Skočiť na obsah

Etymológie


Mgr. L.E.G. von Trips

Odporúčané príspevky

noc < prslv. *noktь < ide. *nokts

 

povodny ide. spoluhlaskovy -t- kmen > prslv. -i- kmen.

 

/ nem. e Nacht, -ä-e; angl. night, lat. nox, noctis; gr. νύξ, νυκτός

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Odpovedí 216
  • Vytvorené
  • Posledná odpoveď

Top prispievatelia v tejto téme

  • Mgr. L.E.G. von Trips

    202

  • game

    7

  • mila_i

    1

  • gh0strider

    1

Top prispievatelia v tejto téme

matka < prslv. *matь < ide. *māh2tērs

 

niekolkonasobne kmenove zmeny a prechody. v ide. bolo *māh2tērs - atematicky dvojslabicny kmen z korena *māh2- a s proterokinezou v prizvuku (v nominative, akuzative a vokative prizvuk na predposlednej kmenovej slabike, v ostatnych na poslednej kmenovej). druha cast *-tēr- je prastara pripona derivujuca pribuzenske vztahy v spolocenstve.

 

v praslovancine ciastocna kontaminacia -i- kmenmi. napriklad nominativ je -i- kmen *matь, naproti tomu genitiv je povodny atematicky *matere. povodny koren bol pre praslovanov uz nepriehladny, a tak pre praslovancinu vychadzame z clenenia *mat-ь.

 

z prslv. *matь mame dnes mať, matere (so skratenim samohlasky v koreni). matka je z matka.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

klada < prslv. *kólda < ide. *koHldāh2

kedze v cestine mame dlzku a v rustine retrahovany prizvuk z prvej slabiky, v praslovancine musela byt razena intonacia korenovej slabiky (accute) *kól-, ktora vznikla zanikom laryngaly v ide. *koHl-. akost laryngaly *H v koreni sa uz neda rekonstruovat.

 

/ klada je od povodu vlastne kolektivum od zaniknuteho jednotneho cisla neutra, ktore mame v nemeckom s Holz, -es "drevo"

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

dym < prslv. *dymъ < ide. *d^hūHmos

 

v slovencine to opat nie je poznat, ale hlaskove kvantinty inde v slovanskych (napr. ceske dým) a latinske fūmus svedcia o tom, ze slabika v koreni slova mala v pradavnych dobach (a este v praslovancine) razenu intonaciu *d^hūH.

 

/ ceske dým, lat. fūmus, -ī

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

nebo < prslv. *nebo < ide. *neb^hos

 

koncove -os nie je znakom muzskeho -o- kmena v singulare, ale praveky neutralny -s- kmen v priamych padoch. v slovencine plural nebesá je priamy potomok ide. kolektiva *neb^hesāh2 z *neb^hes-o-h2 (ak by jednotne cislo zaniklo, vznikol by z tohto tvaru zensky rod v singulare).

 

mnohe taketo slova su analogicky vytvorene kolektiva podla vzoru strednych -o- kmenov, ktore sa neskor vyvinuli bud do feminin, alebo ostali mnoznymi cislami stredneho rodu, alebo sa vyznamovo diferencovali tak, ze tvary v plurale nadobudli mierne odlisny vyznam. sema slova nebo (ako aj ine -s- kmene) normalne nepotrebuje mnozne cislo.

 

/ nem. r Nebel, -s "hmla"; r Nibelung, -es, -en

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

zdravý < prslv. *sъdorwъjь ~ ide. *deru

prslv. predpona *sъ- < ide. *su- "dobre, dosť" k rovnakemu korenu ako je v dravý.

 

/ hind. d^hruvá- "pevný", lat. dūrus, "otužilý"

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

biely < prslv. *bělъjь < protoslv. *boiluš < *baljos ~ ide. *h2alb^h-

 

v predslovanskom obdobi presmyk rezonant *bail- < *balj-, ktory je v greckom βαλίος < *bal-jo-s, a to zrejme z este starsieho *alb-jo-s. vsetko to podistym suvisi s ide. lexemou *h2alb^h, ktora je aj korenom slova labuť. v prehistorickych casoch indoeuropania odvodzovali nazvy farieb od prislusnych vtakov.

