Jazyky

(btw. ten otaznik (?), tam bol preto, lebo si nie som isty :lol: )

to keby takto fungovalo aj na diktátoch tak by som mal zakaždým za jedna :)

(Axel; :lol: )

 

Uvazujeme dalej,

 

OE

Nemnest mek ond bróđer míne.

 

Go

Haitis mik jah bróθrins mínans.

 

ON

Heitir mik ók bróθira mína.

 

Preklad

Menuješ mňa a mojich bratov.

 

 

V prvej faze podrobime material Lexikalnemu rozboru.

 

Vidime, ze vetna skladba (Syntax) je rovnaka vo vsetkych troch pripadoch. Mozno vsak celkom zretelne pozorovat iste odlisnosti v Slovniku (Lexis). Na prvy pohlad je takto zrejme, ze zatial co prve slova v Go a ON realizaciach su si podobne, (zodpovedajuce) prve slovo v OE je od tejto podoby rozne.

 

Go haitis, ON heitir / OE nemnest

 

Je to preto, ze slovny zaklad OE slova je aj napriek sirsej semantickej zhode celkom odlisny od druhych dvoch. Toto OE slovo totiz nema germansky povod. Pochadza z latinskeho "nominere" (menovať) a preslo do Germanskych jazykov v Pra-Zapado-Germanskom (PrWGmc) obdobi, teda este pred vstupom Germanov na Ostrovy. Mozno ho najst vo vsetkych Zapado-Germanskych jazykoch (WGmc).

 

OE nemnest ~ nemnian < PrWGmc *namanian (menovať) je (bolo prevzate ako) denominativne slabe sloveso druhej konjugacie.

 

Naproti tomu Go a ON slova su slova Germanskeho povodu, ON heitir ~ heita, Go haitis ~ haitan

 

Mozno teda mat za to, ze zameriavany PrGmc lexikalny utvar, alebo aspon jeho koren (Root), bude odvodeny od tychto.

Dalsia lexikalna odlisnost, ktoru si vsimneme je tretie slovo. Vidime, ze vo vsetkych troch jazykoch je rozne.

 

OE ond, ON ók, Go jah

 

vsetko su to realizacie spojky (Conjunction) rozviteho predmetu (Developed Object). Vyznamovo zodpovedaju slovenskej spojke "a". Aby sme prisli na to, preco jeden, vyznamovo jednoznacny prvok, reprezentuje v kazdej z Germanskych vetiev ine, od ostatnych dvoch zjavne odlisne slovo, musime sa upriamit na uzsi semanticky obsah pojmov.

 

OE ond,

 

je v OE priradovacia spojka s vyznamom 'a'. Mozno ju v tejto funkcii najst vo vsetkcyh WGmc jazykoch. Jedna sa vsak o preneseny vyznam. Syntakticke pouzitie slovneho tvaru "ond" je zrejme PrWGmc vynalez. Povodny vyznam slova - 'proti', mal zrejme primarne predlozkovu (Preposition) funkciu a len neskor sa rozsiril na funkciu spojkovu (a tiez funkciu prefixovu). Povodna sema sa dobre ukazuje pripodobenim k latinskej predpone "anti-" (proti), resp predlozke "ante-" (naproti), ci ku germanskemu prefixu "and-" (proti), napr OE andswaerie (odpovedam).

 

 

ON ók,

 

je v Severo-germanskej vetve tiez priradovacia spojka s vyznamom 'a'. Aj tu sa jedna o preneseny vyznam. Povodny vyznam slova - 'tiez', mal povodne prislovkovu (Adverbial) funkciu, co dobre vidiet v porovnani so Staro Zapado-germanskym, konkretne Ingvonickym aeoc > OE eac (tiez).

 

 

Go jah,

 

napokon Vychodo-germanske Gótske "jah", Go priradovacia spojka s vyznamom 'a', ma v syntaktickej funkcii tiez preneseny vyznam. Semou je castica (Affirmative Particle) "jah" (ano). Porovnajte s OE gea.

 

 

Zaver : Vsetky Staro-germanske jazyky vykazuju semanticku supplementaciu priradovacej spojky 'a', co by znemoznilo algorythmicke zameriavanie povodneho Pra-germanskeho PrGmc tvaru slova. Na jeho zistenie musime vyuzit methody komparativnej lingvistiky. (Na to tu ale nie je priestor a nechcem (zatial) odbocovat z cisto Germanskeho jazykoveho spektra.)

