Etymológie

labuť < prslv. *olbơtь < ide. *alb^hontis

/lat. albus "biely", nem. e Elbe "biela rieka"

modrý < prslv. *modrъ-jь < ide. *amd^hro-

/chet. andros "modrý"

ale mozno tiez davat do suvislosti s ide. korenom *mad- s vyznamom "vlhky" /lat. madescō "vlhnem"/ a s formantom -r ako v dobrý, mokrý, etc. vyklad vychadza z empirickej skusenosti s nasytenim farieb namocenych textilnych tkaniv.

chlieb < prslv. *xlěbъ

v praslovanskom obdobi prevzate z pragermanstiny. tam *xlaiβaz

/ angl. loaf, pl. -ves

song < pragerm. *sanγwaz < ide. *songwhos

/nem. r Gesang, -es, ä-e; a grecke 'óμφη, -ηs "bozsky hlas" (pre grectinu treba predpokladat ide. zensky rod *songwhāh2)

sladký < prslv. *soldъkъjь

je tvorene korenom *soldъ-, adjektivnou priponou *-kъ a zamennou priklonkou adjektivnej deklinacie v nominative muzskeho singularu *-jь.

slasť < prslv. *soldtь (predpoklada skorsie *soldtis)

hlasky "ol" su v tychto slovach nepovodne. dostali sa do korena uz v prslv. obdobi pod vplyvom opozita *solnъ "slaný".

povodny ide. koren pre vyznam sladky bol *swādus, ako to ukazuje komparativna linguistika zo slov v inych jazykoch. (k zamene rezonantov l a w, kde ich moricka hodnota prechadza na prilahly vokal, napokon v slovanskych dochadzalo aj inde a dochadza k tomu i dnes.)

/ angl. sweet; nem. suess; lat. suāvis (v latincine povodne -u- kmene adjektiv prechadzali do -i- kmenov III. deklinacie)

jastrab < prslv. *jěsъtrebъ < ide. *h2āk^jupetros "ten, čo rýchlo lieta",

kde *h2āk^j(u)- / z toho su lat. ācer, -cris "prudký"; slv. ostrý, -ého "ostrý"

a *pet- / gr. πτηρωn, -ανος "vták"; cz. pták, -a "vták"

starý < prslv. *starъjь < ide. *stāw∂ros "pevne stojaci"

(v praslovancine "a" vzdy dlhe)

/gr. σταύρος. -ου "stavros"

povodne pomenovanie vztahujuce sa k relativne dostatocne starym clenom spolocenstva (pre niektore ukony a ritualy). sema pokrocileho veku u nasich praslovanskych predkov spocivala v inom slove indoeuropskeho povodu: *wetъchъ, z coho mame dnes vetchý < prslv. *wetъchъ(jь) < protoslv. *wetukšas < ide. *wetoskos (praveky -s- kmen /lat. vetus, -eris "starý", tam tiež veterán, veterinár, vetešnictví).

s postupnym upadkom akehosi statutu staroby doslo k vyvoju, pri ktorom obe slova vyznamovo takmer splynuli.

diel < prslv. *dělъ < protoslv. *doiluš < ide. *dailos

geneticky pribuzne je gr. δαίομαι "delím" a hind. dáyatē "delí" (obidve v mediopasive).

nem. r Teil, -es, -e a angl. deal z pragerm. *dailiz, -aiz, co je prastare prejatie z protoslovanciny. na usvite prslv. obdobia (cca 1500 p.n.l.) prizvucna dvojhlaska [oi] prechadzala v dlhe otvorene [é] "ě". k prejatiu muselo dojst velmi skoro.

krása < prslv. *krasa "rozpálená do červena"

v hrnciarstve. povodne obidve spoluhlasky znele.

krásny < prslv. *krasnъjь "červený"

neskor priblizenie k vyznamu "pekný". napokon v slovencine skratena koncovka v dosledku zakona o rytmickom krateni.

kôň

skrateny, ludovy vyraz namiesto vznesenejsieho komoň, ktore spolu s kobyla, litovskym kumelé a romanskym caballus pochadzaju z nejakeho stareho, avsak ne-indoeuropskeho korena *kVb- alebo *kVm-. zamena b/m je mozna - obidve su labialy. povodny vyraz indo-europanov pre kona *ek^wos /lat. equus, gr. 'υππoς, hind. ašvà, pragerm. *ex^waz/ sa v slovanskych nezachoval.

ja < prslv. *(j)azъ < protoslv. *ezom ~ ide. *h1eg^jo

v slovanskych jazykoch treba vychadzat z ide sekundarnej verbalnej koncovky -m, pripajanej k zamenu pod vplyvom slovesneho casovania. podobne v indo-iranskych - ahām.

v grectine έγω - koncova samohlaska predlzena -o > ω - tiez podla slovesa.

v germanskych - eka zrejme zachovana povodna stavba zamena.

/ hind. ahām, gr. έγω, lat. ego, nem. ich, angl. I, fr. je

sever < prslv. *sěwerъ < protoslv. *sēweruš "nachádzajúci sa vľavo"

koren *seu- "šujь" s vrddhovym predlzenym zakladom dvojhlasky (*ew > *ēw) pred priponou urcenia miesta *-ero-. pri vymedzovani praslovanskej vetvy potom pravidelne presiel -o- kmen v prslv. -u- kmen.

vyklad je taky, ze pre davneho cloveka, pri obetovani obrateneho vzdy na vychod, bol sever po jeho lavej strane.

rovnako v inych ide. jazykoch su nazvy severnej a juznej svetovej strany menejcenne, pomenovane opisnym odvodenim. praveki indo-europania nepomenovavali sever a juh podla podnebia, pretoze relativna zmena zemepisnej sirky vazena zmenou vzdialenosti dvoch bodov na rovnakom poludniku bol matematicky vztah limitneho poctu, prejavujuci sa az v aritmetickom priemere a pri vzdialenostich dosahujucich stovky kilometrov, ktory si v tom case neuvedomovali.

štvať < prslv. *ščьwati < protoslov. *sčiwatei < ide. *skewh1-

prezentny kmen v praslovancine *ščujơ "štvem" < protoslv. *sčju- < ide. *skewh1-.

/ sem tiez ceske poštěváček "štváč, klitoris" (v ceskom pravopise ě, ale z prslv. by malo byt e) a nemecke scheuen "hnať poľnú zver" a scheu "štvanec".

chrobák < prslv. *chrobakъ < protoslv. *kšrob- < ide. *skrob^h-

/ pribuzne je škriabať, lat. scribere

k.urva < prenikava kontrakcia z kur[opt]va "poľný kur", a to zo skorsieho *kuropъtъva, druhotvaru to od nepriamych padov povodneho praslovanskeho -ū- kmena *kuropъty, genitiv *kuropъtъwe.

/ ceske koroptev je z *kuropъtъwь, rovnako podla nepriamych padov, prve "o" je frontalny umlaut k nasledujucej slabike; sem tiez nemecke Hure, angl. whore a lat. currō / currere / cucurrī / cursum.

vydra < prslv. *ydra < ide. *ūdrah2 "vodný živočích"

praveka lexema *ūd- je predlzene *ud- zo sylabifikacie nulovej striedy *wd-. plne stupne su v slove voda << ide. *wodr, genitiv *wednos.

/gr. ‘ύδρη, -ης "hydra"

ruka < prslv. *rơka < baltoslv. *rănkā < ide. *wrankāh2

v baltoslv. obodbi posobi de Saussureov-Fortunatovov zakon, v dosledku ktoreho sa povodny prizvuk na prvej slabike s intonaciou klesavou presuva progresivne (cize doprava) na druhu slabiku s intonaciou razenou.

tato zmena sa neskor prejavuje v niektorych slovanskych jazykoch v kontraste prizvukovych pomerov a dlzok pri sklonovani. ale v slovencine nie.

mäkký < prslv. *mękъkъjь < ide. *menk-

dve "k" su tu namieste, z nich prve je sucastou korena, druhe je suffix -ъk- ako v široký, vysoký a pod.

odmäk < prslv. *otъmękъ

mäknúť < prslv. *mękъnơti

celý < prslv. *cělъjь < protoslv. *koiluš < ide. *koilos

/ angl. whole, nem. heil

laň < prslv. *ālni < protoslv. *ōlnī < ide. *h3olh1nīh2

praveky slovny koren je *h3olh1, pripona -nīh2. pritomnost h1 nie je ista (nemozno ju tu s istotou rekonstruovat, ale vychadza sa z pribuzneho slova jeleň). potom by sa v ide. slove, z ktoreho mame dnes laň, nachadzali vsetky tri praveke hrdelnice h1, h2, h3 sucasne.

poľujem < prslv. *poljujơ < ide. *palew-

/ gr. πάλευω

ovca < prslv. *owьca < ide. *h3owis

ide. prazaklad je *h3ow sklonovany od najstarsich cias ako -i- kmen *h3ow-i- (tak vo vsetkych vetvach ide. rodiny. kde sa slovny koren zachoval, tam je sklonovany ako -i- kmen).

protoslovanske *owi po odpadnuti koncoveho -s a pravidelnej praslovanskej hlaskovej zmene > *owь prevzalo koncovku *-kā (po tretej palatalizacii velar > -ca)

/ lat. ovis, -is; angl. ewe,

vysoký < prslv. *ysъkъ < ide. *ūpso-

/ gr. ‘υψώς "výška"

rys < prslv. *rysъ < protoslv. *rūk^juš < ide. *luk^js

povodne sa ku korenu *luk^j pripajali padove koncovky bez tematickej pripony, takze sa jedna o slovo prastare. v slovanskej vetve doslo k predlzeniu korenoveho vokalu *u > *ū a slovo preslo k sklonovaciemu typu -o- kmenov. preto *luk^js > *rūk^juš (to je nevykle, pretoze praindoeuropske povodne atematicke kmene do slovanskych zvycajne prechadzali ako -i- kmene).

/ nem. r Luchs, -es, -e; lat. lynx, -ces (z gr.), gr. λύξ, λυκέσ