 

/ sem tiez lat. albus, "biely"; gr. άλφος, -ου, "bledý"; nem. e Elbe, "rieka Labe"

 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

vôľa < prslv. *wolja < ide. *wol-

 

-o- stupnovy ablaut v znamom ide. koreni. -e- stupen *wel- je v primarnom slovese veliť. sem patria tiez odvodeniny ako povoliť, voľba a pod.

 

/ nem. r Wille, -ns, -n; er will "chce"; lat. voluntās, -tātis; velit "chce"

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

získať < prslv. *ьziskati ~ ide. *-h1is-

 

*ьz-is-sk-a-t-i, z predony *ьz- (lat. ex-), slovesneho korena *h1eis (povodne nulovy ablaut *h1is je v slovanskych prehodnoteny na plny ablautovy -e- stupen. takze do protoslv. treba pocitat s transformaciou *h1Øjs > *h1ejs). -sk(e)- je verbalna pripona, ktorou sa v prajazyku tvorili iterativa od slovesnych korenov s ablautom v nulovom stupni. v slovanskych sa sloveso zaradilo do konjugacie s temou -a- (< ide. -(ā)h2-). napokon neurcitkova pripona -ti (< *tei) je taze ako pripona mennych abstrakt v zenskom rode, ibaze v dative.

 

/ heischen "pátrať"

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

chodiť < prslv. *-choditi < ide. *sod-

 

[ch] najprv vznikalo iba v spojeni s urcitymi predponami ako napr. *ou-, *pHrei-, a to tak, ze napr. ide. *pHrei + *sod-os > protoslv. *prī-šod-uš > prslv. *pri-chod-ъ "príchod".

 

napokon povodne tvary na ustupili pod vplyvom vyrovnavania a [ch] sa dostalo aj tam, kde nebolo hlaskoslovne oddovodnene.

 

sem tiez :

chod < *chod-ъ

chôdza < *chod-ja

schod < *ьz-chod-ъ

schodný < *ьz-chod-ьnъ

pochod < *po-chod-ъ

východ < *y-chod-ъ

prechod < *pre-chod-ъ

priechod < *prě-chod-ъ

atd.

 

/ gr. εξόδος, -ου "exodus"

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

strana < prslv. *stor-na < ide. *stor-

 

geneticky suvisi so slovesnym korenom *ster-, ktory je v -strieť, (iterativum -stierať). podla klasickeho ide. ablautoveho systemu vztahov medzi verbami a menami v ramci rovnakej lexemy je teda strana vlastne to, co sa rozprestiera. tomu ostatne zodpoveda aj vyznam v praslovancine.

 

sem tiez

-strieť < *ster-ti

-stierať < *stěr-ati (iterativum z predlzeneho korena *stēr-āh2tei)

zástera < *ьza-ster-a (najskor povod dejovy musel byt, neskor zpodstatnene)

priestor < *prě-stor-ъ

 

/ lat. sternō, sternere, strāvī, strātum "prestierať"

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

pravý < prslv. *prawъjь < ide. *prōwos "rovno vpredu, správny"

 

*prō-wo- je -wo- kmen od korena, ktory je aj v predlozkach a prislovkach typu prō, propter, prope, πρώτερο, for, from, pre, pred a pod. a v slove prvý. v mnohych jazykoch sa slova pre prvy a pravy drzia blizko pri sebe aj vyznamovo.

 

-praviť < *praw-iti

správa < *sъ-praw-a

pravda < *praw-ьda

vpravo < *vъ-praw-od

 

/ lat. probus, -ī "správny" (< *pro-wo-); nem. e Frau, -Ø, -en "žena" (< *fraw-an- "vznešený vládca") s rozvojom krestanstva zachovane iba v zenskom rode a oslabene v mnozine logickeho obsahu na vseobecne pomenovanie zeny.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

vrana < prslv. *woŕna

 

skupina "or" v koreni mala prslv. razenu intonaciu (sikma ciarka nad r). kedze ide. sylabifikacny system nedovoloval koren zakonceny na dva rezonanty, -n- muselo byt niekedy derivativnou priponou. spravne delenie preto prslv. *woŕ-n-. akutova intonacia zase indikuje moznost zaniknutej hrdelnice - teda ide. koren zrejme *wArH- ("A" stoji za samohlasku [a] alebo [o], ktoru z nich, nemozno zistit. rovnako nemozno presne identifikovat laryngalu "H"). mimoslovanskeho pribuzenstva niet, a tak pripadne dalsie uvahy neiste.

