativnej lingvistiky z inych IE jazykov a nasledne ju explicitne adaptujeme na Gmc prostredie. (kedze tu vsak nechcem zatial vybocovat z cisto germanskej problematiky, nebudem to tu zatial rozoberat) teda len tolko : Ak by sa priradovacia spojka so semantickym obsahom 'a' v germanskom (Gmc) prostredi zachovala, potom jej zodpovedajucou lexikalnou reazliaciou v pra-germanskom obdobi by bolo "a6" [aθ]. Na zaklade tychto uvah mozeme napokon rekonstruovat zameriavanu pra-germansku (PrGmc) realizaciu celej vety (vidime pritom, ze vysledny tvar sa najvacsmi zhoduje s vystupom zameranym podla vychodo-germanskeho - gótskeho prekladu (Go)) PRA-GERMANSKY (PrGmc) Hai'tez mek aθ bróθerens mínans. Menuješ mňa a mojich bratov. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
game Zverejnené 23. Apríl, 2006 Zdieľať Zverejnené 23. Apríl, 2006 Na zaklade tychto uvah mozeme napokon rekonstruovat zameriavanu pra-germansku (PrGmc) realizaciu celej vety (vidime pritom, ze vysledny tvar sa najvacsmi zhoduje s vystupom zameranym podla vychodo-germanskeho - gótskeho prekladu (Go)) PRA-GERMANSKY (PrGmc) Hai'tez mek aθ bróθerens mínans. Menuješ mňa a mojich bratov.znovu mám jednu tichú otázku : na kedy, lepšie povedané na ktoré obdobie sa datuje táto konkrétna veta v tejto podobe ? :lol: Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 24. Apríl, 2006 Zdieľať Zverejnené 24. Apríl, 2006 game; aha viem co myslis, kedy tak ludia akoze naozaj hovorili.. to je druha polovica prveho tisicrocia p.n.l Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Odporúčané príspevky
Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky
Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom
Vytvoriť konto
Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!
Zaregistrovať si nové kontoPrihlásiť sa
Máte už konto? Prihláste sa tu.
Prihlásiť sa teraz