PrGmc tvar spojky zavedieme teda (z Gmc hladiska a teda z hladiska vas ako citatelov) neskor explicitne.

Jazyk, ktorým hovorili Východní Góti už vymrel? Myslím, že to boli jediní Germáni ktorí obývali dnešné slovanské územia.

Axel; veru je to tak. posledne zbytky OGo osidlenie na severnom pobrezi Cierneho mora stihol podobny osud ako Luzicko-Serbske osidlenie na zapadnej hranici slovanskej sfery. len akteri boli vymeneni.

 

...

 

Zatial co v pripade spojky zostavame (zatial) bezradni, v pripade odlisnosti prveho slova - v OE "nemnian" (menuješ), mozeme zaviest resupplementaciu. Hladame teda v ramci OE lexika take slovo, ktore nehladiac na vyznam, je s ostatnymi dvoma ON a Go spribuznene.

Takym slovom je v Starej Anglictine "hátan". Je to slovo zjavne pribuzne s Go "haitan" a ON "heita", jeho semanticky obsah je vsak iny.

 

Go haitan, ON heita (menovať, nazývať), ale

OE hátan (prikazovať)

 

V OE tu existuje aj povodny vyznam 'nazývať ', je vsak obmedzeny len na trpny aspekt (Passive) 'byť nazývaný'. Ak teda lexikalne odlisny, avsak rovnoznacny (synonymicky) vyraz so zakladu "nemnian" nahradime lexikalne zhodnym, avsak vyznamovo (semanticky) odlisnym vyrazom so zakladom "hátan", vetna skladba (Syntax) sa zmeni na passivnu s tzv zamlcanym povodcom deja (Agens tacet) :

 

OE

We bróđru míne hátton.

(S mojími bratmi sme nazývaní.)

 

kde OE hátton {plr.} ~ hátte {sgl.} < *hátde < *háteda < *haitada (Medio-Passive)

Takto sa sice zprehladnila lexika, ale za cenu uplnej syntaktickej prestavby. V OE sa totiz nepouziva aktivny tvar slova 'nazývať' zo zakladu "hátan". Ak by sme teraz vetu transformovali do aktiva, nastala by semanticka ambivalencia :

 

Hǽst mek ond bróđer míne.

 

kde OE hǽst < *hǽtst < *hátist < *haitist

Totiz znamena vlastne 'Prikazuješ mňa a mojich bratov'. No takto "znasilnena" prestavba nam neskor umozni, brat pri zameriavani PrGmc tvaru prveho slova do uvahy aj OE realizaciu.

 

EDIT: opravil som chybu v deklinacii. dobre, ze to po sebe vzdy kontrolujem, lebo by to viedlo k omylu uff.

no .. zatiaľ som si chcela občerstviť školské múdrosti ... a našla som toto, okrem iného :

 

http://sk.wikipedia.org/wiki/Germ%C3%A1nske_jazyky

 

z tých príkladov rad pre "zomrieť" je zaujímavý, napríklad ... :

 

Zomrieť Die Sterf Dø Sterven Doyggja Sterben Diwan Deyja Dee Dö

 

akoby tie slová vychádzali z dvoch základov... možno len zdanlivo, ako to je ?

 

 

a ďaľšia vec: jidiš sa mi zdal vždy dosť zvláštnym jazykom, možno to spôsobilo hlavne písmo ... a tu sa dozvedám, že patrí medzi germánske jazyky ...

že je to indoeurópsky jazyk, to je viac menej jasné, ale kde vlastne vznikol, kto boli pôvodní ľudia, ktorí ním hovorili ?

čo má spoločné jidiš a hebrejčina? písmo ?

 

 

z tej tabuľky :

 

stará horná nemčina †, stredná horná nemčina †

nemčina (nová horná nemčina) z1

luxemburčina

jidiš z3

jidiš vznikol z zo starej nemčiny, ktorá medzitým zanikla ....

 

 

:lol: hm...

 

 

okrem toho niečo, čo sa týka severských národov:

 

prastaré kmene, ktoré sa tam pôvodne usadili...

