Viera

Viera je osobná záležitosť

Veľmi zaujímavo sa vo svojich textoch o viere vyjadruje Johny Cash, tento úryvok je z piesne Personal Jesus (tá je dosť známa po prebratí skupinou Depeche Mode)

Your own, personal, Jesus

someone to hear your prayers,

someone who cares

Your own, personal, Jesus

someone to hear your prayers,

someone who's there

Na vyjadrenie názoru použijem vety, ktoré tu už odzneli:

O tomto, ze si jeho knihy schopna ocenit a respektovat, momentalne presvedceny nie som. je mi luto, Tvoj prispevok mi tento nazor nechal bohuzial vzniknut. Preto nebudem o tychto veciach polemizovat.

Matúš 23,13

 

Beda Vám, zákonníci a farizeji - pokrytci, že zatvárate kráľovstvo nebeské pred ľuďmi; sami nevchádzate do neho a tým, čo by chceli vchádzať, nedovolíte vojsť.

Joe

otázka, alebo lepšie otázky, ktorými bola táto téma založená, zneli:

Viera, čo je pre vás viera a čo znamená pre vás.

keď túto otázku položia veriacim v rímskokatolíckom kostole, odpoveď mnohých z veriacich zrejme bude súvisieť s postavou Ježiša Krista, Boha Otca, Ducha Svätého, Panny Márie ... každý z veriacich odpovie podľa hĺbky svojej viery, pre každého z veriacich je z "jeho viery" milšia iná kapitola ... hovorím s ľuďmi aj ja... hovorím s nimi o ich bežnej, každodennej viere, o tom, ako im ich viera pomáha žiť...

veľká väčšina ľudí používa svoju vieru ako malú barličku, o ktorú sa oprie, keď je ťažko ... a ktorej poďakuje, keď sa veci napravia...

v tom kostole, kde položíme našu imaginárnu otázku... koľkí z veriacich si spomenú na Petra, na skalu, ne ktorej je konkrétne katolícka cirkev postavená ? koľkých veriacich napadne, že on bol prvý v rade, že on bol ten obyčajný človek, ten neveriaci, pochybujúci, ktorého si Ježiš vybral ?

pre ten bežný každodenný drobný život bežného človeka je to jedno ... vedia o tom málo, alebo takmer nič, napriek tomu im ich viera pomáha každý deň sa boriť so životom, každý deň vstať, pracovať, hovoriť s ľuďmi, tešiť sa z rána, existovať ....

týchto ľudí je veľká väčšina ... pre nich je dôležitá ich viera.... cirkev je niečo, čo to drží pokope, čo možno vidieť, keď sa zídu hodnostári a predvádzajú sa v zlate a purpure ... to je cirkev... je vlastne ďaleko...

viera je blízko, v srdci a duši každého jedného veriaceho ...

jeden citát:

" „Ako iní vážni mladíci, aj ja som sa usiloval predbehnúť dobu. Ako oni, aj ja som sa pokúšal predbehnúť pravdu o desať minút. Zistil som však, že za ňou zaostávam tisíc osemsto rokov. Napínal som si hlasivky trápnym chlapčenským preháňaním pri hlásaní svojich právd. A bol som potrestaný tým najpriliehavejším a najkomickejším spôsobom - zachoval som si totiž svoje pravdy, ale objavil som čosi nové: nie, že to nie sú pravdy, lež že to nie sú moje pravdy. Pokúšal som sa nájsť vlastnú herézu - a keď som bol celkom hotový, objavil som, že je to pravoverná náuka,” napísal roku 1908 Angličan Gilbert Keith Chesterton.

Gilbert Keith Chesterton bol vlažný andlikán, túto vieru zdedil z domu .... a celý život niečo hľadal, až našiel svojho Boha ...

a zrazu tu bol objav - "pokora je sila! Obdivuhodný paradox, ktorý spolu s inými Chestertona poznačil natoľko, že roku 1922 konvertoval z anglikanizmu a na katolicizmus. Stal sa súčasťou „starej cirkvi”, pretože „ona skúma tajomstvá ľudského srdca s prenikavosťou nadprirodzeného pohľadu” na takom stupni, s akým sa Chesterton podľa svojich vlastných slov nestretol nikde inde.

V knihe The Everlasting Man (Nesmrteľný človek) Chesterton píše, že náboženstvo bolo s človekom odnepamäti: „Je znakom človeka. Výsledkom jeho hľadania, záverom jeho premýšľania, jeho existenciálnou nevyhnutnosťou.” Človek je i duch a prejavoval to cez celé svoje dejiny. „Ťavy nemajú články viery, stromy v nič neveria, zvieratá nemajú problémy so zmyslom života. Človek však od svojho počiatku vytvára články viery. Hromadí náuku na náuku, záver na záver, aby vybudoval nejaký plán života, filozofie a náboženstva, a tým sa výrazne odlišuje od zvierat,” vysvetľuje Chesterton. Na otázku priateľov, prečo sa stal katolíkom, rozhodne odpovedá: „To get rid of my sins” (Aby som sa zbavil svojich hriechov.)"

čím je Chesterton iný, než toľko iných hľadajúcich? "jeho knihy "Heretikovia" a najma "Ortodoxiu" povazuješ za najcennejsie, co v otazkach viery a ortodoxie vobec vyslo,... "

čerpáš z nich, žiješ z nich, Chestertona uznávaš, a je to uznávaný a obľúbený námet tvojich diskusií...

to je v úplnom poriadku ...

ja som nežiadala, aby si odpovedal na všetko, čo som napísala... napísala som to tak, ako som to práve cítila, ako som v tej danej chvíli považovala za potrebné reagovať na tvoj príspevok.

" to by nasa diskusia musela aspon respektovat existenciu a uznanie Chestertonovho diela" tu sa teraz spýtam: prečo? keď uznávam iných autorov, iné diela, iné duchovné hodnoty, diskusia nie je možná?

alebo nie je žiaduca ?

vychádzala som z veriacich, ktorí sú katolíkmi a sedia v katolíckom kostole a my sa ich pýtame, čo pre nich ich viera znamená ....

koľkí z nich spomenú Petra, Pavla, Ahasvera, Chestertona ? Kto si spomenie, že Einstein bol Žid, či katolík ? Že čo myslel tým, keď povedal: Boh nehrá v kocky?

Chesterton je tvoj ... je to pre teba to najcennejšie, čo v otázkach viery a ortodoxie vyšlo ... beriem to a uznávam, obdivujem, že vieš niečo tak silne obdivovať ...

Len prestať diskutovať len preto, že pre toho druhého debatujúceho nie je môj boh jeho boh, ... ako potom diskutovať s neveriacim? s animistom, zen-budhistom, šintoistom.... ktorí v živote nepočuli o Chestertonovi?

uznávam, že pre teba je to priorita...

ja pozerám na toho každodenného drobného človeka, ktorý žije svoju vieru a žije ju denne, v srdci a bez učených kníh...

veľmi dúfam, a zostáva mi dúfať, že , použijúc klišé, nebudeme mlieť v dvoch mlynoch.... že sa snáď pochopíme, že viera a otázky okolo viery človeka v niečo, hocičo, je sila ducha .... že cirkev prichádza až potom.... čím by bola cirkev bez veriaceho človeka ...

/ ešte jednu malú poznámku si dovolím: prečo zdôrazňuješ vo svojich odpovediach funkciu supermoderátora ? je to jednoducho administratívna funkcia, má pridelené prístupy k sekciám na fóre, kde iní prístup nemajú .... je úplne jedno, či má moje meno na fóre farbu modrú či zelenú ... nie každý z nás je sčítaný tak, ako jeden mnou uznávaný moderátor na jednom inom fóre... ale zato svoj názor mám rovnako ... /

Ave Joe,

S tvojimi závermi proste nemôžem súhlasiť. Ťažko mi je vyjadrovať sa k Orthodoxii, keď o nej počujem prvý raz. Skúsim objasniť, prečo som ťa v téme Viera prirovnal k zákonníkom a farizejom.

Zdá sa, že o viere vieš dosť. Napriek tomu odmietaš diskutovať s ľuďmi, ktorí nie sú na tvojej úrovni. Oháňaš sa spismi a zabúdaš, že viera ma miesto v srdci. Či snáď Kristus zavrhoval tých, ktorí mu nerozumeli? Rozprával spôsobom, aby ho ľudia nepochopili? Nepovedal: Blahoslavení sú duchom slabí, pretože ich bude kráľovstvo Božie? Nestýkal sa so spodinou spoločnosti?

Čo je dôležitejšie? Orthodoxia alebo slová nášho Pána?

Znova to zopakujem: Viera je osobná záležitosť. Nebudeme sa zo svojich skutkov zodpovedať pánu Chestertonovi, ale Bohu.

Nemysli si, že som voči Chestertonovi zaujatý. Dosť dlho som mal na Poste jeho citát:

"Ak človek prestane veriť v Boha, uverí v čokoľvek."

pozn. presunuté z blogu, pretože sa to týka viac viery, než fóra. RoSo

Game,

dakujem Ti za prispevok. Je mi luto, nemozem momentalne presne odpovedat, okolnosti mi to nedovolia. Som uz cely tyzden na cestach a moj archiv mam doma, okrem toho som casovo ohraniceny, aby som Ti dal vycerpavajucu odpoved. Co nie je teraz, moze byt na buduci tyzden, dufam, ze sa mi podari zodpovedat.

Napriek tomu som si odkopiroval jeden moj prispevok z ineho fora, ktory zdanblivo s temou nesuvisi. Bol by som rad, keby si ho zatial ako odpoved akceptovala, mozno Ti co to povie o tom, co si myslim o krestanskej etike, ako si ju vysvetlujem ja. Mrzi ma, ze zatial iba tolko, ale dufam, ze Ti to nieco povie:

(Aj keby bola, rukavicu by som prijal.)

I ked sa to do temy celkom nehodi, budem sa trochu venovat etike. V podstate som to uz na fore SME raz pisal. Ide o to, co si predstavujem pod pojmom etika a vyjadrujem tu svoje sklamanie nad tym, ako sa tato veda a jej zakony dnes interpretuju na Slovensku. Tu (k zaveru) vyslovujem svoj nazor, ako sa sucasny, bohuzial casto realisticky obraz chapania slovenskej specifickej etiky, moze zase zmenit smerom k lepsiemu.

(Mnohe prispevky na fore ma znova utvrdili v tom, ze my Slovaci sme casto voci sebe velmi nespravodlivi.)

Ľudské myslenie sa odjakživa sústreďuje na otázky poznania, počínania a viery. V týchto otázkach sa dotýka vecí, ktoré každým mysliacim človekom v každom čase hýbali a hýbu:

Túžba po poznaní chce odpovedať na otázku, ako vyzerá svet, ako si ho mám predstaviť a ako sa mám niečo istého o svete dozvedieť.

Vieru človeka zamestnávajú problémy, o ktorých síce nie je isté, či sa o nich dozvieme niečo presného, ktoré nás ale nútia zamyslieť sa nad nimi, ak chceme svojmu životu dať zmysel.

Ten tretí komplex ľudského myslenia – veci okolo ľudského počínania a jednania – úzko s poznaním a s vierou súvisí. V tejto úvahe chcem sa zamyslieť najmä nad ním. Odpoveď na otázku, čo je dobro a čo zlo, nám dáva práve táto oblasť o ĺudskom počínaní.

Ako si mám usporiadať svoj život? Čo by som mohol rozumne a rozumné v živote dosiahnuť? Na čo by som sa mal sústrediť? Ako sa mám správať k svojim blížnym, k svojim spoluobčanom? Ako k ľudskej spoločnosti? Tieto otázky po stáročia riešili ľudské pokolenia, tak vznikala ETIKA. I keď každý čas a každý mysliteľ dávali na tieto otázky svojskú odpoveď, počet vôbec možných odpovedí na tieto otázky nie je neohraničený. V tom tkvie dokonalosť ľudského stvorenia, že ono v svojej prirodzenosti presne vie rozlíšiť, čo je dobré a čo zlé.

Aké je dobré počínanie? Objektívne dobro je všetko, čo sleduje k prirodzenosti každého bytia. Dominantná u človeka je jeho vöľa, na rozdiel od iných životných organizmov. Slobodnú vôľu každého človeka ovláda ľudský rozum, tento vysvetlí vôli, čo je prirodzené, čo je dobré. Ak sa jedná o priestupok proti vôli, každý čin ako taký už je zlý od samého počiatku, spomeniem iba perverznosť a nemravnosť. Okrem dobrej vôle, ako predpokladu dobrého skutku, ešte musí súhlasiť aj predmet, okoľnosti i úmysel počinu. Ak jeden z týchto predpokladov je zlý, je celý skutok zlý. Ak zapneme gombík do zlej dierky v saku, celý vzhľad nezodpovedá nášmu úmyslu, urobili sme to zle. Ak pri spočítaní dvoch dlhých čísel iba jednu číslicu napíšeme zle, výsledok je zlý. Ak dám peniaze niekomu, nemusí to byť ešte dobrý skutok. Dobrý by bol, keby som ich dal na zbierku občanom, postihnutých povodňami, ale ak by som ich dal susedovi na drogy, bolo by to zlé počínanie. I okoľnosti – jeho drogová závislosť, i úmysel – podpora tejto závislosti, by boli zlé. Nie je dobré, urobiť niečo zlé, aby vzniklo dobro, účel nesvätí prostriedky a neospravedlní žiadnu krivú prísahu, vraždu, neveru.

Trvalý postoj človeka a jeho rozhodnutie, stále konať dobro, sa odrazí v ľudskej cnosti. Tak múdrosť vedie praktický rozum k tomu, aby správne v každej situácii použil prostriedky, ktoré vedú k dosiahnutiu dobra. Spravodlivosť charakterizuje priamosť nášho myslenia a správnosť správania voči blížnemu. Statočnosť nám pomáha v ťažkostiach, posilňuje rozhodnutie vzdorovať pokušeniam a prekonávať prekážky. Miernosť zabezpečuje ovládanie vôle nad pudmi, stará sa o správnu mieru pri požívaní zábavy, nápojov i stravy, aby sa neprekročila hranica únosnosti a cti. I viera, nádej a láska – ako cnosti i ako odrazová doska do citového sveta sú poryvy nášho vnútra, ktoré nás nútia k činnosti, alebo k nečinnosti, podľa toho, či si predstavujeme zlo alebo dobro. Láska, vyvolaná práťažlivosťou dobra, spôsobuje túžbu po neprítomnom dobre a nádej priblíženia sa k nemu. Tento pohyb sa ukľudní, ak dobro dosiahneme. Ale vnem zla spôsobí NENAVIST a strach pred hroziacim zlom. Takýto pohyb končí v smútku nad jestvujúcim zlom, alebo v hneve, ktorý sa proti zlu vzoprie.

V tejto súvislosti sa treba zamyslieť i nad hierarchiou hodnôt, bohuzial I NA DNESNOM SLOVENSKU. Dnešným ľuďom často chýba pomer vecí k sebe, chýba im hierarchia hodnôt. Musíme byť pánmi nad technickým pokrokom. Často ide o to, či človek, či rentabilita. Ide o hierarchiu hodnôt, ktorá je zvrátená, predovšetkým v duchovnom svete. Vonkajším prejavom tohoto je horúčkovitá aktivita. Činnosť nadovšetko. Vraj na počiatku bol čin, nie slovo. Štát sa často stavia nad cirkev, politika nad náboženstvo, moc nad právo. Pretože niet zmyslu pre hierarchiu hodnôt, chýba i zmysel pre primát ducha. Ducha však vyjadruje slovo. Je nedostatok úcty k slovu, k slovu materčiny i k jazykom a kultúram cudzích národov. Ľudia hovoria rovnakými slovami, ale prestávajú si rozumieť. Je nedostatok poriadku a preto nedostatok lásky. Zvrátenie poriadku. Že myslenie má primát nad celou ostatnou ľudskou činnosťou, tomu sa ľudstvo dnes rehoce. Tak vzniklo náboženstvo bez autority, filozofia bez pravdy, psychológia bez duše, umenie bez krásy a právo bez spravodlivosti. K hierarchii hodnôt, ako ju vyjadrujú už prastaré náboženstvá a filozofie, sa vrátime, ak sa naučíme predovšetkým zase klásť správne otázky. Najprv, čo je dobro. Potom, čo je človek a až NAKONIEC SI DAJME OTAZKU, čo teda máme robiť. A nie NAOPAK.

Tolko k pojmu dobra.

Ak chcem byt dobry, som dobry, z toho vychadzam.

Vychadzam z toho, ze to je celoludsky vseobecny zjav, ktorym sa lisime od inych zivocichov. Teda predpokladam, ze su ludia dobri.

a este nieco Ti odkopirujem z ineho fora, ktore Ti vysvetli, preco som tu, preco som prave sem, napisal prvy prispevok, na ktory si reagovala, ako si reagovala:

Preco ste prave tu?

Mudra otazka, nelahka odpoved.

Uvazujem.

Pisanie Ludom a citanie nazorov ludi a Ludi povazujem za najferovejsiu formu dialogu.

Mam cas na uvazenie, na usudok, na zaver.

Mudri ludia ma inspiruju, hlupi este viac.

Zaujimaju ma ludia, ktory hovoria rovnakou recou.

Chcem vediet, ake je ich myslenie a preco je take.

Ucim sa.

Nove slova, ktore som predtym nepoznal.

Zneju pre mna niekedy cudzo.

Zaujimam sa o nazory generacie, ktora chodila v roku 1989 do materskej skolky.

Zaujimam sa o nazory generacie, ktora je v domoch dochodcov.

Zaujima ma preco su ludia jednostranni.

Preco maju take vyhranene nazory na cirkev, Ameriku, politiku, vladu, lasku, hudbu, filozofiu, Kuvajt, indigo, svet, nebo, pivo, pupok sveta, mikrozmy, lokalne mikrokozmy a este lokalnejsie a najlokalnejsie mikrosvety a nanokozmy.

Zaujima ma, ci som jeden z nich a preco.

Zaujima ma, ci sme az taki rozdielni, ako to niekedy citim. A Preco.

A naraz.

Citam tolku necakanu krasu, ze mi je z toho az do placu.

Zaujima ma, preco su ludia povrchni.

Preco skacu z konara na konar.

Preco si neprecitaju text, na ktory pisu, ked uz pisu. Maju na to vsetok cas sveta.

Pisat do fora nie je iba med lizat. Tie cifry sa za tie vyse tri roky, co som forum nesledoval strojnasobnili. Je to velka zodpovednost. Aj v lahkosti, v akej sa mozeme hodiny rozpravat o nesmrtelnosti chrustov, aj tam je mudrost, a velka mudrost a umenie povedat, to co clovek citi.

Clovek je viaceraky, ale najmä trojaky. To, co je. To, zaco ho ini maju a - konecne - to, za co sa sam povazuje. Treba si aj vybrat.

Zaujima ma, ako tu vsetku mudrost zo seba vychrlia a ako sa vadia, povazujuc sa za tych najneomylnejsich. Modne nalepky si na seba nalepuju, pytam sa, preco s tym prichadzaju az dnes.

Neviem, ci je dobre, ale myslim si, ze je uzitocne, si niektore mudrosti nechat aj pre seba.

Zaujimalo by ma, ci vznikne i osobny kontakt, ci by to bolo na obojstranny osoh.

Nic nedate ludom, ak im nedate sami seba (povedal jeden mudry clovek).

Nehadz perly sviniam (iny mudry clovek).

Ta stara ...va Priroda (dalsi mudry clovek).

V prirode je to veeeelmi dobre zariadene.

Mozes si vybrat.

Ani kvetinou neudries...

Akoby si zem pohnojil...

Pre niektorych nie je lahke sa rozhodnut.

Pre niektorych je rozhodnutie najlahsou a najsamozrejmejsou vecou pod slnkom.

Zaujima ma, preco sa kto ako rozhodol.

Ale to davanie a prijimanie by malo byt vyrovnane. Inac je nieco zle.

Ak to zostane v nepomere, bude skor, ci neskor koniec. Koniec fora. Aspon pre mna. Mozno na cas. Kym mi zase nebude chybat. Poznal som tu aj velmi cennych ludi. A to zostalo. I ked niektore utoky a nadavky bolia. Nie sme vsetci rovnaki. A je to tak dobre. Inac by neexistovala laska. Ani ctiziadost. Ani pokora. Nic sa nebude menit radikalne. I nase deti a vnuci zacnu hresit tak, ako sme hresili my. Najväcsie katastrofy prebehnu a na druhy den to slnko bude na tej gycovej oblohe svietit, ako by sa nic nestalo, to je ta najväcsia perverznost, ale aj lahkost bytia. The gemes must go on!

A este viera, i ked stastie je kratka iluzia a bolest zostava, viera v stastie je najkrajsia. Viera v stastnych a slusnych ludi, ktore si ma moznost clovek aj takto na internete overit a vypocut, sa neda inac overit. To je llive a mozes si vybrat. Menej ako v skutocnom zivote riskujes pritom, ako dokazes v tych "Suchmaschinen" (prepacte neviem slov. slovo na Google. etc.) hladat, tak aj toto forum je jedna obrovska suchmasina.

Preto tu sedim.

Zelam Vam prijemne rano, vecer, noc i den. Vtedy, ked to citate. a vobec!

Zatial prijemny vecer!

Joe

P. S. Ked sa trochu pozries do toho carovneho zrkadla fora, uvidis kto zdoraznuje tie moderatorstva, supermoderatorstva, etc. ja to nie som.

Ciao!

RoSo

Tak sa vyklulo sidlo z vreca! Neviem, o com hovoris. A to ani nemyslim na Tvoje prirovnanie mna k farizejom. To ja na to vplyv nemam. Kludne pokracuj...

Nemyslim si, ze si voci Chestertonovi zaujaty.

Myslim si, ze si zaujaty voci mne.

Porovnaj: " Ohanas sa, etc. !" Kludne si precitaj kazde slovo, nemyslim, ze som sa niecim ohanal. Ak to tak vyznelo, ospravedlnujem sa...

Skúsim to vysvetliť. Možno to domotám, ale som už vážne unavený.

Či som voči tebe zaujatý? Určite nie zámerne, akosi sme sa do tejto pozície vmanévrovali. Si vzdelaný a múdry človek. Píšeš múdre vety. Ale tak ako latinskej liturgii nemohol rozumieť prostý človek, aj ja mám s tvojím vyjadrovaním problémy.

Nemôžeš poprieť, že vyzdvihuješ Chestertonovo dielo.

K Chestertonovi uz som sa vyjadril pod inym pseudonymom na inych forach, tuto iba tolko, jeho knihy "Heretikovia" a najma "Ortodoxiu" povazujem za najcennejsie, co v otazkach viery a ortodoxie vobec vyslo, keby som Ti mal odpovedat na vsetko, co si napisala, musel by som, podobne ako Chesterton, napisat celu knihu, tuto moznost ale momentalne nemam v umysle pouzit, to by nasa diskusia musela aspon respektovat existenciu a uznanie Chestertonovho diela.

On ako človek je tiež omylný. V čom sú jeho tvrdenia lepšie ako tvrdenia Luthera, či Husa? Sú dogmy naozaj dôležitejšie než osobná viera v Boha? Prečo by mali byť základom pohľadu na vieru?

Farizeji boli vzdelaní ľudia, oháňajúci sa písmom a odmietajúci Kristovo slovo.

To, že si odmietol ďalšiu polemiku je fakt. Sám si to napísal. (v čase písania som ešte nemal potuchy o tvojom 3 príspevku)

Ak ma niečo zarazilo, tak to nie sú tvoje názory na vieru. Skôr je to neochota akceptovať názor druhého.

Ja sa tiež ospravedlňujem, som príliš unavený na to, aby som dlhšie premýšľal, a niekedy som aj impulzívny.

Neber nič v zlom, je to IBA môj NÁZOR a nie je smerodajný pre iných.

RoSo

Tvoj prispevok Ti vraciam, ako keby som si ho neprecital.

Na rubanie nemienim reagovat, i ked je od supermoderatora.

Radsej to nechajme, "domotas" to este viac.

Dobru noc.

Rano je mudrejsie vecera.

Joe

Joe

tak som sa na to vyspal a prečítal si znova príspevky. Nemyslím, že by som na obsahu niečo menil, snáď len stavbu viet a ich postupnosť. Obsah zostáva. Pre mňa viera srdca ostáva dôležitejšia než dogmy. Proti ním sa postavil už Ježiš, keď trhal klásky v sobotu. Zdá sa mi, že táto naša polemika je absolútne neplodná, lebo ako povedala moja manželka: zdá sa, že obaja sledujeme úlne iné línie, ktoré sa míňajú a nevieme sa stretnúť v jednom bode.

S pozdravom

RoSo

Niečo o mne, čo sa týka viery:

Podľa papierov som gréckokatolík, sobáš som mal v Cirkvi bratskej, teraz som zblúdená ovca.

Cirkev je spoločenstvo veriacich ľudí. Kristus povedal: Kde sa dvaja stretnú v mojom mene, ja budem medzi nimi.

Jediná vec, ktorá mi vadí u katolíkov, je mariánstvo - pokladám ho za modloslužobníctvo.

Podľa môjho názoru, každý z nás má Boha vo svojom srdci.

Najdôležitejším Kristovým posolstvom je láska k blížnemu a k Bohu, ako k nášmu stvoriteľovi.

Boh povedal: NEZABIJEŠ! Preto som proti zabíjaniu nenarodených detí, eutanázii a trestu smrti.

Základnou morálnou autoritou je Biblia, konkrétne Nový zákon (aj keď game a viacerí iní tvrdia, že ľudia si obsah menili podľa svojich predstáv, s čím ja nesúhlasím)

Bez viery by som určite nebol lepším človekom.

Nie som teológ, som obyčajný človek hľadajúci Boha.

Vazeny supormoderator RoSo

Ked diskutujes, tak si nevymyslaj.

Moja neochota prijat nazor druheho nebola ani implicitne ani expliitne vyjadrena.

Tvoja manzelka ma pravdu.

Trochu viac sa koncentruj na slova, na ktore reagujes a menej na Tvoju "argumnetaciu", podsuvas mi ukony a vyroky, ktore mi nepatria.

Tak sa naozaj nestretneme.

V dobrom

Novic Joe

game,

dobry den a dobre zdravie!

V mojom prvom prispevku na fore som vyjadril tri momenty.

Prvy: Kristus pri zakladani svojej cirkvi, presnejsie pri usili zachovat svoje dielo a rozsirit ho mezi "vsetky narody" pre buduce pokolenia, stavia predovsetkym na svojich ucenikoch, na ich pripravenosti "IST A UCIT" tieto narody a dat svedectvo o pravde, viere a zazrakoch, ktorymi bol naplneny jeho zivot ("Vstan a chod viera Tvoja Ta uzdravila") pricom sa opiera o LUDI, konkretne akoby slabsieho Petra. Ze si tuto skutocnost vsima Chesterton, je v tomto prvom momente menej dolezite.

Druhy: Aka je to viera a preco je taka silna? Tu uz Chestertonov priklad a motivacia su silnejsie, lebo celym svojim zivotom GKC dava svedectvo o tejto viere.

Treti: Ten OSOBNY moment, ktory si AJ TY zdoraznila, pricom pre mna a NB i pre GKC je akurat dolezite, vediet sa rozhodnut pre (svetlo), alebo proti viere (proti svetlu, za tmu). O tom, ze ide o dogmu, teda ze sa viera, AKO KONECNE I KAZDA VEDA, zaklada na axiome, ktorej eo ipso treba VERIT a ktora sa NEDA DOKAZAT, som nehovoril, predpokladal som, ze je to vseobecne zname.

Nic viac a nic menej.

Spomenula si i inych, ktori sa zaoberali tymito fenomenmi, suhlasim, dali by sa spomenut este ini. Ja som spomenul Chestertona, tiez som mohol spomenut i dalsich, ktore moje myslenie ovplyvnili (Theillard de Chardin, Joseph Ratzinger - este za cias koncilu, davno pred jeho volbou za pontifex maxima, atd. atd.) Som rad, ze si spomenula i Einsteina, ktory tak isto konvertoval, ako som pocul, a urcite mal k tomu svoje dovody).

Z Tvojho prispevku pre mna vyplyvalo, ze nieco proti Chestertonovi mas, alebo aby som bol presnejsi, ze Ti z mojho prispevku vyplyva, ze uznavam len a jedine Chestertona, ze ostatni mi mozu byt ukradnuti. Ked este pridam prispevky znacky RoSo, ktory isiel dalej a tvrdil, ze podla mna nie je viera osobna vec, ale quasi farizejske a dogmaticke uznavanie len a len Chestertona a zavrhnutie "jednoduchych" (=slabych?) ludi, ak som spravne pochopil. Toto vobec tak nemyslim, prave naopak, usiloval som sa vyzdvihnut slabsich a nie natolko vo viere pevnych ludi, na ktorych Kristus svoju cirkev staval.

Co sa tyka katolickej dogmatiky, ktoru napr. prednasal vtedy Joseph Kardinal Ratzinger, este predtym, nez sa stal predstavenym kongregacie viery a papezom, to je ina tema. Nepredpokladam, ze RoSo narazal na takuto dogmatiku, ktora urcite svoje opodstatnenie ma...

Svojim druhym prispevkom, ktorym si zaujala viac stanovisko ku Chestertonovi, sa to ciastocne nedorozumenie medzi nami vysvetlilo. Je vlastne vsetko jasne, chcel som Ti iba napisat, preco mna tak zaujal Chesterton. Vlastne som to naznacil uz v korespondencii s RoSo, "Orthodoxia" bola vlastne odpovedou na vyzvu. Ide tu menej o odstranovanie dogmy, viac o prakticke priklady o viere, ktorymi je presiaknuty cely Chestertonov zivot.

(pokracovanie)

Prva vec, ktora stoji za to, aby si ju clovek vsimol, bolo Chestertonovo dozrievanie, ktore si uz ciastocne osvetlila i Ty. Mna zujal tento filozof svojim optimizmom, ktory bol sice pre jeho citatelov zrejmy, ale ako GKC v svojej "Autobiografii" pise, prenho sameho tento optimizmus bol vysledkom velmi tazkeho boja. Toto bol jeden z prvych momentov, ktorym ma GKC oslovil a zaujal: "Dejiny mojho optimizmu su podivnym dobrodruzstvom. Ponoreny do najhlbsich priepasti sucasneho pesimizmu prezival som akusi vlnu vzbury. Chcel som vyhnat diabla a otriast zlym snom. Uvazoval som a vytahoval som svoje vlastne predstavy zo svojho vlastneho vnutra bez filozofickej alebo nabozenskej pomoci, a tym som vyrabal rudimentarnu mysticku vieru: predstavu, ze zivot, zuzeny dokonca na svoju primitivnu podobu, je dostatocne vynimocny, aby sme ho chvalili. Vsetko sa mi zdalo velkolepe v porovnani s nicotou. Ak svetlo dna bolo iba snom, bol to aspon jasny sen, a nie zly sen noci... Moj duchovny stav sa pomaly priblizoval k duchovnemu rozpolozeniu mojho stareho otca vo chvili, ked povedal, ze by dakoval Bohu za to, ze ho stvoril, i keby jeho dusa mala byt zatratena. Nadväzoval som na nabozenstvo pomocou takeho vlakna vdacnosti."

(pokracovanie)

Co sa tyka hodnoty viery, ponimanou Chestertonom, som game velmi vdacny, ze spomenula dielo "The Everlasting Man" (Nesmrtelny clovek). Tu by som uviedol a doplnil, ze tak ako umenie, je i NABOZENSTVO a teda i viera ZNAKOM CLOVEKA. Nech uz niekto objavuje bezprostredne podnety pre nabozensky zivot ludi v comkolvek, hoci aj v strachu pred burkou, jedno je iste: clovek, ktory si v burke klakol, bol cimsi uplne inym nez stado krav, ktore sa takisto bali, a predsa "stara krava nezavelila: Na predne koncatiny!" Nabozenstvo sa objavilo vo svete az spolu s clovekom. JE ZNAKOM CLOVEKA.

To dalsie, co som uviedol, stalo sa na smrtelnej posteli. V r. 1936 upadol do snenia. Ked sa prebral, zachytili slova: "Vychodisko je teraz jasne - medzi svetlom a tmou. A kazdy sa musi rozhodnut." Bol to koniec. Privolali knaza. Na stole vedla postele lezalo Chestertonovo pero. Knaz ho zobral a bozkal. Na zadusne bohosluzby vo Westminster Abbey dostali kardinal Hinsley a pani Frances Chesterton telegramy z Rima od papeza Pia XI., ktore pisal statny sekretar E. Pacelli, neskorsi papez Pius XII. V telegrame stalo: "Sväty Otec hlboko ziali nad smrtou Mr. Gilberta Keitha Chestertona, oddaneho syna svätej Cirkvi, nadaneho obrancu katolickej viery. Jeho Svätost vyjadruje otcovsku naklonnost ludu Anglicka, uistuje o modlitbach za draheho zosnuleho, udeluje apostolske pozehnanie."

V jednom zivotopise Chestertona sa poznamenava: "Znova jeden papez udelil Anglicanovi titul Defensor fidei - Obranca viery. Prvy muz, ktory dostal tento titul, bol Henrich VIII. Svetska tlac neuverejnila telegram v plnom zneni, pretoze vraj udeloval niekomu kralovsky titul. Titul Defensor fidei sa totiz udeloval kedysi iba kralom.

Posledny fakt, ktory by som rad uviedol bol clanok Karla Capka "Dobry Chesterton", uverejneny v Lidovych novinach 16. juna 1936, na str. 7). Vyberam:

Capek vyslovuje "uctu a obdiv "duchu hravemu a zaroven rytierskemu, samopasnemu a nezmerne mudremu, duchu basnika, humoristu, polemika, filozofa... a hlboko veriaceho bojovneho katolika. Napodiv treba tolko slov, aby sme mohli oznacit cloveka, ktory nebol vobec zlozity. Hojnost tychto atributov iba zodpoveda hojnosti a bohatstvu zivota, ktore prystili z jeho pera." Capek obdivuje, ze GKC vyslovoval myslienky takmer samozrejme, ale novym, presvedcivym sposobom, ze "veselo z celeho hrdla oslavoval veci,ktore patria do batozka obycajneho ludskeho zivota, ako je domov, viera, demokracia, poriadok, dovera." "Bol ako carodejnik... Najvaznejsie pravdy, najvznesenejsie vyzvy vyspieval zo svojho hraveho a laskaveho humoru." Podla Capka Chesterton "obhajoval jednoduchost ludskeho zivota s najskvelejsou genialitou basnika a apostola zaroven. Aj jeho dielo je - povedane v skratke - velka apologia nabozenstva a katolicizmu". Capek konci tymito slovami: " Nevieme, ako sa v nebi obmenuje humor, ale ak je tam pren hocake male cestne miesto, vtedy Gilbert Keith Chesterton, Anglican, zasluhuje nejaky stupen blahoslavenstva, ktoreho sviatok by naveky mohol slavit cely ludsky svet bez rozdielu viery."

Velka esej "Heretikovia" (=kaciri, hereza = kacirstvo) priniesla so sebou poriadne "grady", s viditelnou profesionalitou a znicujuco, pritom lahko a logicky sa GKC uspesne a dokladne na celej rovine vyrovnava s materialistami a nevercami, doslova si z nich robi dobry den... Orthodoxia nie je iba akesi pokracovanie tohto utoku; tu sa davka stupnuje a ponuka sa tvrdy material. Chesterton sa tu stava pozitivnym! Okresluje prednosti viery - je zname, ze pre jedneho autora neexistuje tazsia uloha ako vyjadrenie pozitiva. Chesterton obranuje tradiciu, zazrak, fantaziu, dogmu, ale takym sposobom, ktory musi byt kazdemu dogmatikovi "od srdca" protivny. Pritom sa dovolava a opiera vylucne o svoju kazdodennu skusenost, mudrost a demokraciu. Clovek moze brat jeho knihu ako autobiografiu dobrodruha, ktory bol dvanstrocny pohan, so sestnastimi rokmi agnostik a ktoreho jedine a vylucne jeho divoke myslenie viedlo po cely jeho zivot k viere...

O viere.

Kratko povedane, ma pojem viera - a nielen v nabozenskom slova zmysle - 3 vlastnosti:

1. nieco povazovat za spravne a pravdive

Velky sucasny nemecky filozof Carl Friedrich von Weizsäcker sa prave k tomuto vyjadruje:

"Viera nie je ziaden intelektualny akt, je to sposob zivota. Verit v nieco znamena, spravat sa v kazdej situacii tak, ako sa spravat treba, ked to, v co clovek veri, naozaj existuje. Povazovat nieco za pravdive je iba intelektualny vrchol veriaceho spravania sa, ako sa ono zobrazuje v konani cloveka. Dalo by sa to vyjadrit i prikladom: Futbalista musi sem-tam loptu prihrat svojmu spoluhracovi. Ma to iba vtedy vyznam, ked moze s tym pocitat, ze partner loptu spracuje a pripadne prihra nazad. Istota takehoto konania neexistuje, lebo ten druhy spoluhrac moze stratit loptu, pricom bude obohrany spoluhracom, moze sa ale aj stat, ze loptu jednoducho netrafi. Napriek tomu mu musi prihrat. Tato prihravka a ocakavanie lopty od partnera spät, to je viera... Inac by sa jednalo o nedorozumenie, ktore by pramenilo v reflexii, keby sa clovek pokusil formulovat akysi "opravneny obsah viery". Lebo keby sa podarilo dokazat opravnenost obsahu viery, bola by urcite skor rec o vedeni a poznani, nez o viere."

2. nieco povazovat za vzacne, za hodnotne

Zase citujem von Weizsäckera: "Pokusal som sa opisat viacere sposoby viery. Nepokusal som sa argumentovat o hodnote viery. To totiz moze iba ten, ktory veri a nie niekto iny z inej pozicie, ako je ta toho veriaceho, celkom mimo uvedomeleho rozhodnutia verit."

3. zverit sa nejakej osobnosti alebo zverit sa nejakemu uceniu

Ale: Budha ucil: "Ked Tvoj nazor odporuje mojmu uceniu, musis Ty nasledovat Tvoj nazor". Jezis Kristus hovoril : "Kto vykonava volu Boziu, pozna, ci moje ucenie pochadza od Boha" (Jan, 7,17).

(Nie som si isty, ale brat byvaleho nemeckeho prezidenta Richarda von Weizsäckera, myslim, ze pochadza z luteranskej rodiny, schvalne som pouzil i protestantske a budhisticke pramene, aby mi pripadne nebolo vytknute "farizejske" zotrvavanie na RK-uceni. Myslim, ze tieto myslienky o viere, tak isto ako necitovane pasaze zo Stareho zakona, ktori uznavaju tak krestania ako Zidia, maju univerzalny dosah. Je to ciastocne i odpovedou, preco som citoval Chestertona. Keby som mal iny nazor ako on, musel by som nasledovat konzekventne svoj nazor na vieru. Tak isto citanie koranu a talmudu ma upevnilo v nazore, ze mame vsetci spolocneho boha a spolocnu vieru. Je nam nielen dovolene vsestranne sa vzdelavat, ale mame aj urcitu povinnost...)

Chesterton once more

Este som stale dlzny ten zaciatok z knihy, robil som si poriadok v archive a dostal som sa k tomu az dnes rano.

Ak poviem, ze "Orthodoxy" od Gilbert K. Chesterton-a je najvyznamnejsie filozoficke dielo moderneho casu, bude to nepochybne deviatimi z desiatich prijate ako hrube prehananie. Najmä ked ide o slovenskych citatelov. Kto z nich vobec vie, ze taka kniha existuje - kolko ju citalo?

Ale k tomu slubenemu uryvku. Volne prekladam z anglickeho originalu, preto prosim predom o zhovievavost, ak to bude pre niekoho "latina" alebo "spanielska dedina".

Z "Orthodoxy" by Gilbert Keith Chesterton

"

"Orthodoxia"

Kapitola I.

Na obranu vsetkeho ostatneho.

Jedinym moznym ospravedlnenim pre tuto knihu je, ze je odpovedou na vyzvu. I sviatocny strelec vyzera dostojne, ked prijima vyzvu na suboj. Ked som pred nejakym casom vydal rad narychlo pisanych clankov s nazvom "Kaciri", niektori kritici, ktorych rozumovych schopnosti som si vrelo vazil (uvadzam zvlast G. S. Street-a), povedali, ze je to sice odo mna pekne chciet na kazdom, aby vysvetlil svoju kozmicku teoriu, ale ze sam som sa starostlivo vyhol tomu, aby som svoju kazen podoprel prikladom. "Zacnem sa starat o svoju filozofiu," povedal pan Street, "az ked nam pan Chesterton vysvetli svoju." Bolo to trochu nerozvazne urobit taky navrh cloveku, ktory je az privelmi ochotny dat sa do pisania knih pri sebamensom podnete. Koniec koncom vsak pan Street inspiroval a vytvoril tuto knihu, ale nemusi ju citat. Ak ju bude citat, zbada, ze som sa pokusil na jej stranach vysvetlit neurcitym a osobnym sposobom, skor radom myslenych obrazov nez deduktivnym postupom, filozofiu, ku ktorej som nakoniec dospel. nenazvem ju svojou filozofiou, pretoze ja sam som ju nevytvoril. Boh a ludstvo ju vytvorili, a ona vytvorila mna.

"

Atd.

Bez komentara.

Dnes som sa dočítal, ako Aristoteles pred 2 300 rokmi dokázal existenciu Boha. Vychádzal z času.

Čas je večný. Predstavuje však aj pohyb. Smerom dopredu budúcnosť, smerom dozadu minulosť. Všetko, čo je v pohybe, potrebuje príčinu. Za príčinu večného pohybu možno považovať ďalšiu príčinu, a pre túto zasa ďalšiu a tak ďalej. To však nemôže ísť až donekonečna, preto musí jestvovať Primum movens, prvý hýbateľ, ktorý je nehybný. A tým je Boh.

Dolezita je hlavne viera v seba sameho a potom to ide ale je pekne ked dakto veri a ma sa nakoho obratit aj napriklad k Bohovi ale z je velmi malo ludi co veri

RoSo

Hneď na začiatok, celá moja rodina je veriaca a aj ja som bol, áno bol. Trocha od konca. Tvoj „prvý hýbateľ“ bol teda nadčasový, čas prechádza bez povšimnutia okolo neho, veď bol aj jeho stvoriteľom. Ale pohľad na čas je len náš subjektívny a je už niekoľko teórii o jeho plynutí. Je v skutočnosti to čo sa stalo minulosťou a to čo sa stane budúcnosťou ? Ak tomu tak je, je tu ďalšia otázka. Prečo nadčasový boh dal svoje prikázania tak že sa musia stále meniť meniacou sa dobou teda časom ? Alebo tieto zmeny len urobili ľudia pre svoj prospech a tak dali možnosť myšlienke, čo ak celu vieru vymyslel nejaký človek len v svoj prospech ?
A ideme ďalej. Viera je spôsob života, človek si ju poväčšine v našich končinách vyberá dobrovoľne, tak prečo ak si ju vybral aj podľa nej nežije ? Alebo je nedobrovoľná a nanútená a to nieje tiež bohvie čo. A tu sa dostávam na začiatok. Bol som veriaci a s kostola ma vyhnali pokrytecký veriaci a lživý farári. Už pomaly dvadsať rokov po nežnej revolúcii stále melú dookola, aj na veľkú noc, ako boli neskutočne utláčaní, zatváraní, mučení a vraždení. No ja na druhej strane viem ako sa vozili na tuzexových autách, chodili po svete a platil ich práve ten štát čo na neho stále kydajú a zabudli na svoje hlásane , odpusť a miluj aj svojho nepriateľa. To skôr pri svojich plamenných rečiach až pľujú a o nejakej láske k blížnemu nemožno nielen hovoriť ale ani myslieť. A reči o pár zblúdilých ovečkách sú tiež riadne klamstvo, stačí otvoriť oči. Radšej budem žiť svojim, podľa mňa správnym, životom. Dodržiavať svetské zákony a ctiť si každého slušného človeka.
 

to sani - rozumiem o com hovoris, taky postoj k nabozenskej otazke ma mnoho ludi...

zakony (dekalog) su nemenne, ludia sa snazia vsetko prisposobovat a vykladat, ako im to pasuje...

Viera zalozena na ludoch nie je prava - ludia zlyhavaju, ci uz su to knazi, biskupi, politici...a farizeji zili vzdy, poznas ich podla ich skutkov.

Ja osobne si viem svoju vieru obhajit, a mam dostatocny nadhlad k tomu, aby ma negativne skutky alebo vyjadrenia "kvazi" krestanov neodradili.

Viera je pre mňa pomocný nástroj na správny život.

Poznáte príbeh o rozsievačovi a štyroch druhoch pôdy.

Čo je pôda? Moje srdce. A kto rozhoduje, ktorou pôdou bude moje srdce? JA!

Citát: A zase tamtí, ktorí sťa na dobrej zemi sú posiati, sú takí, ktorí počúvajú slovo a prijímajú ho a donášajú užitok: niektorí 30, niektorí 60 a niektorí 100.

Ale Božie slovo nestačí LEN prijímať ušami! Treba mu aj POROZUMIEŤ!

Citát: A tí na skale sú takí, ktorí, keď počujú, prijímajú slovo s radosťou, ale tí nemajú koreňa, ktorí veria do času a včas pokušenia odpadávajú.

Ako vidíme nestačí len s radosťou prijímať Božie slovo. Ten, kto nemá koreň, verí len dočasne a v čase pokušenia odpadáva.

Citát: A čo do toho v dobrej zemi, to sú tí, ktorí, keď počuli, v šľachetnom a dobrom srdci podržujú slovo a donášajú užitok v trpezlivosti.

Tu sa hovorí, že ak má Slovo donášať úžitok, musíme to Slovo podržať v našom srdci.

Ale ako podržíme Božie slovo v našom srdci?

Jediná možnosť ako podržíme Božie slovo v našom srdci je, že Mu uveríme.

Citát: A nemáte Jeho slovo zostávajúceho v sebe, lebo tomu, ktorého On poslal, vy neveríte.

Kto neverí Božiemu slovu, v tom Božie slovo nezostáva. Ale s vierou to je ako s láskou.

Podobne ako láska, aj viera musí byť dokázaná skutkami. Viera bez skutkov je mŕtva. Božia viera má skutky. A skutky sú prejavom poslušnosti Božiemu slovu.

Naša poslušnosť spôsobuje, že Božie slovo zostáva v nás!

Čiže ak v nás nezostáva Božie slovo, znamená to, že sme neposlušní? Presne tak.

A keď sme neposlušní niet v nás lásky k Bohu. Láska, viera, poslušnosť a skutky spolu navzájom úzko súvisia.

Citát: Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery.

Ako vidíme, Ježiš je Pôvodcom i Dokonávateľom viery.

Evanjelium Jána 1:1 hovorí, že Ježiš je SLOVO.

To znamená, že viera má pôvod i dokonanie v Jeho slove.

Božie slovo hovorí, že viera pochádza a rastie z počutia Božieho slova.

Niekde som čítal, že viera je vecou rozhodnutia. Človek sa rozhodne, že bude veriť. Môže to tak fungovať? Nemôže! Viera nie je vecou rozhodnutia. Ja sa nemôžem rozhodnúť, že budem veriť. Ale môžem sa rozhodnúť, že budem poslušný Božiemu slovu.

Viera je ovocím poslušnosti. A poslušnosť je vecou rozhodnutia. Ja sa denne rozhodujem, že budem poslušný Božiemu slovu. A Boh poslušných Jeho slovu obdarúva svojou vierou. To znamená viera je DAR.

Miera našej viery je priamo úmerná miere Božieho slova v nás.

Božie slovo v nás zostáva len vtedy, ak ho dodržiavame čiže žijeme.

Láska, viera i poslušnosť sa dokázuje skutkami.

Atribúty viery sú:

1. Viera má hlas.

Viera nie je nemá. Vieru počuť...

2. Viera má oči.

Viera vidí budúce veci...

3. Viera má skutky.

Sú skutky zákona a sú skutky viery.

Citát: Pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnené pred Ním niktoré telo

Citát: A tak usudzujeme, že sa človek ospravedlňuje vierou bez skutkov zákona.

Čiže nie sme ospravedlnení zo skutkov zákona ale z viery. Samozrejme, že Božia viera produkuje skutky, ale to už nie sú skutky zákona, ale skutky viery.

Citát: Majte vieru Božiu!

To znamená, majte vieru, ktorá má skutky.

Vieme, že viera bez skutkov je mŕtva. Božia viera má skutky.

Takže zhrňme si to:

Kto nedodržuje Božie slovo, v tom Božie slovo nezostáva. Čo máme urobiť, aby Božie slovo zostávalo v nás?

Urobme rozhodnutie, že poslúchneme každé Božie slovo. A naša poslušnosť musí byť dokázaná skutkom.

Viera sa odráža v poslušnosti a poslušnosť je vecou rozhodnutia.

Viera je Boží dar pre poslušných Božiemu slovu.

Naša viera buď rastie alebo ubúda. Čím viac Božieho slova bude v nás, tým väčšia bude naša viera. A ovocím našej viery budú skutky viery.

Citát: Spravodlivý bude žiť z viery.

Každý z nás žije z vlastnej viery v Božie slovo. Ja nemôžem žiť z tvojej viery a ty nemôžeš žiť z mojej viery.

Pán koná na základe našej viery v Jeho slovo. Preto je to veľmi individuálne.

Ja konám na základe svojej viery. Žijem z vlastnej viery a konám podľa svojej viery.

Citát: Všetko, čo nie je z viery je hriech.

Všetko, čo nie je vykonané z viery v Božie slovo je hriech. Neveriť Božiemu slovu je hriech!!!

Viera a nabozenstvo je pre mna len nastroj ako "zjednotit" velku skupinu ludi a pomocou nej jej vladnut, tak ako delenie ludi na narodnosti

V princípe rozoznávam dva hlavné druhy viery:

1. slepá viera

2. životom nesená viera

Hlavné pre mňa je, že vieru nijako neobmedzujem na náboženstvo. Veriť totiž možno v čokoľvek a hlavne čomukoľvek / komukoľvek. Viera a dôvera je pre mňa to isté, sú to synonymá.

Keď čítam v novinách o Hubblovom teleskope, jediné, čo mi zostáva, je veriť. Nemám takmer absolútne žiadnu možnosť si čokoľvek z toho overiť vlastnými zmyslami.

Ale to, čo moju vieru / dôveru drží a nesie, je vzájomná zmysluplnosť informácií a mojich vlastných životných skúseností - tomu hovorím "životom nesená" viera.

Dôverujem v beh času a v moje vnímanie zákonov behu času. Dôverujem vo fyzikálne zákony (a určite by ma zarazilo, ak by fyzické telesá vyzerali, že sa podľa nich nesprávajú).

Ale niečo podobné je možné zažiť aj voči istým zmyslovo a prírodovedecky nedokázateľným, prístrojmi nezmerateľným skutočnostiam. Je možné veriť v Boha bez toho, aby sa jednalo o slepú vieru.

Tí, ktorí popierajú túto možnosť, proste len nezažili, že je to možné. Zo svojej pozície budú celkom prirodzene hľadať všetky možné prírodovedecká vysvetlenia svojho stanoviska a ja to chápem. Ale to je asi tak všetko.

http://invivomagazin.sk/moj-odchod-od-krestanstva-od-indoktrinacie-ku-kritickemu-mysleniu_409.html​

zaujímavý pohľad na vieru.

http://invivomagazin.sk/moj-odchod-od-krestanstva-od-indoktrinacie-ku-kritickemu-mysleniu_409.html​

 

zaujímavý pohľad na vieru.

Ten tvoj odkaz mi nefunguje, ale predpokladám že som ho našiel. Po celkom podrobnom životopise, autor dospel k záveru, citujem:

„Vraví sa, že život je zmena. Niekedy tá zmena vyplynie z toho, že naše ilúzie o svete narazia na reálny svet. Je len na nás, ako na tento konflikt zareagujeme. Ja sám som potreboval opakovane naraziť na reálny svet, aby som začal pochybovať o pravdivosti svojich presvedčení. Myslím si však, že náš zložitý a komplexný svet bude stále viac potrebovať to, aby sme ostali verní realite napriek našim tendenciám tvoriť si ilúzie o všetkom možnom a aby sme rozvíjali a naplno využívali našu schopnosť (kriticky) myslieť. “

Veď k čomu inému mohol svojou racionálnou úvahou dôjsť? Iracionalita nie je synonymom hlúposti, ale opakom racionality. Veriaci dokáže pochopiť racionálneho ateistu, ale racionálny ateista nedokáže pochopiť iracionálne dôvody veriaceho. Problém totiž nie je v rozume, ale vo viere. Ak by bol  problém veriacich v ich nedostatočnej schopnosti racionálne myslieť, viera by bola výsadou hlupákov v duchu múdri dokáže pochopiť hlupáka, ale hlupák nedokáže pochopiť múdreho. Podľa autora veriaci pri konfrontácii svojich ilúzií v reálnom svete, narážajú na konflikt.

„Ja sám som potreboval opakovane naraziť na reálny svet, aby som začal pochybovať o pravdivosti svojich presvedčení.“

V reálnom svete sme všetci a naraziť na reálny svet sa nedá. Iste, myslel to ako konfrontáciu so svetom, ale prečo by mal byť ako veriaci ušetrený takejto konfrontácii, skôr naopak.

„Myslím si však, že náš zložitý a komplexný svet bude stále viac potrebovať to, aby sme ostali verní realite napriek našim tendenciám tvoriť si ilúzie o všetkom možnom a aby sme rozvíjali a naplno využívali našu schopnosť (kriticky) myslieť. “

Ak si prestaneme robiť ilúzie o nás samých, tak verní iba realite sa tu môžeme umlátiť a požrať navzájom a nezabránilo by nám v tom ani náboženstvo. Viera je odpoveďou na iracionálne podnety a rozum na racionálne. Rovnako, neexistencia racionálnych dôkazov nemusí znamenať, že tieto neexistujú, ale že ich nie sme schopní rozumom pochopiť. Na rozdiel od racionálnych, iracionálne dôkazy nepotrebujú naše vysoké IQ, ale ochotu počúvať nie len ušami.