Ako by ste chceli umrieť?

chcela by som umrieť pádom...

no lebo v pondelok si rychlo vybavim na urade papiere, notara, oholim sa obleciem...v utorok umriem jeden den kym ma najdu vo stvrtok pitva v piatok sa kope jama v sobotu pohreb. do nedele to chcem mat z krku.

raz na konci leta, asi tak za 60 rokov, by som sa jedneho krasneho rana proste nezobudila... :lol: to by sa mi pacilo... ale dovtedy by som chcela byt cula a relative zdrava, schopna sa o seba postarat...

LOL, prave som zistil, ze tato tema je moja ...

 

neviem v akej sibnutej nalade som musel byt, ked som toto zakladal :lol: :)

ok, umieram: :lol:

 

Vo velkej vyske, snad pri vylete balonom. Vystupal by som vysoko, tam kde uz nie je dostatok kyslika. Najlepsie by bolo zastihnut dobre pocasie, nech svieti slnko a mozem sa este pokochat pohladom na svet pod sebou, sam so svojimi myslienkami. Neviem, ci balon vyleti tak vysoko, ze cloveku chyba kyslik, ale ak ano, vyhnal by som ho co najvyssie. Potom by som v klude pockal az zblbnem, zaspim a zomriem. (dufam, ze ma nikto nestihne zachranit tesne po tom zblbnuti!)

keď už by som nejako mala chcieť umrieť (nechcem!!! ) tak by som sa predávkovala heroínom - predstavujem si to ako z pamätnej scény z Trainspottingu

(ovšem by ma nikto nevzal do nemocnice)

 

kedysi to malo byť:

Vaňa, plná horúcej vody, vonných solí a ostatných tých sračiek do kúpeľa, naokolo porozostavované sviečky, inak tma, intimčo, príjemná muzika (Alice in chains, Doors alebo niečo podobné, nie moc rýchle), dobrý tvrdý alkohol, prípadne joint, alebo oboje, ja, so všetkým vysporiadaná, listy napísané, žiadna sebaľútosť ani výčitky, len sebecký pokoj, vyslobodenie, uvoľnenie, zápästia podrezané pozdĺžne, nič nenechám na náhodu, voda pomaly chladne, krv sa vyplavuje z tela von...

Zomrieť s úsmevom na tvári :lol: .. spáchať samovraždu mi bráni to, že neviem, čomu by mala patriť moja posledná myšlienka (neprekonateľný problém) :)

znie to trosku morbidne, ale ako si predstavujete svoju smrt?

nad týmto som vážne nikdy nerozmýšľal ............... určite nie pri sexe .............. ale určite by som chcel zomrieť z pocitom že som život prežil naplno ................ ale teraz ma napadá že napríklad pri prechádzke po Kráľovej Holi

............... určite nie pri sexe ..............

.... ako tak toto ma dostalo :lol: :)

 

a inak som nad tym vlastne dost premyslala... asi to bude z tych filmov, ale vzdy som ti to predstavovala tak, ze by som chcela umriet za niekoho ineho... zachranit ho pred smrtou, obetovat sa za tu osobu... pripadne ze ma niekte prebodne skrz-naskrz a ja tam s usmevom na tvari polozim ruku na tvar milovej osoby a zatrepem nieco uplne off topic. :) ale pochybujem, ze by som v takej situacii mala dost sily nieco take spravit... ale je to zaujimave, sice dufam ze nerealna predstava. radsej by som totiz bola, aby sa nikto z mojich blizkych neocitol v zivotu nebezpecnej situacii ;)

aj tak by to bolo najlepsie pri sexe .. neviem, kde sa vo mne vzala ta ohladuplnost voci partnerke, ked som zakladal temu ..

Raz večer ísť spať s pocitom, že som žila najlepšie ako som vedela a ráno sa už nezobudiť...

Raz večer ísť spať s pocitom, že som žila najlepšie ako som vedela a ráno sa už nezobudiť...

 

takto by som chcel aj ja zomriet.

Je uplne jedno kto chce ako zomrieť. Ovplyvniť sa to aj tak neda. Jedine žeby si niekto pomohol sam. Preto ma to vôbec netrapi ako odidem.

Je uplne jedno kto chce ako zomrieť. Ovplyvniť sa to aj tak neda. Jedine žeby si niekto pomohol sam. Preto ma to vôbec netrapi ako odidem.

 

no vies Ryan ale umierat niekde v nemocnici v bolestiach, plakat a prosit o eutanaziu ktora nie je na Slovensku povolena,tak asi by ti to jedno nebolo.Preto by vacsina ludi chcela najradsej zomriet prirodzenou smrtou.

Jedno by mi to bolo a aj je. Ovplyvniť to aj tak nedokažem, takže to nema zmysel riešiť. Ja taketo veci narozdiel od drvivej väčšiny dokažem prijať realne.

ja toto neriesim, lebo ak by som chcela umriet "nejak" dostupne, tak si to tak zariadim.. napr chcem umriet uhorenim, alebo utopenim, alebo otravou, strelou do hlavy, atd.... umriet mozno volovo iba sposobom, ktory si privodim, alebo na ten cin dakoho nahovorim... potom je zadanie cisto hypoteticke a otazka je divna.. ako z klubu samovrahov... ci?

umierat je ine, bo moze prist choroba, alebo uraz, alebo staroba... nejak umierat je podla mna dolezitejsie pre jednotlivca, lebo ak je pri rozume, vnima umieranie, tak pravdepodobne chce mat nejaky odchod, ci uz pritomnost pribuznych, alebo nejaky dostojny odchod.. neviem, este som neumierala...

umriet znamena dokonavy dej a to uz moze byt vsetkym ukradnute..

ja hlavne chcem /co tiez neznamena, ze sa to aj stane/, aby preboha ziaden vecny zivot neexistoval... umriet, zhasnut a mat svaty pokoj...

jedna postava vo filme expres na zapad vyjadruje moje presvedcenie a tuzby... film sa tu da kuknut.. http://www.otv.sk/expres-na-zapad-the-sunset-limited-2011/

táto téma je o smrti, chýbajúce príspevky sú presunuté do Filmových tipov.

 

------------

 

zomrieť pokojne v posteli bolo želanie nie jedného básnika, napríklad Petöfi má jednu nádhernú báseň, kde o tom píše ... v meruôsmych rokoch, pohnutých a revolučných, uprostred zbraní, keď tušil a vedel, že jeho smrť taká celkom iste nebude. ani nebola.

 

nie je jedno, ako človek zomrie. v bolestiach, ktoré nemajú konca, a nie je ľahké ani žiť, ani umierať, ... či sa len v jednom momente prenesie, keď mu padne tehla na hlavu ... či zaspí a ani nevie, že už nie je ...

je to rozdiel.

Rozdiel to sice je ale otazka znie, dokažeš s tym niečo urobiť?

 

Je jedno tibetske prislovie, ktore to dokonale vystihuje. "Ak ma problem riešenie, netreba si robiť starosti. Ak problem riešenie nema, starosti nepomôžu".

A teda, to ako chce kto zomrieť, je uplne irelevantne a nema zmysel sa tym zaťažovať. A že z čoho je toľko samovražd, keď ľudia rozmyšľaju nad vecami na ktore nemaju dosah. :)

A teda, to ako chce kto zomrieť, je uplne irelevantne a nema zmysel sa tym zaťažovať. A že z čoho je toľko samovražd, keď ľudia rozmyšľaju nad vecami na ktore nemaju dosah. :)

 

..nema zmysel, mozno ma pre dotycneho, lebo dakto mozno sa rad venuje snivaniu o hrubke povrazu namiesto snivaniu o vnadoch frajerky... ale to by uz nemalo visiet tu... :)

po dobre prežitom živote, až do konca sebestačná a môcť si robiť, čo chcem a užívať si života, a pri ako-tak zdravom rozume, rýchlo a bez trápenia, najlepšie v spánku...rada by som tiež videla vyrastať svoje vnúčatá spolu s mojím starým. Potom už môžem aj odísť, vedieť, že potomstvo je v poriadku a všetko je tak ako má byť.

umrieť pokojne s odovzdaním svojho života do rúk Stvoriteľa.

natrafila som na jednu diskusiu na sme a dam sem jeden nazor na smrt a zivot po zivote... autor ma u mna :thumbsup:

 

