Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 4. Marec, 2009 Autor Zdieľať Zverejnené 4. Marec, 2009 tur < prslv. *tūrЪ< ide. *tāh2w-ro-s suvisi s tuk, tučný, tisíc. / gr. stauros, -ou; lat. taurus, -ī; nem. r Stier, -es, -e Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 18. Marec, 2009 Autor Zdieľať Zverejnené 18. Marec, 2009 vták < prslv. *pЬty, genitiv -Ъwe < ide. *p∂t- podla niektorych slavistov sem patri aj pero z plneho stupna korena s derivacnou priponou -ro- : *pet-ro-. no voci tomu mozno vziest namietku, ze spoluhlaskova skupina muta cum liquidā [tr] by sa v slovanskych zachovala v tzv. intervokalickej pozicii (medzi samohlaskami). na druhej strane vsak vyznamova suvislost, navyse dolozena v inych indogermanskych jazykoch, je tu myslienka, ktoru nemozno len tak opustit. / gr. -ptero- "vtáčí" napr. v archeopterix; lat. petō, -ere, -īvī, -ītum "dobiedzať"; perpetuō "ustavične"; accipiter, -tris "jastrab"; nem. e Feder, -, -n "pero"; angl. feather Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 19. Marec, 2009 Autor Zdieľať Zverejnené 19. Marec, 2009 tesať < prslv. *tesātī < ide. *tek^jþ- / gr. tektōn, -onos "tesár"; lat. textum, -ī; ind. takša- Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 22. Marec, 2009 Autor Zdieľať Zverejnené 22. Marec, 2009 desať < prslv. *desęti < ide. *dek^jmt prefix *de- je podistym ten isty ako v cislovkach jeden a dva (vid niekde vyssie). koren slova je *k^jmt. desať teda znamena jedna desiatka. / lat. decem; gr. deka; nem. zehn; angl. ten; sanskrt dasa; lit. dešimt Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 1. Apríl, 2009 Autor Zdieľať Zverejnené 1. Apríl, 2009 zvesť < prslv. *Ьz-wěstЬ < *∂g^j- + *woid-ti-s suvisi s vedieť. / gr. oída "viem"; nem. r Weise, -n, -n "mudrc"; angl. wise Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 4. Apríl, 2009 Autor Zdieľať Zverejnené 4. Apríl, 2009 blaho < prslv. *blāgo < ide. *b^hlāg- zdĺžený stupeň od koreňa *b^hleg / *b^hlog- / b^hlg- s významom "blčať". gr. p^hlēgma, -atos; lat. flamma, -ae "plameň"; angl. black; flame (z lat.) význam gr. slova flegmatik je opačný k významu slov tvorených od jeho koreňa. v angličtine je v súčasnosti black (rezultatívne adjektívum *b^hlog-wo-s) vo význame čierny (avšak to bleach). v slovenčine sa stratil pôvodný význam a prenesený význam zaujal jeho miesto. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 8. Máj, 2009 Autor Zdieľať Zverejnené 8. Máj, 2009 zlý < prslv. *zъlъ < ide. *ģ^hl-wo- / lat. fallō, -ere, fefellī, falsum "luhať"; fallāx, -ācis "lživý" sú rovnako z nulového ablautu *ģ^hl- so slabičnou liquidou v koreni. gr. t^helgō "zavádzam" má v koreni plný e-stupeň *ģ^hel- nem. e Galle, -, -en je z plného o-stupňa *ģ^hol- Sem tiež zlato z ģ^hol-to- a nem. s Gold, -es, - "zlato" z *ģ^hl-to- a tiež s Geld "peniaze" < *ģ^hel-to-. A v ešte o kúsok odlahlejšom príbuzenstve je zelený, žltý a žlč. ešte aj dnes možno medzi všetkými týmito slovami nachádzať sémantické súvislosti, takže zrejme neprekvapuje, že sú všetky prehistoricky príbuzné. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 17. Máj, 2009 Autor Zdieľať Zverejnené 17. Máj, 2009 šťastie < prslv. *sъčęstЬjo < ide. *-k^wnd-ti- vlastný význam bol "dobrá časť, dobý podiel". pôvodom súvisí s časť a kus. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 19. Jún, 2009 Autor Zdieľať Zverejnené 19. Jún, 2009 chlap < prslv. *cholpъ < ide. *(s)kol-po- povodne vo vyzname "kto ma povinnost; komu nalezi nieco vykonat". tazko rozhodnut, ci element -p- je kodou, teda rozsirenim sameho korena, alebo kmenovou priponou. iniciala s- je tzv. s-móbile, v niektorych responziach daneho korena chyba: / lat. culpa, -ae "vina" < *kl-pe-, nem. sollen "byť povinný"; angl. shall < *skol- Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 20. August, 2009 Autor Zdieľať Zverejnené 20. August, 2009 písmo < prslv. *pismo < ide. *peik^j- plný e-stupeň koreňa je u slov písať, nápis a podobne, nulový stupeň je v pestrý < prslv. *pЬsrъ < *pik^j-ro-. / lat. pingō, -ere, pīxī, pictum "maľovať"; pigmentum, -ī "farbivo"; angl. picture Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 28. December, 2009 Autor Zdieľať Zverejnené 28. December, 2009 Etymológia slovanských božstiev I. Rod < prslv. *Rodъ “otec bohov” - súvisí s rod, rodina, rodiť - ide. koren *h3red^h-, ktory je v lat. orior, orīrī, orsus “vznikať”; gr. ort^ho- “pravý“ Svätovít < prslv. *Svętovītъ “boh vojny” - znamená svätý víťaz - ide. *k^jwn-to-s „svätý“; angl. housel “sviatosť”; lat. vincō, vincere, vīcī, victum „poraziť, zvíťaziť“ Svaroh < prslv. *Svārgъ “denný boh” - v slovenčine niet príbuzných slov, ale doklady z germánskych jazykov a hindštiny ukazujú, že etymon je ide. *swerg- „obloha“. Perún < prslv. *Perūnъ “boh hromu” - záhadné Trihlav < prslv. *Trīgolvъ “trojica Svätovít, Svaroh a Perún” - znamená trojhlavý - lat. tres calvae Dajboh < prslv. *Dājьbogъ “darca bohatstva“ - zložené pomenovanie – ten, ktorý rozdeľuje majetok” - ide. slovesné korene *dōh3- „dávať“, *b^hag- “rozdeľovať majetok, podiel“ Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
game Zverejnené 28. December, 2009 Zdieľať Zverejnené 28. December, 2009 prečo je Perún záhadné ? Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 28. December, 2009 Autor Zdieľať Zverejnené 28. December, 2009 Pretoze historicka jazykoveda nema jasno v etymologickom povode toho pomenovania. Ale doplnam zdroj, ktory si mi poslala :) Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 29. December, 2009 Autor Zdieľať Zverejnené 29. December, 2009 Etymológia slovanských božstiev II. Vlas < prslv. *Volsъ “božstvo rohatého dobytku” - súvisí s vlasy, vlna - ide. *h2welH-; lat. lāna, -ae „vlna“; nem. e Wolle, -, - „vlna“ Zmej < prslv. *Zmьjь “drak” - súvisí so zmok, zmija - *g^h^j-m-ijo-s internou deriváciou odvodené od základu *d^heg^h^j-m- „zem“ Živa < prslv. *Živā “bohyňa plodnosti“ - odvodzuje sa od živý - ide. *g^wīH-wā-h2 “živá“ Vesna < prslv. *Vesnā “bohyňa mladosti a jari” - základom slova je ide. heteroklitický (rôznosklonný) -r/n- koreň *wes-r/n- „jar“. - lat. vēr, -ris “jar” Morena < prslv. *Morenā “bohyňa zimy a smrti” - súvisí s mrieť, smrť - lat. mors, mortis “smrť” Zora < prslv. * Zorjā “nebeská nevesta” - od slova zrieť < *zerti, obzor < *obъzorъ - výlučne slovanské Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 25. Január, 2010 Autor Zdieľať Zverejnené 25. Január, 2010 Pôvod názvoslovia slovenských riek I. Z čoho sa vyvodzujú mená našich najväčších riek a aký je význam týchto slov : Bodva – vzhľadom k rozsiahlemu jaskynnému komplexu, ktorý v minulosti vytvorila na erodovanom podloží, možno zdôvodniť pomerne ojedinelú motiváciu pomenovania rieky – Bodva znamená „rieka v jame“. Ide. *b^hed^hh2– “bodať, kopať (lat. fodiō, fodere, fodī, fossum; nem. beißen, biss, -bissen; angl. bite, bit, bitten). Dunaj – neslovanské. Názvy veľtokov bývajú veľmi staré. Keď slovania postúpili na juhozápad, prevzali keltské pomenovanie rieky Danuvios (do lat. Danubius, -iī). Etymon je ide. *denh2- „prúdiť“ zachované v lat. fōns, -ontis „prameň“; gr. thanatos, -ou “úmrtie“, a.i. Hornád – Etymologicky nejasné. Ako dokázal Štolc v roku 1951, pôvodné znenie na slovenskom území bolo Chornad. Úradný názov Hornád je maďarský alebo pomaďarčený, v prípade že pôvod je slovanský. Hron – Prvý písomný doklad na rieku Hron máme z pera rímskeho cisára Marca Aurelia a vzťahuje sa na obdobie osídlenia dolného Pohronia Kvádmi a Markomanmi, t.j. druhé storočie n.l. V spise Hovory k sebe samému z rokov 172 alebo 173 zapísal na záver poznámku, že ide o „terra suprā Granouā“, teda krajinu nad Hronom. To zodpovedá praslovanskému *Gornъ- s istým tvarom ide. koreňa *g^wer– „napojiť“, ktorý je aj v žriedlo < psl. *žerdlo. Ipeľ – psl. *Upъlь. Z baltoslovanského *upos vo význame „riečny tok“. Laborec – Podobne ako veľtok Labe je Laborec tiež od ide. *h2alb^h-o-s „biely“. Labuť < psl. *olbędъ; lat. albus, -ī „biely“. Latorica – po etymológii pátral prof. Ondruš, ale zatiaľ sa pokladá za neobjasnené. Morava – súvisí s more < psl. *morь-jo-. Lat. mare, -is „more“; nem. s Meer, -es, -e; angl. moor „močiar“. Nitra – psl. *Nītrā je z ide. koreňa *nei-, ktorý máme v slove niť < psl. *nītь. (lat. neō, nēre, nēvī, netum „zošívať“, nexus, -ūs „šitie“; nem. nähen „šiť“; angl. needle „ihla“).Pomenovanie rieky teda bolo motivované metaforou. Ondava – záhadné. Nevysvetlená ostáva najmä nosovka pred /d/. Domnienka P. J. Šafárika, že súvisí s lat. unda, -ae „vlna“, nie je správna. Je charakteristická pre obdobie, keď sa ešte nedalo hovoriť o etymológii ako o vede a o pôvode slov sa naivne hádalo. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Mgr. L.E.G. von Trips Zverejnené 26. Január, 2010 Autor Zdieľať Zverejnené 26. Január, 2010 Pôvod názvoslovia slovenských riek II. Z čoho sa vyvodzujú mená našich najväčších riek a aký je význam týchto slov: Orava – mnohé rané etymológie, ktoré uvádzaju polyhystori a učenci ako napr. Matej Bel, Bernolák, Hollý a štúrovci, sú očividné a ľahko zrozumiteľné, no nie sú správne. Orava nie je od orať. Ale aj v modernej etymológii existuje niekoľko výkladov. Najpravdepodobnejšie sa zdajú tie, ktoré rozlišujú príponu –ava od základu or–. Ten môže byť z ide. koreňa *h3or- „vystúpiť, dať sa do pohybu“ zachovaného v lat. orior, orīrī, ortus napr. pre vychádzanie slnka a tiež v slovanskom a germánskom názve pre vtáka orla : orol < psl. *orlъ; nem. Aar < pragerm. *arnuz. Okrem toho Franz von Miklošič upozornil na prítomnosť koreňa v praslovanskom orātī „byť hlučný“. Orava teda znamená buď rieka, ktorá šumí alebo rezká, bystrá rieka. Poprad – psl. *Poprędъ od ide. koreňa *prend^h-, ktorý je v priasť< *pręsti, priadza < *prędja. Predpona po- ma iteratívnu funckiu. Teda Poprad znamená “vinúci sa, krútiaci sa tok”. Rudava – od psl. rūdъ „červený“ < ide. *h1reud^h- (lat. ruber, -brī „červený“; rūfus, -ī; „farba líščej srsti“; gr. erythros, -ou „červený“; nem. rot; angl. red). Slaná – Slaná ako slaná < *solnā. Ide. *sal- „soľ“ (lat. sal, -is; nem. s Salz; angl. salt). Tisa – Meria 966km a slovenského územia dotýka len jej nepatrný zlomok, ale prítomnosť Slovanov v jej povodí sa datuje už pred druhým storočím n.l. Charakteristické /s/ napovedá o hláskovej stavbe lexémy. Ale výklad nie je jednotný. Podľa Ondruša meno rieky je predslovanské *Tīb-sa- od základu *teib- “blato”, ktoré je v lat. Tiber, -ris. Na druhej strane môže však patriť do príbuznosti s lat. taxus, -ī „tis“; psl. *tīsъ. Topľa – psl. *Topolьja od stromu topoľ < *topolь. (lat. pōpulus, -ī “topoľ). Torysa – Šmilauer v štúdii Vodopis starého slovenska vyslovil domnienku, že môže ísť o keltský výraz torr uis s významom „horská voda“ neskôr prevzatý Slovanmi, ale definitívne objasnené to nebolo. Turiec – O rieke sa zmieňujú už Ptolemaios a Plinius Maior v prvom storočí n.l. Turiec je od psl. *tūrъ < ide. *teuh2-ro-s (gr. tauros, -ou „býk“; lat. taurus, -ī; nem. r Stier, -es, -e „býk“). Príbuzné s tučný a tisíc. Podarená je intuitívna (nevedecká) ľudová etymológia, podľa ktorej to je zo slovného spojenia „tu riečka“ :lol: Uh – psl. *ơgъ „roh, záhyb“ < ide. *h2ang- (lat. angulus, -ī; angl. ankle „členok“) Váh – psl. *Vāgъ. Výklad nie je jednotný. Charakteriskická je hláska /a/, doložená latinským prepisom Vvaga a Vvac. V historickej jazykovede je najrozšírenejšie stanovisko E. Schwarza - ktoré obhajovali Šmilauer, J. Stanislav a neskôr Rudolf Krajčovič -, že meno najdlhšej slovenskej rieky je germanizmus z čias kvádskeho osídlenia a súvisí s e Woge, -, -en „vlna“, a teda že Váh znamená „bewegtes wasser“. Na druhej strane ak je pomenovanie prastaré, základom môže byť ide. koreň *weg^w- „vlhnúť“ (gr. hygros, -ou „vlhký“; angl. wake „vodná brázda“). Žitava – etymológia základu tohto názvu sa všeobecne vysvetľuje z praslovanského slova *žito „obilie“ < ide. *g^wīH-to- a názov asi označoval rieku pretekajúcu obilným krajom. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
game Zverejnené 27. Január, 2010 Zdieľať Zverejnené 27. Január, 2010 :) Původ zeměpisných jmen / 1976, Lutterer, Kropáček, Huňáček / uvádza k rieke Tisa: Název této řeky vznikl zkrácením jejího antického jména Pathissus, které zřejme bylo dáckeho původu. Tento název bývá uváděn do souvislosti se sanskr. pathas "voda" a srovnáván s podobnými hydronymy jako lat. Padus "Pád" a pod. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Odporúčané príspevky
Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky
Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom
Vytvoriť konto
Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!
Zaregistrovať si nové kontoPrihlásiť sa
Máte už konto? Prihláste sa tu.
Prihlásiť sa teraz