Ako by ste chceli umrieť?

Tiež si myslím, že moc neklamal. On ako pesimista vidí napríklad pohár poloprázdny

a ja mám tendenciu obvykle ho vidieť poloplný, ale oba názory sú pravdivé.

Sú však skupiny ľudí, ktorí o prázdnom pohári tvrdia, že je plný.

To sú tí, čo tvrdia: Koho Pánboh miluje, toho krížom navštevuje.

Toto som ozaj preletel.

zomrieť pokojne v posteli bolo želanie nie jedného básnika

podla mna tato smrt nemusi byt typ top. v posteli ako pri sexe? Som vcelar, radcej sa sklatim pri vcelach, som turista v lese, som polnohospodar, pri sadeni zemiakov. Preco v posteli? radsej zit do konca. priklad ten co zil zo zemou, jemu chyba postel? Nie. je mu to jedno. Na postely nie.

slimak, predpokladám, že to cituješ môj príspevok - používaj Multicitát pod citovaným príspevkom, na to je, aby odkázal, odkiaľ sa cituje, vždy.

 

a k tomu príspevku:

trošku si to vytrhol z kontextu : konkrétne tam píšem, že ten konkrétny spomínaný mladý básnik to písal v revolučných rokoch, keď mal doma mladú ženu, a po všetkých bojiskách okolo tiekla krv ... preto, lebo tušil, že zomrie kdesi rozsekaný v boji, ďaleko od milovanej manželky a v revolučných rokoch, napísal, čo napísal ... v posteli, v perinách zomrieť / to je doslovný preklad jedného verša z jeho básne /

 

nakoniec to vôbec nie je oveľa iné, než zomrieť pokojne ako včelár pri svojich včelách, a roľník na svojom poli pri pokojnej práci ...

neveľmi je asi najväčšie prianie ľudí umrieť rozsekaný a neznámy kdesi pod kopytami koní - keď už sa budeme držať rokov, v ktorých Petöfi svoju báseň napísal ...

OK, som revolucionar, barikady su OK ale radsej v posteli. Dobre. Co som ta mal citovat ked to nieje tvoja veta.

 

Hm pochopil,prerobim.

...hlavne rýchlo.

nechcem umrieť aspoň ešte tých 40 rokov :-)

 

 

Myslím, že skoro všechny chyby, kterých jsem se v tom složitém období dopustila, vycházely ze strachu následovat instinkt, který mi radil opak, než říkají vžité předsudky.

http://respekt.ihned.cz/c1-41267000-umirani-pro-zacatecniky

 

Mozno trochu odvazny zapis, mozno miestami nasilu morbidny, ale jeho pointy by sme si mohli byt vedomi :)

pred dvomi dňami sa akosi cez vonkajšie správy dostala domov neoverená vec - z našej malej 24 bytovej bytovky jeden sused, s ktorým sa všetci poznáme dobrých 20 - 25 rokov, minimum, zomrel.

 

šok. neuverenie, chlap nedlho po päťdesiatke, asi v polovici, to je nejaká blbosť, to nemôže byť pravda.

pred cca 15 rokmi mal ťažký úraz, na zastávke ho zrazilo auto - podobne ako tú slečnu nedávno v Prahe - on prežil, mal dochrámané nohy, x operácií, chodil, zaopatril si psa a takmer vždy keď ho venčil, a ja som bola náhodou na balkóne, sme sa buď rozprávalai, alebo si pozdravili, alebo ani to, proste nebolo treba, dobrí susedia ...

 

dnes chodila jedna druhá suseda, že áno, je to pravda, a skladali sme sa na veniec, a zrazu sme plakali spoločne ...

 

 

videla som ho pred dvomi dňami, sedel na lavičke so psom, tri dni predtým sme sa rozprávali, bol na svojej prechádzke so psom.

 

vraj silný infarkt, len tak. ten človek bol predobrazom pohoďáka, šťastné manželstvo, tri vydarené deti, kľudný uvážlivý typ, on sa snáď ani nasrať nevedel  ...

 

 

ked už raz umrieť, takto nejako, keď smiem prosiť. 

ale nech neumierajú blízki, ani susedia nie, a už vôbec nie mladí, poprosím ...