Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 6. September, 2006 Zdieľať Zverejnené 6. September, 2006 Spoločný pôvod Indo-Európskych jazykov, ktorými dnes rozpráva takmer celá Európa a značná časť Ázie je dobre známym a všeobecne uznávaným faktom. Vychádzajúc z tohto postulátu dostáva sa do pozornosti orázka, či rovnakým spôsobom ako možno sledovať rozvoj jednotlivých jazykov a jazykových skupín a odvodzovať ich pôvod od ustavične rudimentárnejších celkov napokon až k spoločnému pra-jazyku, možno sledovať a odvozdovať, prirovnávať a dávať do semantickej súvislosti aj individuellne lexicálne jednotky. Tu uvádzam niektoré slová v rôznych súčasných IE jazykoch, ktoré vykazujú vzájomnú príbuznosť, či uz v rovine významovej alebo phonologickej a ktorých spoločný pôvod preukazateľne siaha neraz až najsarších čias. V niektorých prípadoch uvádzam aj predpokladaný pôvodný tvar (ktorý najneskorším reconstruovaným tvarom). pozn. 1) Aby som mohol jednotlivé slová nejako zoradiť udávam ich v abecednom poradí podľa Nemecko-Slovenského prekladového slovníka tak, že základné slovo je vždy v jazyku Nemeckom, ak nie je uvedené inak. a aar, orol < *ornús abend, evening < *afand- abteil, podiel < PrGmc *afdails, PrSlv *pădělъ < PIE *apodoilos abzűglich, odťahujúc < *-tuH1- abwurf, odvrh < *-wrp- acht, eight, osem, okto, astá < PrGmc *axtō, Lat. oktō, PrSlv. *ok^jt(ъm), IndIr. *ok^jtō < PIE *oktō < EPIE *H3‘kteH3 acht, ay, oč < PrGmc *aγuþs, Prslv * ăkь Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 7. September, 2006 Autor Zdieľať Zverejnené 7. September, 2006 also / also < PrGmc *alswa alt / old /altus < PIE *altos an / on / na < PIE *ana arbeit / robota < PrGmc *arbi6ō / PrSlv *ărbătā < PIE *arb^hotā apfel / apple / jablko < *PIE abalos arisch (árijsky) / rajský / airyaħ / honoris < PIE *-orjos, *oirisk^we arm / rameno < Prmc *armaz / PrSlv *ărmon < PIE *armos Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 13. September, 2006 Autor Zdieľať Zverejnené 13. September, 2006 atme / dymím / fūmō < PIE *d^hūm- auch / ozaj / august < PIE *aug^jo- auf / up < WGmc up auge / eye / oko / oculus / op^ht^halmos < PIE *ok^w- aus, out < WGmc ūt axt / axe / sekera / sochor < PIE*aksarjos Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 15. September, 2006 Autor Zdieľať Zverejnené 15. September, 2006 b bande / band < WGmc bandu bär / bear < WGmc baera barbe / barb < WGmc barbu barsch / briský < PIE *b^h'resk^wos bauer / býval < PIE *b^hūwireos baum / beam < PrGmc *baumaz Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 20. September, 2006 Autor Zdieľať Zverejnené 20. September, 2006 baude / búda - tu sa samozrejme jedna o ovela neskorsiu vypozicku. slovenske búda i ceske bouda presne zodpovedaju vzorcu, podla ktoreho germanske phoneticke javy prechadzaju do zapadoslovanskych. PrSlv equivalent, ktory mozno zarovno s PrGmc vyrazom odvodzovat od PIE sa zda byt slovo byt. ak je to tak, potom povodny PIE zaklad slova je *b^hūd-. to mozno dobre zdovodnit vo vztahu k zakladu slova s vyznamom bývať, phonologicky mozno Slv [t] < PIE [d] v slove byt oddovodnit stratou znelosti v koncovej pozicii slova, co je v slovanskych jazykoch celkom bezny jav. na druhej strane odvodit moderne nemecke [d] v baude, z [d] v PIE *b^heūd- je velmi problematicke. bei / by < PrGmc *-bī (povodna PIE pripona instrumentalu) bein / bone < PrGmc *bainam beiße / bite / bodať < PrGmc* beidu, pra-slovansky tvar ma v koreni znizeny ablautovy stupen a chyba formant "j", takze nevznika dvojhlaska. povodny PIE tvar *b^hedeh^w besser / better < PrGmc *batiza best / best < PrGmc *batista bett / bed < WGmc baed beule / bowl / bobula < PIE *b^hab^hulā Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 28. September, 2006 Autor Zdieľať Zverejnené 28. September, 2006 beute > booty beutel > pytel biber / beaver / bobor < PrGmc *bewariz / PrSlv *băbъrь biene / bee < PrGmc *bīnō bier / beer < Lat. birra biest / beast / beštia < Lat. bēstia bietet / bídne < PrGmc *beudi6 Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 2. Október, 2006 Autor Zdieľať Zverejnené 2. Október, 2006 bilden / build / bydlit < PrGmc *b^hūt'lom (bydlo) - tu je zase ten problematicky koren, kde nevieme ci bolo povodne [t] alebo [d]. ale najskor to bolo asi tak, ze povodne PIE [t] nadobudlo v slovanskych znelost az dodatocne. potom by to bolo PIE *b^hūt- na pra-germanske *bū6-, ktore zostupilo, uz celkom pravidelne, do modernej nemciny ako baud-. na druhej strane do pra-slovanskej vetvy mame PIE *b^hūt- na PrSlv *byt-, kde v urcitych poziciach doslo k prehodnoteniu znelosti dentaly [t] na [d]. este treba podotknut, ze v PrGmc doslo k metathese clustra (zhluku spoluhlasok) "6l" na "l6" a tam potom po likvide [l] nastava v zapado-germanskych vytvrdenie dentaly [6] na [d]. to je "l6" > "ld". billig / bill bindet / binds < PrGmc *bindi6 birke / birch / breza < PrGmc *birkjō / PrSlv *brezā < PIE *b^hergjā (mhhm, keby kazde slovo prechadzalo tisicrociami tak pekne pravidelne ako toto) Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
mila_i Zverejnené 2. Október, 2006 Zdieľať Zverejnené 2. Október, 2006 nemozem si pomoct.. ale nepatria taketo temy, prispevky skor na blog?? Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
game Zverejnené 2. Október, 2006 Zdieľať Zverejnené 2. Október, 2006 v tomto prípade ani nie ... toto nie sú ucelené články, vznikajú postupne, a okrem toho je to aj "domček" ...týmto príspevkom je dobre tu :) Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 2. Október, 2006 Autor Zdieľať Zverejnené 2. Október, 2006 birne / pear, perry bis / but (?) < WGmc *[bi + ūtan] vo vyzname 'až na X' bischof / bishop / biskup < Gr episkopos biss / bit / bod < PrGmc *bitiz / PrSlv *bъdъ bittet > pýta / bids / bieda < WGmc bidde6 / StSlv běda < PIE *b^hoid^hā (v slavistike "ě" predstavuje otvoreny dlhy nizsie polozeny vocal v StSlv obdobi blizky skor dlhemu [ä] nez dlhemu [é]. vyvinulo sa bud z PIE dlheho [ē] alebo z dvojhasok [ai], [oi]. neskor sa vsak opat diphtongizovalo (aj ked podla trochu inej schemy nez bolo predtym) a preslo v moderne "ie" [ie] v cestine "ě" [ie]. slovansky zapis "ě" ma teda svoje historicke tradicne opodstatnenie, ale v tom case sa ta hlaska vyslovovala celkom inak, nez to na co sme zvyknuti z cestiny) blähen / blow - slova su etymologicky pribuzne, ale zatial co anglicke je povodne silne VII. triedy < PrGmc *blōgan, nemecke je slabe odvodene od (quantitativne reducovaneho) zakladu *blag-, ale v theme rozsireneho o signal causativnych slovies [j]. teda < PrGmc *blagjan. tu ked chceme chapat, ako mohol cluster "gj" prejst do [h], musime si uvedomit, ze "g" sa v pra-germanstine, aj neskor este v staro-germanskych jazykoch, v takejto pozicii cita ako velarny fricativ [3]. teda, po slovensky, ma blizsie k [h] nez ku [g]. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 4. Október, 2006 Autor Zdieľať Zverejnené 4. Október, 2006 blase / blaze < PrGmc *blasō blass / bless < PrGmc *bladsijanan (zakrvaviť) blässe > pleš blatt > plát blau / blue / belavý < WGmc *sa blūwa / PrSlv *bьlăwъjь blech > plech bleich / black < PrGmc *blakiga - nemecky tvar slova vznikol z progressivnej haplologie tvaru *blachich (blacky). pri anglickom slove treba vychadzat z korena slova bez adjectivizujuceho suffixu (padove koncovky slabeho sklonenia pristupovali bezprostredne ku kmenu); WGmc *blaks > OldE blaec > MidE black. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 6. Október, 2006 Autor Zdieľať Zverejnené 6. Október, 2006 (b)leibe / (ver)lof / leave / linquō - nemecky tvar je pra-germanske silne sloveso I. triedy *līfu (pustím) s vyznamobmienajucim prefixom *bi. holansky a anglicky tvar vznikol z qualitativneho ablautu korena a temy complicovanej signalom causativnych slovies "j" = *laifju (pôsobím, že je pustené = nechávam). Lat linquō - je príbuzné s PrGmc korenom *līf- s medzistupnom *līp^h-. obidve z povodneho PIE *leik^w^h-. latinske sloveso tu ma koren rozsireny o nazalny infix "n" na ukor dlzky korenovej samohlasky. blind / blind / blud < PrGmc *blindaz / PrSlv *blơdъ < PIE *b^hlnd^hos blockieren < to block blume / bloom < PrGmc *blōmu blut / blood / bloed / bledý < PrGmc *blōdam (z predlzeneho stupna) / PrSlv *blьdъjь (z nulteho stupna) Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 7. Október, 2006 Autor Zdieľať Zverejnené 7. Október, 2006 bock / buck < PrGmc *bukka boden / bottom < WGmc *bo6m bogen / bow < PrGmc *buga- bohne / bean < PrGmc *baunu bohre / bore / borím < PrGmc *bōrōju / PrSlv *bărьjmь böller / bail < WGmc *boljariz boltzen / bolt < PrGmc *bulta- Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 10. Október, 2006 Autor Zdieľať Zverejnené 10. Október, 2006 boot / boat < PrGmc *baitaz bord / board < PrGmc *bur6az borgen / borrow < PrGmc *burgōjan brand / brandy < PrGmc *bran6iz braue / brow / brva < PIE *br@wā braun / brown < PrGmc *brūna braut / bride < PrGmc *brū6igumō Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 17. Október, 2006 Autor Zdieľať Zverejnené 17. Október, 2006 brauchen / bruke < PrGmc *brūkōjan brechen / break / brekke PrGmc *brekanan breit / broad / bred < PrGmc *braidaz breite / bredde < PrGmc *braidju brett / brad - nemecke mnozne cislo bretter ukazuje, ze plural sa utvoril podla -i- kmenov < AHD (AltHochDeutsch) *bretiz < z WGmc *bradīz. v pripade ze "a" v anglickom brad vzniklo tak, ze na pode MidE (Strednej Anglictiny 1050-1450) doslo k retrakcii (vzadsunutie na horizontale) korenovej samohlasky [a] z < *[ae], moze sa jednat aj o povodny stredny -i- kmen. aj ked to je malo pravdepodobne, pretoze u neutier v nominative obnazeny kmen na konci slova v neprizvucnej pozici zanikal uz v ranych PrGmc (Pra-Germanskych) casoch a nemohol by tak sposobit predpokladanu frontalnu mutaciu (co je predsunutie samohlasky na horizontale v dosledku posobenia vokalnej harmonie) OE *braede < WGmc *bradi. cize thematicka classifikacia (zaradenie slova do prislusnej sklonovacej triedy) tu zostava neobjasnena. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
gh0strider Zverejnené 15. December, 2006 Zdieľať Zverejnené 15. December, 2006 no mozno sem niekedy napisem trosku konkretnejsie priklady, hlavne zo sucastnej anglictiny, ze odkial maju povod anglicke slova :) nic v zlom LEG :) Snad najdem este zosit z lexikologie :lol: napr. windauga >> window Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 22. December, 2006 Autor Zdieľať Zverejnené 22. December, 2006 tak dnes som zase po dlhsom case nemal co robit, tak som otvoril nemecky slovnik :lol: brief / brief < Lat. brevis brocken < PrGmc. *brukja- briese > bríza brosche > broš- brot / bread < PrGmc *braudan bruch < PrGmc *brukiz brüchig < PrGmc *brukigō brücke / bridge < PrGmc *brugju bruder / brother / frater / brat < PrGmc *brō6ur / PrLat *p^hrāter / PrSlv *bratъ < PIE *b^hrāt∂rs Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 7. Marec, 2007 Autor Zdieľať Zverejnené 7. Marec, 2007 slovenske cena a anglicke coin nemozu byt etymologicke cognaty, ako sa niekedy uvadza, pretoze coin nemoze vobec byt stare anglicke slovo. ak by slovenske cena malo mat etymologicky counterpart v anglictine, tak za predpokladu, ze anglicke slovo by preslo celym germanskym phonologickym rozvojom tak, ako slovenske preslo slovanskym, potom by sme popri slovenskom cena nachadzali v modernej anglictine nieco ako *hone (v nemcine *heine). vsetky tri z PIE *koinā. anglicke coin bude najskor relativne nedavny borrowing (vypozicane slovo z ineho jazyka) z grectiny. pozn. hypotheticke tvary v germanskych jazykoch mohli existovat, no museli zo standardu reci neskor ustupit, kedze v modernych jazykoch nachadzame uz len vypozicky. z fr prix. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 3. September, 2007 Autor Zdieľať Zverejnené 3. September, 2007 nič z praslovanskeho < *nьkь(to) a to z praindoeuropskej zaporky *n-, korena interrogativneho zamena *k^wi- a deictickej priklonky *-to. nikto < PrSlv *nьkъto < PIE *ne+ *k^wo + *to (ako v germ. niemand < *ne + *man) niečo < PrSlv* jьkьto < PIE *je+ *k^wi + *to (prefix *j- je koren vstazneho zamena. ako v germ. jemand < *jai + *man) niekto < PrSlv *jьkъto < PIE *je+ *k^wo + *to Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 6. November, 2007 Autor Zdieľať Zverejnené 6. November, 2007 jedno z relativne nepatrneho poctu slov, ktorych muzsky rod bol vytvoreny podla zenskeho, je manžel / manželka. to je metathesis zo skorsieho malženka podla nemeckeho das Mahlweib (angl. meal+wife). v druhej casti tej zlozeniny vidno slovo zenka = zena. muzsky rod manzel je potom analogicky vytvoreny podla zenskeho, ktory je v tomto pripade primarny (cize prvotny). naopak je tomu u slov female, woman v inych ide jazykoch, ktore boli povodne vnimane ako odvodeniny od primarneho muzskeho tvaru. female < fe(mina)+mascul(us) /cez vulgarnu latinu a potom franc./, prve slovo zlozeniny - femina, -ae "stehienko", z lat. femur, -is, upravuje vyznam zakladneho masculus, -i "muzsky" od *mās, māris "muz". zas vseobecne-germanske woman od vyznamu der Weib+Mann (pragerm. *hwīf(an)+manwaz, -esa, -asa), kde prva cast je pomenovanie zenskeho pohlavia, ktore upravuje vyznam druheho slova *manwaz, -asa "bytost, ktora mieni". Etymologie; muž < mơž-ь < *man-g^h-ios "bytost, ktora mieni" Mann / man < *manw-az < *man-g^w^h-os "bytost, ktora mieni" žena < žen-ă < *g^wen-āx2 "mnohé (pô)rody" povodne mnozne cislo stredne, neskor zensky singular Weib / wife < *hwīf-an < *k^weip- "p!ca", v germanskych jazykoch jednotne cislo (preto dodnes stredny rod - das Weib), v ostatnych sa sprvoti drazal plural, ktory neskor, ako aj ine mnozne neutra, presiel v zensky rod s koncovku -a) Mahl / meal < *mē-l-an "čas na jedlo" masculus < *mas-kol-os "muzsky" femina - fem-in-a z femur, -is. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 7. November, 2007 Autor Zdieľať Zverejnené 7. November, 2007 úd < ūdЪ < prslv. *ūdrЪ < balt-slv. *oudros < ide. *ardros /artritida Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 9. November, 2007 Autor Zdieľať Zverejnené 9. November, 2007 vlasť < vlastь < prslv. *wolstь < protoslov. *woldtis /angl. to wield, nem. e Welt Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 21. November, 2007 Autor Zdieľať Zverejnené 21. November, 2007 dobrý < dobrъjь < prslv. *bodrъ < ide. *b^hodros /bodrý, nem. besser, angl. better pozn. ono "r" v anglickych a nemeckych slovach je priponou druheho stupna pridavneho mena a ma povod v OE betra (AHD besra) < pragerm. *batizō < ide. *b^hodisōh3, zatial co "r" v slovenskom slove je slovotvorny formant /formāns, -antis/ (viz. vyssie). Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 22. November, 2007 Autor Zdieľať Zverejnené 22. November, 2007 jazyk < jezykъ < prslv. *ęzykъ < ide. *(d)ng^j^hū- /lat. lingua, nem. e Zunge, angl. tongue v slovanskych zostal povodny -u- kmen; jazyk < jezykъ < prslv. *ęzy- < protoslv. *(d)ng^j^hū-s. neskor s priponou podla -(V)kъ (kde V predstavuje lubovolnu samohlasku, ale kedze samotny kmen bol este v prslv. zakoncneny vokalicky na -y, pripajalo sa iba -kъ ). v latincine vznikol stredny plural (neskor z toho prirodzene zensky singular a deklinacia -a- kmenova); lat. lingua < protolat. *dng^hw-ah2. v germanskych sa lexikalny koren zaradil medzi -n- kmene; nem. zunge < pragerm *tungō < protogerm. *dng^hw-oh3 Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 27. November, 2007 Autor Zdieľať Zverejnené 27. November, 2007 smrť < smrtь < prslv. *sъmrtь < ide. *su-mrtis "dobrý skon" (povodne len prirodzena smrt) /lat. mors, -rtis alternacie; 1) *mr- / mŕtvy < prslv. *mrtъvъ-jь < ide. *mrtwos, lat. mortuus < *mortwos 2) *mьr- / mriem, mru < prslv. *mьrơ 3) *mir- (predlzeny koren *mьr) / umieram < prslv. *ơmirơ 4) *mer- / mrel < prslv. *merlъ 5) *mor- / moriť < prslv. *moriti nepatria sem vsak slova na márny, zmariť etc. tie maju iny povod. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Odporúčané príspevky
Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky
Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom
Vytvoriť konto
Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!
Zaregistrovať si nové kontoPrihlásiť sa
Máte už konto? Prihláste sa tu.
Prihlásiť sa teraz