Ak sa niečoho bojím, tak len toho,

že by táto pakáreň mala trvať večne. Rovnako, ako nie je kam utiecť na tejto pošahanej planéte - lebo všade bašujú hordy podvodníkov, ničomníkov, lotrov, alfa samcov, vykoristovateľov a ideologických psychopatov - je ešte desivejšia predstava nejakého neba, očistca či pekla - keď si predstavím, koho by som tam musel postretať a do večnosti sa tam s ním onanovať. Ľudským mozgom je pritom strašnejšie peklo, než je táto planéta, beztak nepredstaviteľné - žeravá guľa s nestabilnou kožkou kontinentov, smiešne rozrezaných na "pozemky" a svetového oceánu na povrchu, bezprízorne krúžiaca okolo miliardy rokov trvajúceho permanentného termonukleárneho výbuchu, ľudovo zvaného aj "slniečko". A ako by to nestačilo, povrch tejto guličky chráni pred vražedným kozmickým žiarením iba niekoľkocentimetrová vrstvička ozónu a magnetické pole nepokojného jadra, ktoré môže kedykoľvek zaniknúť, len čo sa raz nestabilné prúdy žeravého niklu a železa prekrížia tak, že dôjde k eliminácii ich magnetických účinkov. Ozón a magnetické pole však pritom chránia to najdesivejšie, čo si môže šialený mozog v stave totálneho vykoľajenia vymyslieť - prírodu. Príroda je totiž bezmála dokonalý systém, kde každý každému robí zle a každý napokon prehrá a je niekym zožratý. Malých žerú veľkí, veľkých väčší a tých najväčších napokon zožerú tí najmenší. Problém je, že každému z nich to vadí. Muchy ktorých žerú vtáky nekričia od nadšenia; pakôň, ktorého zaživa trhajú hyeny tiež nevzdychá blahom; a aj ľudia, ktorých kosia baktérie, vírusy, sem tam nejaký psík, "ktorý ešte nikdy nikoho nepokúsal" ale hlavne systém ktorý si sami vytvorili (automobily, naprosto zbytočný stres a pracovné úrazy - taký roxor v hlave tiež dvakrát nepoteší) neumierajú zrovna oduševnele, ale skôr s nadávkami. Pritom smrť je v skutočnosti jediný pevný a zaručene istý bod vo vesmíre - takže ničiť ešte aj ten je doslova svätokrádež. Vygumovaní náboženskí magori majú plné papule večného života - ale či vo Vatikíne, Jeruzaleme, alebo Mekke a Medine - sa pevne držia pozemského bezprácneho luxusu, dokiaľ udržia moc a moč - v čom si absolútne v ničom nezadajú s Brežnevom blahej pamäti, Castrom, Kim Ir Senom, alebo iným Berlusconim, Bushom, Putinom, Qeenkou, či maloformátovým bonapartoidnym Ficom. A sedem miliard trotlov - s ktorými sa musím tlačiť v MHD, či na rozbitých cestách - im to žerie a zjavne sa proti tomu absolútne nedá nič robiť, lebo každý sa stará len o svoj i-Pod, i-Pad, i-Phone, resp. nejakú linuxovskú ičovinu, kotrá bola zastaralá už keď jej nešťastného predka Ritchie si Kernighamom vymýšľali :((( Našťastie je podľa všetkého smrť rovnaká ničota, ako všetko to, čo bolo pred narodením (teda ak naozaj niečo bolo a všetko si v skutočnosti nevymysleli historici :) Osobne ma ukľudňuje, že z totálnej anestézy pri dávnejšej operácii si nepamätám absolútne a vôbec nič - žiaden sen, žiadna vízia, žiaden tunel a tobôž nejaké pofidérne svetlo na jeho konci. Proste som nebol ...

OK - dobré ráno vospolok, duševne som si uľavil, môžem sa ísť vykadiť aj telesne. Želám príjemný deň a mnoho pracovných a osobných úspechov v tomto odpornom sychravom dni : )))

 

http://www.sme.sk/di...t-prijemna.html

som si myslel, že som pesimista... no na tohto nemám. kam tomu človeku vyúsťuje žlčník? rovno do hlavy?

tiez som si myslel ze sa jedna o nejakeho schizofrenika ale zdrzal som sa komentara :zubiska:

:zubiska: sak normalny relevantny nazor na svet... ba dokonca by som ani nepovedala, ze pesimisticky, skor je to popisana realita... :thumbsup: