Etymológie

decht < prslv. *degъtъ < ide. *d^heg^h- "zažnúť"

/ angl. day "deň"; nem. r Tag, -es, -e "deň" sem patria a su tvorene z prislusneho menneho zakladu *d^hog^h- : ide. *d^hog^h-o-s > pragerm. *dag-a-z

pani < prslv. *pani < protoslv. *pōdnī (Winterove dlzenie) < ide. *pot-nī-

v slovencine silna tendencia k nesklonnosti v osloveni, ale aj samostatne. v praslovancine *pani (prslv. "a" a "i" vzdy dlhe) iba pre zensky rod. muzske pán je neskorsie a sekundarne. povodny titul hlavy rodiny v prslv. bol *gospodь "hospodin" (zlozenina, v ktorej druhom komponente tiez vidno ide. kmen *pot-i-s > prslv. *-pod-ь).

interpretacia je taka, ze povodny ide. koren *pot- dal vzniknut slovu potis "ten, kto má moc", ktore mozno vystopovat v osloveniach hlavy rodoveho spolocenstva v neskorsich indoeuropskych jazykoch. v praslovancine takto vzniknuta dvojica *gospodь a *pani (obidve od zakladu *pot-) vsak uz nie je pre sucasnikov transparentna, a tak od obidvoch su sekundarne utvarane tituly aj pre druhy rod.

/ gr. δήσποτις "despota" z *demspotis; lat. potentia, -ae "moc"; potior, -oris "mocnejši"

prosiť < prslv. *prositi < ide. *prok^jéitei

/ nem. fragen "pýtať"

oko < prslv. *oko < ide. *h3ok^w-

povodne atematicky koren. vsetky kmenove pripony vo vsetkych jazykoch, ktore slovo zachovali, su druhotne. povodne sa zdaju byt iba dualne tvary. napr. slovenske oči a starogrecke όσσε su z ide. *h3ok^wih1 "dve oči". jednotne a mnozne cislo v slovencine vznikli priklonenim k strednym -o- kmenom.

odtial potom prslv. *oko, ktore predpoklada starsie protoslv. *ăkăd z vychodzieho postide. *h3ok^w-o-. zase v mnoznom cisle mame v praslovancine *oka "oká (vsimnite si aj v sucasnej slovencine vyznamovy rozdiel medzi dualom oči a pluralom oká)" z protoslv. *ăkā, to z postide. *h3ok^w-ā-h2, a to napokon opat z ide. kmena *h3ok^w-o-.

/ nem. s Auge, -n, -n; angl. eye, gr. οφθάλμος, -ου "očný otvor" (slovny zaklad *h3ok^w- sa tu skryva v οφ-, nakolko v starej grectine sa ide. [k^w] v tazkej neprizvucnej slabike pred nasledujucou spoluhlaskou javi ako [p], a ak je ona spoluhlaska aspirovana, spodobuje sa podla nej v [p^h]); lat. oculus (koren je oc- a -ulus je deminutivna derivativna pripona, takze vlastne "očko".)

koža < prslv. *kozja < protoslv. *(k)ăz-jā-

povodne kozia kozusina.

straka < prslv. *soŕka < ide. *k^jor-

zakladom je meno skriekavych vtakov vseobecne *k^jor-. v badani o praslovanskom prizvuku velkou istotou ju rustina. z prizvuku na druhej slabike v сорóка teda usudzujeme prslv. razenu intonaciu hlaskovej skupiny "oŕ" v koreni (co je znazornene sikmou ciarkou nad "r"), a to aj napriek tomu, ze v cestine nie je dlzka.

/ pol. sroka; lat. corāx, -cis "havran"

svokra < prslv. *swekry < ide. *swe-k^jrūs-

predpona *swe- je rovnaka ako v inom slovanskom slove - privlastnovacom reflexivnom zamene svoj.

/ geneticky pribuzne su lat. socrus, -ūs; nem. r Schwäher, -s, -Ø; ale aj r/e Schwieger-

zrno < prslv. *zьrno < ide. *g^jr-no-m

/ lat. grānum, -ī; nem. s Korn, -es, -ö-er

hart < pragerm. *xarð-u-s < ide. *krat-u-s

/ gr. δεμοκράτια, -ας "demokracia", κράτυς, -έως "silný"; sem snad tiez so sematickou obmenou aj slovanske krotiť, teda ako slovesne faktitivum "že druhý je slabý", a odtial prslv. krot-ъkъ- "krotký".

nechem narusat "one man show" autora...ale tato otazka ma uz dlho trapi..vazne dlho..a uz ju nebudem odkladat..pozera si niekto z ludi co su tu na fore tuto zvlastnu temu?? :lol:

áno.

Jj. Niekto si pozerá témy o FreeSpace, lebo k tomu má blízko, a niekto zase toto :lol:

ja tiež

Mna povod niektorich slov celkom zaujima... lebo je to take proste zajmave!

Ale toto tu je pisane az moc tak, hmmm . ako by som to povedal ... profesionalne, a potom z toho nemam az tak vela ako by som z toho mohol mat... Mozno keby to bolo pisane tak nejako menej odborne by som to aj citaval

nie

ako vnímam túto tému:

Prečítal som v nej každý príspevok, tak ako i v mnohých ďalších témach. Nestretol som sa tu s ničím, čo by ma pobúrilo, rozčarovalo či urazilo. Tiež nemám dojem, že sem L.E.G von Trips prispieva z arogancie alebo kvôli zvyšovaniu vlastného sebavedomia. Ak má človek vedomosti, o ktoré sa chce podeliť s ostatnými, je len na ňom, akou formou to urobí. Nikto z nás nie je nútený uverejnené informácie čítať, každý to robí (alebo nerobí) dobrovoľne.

Myslím, že podľa názvu témy sa dá ľahko odhadnúť jej obsah. Každý má možnosť vybrať si diskusiu, ktorá ho zaujíma a určite si každý z nás isté tématické okruhy obľúbil viac ako iné. Treba však myslieť na ostatných, ľudia. Ak ma nezaujíma šport, nepoleziem do tejto kategórie a nezačnem predsa kritizovať príspevky, ktoré tam nájdem. Viem si predstaviť, aké reakcie by sa na takú drzosť oprávnene ozvali. (..to bol príklad, som fanúšikom HK36 Skalica a skôr či nesôr sa prepracujem i k vám, páni : )

Často som si všimol, že niektoré výrazy v rozličných jazykoch sú podobné a uvažoval som o ich pôvode. Preto som si i túto tému prečítal so záujmom a neprispievam do nej len preto, že na to nemám potrebné vedomosti. Ak sa objavia i iné témy s odborným zameraním, prečítam si ich rovnako, bez ohľadu na to, kto bude ich autorom.

Rozmýšľal som, či sa mám do tejto diskusie zapájať, pretože si myslím že podobné bezpredmetné debaty len znehodnocujú témy, v ktorých sa objavia. Nebude mi preto prekážať, ak hocikto z moderátorov tento príspevok odstráni.

:lol: :)

nebude sa odstraňovať žiadny príspevok, o niečom vypovedajú všetky, ten posledný to zhrnul jasne a zrozumiteľne.

súhlasím, že leg by mohol občas písať menej odborne, sem tam aj s vysvetlením, ktoré si zvyčajne pýtam pomimo, keď ma niečo zaujme

tém je tu dosť, a nie je žiadna prekážka, s dodržaním Pravidiel, otvoriť hocijakú tému, v ktorej ste doma, v ktorej ste zanieteným odborníkom, či nadšeným laikom, každý má možnosť písať a čítať to, čo ho zaujíma.

pena < prslv. *pěna < baltoslv. *(s)păimnā < ide. *(s)poi-mn-

ak som sa o tom zmienoval uz niekde vyssie, tak toto je ukazkovy priklad toho, ako v prehistorickom obdobi zensky rod vznikal z mnozneho cisla stredneho rodu. vo vsetkych indoeuropskych vetvach je pena femininum v jednotnom cisle, avsak v ide. prajazyku to bol neutralny plural.

/ lat. spūma, -ās; angl. foam; nem. e Feim

strecha < prslv. *strěcha < protoslv. *străišā

koren *străi- s priponou *-sā (v protoslovanskom obdobi po [j] asimilacia vrchneho formantu sprevadzana zmenou v [š], a napokon - vo vlastnom praslovanskom obdobi - v [ch] pred zadovou samohlaskou).

suvisi so slovami stroj, strojiť a -strieť.

/ lat. cōnstrūctiō, -ōnis

chudý < prslv. *chūdъjь < protoslv. kšăuduš < ide. *skoud^h-

/ sanskrit kšud^hras "príslušník najnižšej kasty"; kšōd^hukas "hladný"

death < pragerm. *dauþuz < ide. *d^houH-

/ dáviť; nem. r Tod, -es; lat. fūnus, -eris "pohreb"

blato < prslv. *boĺ-to

razena intonacia na hlaskovej skupine "oĺ".

/ nem. r Pfuhl, -es, -e "močiar"; angl. pool "bazén"; nejasny je pomer ku greckemu βάλτος - mozne, aj ked malo pravdepodobne, je prastare prebratie zo slovanskych jazykov (to by ale muselo byt velmi davno, pretoze hlasky [a] a [o] velmi skoro v slovanskej vetve splynuli v [o], prakticky uz v predslovanskom obdobi, a ono rane slovanske [o] by rana grectina zachytila neskor v pisme ako omicron, a nie ako alphu).

svedok < prslv. *sъwědъkъ

praslovanska kompozicia *sъ-wěd-ъkъ "ten, ktorý dobre vie"

sem tiez

svedectvo < *sъwědьcьtwo

svedčiť < *sъwědьčiti,

ktore obidve vychadzaju uz zo "svedok", ale z jeho nedochovanej podoby svedec < *sъ-wěd-ьcь (naproti tomu pri podobnom slove vedec, mame zase zachovanu podobu s priponou *-ьcь; *wěd-ьcь "ten, ktorý vie").

/ podobna semantika je aj v germanskych jazykoch, kde vyrazy ako "svedok, svedectvo" a pod. tiez vychadzaju z "vedieť".

stroj < prslv. *strojь < ide. *stroi-

suvisi so slovom strecha (zostrojiť) << *străi-sā (vid vyssie).

/ a v lat. struō, struere, strūxī, strūctum < *stroi-o-, *stroi-(e)s-e, *stroi-ks-ai, ..

ale Machek mysli na nemecke bereit. pritom poukazuje na podobne slovo kroj (krojiť, krájať a pod.), predpoklada rovnaku metatezu ako tam a k tomu este prefixovane s-móbile. teda ide. *roid^h- (ktore je zakladom slov ako bereit, ready a pod.) > prslv. *(s)droi- > *strojь

sneh < prslv. *sněgъ < ide. *snoig^w^h-

velmi pravidelne mozno vychadzat zo vsetkych jazykov, v ktorych sa zachovalo.

/ lat. nīx, nīvis; angl. snow; nem. r Schnee a mnohe dalsie