... v Škandinávii však ide vývoj trocha pomalšie ako inde v Európe, čo spolu so zlými životnými podmienkami viedlo k čiastočnej izolácii severských kmeňov. Potom začínajú do Európy prichádzať germánske kmene a nevyhla sa im ani Škandinávia. Pôvodné obyvateľstvo sa pogermánštilo. Už v posledných storočiach p. n. l. sa v južných častiach využívali skôr germánske jazyky. V severnej Škandinávii a Fínsku v tom čase kočovali kmene Saamov ( Laponci ). Okolo roku nula sa v južnom Fínsku usadili Fíni. Obidva tieto národy patria k Ugrofínskym kmeňom.

no ... ešte som našla jednu zaujímavú informáciu :

 

 

okolo 1500 pred n. l.

- podľa názvov riek možno usúdiť, že okolo polovice druhého tisícročia pred n. l. prevládal v celom priestore od Baltského mora po Alpy a od Britských ostrovov po Maďarsko jednotný jazyk. Indogermanista Hans Krahe ho označuje ako "staroeurópčinu" a nazdáva sa, že okolo roku 1000 pred n. l. sa začala členiť a neskôr sa rozpadla na jednotlivé jazyky, napríklad na italické, prvotnú formu latinčiny, na germánske, slovanské, baltské, a teda aj keltské jazyky

 

nuž tak ako to je s tými jazykmi spred 10000 rokov... jeden prajazyk ? a čo potom s tými jazykmi indoeurópskymi ? hm... akosi sa mi to nezdá ... :lol:

v dalsej faze prevedieme celu vetu, resp vsetky jej relevantne casti, vo vsetkych jazykoch phonologickou analyzou v niekolkych krokoch. A algorythmom spätneho zameriavania. Budeme tak, obrazne povedane, stupat cim dalej tym viac do historie.

 

 

najprv vikingsku realizaciu (ON) patriacu k vetve severo-germanskej (NGmc) :

 

hei-tir / mik / bró-θi-ra / mí-na

 

1)

ZRUSENIE ODOKRUHLOVANIA (Unrounding Disabled)

hei-tir / mik / bró-θü-ra / mí-na

 

2)

ZRUSENIE PROGRESIVNEJ PALATALIZACIE (Progressive Palatalisation Disabled)

hei-tir / mik / bró-θu-ra / mí-na

 

3)

ZRUSENIE VOKALNEJ HARMONIZACIE (Vowel Harmony Disabled)

hei-tir / mik / bró-θi-ra / mí-na

 

4)

ZRUSENIE ROTACIZMU (Rhotation Disabled)

hei-tiz / mik / bró-θi-ra / mí-na

 

5)

PREHODNOTENIE VOKALICKEJ MATICE (PrNGmc Merger Matrix Recombined)

hai-tez / mek / bró-θe-ra / mí-na

 

6)

REDISTRIBUCIA PRIZVUKU (Thesis Shift Disabled)

hai-'tez / mek / bró-θe-ra / mí-na

 

EDIT : rozdelil som slova slabicne, teraz kazda "-" rozdeluje jednu slabiku slova

:lol:

mi to pripadá také zložité že nie som si istý či boli schopní sa medzi sebou dohovoriť :)

gotsku realizaciu (Go) patriacu k vetve vychodo-germanskej (EGmc) :

 

hai-tis / mik / bró-θrins / mí-nans

 

1)

ZRUSENIE SYNKOPY (Contraction Disabled)

hai-tis / mik / bró-θi-rins / mí-nans

 

2)

ZRUSENIE ZAVEROVEJ ZNELOSTNEJ ASSIMILACIE (Final Devoicing Rule Disabled)

hai-tiz / mik / bró-θi-rins / mí-nans

 

3)

PREHODNOTENIE VOKALICKEJ MATICE (PrEGmc Merger Matrix Recombined)

hai-tez / mek / bró-θe-rens / mí-nans

 

4)

REDISTRIBUCIA PRIZVUKU (Thesis Shift Disabled)

hai-'tez / mek / bró-θe-rens / mí-nans

a napokon upravenu OE verziu :

 

hǽst / mek / bróđer / míne

 

 

1)

ZRUSENIE SPODOBOVANIA (Assimilation Disabled)

hǽtst / mek / bró-θer / mí-ne

 

2)

ZRUSENIE SYNKOPY (Contraction Disabled)

hǽ-test / mek / bró-θer / mí-ne

 

A)

bróθer + es = bróθeres ;

 

hǽ-test / mek / bró-θe-res / mí-ne

 

3)

ZRUSENIE ZAVEROVEJ ZNELOSTNEJ ASSIMILACIE (Final Devoicing Rule Disabled)

hǽ-test / mek / bró-θe-rez / mí-ne

 

4)

ZRUSENIE ODOKRUHLOVANIA (Unrounding Disabled)

hǽ-test / mek / bró-θö-rez / mí-ne

 

5)

ZRUSENIE MUTACIE (Front Mutation Disabled)

há-tist / mek / bró-θo-riz / mí-ne

 

6)

ZRUSENIE VOKALNEJ HARMONIZACIE (Vowel Harmony Disabled)

há-tist / mek / bró-θi-riz / mí-ne

 

7)

ZRUSENIE DENAZALIZACIE (Nasal Deletion Disabled)

há-tist / mek / bró-θi-rins / mí-ne

 

8)

PREHODNOTENIE VOKALICKEJ MATICE (PrWGmc Merger Matrix Recombined)

hai-test / mek / bró-θe-rens / mí-ne

 

9)

REDISTRIBUCIA PRIZVUKU (Thesis Shift Disabled)

hai-'test / mek / bró-θe-rens / mí-ne

Preboha... :lol:

A čo by malo z toho vzniknúť nakoniec? :)

Oooo, co to vidiim, prvy prispevok po dlhom case od niekoho ineho nez mna! Tak predsa sa tu nebavim (tak uplne) sam so sebou :lol:

 

.. no zachadzam cim dalej viac do historie tych jednotlivych jazykov. a postupne zameriavam Pra-germansku (PrGmc) realizaciu vety "Menuješ mňa a mojich bratov." :)

Spatnym zameriavanim a fonologickym rozborom sme sa po kazdej z troch germanskych vetiev dostali k centru, ktore predstavuje zaklad pre pra-germansku realizaciu.

 

Pozrime sa teda na Vystupy z algorythmov (Outputs) :

 

Pre-North-Germanic (Old Norse)

hai-'tez / mek / bró-θe-ra / mí-na

 

Pre-East-Germanic (Gothic)

hai-'tez / mek / bró-θe-rens / mí-nans

 

Pre-West-Germanic (Old English)

hai-'test / mek / bró-θe-rens / mí-ne

 

Napriek zjavnej zhode mozeme pozorovat iste odlisnosti. Pozrime sa na ne blizsie :

 

1)

PrWGmc "t" v slove haitest [hai-'test] , ktore v ostatnych dvoch chyba.

2)

PrNGmc [bróθera] (bratov) oproti [bróθerens] v inych dvoch.

3)

Rozna realizacia slova 'mojich' vo vsetkych troch.

Jednotlive odlisnosti podrobime morfologickej analyze.

 

 

 

1)

PrWGmc "t" v slove haitest [hai-'test] (nazývaš), ktore v ostatnych dvoch chyba.

 

Sloveso rozdelime na Koren (Root) a Casovaciu Priponu (Suffix Conjugationis) :

 

hait + est, pripona ukazuje na 2. osobu singular prezent indikativ. V PrWGmc vetve vznikla pripojenim Castice (Particle) "6u" [θú] ku konjugacnej pripone "-es" [es]. Fonologicky rozbor ukazuje vyvoj, ktory nasledoval :

 

hai'tes + θú

 

a)

ZAVEDENIE DISIMILACIE (Dissimilation Enabled)

hai'testú

 

:lol:

ZAVEDENIE NEPRIZVUCNEHO KRATENIA (Metrical Weakening Enabled)

hai'testo

 

c)

ZAVEDENIE RYTMICKEHO ZAKONA (WGmc Rythmical Law Activated)

hai'test

Oooo, co to vidiim, prvy prispevok po dlhom case od niekoho ineho nez mna! Tak predsa sa tu nebavim (tak uplne) sam so sebou :)

nemaj boja, nebavíš sa tu sám so sebou /ja napr poctivo sledujem, ale pre istotu sa neozývam, nech svojimi laickými dotazmi nepokazím tvoj odborný výklad.radšej budem ticho čučať a učiť sa :lol: :)/

:) hehe, no to mi pripomina podobnu situaciu, ked na prednaske docent prednasa a nikto nic moc nechape, ale aj tak sa nik nespyta, aby nahodou neprimal docenta k vysvetleniu, co by neziaduco predlzilo vyklad a obratilo jeho zrak do pomaly zaspavajucej resp vypraznujucej sa auly. :lol:

2)

PrNGmc [bróθera] (bratov) oproti [bróθerens] v inych dvoch.

 

Podstatne meno rozdelime na Koren (Root), Tému (Stem) a Sklonovaciu Priponu (Suffix Declinationis) :

 

bró6 + er + a, pripona ukazuje na accusativ plural muzskeho -er kmena. Padova pripona accusativu sa v Pra-severo-germanskych preberala podla sklonovacieho vzoru Zamen (Pronominal Declension Paradigm). Pripona -a je teda z Accusativu pluralu ukazovacieho Zamena muzskeho rodu "6a" [θá] < *6ai (tých).

 

bróθer + ai

 

a )

PREHODNOTENIE VOKALICKEJ MATICE (NGmc Merger Matrix Evaluated)

bróθerá

 

b )

ZAVEDENIE NEPRIZVUCNEHO KRATENIA (Metrical Weakening Enabled)

bróθera

ja už len tíško čítam ... :)

 

len jednu malinkú otázku : bróθera - ten znak uprostred ... uniklo mi , ako sa číta .... :lol:

game; :lol:

 

znak sa cita ako "th" v ModE (Modernej Anglictine) slove "thin" [θin] (tenký).

vďaka :) už som ticho ... možno do ďaľšej lekcie :lol:

taak, tu je dalsia lekcia :lol:

 

3)

Rozna realizacia slova 'mojich' vo vsetkych troch.

 

Rozdelime Zamena na Koren (Root) a Sklonovaciu Priponu (Suffix Declinationis) :

 

PrNGmc mín + a, PrEGmc mín + ans, PrWGmc mín + e

 

3.1)

V Severogermanskom privlastnovacom Zamene "mína" spoznavame zamennu sklonovaciu priponu "-a" < "-ai (viz § 2.)

 

3.2)

Vychodogermanska sklonovacia pripona "-ans" pochadza zo zodpovedajucej Protoindoeuropskej sklonovacej pripony *-ons, kde "-ns" [ņs] je priponou Accusativu pluralu a "-o-" je zovseobecneny priznak muzskeho rodu (Genos Masculus).

 

3.3)

Zapadogermansky tvar "míne" tiez, podobne ako Severogermanske "mína" mozno odvodit zo zamennej pripony "-a". Vystup z Vokalickej Matice je tu (u WGmc) vsak "-e" [e] < "*-ai" [ai].

Zostava nam uz len spravne odvodit zameriavany tvar z vystupov uvah a algorythmov. Realizacie, ktore sa na prvy pohlad zdali menej transparentne saom vylozil. Zostava doplnit chybajuce slovo - vetnu spojku (Conjunction) vo vyzname 'a'. Ako som bol vysvetlil uz vyssie, jednotna realizacia semy sa nezachovala ani v jednom zo staro-germanskych jazykov a preto ju v pra-germanskom rozvoji nemozno zamerat.

Spojku 'a' preto najprv vyvodime metodami komparativnej lingvistiky z inych IE jazykov a nasledne ju explicitne adaptujeme na Gmc prostredie.

(kedze tu vsak nechcem zatial vybocovat z cisto germanskej problematiky, nebudem to tu zatial rozoberat)

 

teda len tolko :

Ak by sa priradovacia spojka so semantickym obsahom 'a' v germanskom (Gmc) prostredi zachovala, potom jej zodpovedajucou lexikalnou reazliaciou v pra-germanskom obdobi by bolo "a6" [aθ].

 

Na zaklade tychto uvah mozeme napokon rekonstruovat zameriavanu pra-germansku (PrGmc) realizaciu celej vety (vidime pritom, ze vysledny tvar sa najvacsmi zhoduje s vystupom zameranym podla vychodo-germanskeho - gótskeho prekladu (Go))

 

 

PRA-GERMANSKY (PrGmc)

 

Hai'tez mek aθ bróθerens mínans.

Menuješ mňa a mojich bratov.

Na zaklade tychto uvah mozeme napokon rekonstruovat zameriavanu pra-germansku (PrGmc) realizaciu celej vety (vidime pritom, ze vysledny tvar sa najvacsmi zhoduje s vystupom zameranym podla vychodo-germanskeho - gótskeho prekladu (Go))

PRA-GERMANSKY (PrGmc)

 

Hai'tez mek aθ bróθerens mínans.

Menuješ mňa a mojich bratov.

znovu mám jednu tichú otázku : na kedy, lepšie povedané na ktoré obdobie sa datuje táto konkrétna veta v tejto podobe ? :lol:

game;

 

aha viem co myslis, kedy tak ludia akoze naozaj hovorili.. to je druha polovica prveho tisicrocia p.n.l