 

havran < *-woŕnъ

 

/ podobne slovo v anglictine raven "havran" nie je pribuzne. lat. corvinus "havraní" od corax, -cis, a to zrejme onomatopoje od zvuku, ktory oni vtaci vydavaju.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

hniezdo < prslv. *gnězdo < ide. *nīzd-o- "nízko usadené"

 

je to vlastne zlozenina z *ni + *sed-o-, kde *sed- je rovnaky koren, aky mame v sedieť.

 

zdanlivy koren *nīzd- vznikol synkopou druhej slabiky. ide. sylabifikacny system sa branil dvojslabicnym korenom, naproti tomu spoluhlaskovy kluster [zd] bol v strukture korena mozny na lubovolnom mieste. preto praveki arijci skracovali dvojslabicny zaklad *nīsed- na *nīzd- (znelostna assimilacia k [z] pred [d]), a coskoro povazovali takto vzniknute *nīzd- za koren sam.

 

v slovanskych vsak zahadne *g-.

 

/ lat. nīdus, -ī; angl. nest; nem. s Nest, -es, -er

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

bydlo < prslv. *bydlo < ide. *b^hūH-

 

spravne clenenie by-dlo, kde by- je verbalny koren - ten samy ako v byť - a -dlo je prslv. pripona instrumentu deja prislusneho slovesa v strednom rode.

 

bydlisko je zpodstatnene adjektivum na -ský s vyznamom miestnym.

obydlie je -jo- kmen *obydlьjo

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

prasa < prslv. *porsę < *pors-ьnt- < ide. *pork^j-

 

v slovanskej vetve -nt- kmene, spravidla v strednom rode, charakterizovali mladata a domace zvierata. (mimochodom mlada a zviera su tiez praslovanske -nt- kmene :lol: )

 

/ lat. porcus, -ī; nem. s Ferkel, -s, ; angl. to farrow "vrhať prasatá"

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

hrdza < prslv. *-rъdja < ide. *rud^h-

 

ide. korene *rud^h- a plny ablaut *rowd^h- boli zakladom slov s vyznamom "červený".

 

v slovencine prefix *g-.

 

/ angl. red; nem. rot; lat. ruber, -brī; cz. rudý, -ého

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

červ < prslv. *čьrwь < baltoslv. *kirmis < ide. *k^wrmis

 

ide. koren v *k^wr- so slabicnym [r] a priponou *-mi-.

 

od toho na slovanskej pode dalej

červený < *čьrw-ěnъ-jь

črevo < *čьrw-o-

/ angl. worm; nem. r Wurm, -es, ue-er; lat. vermis, -is; gr. ρόμος, -ου

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

trieť < prslv. *terti < ide. *ter-

 

velmi pravidelne vsade. v praslovancine neurcitkovy kmen *ter-ti, urcity *tьr-ơ.

 

/ v lat. z obligadnych styroch kmenov su dva prezentne z plneho ablautu -e- stupna *ter-, perfektny a supinovy z nuloveho ablautu *tr- : terō, terere, trīvī, trītum

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

slabý < prslv. *slabъjь < protoslv. *slāb- < ide. *(s)lab-

 

este v predslovanskom obdobi uplatnuje sa tzv. Winterov zakon, v dosledku ktoreho sa samohlaska v koreni predlzuje pred preglotalizovanym znelym zaverom (tu pred "b").

 

/ nem. schlaff "oslabený"; schlafen, -ie-, -a- "spať"; angl. sleep "spať"; lat. lābor, lābī, lapsum "zlyhávať"

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz

×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov