Etymológie

tur < prslv. *tūrЪ< ide. *tāh2w-ro-s

suvisi s tuk, tučný, tisíc.

/ gr. stauros, -ou; lat. taurus, -ī; nem. r Stier, -es, -e

vták < prslv. *pЬty, genitiv -Ъwe < ide. *p∂t-

podla niektorych slavistov sem patri aj pero z plneho stupna korena s derivacnou priponou -ro- : *pet-ro-. no voci tomu mozno vziest namietku, ze spoluhlaskova skupina muta cum liquidā [tr] by sa v slovanskych zachovala v tzv. intervokalickej pozicii (medzi samohlaskami). na druhej strane vsak vyznamova suvislost, navyse dolozena v inych indogermanskych jazykoch, je tu myslienka, ktoru nemozno len tak opustit.

/ gr. -ptero- "vtáčí" napr. v archeopterix; lat. petō, -ere, -īvī, -ītum "dobiedzať"; perpetuō "ustavične"; accipiter, -tris "jastrab"; nem. e Feder, -, -n "pero"; angl. feather

tesať < prslv. *tesātī < ide. *tek^jþ-

/ gr. tektōn, -onos "tesár"; lat. textum, -ī; ind. takša-

desať < prslv. *desęti < ide. *dek^jmt

prefix *de- je podistym ten isty ako v cislovkach jeden a dva (vid niekde vyssie). koren slova je *k^jmt. desať teda znamena jedna desiatka.

/ lat. decem; gr. deka; nem. zehn; angl. ten; sanskrt dasa; lit. dešimt

zvesť < prslv. *Ьz-wěstЬ < *∂g^j- + *woid-ti-s

suvisi s vedieť.

/ gr. oída "viem"; nem. r Weise, -n, -n "mudrc"; angl. wise

blaho < prslv. *blāgo < ide. *b^hlāg-

zdĺžený stupeň od koreňa *b^hleg / *b^hlog- / b^hlg- s významom "blčať".

gr. p^hlēgma, -atos; lat. flamma, -ae "plameň"; angl. black; flame (z lat.)

význam gr. slova flegmatik je opačný k významu slov tvorených od jeho koreňa. v angličtine je v súčasnosti black (rezultatívne adjektívum *b^hlog-wo-s) vo význame čierny (avšak to bleach). v slovenčine sa stratil pôvodný význam a prenesený význam zaujal jeho miesto.

zlý < prslv. *zъlъ < ide. *ģ^hl-wo-

/ lat. fallō, -ere, fefellī, falsum "luhať"; fallāx, -ācis "lživý" sú rovnako z nulového ablautu *ģ^hl- so slabičnou liquidou v koreni.

gr. t^helgō "zavádzam" má v koreni plný e-stupeň *ģ^hel-

nem. e Galle, -, -en je z plného o-stupňa *ģ^hol-

Sem tiež zlato z ģ^hol-to- a nem. s Gold, -es, - "zlato" z *ģ^hl-to- a tiež s Geld "peniaze" < *ģ^hel-to-. A v ešte o kúsok odlahlejšom príbuzenstve je zelený, žltý a žlč. ešte aj dnes možno medzi všetkými týmito slovami nachádzať sémantické súvislosti, takže zrejme neprekvapuje, že sú všetky prehistoricky príbuzné.

šťastie < prslv. *sъčęstЬjo < ide. *-k^wnd-ti-

vlastný význam bol "dobrá časť, dobý podiel". pôvodom súvisí s časť a kus.

chlap < prslv. *cholpъ < ide. *(s)kol-po-

povodne vo vyzname "kto ma povinnost; komu nalezi nieco vykonat". tazko rozhodnut, ci element -p- je kodou, teda rozsirenim sameho korena, alebo kmenovou priponou. iniciala s- je tzv. s-móbile, v niektorych responziach daneho korena chyba:

/ lat. culpa, -ae "vina" < *kl-pe-, nem. sollen "byť povinný"; angl. shall < *skol-

písmo < prslv. *pismo < ide. *peik^j-

plný e-stupeň koreňa je u slov písať, nápis a podobne, nulový stupeň je v pestrý < prslv. *pЬsrъ < *pik^j-ro-.

/ lat. pingō, -ere, pīxī, pictum "maľovať"; pigmentum, -ī "farbivo"; angl. picture

Etymológia slovanských božstiev I.

Rod < prslv. *Rodъ “otec bohov”

- súvisí s rod, rodina, rodiť

- ide. koren *h3red^h-, ktory je v lat. orior, orīrī, orsus “vznikať”; gr. ort^ho- “pravý“

Svätovít < prslv. *Svętovītъ “boh vojny”

- znamená svätý víťaz

- ide. *k^jwn-to-s „svätý“; angl. housel “sviatosť”; lat. vincō, vincere, vīcī, victum „poraziť, zvíťaziť“

Svaroh < prslv. *Svārgъ “denný boh”

- v slovenčine niet príbuzných slov, ale doklady z germánskych jazykov a hindštiny ukazujú, že etymon je ide. *swerg- „obloha“.

Perún < prslv. *Perūnъ “boh hromu”

- záhadné

Trihlav < prslv. *Trīgolvъ “trojica Svätovít, Svaroh a Perún”

- znamená trojhlavý

- lat. tres calvae

Dajboh < prslv. *Dājьbogъ “darca bohatstva“

- zložené pomenovanie – ten, ktorý rozdeľuje majetok”

- ide. slovesné korene *dōh3- „dávať“, *b^hag- “rozdeľovať majetok, podiel“

prečo je Perún záhadné ?

Pretoze historicka jazykoveda nema jasno v etymologickom povode toho pomenovania. Ale doplnam zdroj, ktory si mi poslala :)

Etymológia slovanských božstiev II.

Vlas < prslv. *Volsъ “božstvo rohatého dobytku”

- súvisí s vlasy, vlna

- ide. *h2welH-; lat. lāna, -ae „vlna“; nem. e Wolle, -, - „vlna“

Zmej < prslv. *Zmьjь “drak”

- súvisí so zmok, zmija

- *g^h^j-m-ijo-s internou deriváciou odvodené od základu *d^heg^h^j-m- „zem“

Živa < prslv. *Živā “bohyňa plodnosti“

- odvodzuje sa od živý

- ide. *g^wīH-wā-h2 “živá“

Vesna < prslv. *Vesnā “bohyňa mladosti a jari”

- základom slova je ide. heteroklitický (rôznosklonný) -r/n- koreň *wes-r/n- „jar“.

- lat. vēr, -ris “jar”

Morena < prslv. *Morenā “bohyňa zimy a smrti”

- súvisí s mrieť, smrť

- lat. mors, mortis “smrť”

Zora < prslv. * Zorjā “nebeská nevesta”

- od slova zrieť < *zerti, obzor < *obъzorъ

- výlučne slovanské

Pôvod názvoslovia slovenských riek I.

Z čoho sa vyvodzujú mená našich najväčších riek a aký je význam týchto slov :

Bodva – vzhľadom k rozsiahlemu jaskynnému komplexu, ktorý v minulosti vytvorila na erodovanom podloží, možno zdôvodniť pomerne ojedinelú motiváciu pomenovania rieky – Bodva znamená „rieka v jame“. Ide. *b^hed^hh2– “bodať, kopať (lat. fodiō, fodere, fodī, fossum; nem. beißen, biss, -bissen; angl. bite, bit, bitten).

Dunaj – neslovanské. Názvy veľtokov bývajú veľmi staré. Keď slovania postúpili na juhozápad, prevzali keltské pomenovanie rieky Danuvios (do lat. Danubius, -iī). Etymon je ide. *denh2- „prúdiť“ zachované v lat. fōns, -ontis „prameň“; gr. thanatos, -ou “úmrtie“, a.i.

Hornád – Etymologicky nejasné. Ako dokázal Štolc v roku 1951, pôvodné znenie na slovenskom území bolo Chornad. Úradný názov Hornád je maďarský alebo pomaďarčený, v prípade že pôvod je slovanský.

Hron – Prvý písomný doklad na rieku Hron máme z pera rímskeho cisára Marca Aurelia a vzťahuje sa na obdobie osídlenia dolného Pohronia Kvádmi a Markomanmi, t.j. druhé storočie n.l. V spise Hovory k sebe samému z rokov 172 alebo 173 zapísal na záver poznámku, že ide o „terra suprā Granouā“, teda krajinu nad Hronom. To zodpovedá praslovanskému *Gornъ- s istým tvarom ide. koreňa *g^wer– „napojiť“, ktorý je aj v žriedlo < psl. *žerdlo.

Ipeľ – psl. *Upъlь. Z baltoslovanského *upos vo význame „riečny tok“.

Laborec – Podobne ako veľtok Labe je Laborec tiež od ide. *h2alb^h-o-s „biely“. Labuť < psl. *olbędъ; lat. albus, -ī „biely“.

Latorica – po etymológii pátral prof. Ondruš, ale zatiaľ sa pokladá za neobjasnené.

Morava – súvisí s more < psl. *morь-jo-. Lat. mare, -is „more“; nem. s Meer, -es, -e; angl. moor „močiar“.

Nitra – psl. *Nītrā je z ide. koreňa *nei-, ktorý máme v slove niť < psl. *nītь. (lat. neō, nēre, nēvī, netum „zošívať“, nexus, -ūs „šitie“; nem. nähen „šiť“; angl. needle „ihla“).Pomenovanie rieky teda bolo motivované metaforou.

Ondava – záhadné. Nevysvetlená ostáva najmä nosovka pred /d/. Domnienka P. J. Šafárika, že súvisí s lat. unda, -ae „vlna“, nie je správna. Je charakteristická pre obdobie, keď sa ešte nedalo hovoriť o etymológii ako o vede a o pôvode slov sa naivne hádalo.

Pôvod názvoslovia slovenských riek II.

Z čoho sa vyvodzujú mená našich najväčších riek a aký je význam týchto slov:

Orava – mnohé rané etymológie, ktoré uvádzaju polyhystori a učenci ako napr. Matej Bel, Bernolák, Hollý a štúrovci, sú očividné a ľahko zrozumiteľné, no nie sú správne. Orava nie je od orať.

Ale aj v modernej etymológii existuje niekoľko výkladov. Najpravdepodobnejšie sa zdajú tie, ktoré rozlišujú príponu –ava od základu or–. Ten môže byť z ide. koreňa *h3or- „vystúpiť, dať sa do pohybu“ zachovaného v lat. orior, orīrī, ortus napr. pre vychádzanie slnka a tiež v slovanskom a germánskom názve pre vtáka orla : orol < psl. *orlъ; nem. Aar < pragerm. *arnuz.

Okrem toho Franz von Miklošič upozornil na prítomnosť koreňa v praslovanskom orātī „byť hlučný“.

Orava teda znamená buď rieka, ktorá šumí alebo rezká, bystrá rieka.

Poprad – psl. *Poprędъ od ide. koreňa *prend^h-, ktorý je v priasť< *pręsti, priadza < *prędja. Predpona po- ma iteratívnu funckiu. Teda Poprad znamená “vinúci sa, krútiaci sa tok”.

Rudava – od psl. rūdъ „červený“ < ide. *h1reud^h- (lat. ruber, -brī „červený“; rūfus, -ī; „farba líščej srsti“; gr. erythros, -ou „červený“; nem. rot; angl. red).

Slaná – Slaná ako slaná < *solnā. Ide. *sal- „soľ“ (lat. sal, -is; nem. s Salz; angl. salt).

Tisa – Meria 966km a slovenského územia dotýka len jej nepatrný zlomok, ale prítomnosť Slovanov v jej povodí sa datuje už pred druhým storočím n.l. Charakteristické /s/ napovedá o hláskovej stavbe lexémy. Ale výklad nie je jednotný. Podľa Ondruša meno rieky je predslovanské *Tīb-sa- od základu *teib- “blato”, ktoré je v lat. Tiber, -ris.

Na druhej strane môže však patriť do príbuznosti s lat. taxus, -ī „tis“; psl. *tīsъ.

Topľa – psl. *Topolьja od stromu topoľ < *topolь. (lat. pōpulus, -ī “topoľ).

Torysa – Šmilauer v štúdii Vodopis starého slovenska vyslovil domnienku, že môže ísť o keltský výraz torr uis s významom „horská voda“ neskôr prevzatý Slovanmi, ale definitívne objasnené to nebolo.

Turiec – O rieke sa zmieňujú už Ptolemaios a Plinius Maior v prvom storočí n.l. Turiec je od psl. *tūrъ < ide. *teuh2-ro-s (gr. tauros, -ou „býk“; lat. taurus, -ī; nem. r Stier, -es, -e „býk“). Príbuzné s tučný a tisíc.

Podarená je intuitívna (nevedecká) ľudová etymológia, podľa ktorej to je zo slovného spojenia „tu riečka“ :lol:

Uh – psl. *ơgъ „roh, záhyb“ < ide. *h2ang- (lat. angulus, -ī; angl. ankle „členok“)

Váh – psl. *Vāgъ. Výklad nie je jednotný. Charakteriskická je hláska /a/, doložená latinským prepisom Vvaga a Vvac. V historickej jazykovede je najrozšírenejšie stanovisko E. Schwarza - ktoré obhajovali Šmilauer, J. Stanislav a neskôr Rudolf Krajčovič -, že meno najdlhšej slovenskej rieky je germanizmus z čias kvádskeho osídlenia a súvisí s e Woge, -, -en „vlna“, a teda že Váh znamená „bewegtes wasser“.

Na druhej strane ak je pomenovanie prastaré, základom môže byť ide. koreň *weg^w- „vlhnúť“ (gr. hygros, -ou „vlhký“; angl. wake „vodná brázda“).

Žitava – etymológia základu tohto názvu sa všeobecne vysvetľuje z praslovanského slova *žito „obilie“ < ide. *g^wīH-to- a názov asi označoval rieku pretekajúcu obilným krajom.

:)

Původ zeměpisných jmen / 1976, Lutterer, Kropáček, Huňáček / uvádza k rieke Tisa:

Název této řeky vznikl zkrácením jejího antického jména Pathissus, které zřejme bylo dáckeho původu. Tento název bývá uváděn do souvislosti se sanskr. pathas "voda" a srovnáván s podobnými hydronymy jako lat. Padus "Pád" a pod.