Skočiť na obsah

Na akú školu ísť?


Sniper

Odporúčané príspevky

Nie iba škola, ale hlavne zameranie je dôležité.
 

Absolventi ktorých škôl sú slovenskými firmami najžiadanejší?

Vo všeobecnosti sú to školy s technickým zameraním, úplne TOP sú z tohto pohľadu informatici a odborníci pre telekomunikačný sektor.

(...)

Čo sa týka odborov, tu je len výber najzaujímavejších z nich:

  • aplikovaná informatika – priemyselná informatika
  • aplikovaná informatika – počítačové modelovanie
  • počítačové inžinierstvo – počítačové systémy a siete
  • informačné systémy
  • elektronika – elektronické systémy
  • elektronika – senzorika
  • elektronika – automobilová elektronika
  • elektronika – výrobné procesy v elektronike
  • elektronika – elektronika dopravných prostriedkov
  • telekomunikácie – multimediálne telekomunikácie
  • telekomunikácie – telekomunikačné a rádiokomunikačné inžinierstvo
  • elektrotechnika – elektroenergetika
  • elektrotechnika – elektrotechnické inžinierstvo
  • elektrotechnika – elektrotechnické systémy v mechatronike
  • elektrotechnika – komerčná elektrotechnika
  • elektrotechnika – autoelektrotechnika
  • elektrotechnika – dispečerské systémy v elektroenergetike
  • elektrotechnika – priemyselná elektrotechnika
  • výrobné technológie – zváranie a spájanie materiálov
  • výrobné technológie – zváranie
  • účtovníctvo – účtovníctvo a hospodárska informatika
  • účtovníctvo – účtovníctvo a audítorstvo
  • účtovníctvo – účtovníctvo a finančné riadenie
  • taliančina – španielčina
  • taliančina – francúzština
  • francúzština – španielčina

 

V roku 1996 som maturoval na SPŠ v NMnV v odbore slaboprúdová elektrotechnika, toho času to bola jedna z najlepších priemysloviek na Slovensku a stále patrí medzi Top. Odbory, čo som označil zelenou, zhruba tým sme sa venovali. Ľahké to nebolo, niektoré predmety boli na hrane, najmä ten, ktorý nás vyučovala jedna nepríjemná učka, ktorá ma spoza dverí počula ako komentujem jej lentilkové kozy :zubiska:

Škoda, že vtedy bola situácia na pracovnom trhu diametrálne odlišná, hoci mal som dobré znalosti a maturitu úspešne za sebou, vtedy bolo zložité sa niekde uplatniť, riešenie bolo ísť na VŠ, ale to už bolo dosť náročné. Ale aspoň mi to dalo ako také základy k výpočtovej technike.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 2 rokmi...

 

V roku 1996 som maturoval na SPŠ v NMnV v odbore slaboprúdová elektrotechnika, toho času to bola jedna z najlepších priemysloviek na Slovensku a stále patrí medzi Top. Odbory, čo som označil zelenou, zhruba tým sme sa venovali. Ľahké to nebolo, niektoré predmety boli na hrane, 

 

odvtedy tá škola tak degradovala, že som svojim potomkom pohrozil, že vydedím toho, ktorý by sa rozhodol na tú školu ísť ...

stretávam mládencov z tej školy v rámci duálneho vzdelávania, a je to čistá katastrofa - keď štvrták na priemyslovke, na kolegovu otázku, či vie čo je to transformátor, odpovie protiotázkou: "to je také to na stĺpoch?", tak tu už veľmi nie je o čom... však s takouto "vedomosťou" by pred 30 rokmi nepreliezol ani učňovkou, a oni ho teraz nechali zmaturovať... a takto by som mohol písať o ďalších, ak by niekto namietal, že možno len konkrétne tento jeden nevedel.

 

a tu sa dostávame ku kvalite školstva všeobecne. dnes som bol s potomkom na prijímačkách na inej, konkurenčnej škole, s podstatne lepšími referenciami. riaditeľ v úvodnom príhovore povedal jednu vec, ktorá ma zaujala - že až do tohoto roka, ak sa pri skúškach ukázalo, že je viac nadpriemerných uchádzačov, tak  mohli prijať o nejakých 3 - 5 žiakov do triedy naviac, ak stáli za to. ale teraz začala platiť ministerská vyhláška, ktorá striktne vymedzuje počet prijatých, a ani o jedného naviac, lebo že potom sa na niektoré školy dostáva viac žiakov a na iné sa neujde. povedané inak, rodičia aj žiaci, ktorí sa trochu zaujímajú o kvalitu školy, prirodzene uprednostnia konkurenčnú školu, pred tou Novomestskou Sorbonnou...

takto to asi funguje po celom slovensku, a tak si zriaďovatelia škôl, či ich riaditelia, namiesto toho aby sa snažili zvýšiť kvalitu nimi spravovaných škôl, radšej vylobovali nariadenie, ktoré im prísun žiackeho materiálu zabezpečí bez toho aby museli pohnúť prstom

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

aj tu je niečo chybne.
kdesi som to písala o gymnáziách, niektoré si podržali úroveň, spravidla kedysi do priemeru 1,5... teraz berú každého, ale podstatné je, že majú 70 m od fary a kostola vlastného školského kaplana... to píšem o mojom gymnáziu, odkiaľ vychádzala spústa veľmi úspešných ľudí.
teraz chodia detičky do vynoveného gympla autom, tichá ulica je bežne zaplnená, ale ako som tu raz písala - to mi teraz napadlo, že som o tom pred časom písala:
pred pár rokmi som náhodou natrafila na informáciu, že naše gyknázium vyhralo krajskú či akú olympiádu v náboženstve a znalosti biblie.
ateistické gymnázium, ktoré excelovalo v prírodnách vedách.

 

a dosť. lebo sa akurát rozčúlim, a to mi dnes netreba.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Kedysi sa na školách kládol dôraz na matematiku, chémiu, fyziku... Lenže kedysi existovali závody v ktorých sa vyrábali zariadenia vyvinuté vo výskumných ústavoch, alebo vývojových oddeleniach v priamo v závodoch. V posledných desaťročiach sa veľká časť priemyselnej výroby presťahovala do Číny, ktorá sa stala vďaka tomu technologickou veľmocou. Neviem si predstaviť, kde na Slovensku sa uplatnia odborníci, potenciálne schopní pracovať v základnom, alebo aplikovanom výskume. Okrem SAV, alebo na školách, majú ešte možnosť odísť pracovať do zahraničia. Stačí si pozrieť inzeráty na ponuku práce na Slovensku. Pre 99,9% uchádzačov stačí ovládať trojčlenku. Pithagorová veta, alebo kvadratická rovnica je nonsens. Základom je dnes znalosť anglického jazyka, počítačová gramotnosť a ochota stále si dopĺňať znalosti. V dnešnej dobe sú v IT neaktuálne už 4-5 rokov staré vedomosti. Menia sa zákony, vyhlášky, nové školenia, upgrade... To sa nedá naučiť v škole a vyžaduje flexibilných ľudí. Vedieť pracovať s informáciami, pochopiť ich obsah, vedieť ho aplikovať v praxi. Keď som počúval, ako sa vnučka memoruje úplne nezmyselné informácie bez súvislostí, ktoré si môže kliknutím nájsť na internete...hrôza. Na bifľovanie encyklopedických informácií, ako za Márie Terézie, by sa už škola nemala zameriavať.  

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

ale produkuje priveľa ľudí, zameraných na humanitné záležitosti... tak sa hovorilo tej druhej, neprírodovednej vetve, toho bolo vždy na školách menej... spravidla na dve triedy prírodovedné jedna humanitná...
dnes je to nie že naopak, ale prevrátené hore nohami... spústa sociológov, psychológov a kdejakých iných lógov, ktorí sa roztratia kamkoľvek, vo svojom odbore ich pracuje mizivé percento.
čiže ono je to tak, že aj tieto odbory sú nadbytočné... koľko je treba ročne jazykovedcov, archeológov? nič proti nim... mám spolužiaka renomovaného jazykovedca, ten to robí už desaťročia, skupiny archeológov medzi seba len tak niekoho nepustia... a mne sa to páči, že kto spraví prijímačky, ide na školu...a zbytok je už na ňom... a na potrebe jeho odboru.

a nie je celkom pravda, že netreba prírodovedne či fyzikálne a matematicky vzdelaných ľudí... aj zo stredných škôl, pretože zanedlho nebude človeka, čo by upravil staré rozvody, matemtika je od poisťovníctva po bankovníctvo a školstvo a stavebníctvo a architektúru a spústu iných odborov potrebná všade...
matematik v poisťovníctve je jedna z najlepšie platených a hodne náročných povolaní... zanedlho nebude mať kto učiť matematiku, lebo sa jej každý vyhýba...
priznávam, že aj za starých čias existoval jeden spôsob, ako sa na gymnáziu v prírodovednej triede vyhnúť maturite z matematiky... matematika mi neublížila, ale maturite som sa vyhla : )

a na gymnáziách je celkom určite potrebná... mám skúsenosť, že priemyslovákom na vš chýbala, museli x vecí doháňať...

či už to potom ten človek v živote využil či nie....

ani dnes nejdú každý rok do svojho odboru pracovať celé ročníky, keď vieme niečo naviac, to zato nie je zle...

ono je to trochu komplexnejšie... všetko je treba, ale vyvážene... to, že sa memoruje, až tak nevadí, aj to treba... ale deti sa skutočne učia trochu bez súvilsostí, ale ono sa to zvyšovaním vzdelania u rozumného človeka poskladá...

.. ale fakt je, že škola by mala byť od toho, aby z nej vyšiel človek, ktorý už niečo vie.... ale skutočne niečo vie, nie len naplní počty v triedach.
a vie aj matematiku, aj slovenčinu.
a ešte spústu kdečoho... v odbore musí vedieť presne, ostatné nemusí vedieť presne, ale musí vedieť, že také je a bolo. všeobecné vzdelanie by mal mať skutočne každý. od toho je škola.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Využívanie výpočtovej techniky dnes umožnilo hromadne využívať sofistikované matematické postupy vo všetkých oblastiach od priemyslu až po umenie. Počnúc dizajnom, architektúrou, až po riadenie robotov sa využívajú CADy.  Od statických výpočtov stavieb, mostov, návrhu technologických zariadení, elektronických obvodov, až po ekonomiku a bankovníctvo. Dnes je 99,99% profesií v postavení užívateľa softwaru. Na spracovanie informácií sú už vyvinuté databázové prostriedky, vlastné komunikačné protokoly už takmer nikto nerieši, využíva internet. Paradoxne táto situácia znižuje nároky na základné vedomosti v danom obore a vyžaduje skôr ľudí, schopných pracovať s týmito nástrojmi. Programátorov s knižnicami typu cut, copy, and paste. Tento prístup zefektívňuje prácu a výsledky menej podliehajú subjektívnym chybám dizajnérov a programátorov. Princípy fungovania technológií a komunikácií na fyzickej úrovni, je výsadou veľmi úzkej skupiny špecialistov v technologicky najrozvinutejších krajinách. Väčšina z nás je dnes už iba užívateľmi technológií a školstvo je stále nastavené tak, ako keby mal každý vymyslieť koleso. Intelektuálne nároky na lovcov zberačov nás evolučne formovali státisíce rokov. Každý jedinec bol v minulosti konfrontovaný v boji o prežitie so svojimi schopnosťami. Vytvoriť si nástroje potrebné k prežitiu. Dnes degenerujeme s mobilmi v rukách, preto, že technologický rozvoj zabezpečil prežitie populácie, ktorá už stratila kontakt s technológiou, ktorú dennodenne využívame.      

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Tono, okrem asi troch viet, nesúhlasím s ničím čo si napísal ... skúsim to rozobrať po bodoch

Kedysi sa na školách kládol dôraz na matematiku, chémiu, fyziku... Lenže kedysi existovali závody v ktorých sa vyrábali zariadenia vyvinuté vo výskumných ústavoch, alebo vývojových oddeleniach v priamo v závodoch. V posledných desaťročiach sa veľká časť priemyselnej výroby presťahovala do Číny, ktorá sa stala vďaka tomu technologickou veľmocou. Neviem si predstaviť, kde na Slovensku sa uplatnia odborníci, potenciálne schopní pracovať v základnom, alebo aplikovanom výskume.       

 

tie výrobné závody, aj keď zahraničných firiem sú tu doteraz, dokonca aj vývoj v nich beží. síce inak ako v minulosti, ale beží - jedn produkt sa v rámci jednej spoločnosti, súčasne vyvíja napríklad na Slovensku, v Taliansku, USA, Číne a Indii - každé oddelenie má vlastnú úlohu na danom výrobku, komunikuje sa cez intranet, až sa v niektorom závode poskladá prototyp, ten sa otestuje, prípadne sa doladia detaily, atd ... sám sa na takom niečom podieľam. a áno, tí odborníci už teraz firmám zúfalo chýbajú, zohnať dnes priemyslováka, či nedajboh inžiniera, ktorý aj niečo vie, je takmer nemožné

 

 


Pre 99,9% uchádzačov stačí ovládať trojčlenku. Pithagorová veta, alebo kvadratická rovnica je nonsens.

 

 

 

nestačí. fakt nie. pre 2/3 - 3/4 možno, ale ten zvyšok musí aj niečo reálne vedieť - nemôžeš pustiť k CNC stroju, či automatickej alebo robotizovanej linke človeka, ktorý má v hlave nasr...

 

 

 

Základom je dnes znalosť anglického jazyka, počítačová gramotnosť

o tom, ako prebieha výuka angličtiny a informatiky na základných školách, som písal v inej téme pred pár rokmi, a je to fakt bieda. čiže ani tu tomu reformované a modernizované školstvo veľa nedáva...

 

 

 

Vedieť pracovať s informáciami, pochopiť ich obsah, vedieť ho aplikovať v praxi. Keď som počúval, ako sa vnučka memoruje úplne nezmyselné informácie bez súvislostí, ktoré si môže kliknutím nájsť na internete...hrôza.

no, ak by mal v praxi každú informáciu/vedomosť človek hľadať na internete, tak by počas pracovnej doby len googlil, a veľa by toho urobiť nestihol. nie je predsa možné aby absolvent elektrotechnickej priemyslovke nevedel čo je to transformátor, či iný žiak, tej istej školy, nevedel v druhom ročníku čo je to rezistor, a úloha spočítať hodnotu dvoch sériovo zapojených, je pre neho vyšší dívčí ... takto to predsa nemôže fungovať...

 

 

 

To sa nedá naučiť v škole a vyžaduje flexibilných ľudí.
Na bifľovanie encyklopedických informácií, ako za Márie Terézie, by sa už škola nemala zameriavať.  

keď sem pred 25 rokmi začali prichádzať prvé zahraničné spoločnosti, boli ich manažéri prekvapení, že pracovná sila, ktorú tu našli, je nielen lacná, ale aj flexibilná a ochotná/schopná sa učiť nové veci. kupodivu to boli všetko absolventi komunistického školstva, nútiaceho ich nielen bifľovať sa , ale aj reálne vedieť... dnes, po štvrťstoročí reforiem školstva, zameraných na odstránenie bifľovania, sú výsledky také, že firmy plačú nad kvalitou absolventov škôl. a ani sa im nečudujem, sám to vidím v praxi. tak k čomu boli tie reformy vlastne dobré? akože absolvent priemyslovky nemusí vedieť čo je to trafo, stačí keď bude vedieť flexibilne vysvetliť prečo to nevie, a potom si to pôjde vygoogliť? ozaj super vyhliadky...

 

v našej firme je už teraz panika, lebo pár ľudí je už v dôchodkovom veku, a šéfstvo sa hrozí ich odchodu, lebo ich fakt nemá kto nahradiť, lebo materiál vyprodukovaný vo veľkej časti stredných škôl je na ich miesta nepoužiteľný... pohľad, že sú tu len montovne, v ktorých všetci robia tupú robotu, s max niekoľkými úkonmi, ktorú by bol schopný vykonávať aj šimpanz, je dosť odtrhnutý od reality.

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

ešte doplním k tomu bifľovaniu ... ono to nebolo celkom tak ani v minulosti. mali sme na strednej učiteľa odborných predmetov, a ten raz povedal pamätnú vetu:

"Vy, ako budúci elektrotechnici, nepotrebujete vedieť kedy bola francúzska revolúcia, vám stačí vedieť že nejaká bola. Pre vás je základným zákonom a slovom božím zároveň norma ČSN 34 1010 !"

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

clovek2

 

Máš asi veľké šťastie, že si mohol tvorivo uplatniť svoje vedomosti. Buď si výnimkou, alebo som sa pohyboval v inom prostredí. Absolvoval som elektrotechnickú fakultu v 1977 v obore experimentálna elektrofyzika a počas 40 rokov som nepotreboval vypočítať ani kvadratickú rovnicu. Aby som prežil, musel som sa naučiť programovať a navrhovať HW. To však nepokladám za nejakú intelektuálnu činnosť, na ktorú by som potreboval  6 semestrov matematiky, jadrovej fyziky a kvantovej mechaniky. Naopak, našťastie, že som už v dôchodku. Dnes by som sa už so svojím vzdelaním neuplatnil na trhu práce.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

mali sme vo firme aj chlapa s +/- rovnakým vzdelaním aké máš ty ... bol platovo výrazne nadpriemerne ohodnotený, a dával do poriadku výmysly talianskych a amerických kolegov, tak aby aj fungovali ... okrem toho ešte robil aj externe pre iné firmy... myslím že aj českým dráham riešil nejaký problém, ktorý vraj nemal riešenie ...

 

btw, ja mám len strednú školu. že robím na inžinierskej pozícii je v mojom prípade skôr súhrou viacerých okolností, ako snahou firmy ušetriť ... ostatne, dávali mi podobné úlohy aj v minulých zamestnaniach...

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ja sa nesťažujem. Mal som možnosť súkromne pracovať na zaujímavých projektoch. Lenže doba sa zmenila a príležitosti, aplikovať vlastné riešenia, sa dnes lokalizuje na úzku skupinu vývojárov v najvyspelejších krajinách. Obrovská väčšina z nás je dnes iba v pozícii užívateľov. A to kladie celkom iné požiadavky na vzdelanie. Ale, ako píše game, matematika na gymnáziách sa už síce nedá aplikovať v bežnej praxi, ale je to aspoň spôsob, ako sa naučiť logicky formulovať nejaký problém.     

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

tono,  tiez nesuhlasim.  Naopak dopyt po kreativnych inzieniroch rastie,  mas dost skreslene predstavy o svete.  

 

Vo svete určite a hlavne v Číne. Ale na Slovensku? Kreatívnych inžinierov nepochybne treba na manažérske pozície. Hlavne pre zabezpečenie výroby pre zahraničné firmy pôsobiace u nás. Lenže ich vývoj je v Nemecku, Švajčiarsku, Číne, USA... Manažéri by sa mali vedieť orientovať v problematike svojho sortimentu výroby, ale nemusia do detailu rozumieť, ako čo funguje. Nemajú na to ani čas. Podobne ako v aute, vieme ako funguje motor, vieme ho používať, ale nedokázali by sme ho vyvinúť. Koľko ľudí rozumie, ako funguje protokol ethernet a takmer každý ho denne využíva. Mal by sa preto vyučovať na školách? Podobne je to aj s matematikou a fyzikou. Na manažérsku prácu stačí jeden semester matematiky a fyziky. Omnoho väčšia je dnes potreba IT špecialistov, ale pre nich platí to isté. Úroveň vzdelania teoretických disciplín klesá, ale rozširuje sa počítačová gramotnosť, manažment, riadenie procesov, ovládanie cudzích jazykov... Teda schopnosti využívať technológie vyvinuté úzkym okruhom špecialistov vo vyspelých krajinách. Je to odpoveď na požiadavky trhu práce. Veď si otvor ponuku práce na Slovensku. Naši politici neustále rozprávajú o zvýšení pridanej hodnoty, ale zahraničné firmy potrebujú hlavne lacnú pracovnú silu. Prečo by zahraničné firmy svoj vývoj a know how presúvali k nám? Je lacnejšie presunúť najschopnejších študentov k nim, kde majú neporovnateľne lepšie ekonomické podmienky a perspektívu pre odborný rast. To nezmení nejaká reforma v školstve. Počas Veľkej privatizácie sa väčšina podnikov dostala do rúk nomenklatúrnych kádrov, ktorých základným vzdelaním boli školenia Marx Leninizmu, takže podniky neboli schopné konkurovať na zahraničnom trhu. Nový vlastníci nedokázali nadviazať kontakty a spoluprácu na sofistikovanejšej výrobe a podniky skrachovali. Zámer nových vlastníkov bol prepustiť zamestnancov a čo najvýhodnejšie podniky predať. To je dedičstvo, ktorého sa nezbavíme. Možno niekto namieta, že sme nemali iné možnosti. Češi na tom vtedy neboli omnoho lepšie, ale napriek tomu si dokázali udržať vlastný vývoj a výrobu aspoň v niektorých oboroch. Ale tento rozdiel medzi Slovenskom a Českom tu bol aj pred rokom 1989. Je to v našej mentalite, napríklad na Slovensku sa kupujú drahšie autá, ako v Česku. My si viac potrpíme na forme než na obsahu.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

:),  neviem kde zijes ale v mojom okoli su desiatky malych firiem co skusaju nieco spravit,  pravda je ze sa postupne presuvaju do brna, kde je viac dobrych ludi,  ale to je dosledok dobrej skoly. A inak si zabudol na jednu zem znamu svojím vývojom - Izrael,      Na vyvoj potrebujes napad,, dobrych ludi a nasledne dostupny anjelsky kapital.  Najlepsie je to v USA ale EU tiez nie je na to zle, 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ja nespochybňujem schopnosti a potenciál Slovákov. Bavíme sa o akademickej úrovni vzdelania na technických školách. O tom, že úroveň klesá. Pozrel som si predmety na Elektrotechnickej fakulte STU. Je tam menej matematiky a fyziky. V čase, keď som študoval bolo 6 semestrov matematiky. To ale neznamená, že úroveň klesá. Podľa mňa je tam dnes oveľa viac predmetov, ktoré majú praktické uplatnenie. Po absolvovaní má študent vedomosti, ktoré dokáže aplikovať v bežnej praxi. My sme kedysi končili s "akademickými vedomosťami" a prakticky sme nič nedokázali. Nakoniec "akademické vedomosti" na Slovensku nebolo veľmi kde využiť ani vtedy, ani teraz.    

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

tono,  realne sa bavim s ludmi s VS a bohuzial sa kvalita prisposobuje tomu ze najlepsi idu inde,  minimalne do brna.  To je ale konkretny problem skoly, nie systemu ci niecoho zahadneho.  Prehravaju v konkurencii,  ale nezda sa mi to drama. Brno je skutocne za rohom,

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Zaujímavý vývoj prebiehal v Číne. V podstate agrárna krajina sa stala svetovou špičkou v technológiách, vede a výskume. Pôvodne bola iba zdrojom lacnej pracovnej sily, vďaka čomu mohla zaplaviť svetový trh "šmejdami". Manažéri podnikov v EU a USA, (väčšinou s ekonomickým, alebo právnickým vzdelaním), si rýchlo spočítali, že "doma" sa už nič ekonomicky nevypláca vyrábať. Že netreba vlastniť výrobné prostriedky, že stačí mať manažment, ktorý bude riadiaci podnik od stola. Veď hlavný biznis je obchod a nie výroba. Stačí predávať iba "rozum". Ani renomované firmy už dnes nie sú schopné konkurencie na trhu, ak by využívali na výrobu drahú domácu pracovnú silu a dodržiavali ekologické a bezpečnostné predpisy. A tak presunuli výrobu do Číny. Mysleli si, že keď si vedu a výskum ponechajú doma, Číňania ich neohrozia. Dnes vidieť, ako sa mýlili. Trump sa snaží, na základe cieľ, zmeniť túto situáciu. Je už ale neskoro a Čínu bude musieť geopoliticky, ale hlavne technologicky akceptovať, ako rovnocenného konkurenta. V EU si túto potenciálnu hrozbu ešte ani neuvedomili a reagovať budú až keď Trump zavedie clá aj pre EU. Celosvetovo sa razí teória, že najvýhodnejší pre všetkých je voľný obchod. Nedivým sa, keď to tvrdia obchodníci. Lenže v minulosti sa vytvárali myšlienky, nápady, technológie a vývoj prebiehal práve tam, kde bola výroba. Tam vznikala kvalifikovaná pracovná sila, rozvíjalo sa školstvo a vzdelanie. Dnes je spoločnosť globalizovaná, komunikačné technológie umožňujú riadiť procesy a vymieňať si informácie na opačnom konci Zeme. Takže by to už nemuselo platiť. Lenže Čína je príkladom, že to stále ešte platí a možno to pomôže aj Slovensku.         

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 3 rokmi...

Chlapec spravil test monitor ci ako sa vola 100% matematiku a 90 slovencinu a dnes prislo zene ,ze ho bez prijmaciek beru na revucke gymnazium.  Co bola druha skola, mala podmienky nad 90% beru bez primaciek. 

02.05 ma primacky na tisovecke gymnazium. - to bola prva prva skola. Pojdeme sa otestovat, chcem vediet kolko inych sikovnych deti ako moj syn, ci nesikovnych tam bude. 

Revucke gymnazium ma vyhodu ,ze tam pride za 7 minut peso. Nevyhodu slabe vzdelanie. To Tisovecke neviem ake vzdelanie -asi lepsie ja som chcel primacky a vysledky aby som vedel kto tam ide. Priklad keby tam bola polovica lepsich ziakov ako syn tak by to bolo super. Ked tam syn bude najlepsi 70% nebude  mat vysledok ani 70% jeho vysledku, naco na tu skolu aj pojdes.

Dnes zena nebola v praci ,ale triedam dala test. A vskole maju pocitace robili to na pocitaci, si to pozerala. Normalny 9taci ten test robili na 90 a viac percent, teda podla mna spravila lahky.

V B triede ho spravili 4 nad 90 %.  Slabsi ziaci to robia 70-50%(3jkari) , zena ju uraza ze to volam ciganska skola. Dievca spravila na 30% . Oni to v inych teskoch skol to vedia robit na 15-20- lepsia ciganska skola na30%. 

Resp- Nieje normalne ze 15 deti z 17 to spravi nad 90%. Slaby test. A podla mna aj nezmyselny. Oni to mali na PC teda vysledky si pozrela doma kto aku spravil chybu a vypocet percent jej spravil PC. 

PR. matematicka pytagoriada a syn na tom testovani skol 9viatakov mal 100%, pytagoriadu zvlada tak na 70%? Nevie to co ho nenaucili, co sa neucia. To co ho ucia asi vie nad 90%. Ja som nikdy nebol na okresnej sutazi pytagoriady. Nikto odnas tam nebol. Isla asi B a C trieda. My sme aj 5-6 sli na Olympiady.

Teda mam vybrat chalanovi skolu. Tak Gympel v Revucej, ci Tisovci.  Chalan nema problem z anglictinov. To tisovecke je v anglictine. V minulosti tam chodili aj lepsi ziaci ak v Revucej.  Ale neviem to ja zhodnotit, spravi prijmacky  v tisovci ak tam bude 50-70% lepsich ako on co vzide z prijmaciek, tak to by bola cesta,ale ak tam bude najlepsi a ,ci 5 este podobni, a ostatok slabsi naco tam ma 5 rokov jazdit 20km zima leto.

Ci ako to hodnotit. Svagrina ma dve dceri. jedna chodila na to gym a ta druha na to. Ako dopadlo to tak co chodila do tisovca studuje v skotsku a ta co v RA prestupila z prirodoveckej UK v BA do pezinka na policajnu. Ale na zaklade tohto sa to neda vyhodnotit, to starsie dieta bolo vzdy inteligentnejsie. Alebo aj cielovdomejsie, chcelo ist aj do Skotska studovat. Tma pikoska. mas bakalara , alebo celo5rocne studium.  Ak to chces mat zadarmo musis robit to 5 rocne, bez skusky na bakalara.

Kvoli matematike a anglictine nepotrebuje ist na ziadne gymnazium toho naucime rodicia. Ja som sa na gymply nic nenaucil z matematiky, vedel som ju zo zakladnej skoly. Ani na vysokej skole som sa nic nenaucil vedel som to zo zakladnej skoly. Samozrejme som sa tomu vela venoval, kvoli ucitelke co nas ucila. Teda by aj bolo zbytocne aby 2 hodiny denne zabil cestou do Tisovca a nazad. Brat chodil na chemicko technologicku do tisovca. Ina skola v inej dobe, jemu sa tam pacilo, nepacilo to dochadzanie. On povedal, ze mal kamaratov aj v tisovci aj Revucej, ale namal cas ani na tych ani na tych, teda nebol ani z jednymi. 

Aj po kocovine a po 30 rokoch si spomeniem ako sa to ma riesit, teda vyriesit to stale viem. Iste aj nejake veci mi nikdy nesli  kombinatorika, ale si pamatam ze robili rezy telesami. To som sa ani neviem ci naucil. Ale pekne sme to rezali. to bolo asi na gymply . To si nepamatam ako sme to robili. Nakreslit ten rez v realnej mierke k predmetu. Ale chalan ma predstavivost a stym nebude mat problem.

 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

pred 9 hodinami, slimak napísal:

Ani na vysokej skole som sa nic nenaucil

co to bola za skola ?  Ok, chapem ze nie technika,  ale dnes aj na ekonomike ich ucia kalkulus a aj som si musel vazne oprasit znalosti matematiky aby som vedel synovi poradit.  Nespoliehaj na stare skusenosti.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Na EU som mal asi 2,3 skusky z matematiky a potom o dva roky(to som uz mal 20 rokov, matika ma nezaujimala 6 rokov) kvoli tomu aby som mal internat som sa prihlasil na strojnicku fakultu STU , aby som mal internat aj na letny semester som musel mat asi11 kreditov. Bola tam matika a ekonomia co postacovalo a bola tam ta ista matematika ako na EU. Zlozitejsie priklady,len mne to nerobilo starosti lebo ma to naucili na zakladnej skole. Riesenie rovnic ,ci funkcie - to ma fakt naucili na zakladnej skole. 

Alebo na vyse som sa na strednej a vysokej skole naucil riesit limity ,log ,diferencialy a opak toho, ale zaklad na riesenie som mal zo zakladnej skoly. A to nie ze ja som sa na gymply nemusel ucit,lebo som to vedel, ale vsetci moji spoluziaci co sme z tej triedy vysli. ja som ich mal asi 6-7. V druhej triede bol podobny pocet. Sme vedeli lepsie matiku ako nasa ucitelka matiky.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

no, tak dost prehanas, riesit  rovnice na hladanie lokalnych extremov   pri sustave n  nelinearnych rovnic,  to ti neverim ze si sa ucil na zakladnej ci strednej skole.   Ani to ze si sa dozvedel co su vlastne cisla matic ci co je to charakteristicky polynom ( Toto su veci, co si som si musel zopakovat a to mam dva semestre linearnej algebry).

Cim nechcem povedat ze dobre zaklady nepomozu.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

To prve neviem co je( ja som na STU bol len na jednej skuske) a tie matice to bola tiez nieco nove na prelome gympla/ vysokej skoly. Ale riesenie rovnic, ma naucili, ci som sa naucil na zakladnej skole. 

A ze ma to naucili dobre, je to ze to viem vyriesit aj teraz po 30 rokoch, nepamatam odvodim. Raz bol priklad,kde som sa musel pozriet na vysledok. Aby som si spomenul na postup. Samozrejme boli aj zle vyriesene priklady, kde som spravil chybu. A priklad ,ked akoze ucim moje deti ako riesit tie priklady, ja ich ucim ako by som to riesil ja. Ja niesom ucitel matematiky. Oni dost veci nevedia a ja neviem co nevedia-lebo sa to neucili. Syn ten monitor 9 z matiky spravil na 100%, ale isto ma menej vedomosti ako sme mali my. Ved ja som to teraz zacal riesit, dcera prisla z okresneho kola pytagoriady, ze vsetko vypocitala. len mala vysledok 7 spravnych z 15tich. Dcere to viac mysli matematicky.

Alebo naposledy, ja som sa nic na strednej a vysokej nenaucil, lebo si to nepamatam. Co viem a si pamatam je zo zakladnej skoly. 

https://ucimsadoma.weblahko.sk/pytagoriada/

myslim tieto priklady. Z pytagoriady, olympiady su priklady,kde ani ked ma matika zaujimala som mozno polovicu nevedel vyriesit. Ale z pytagoriady, vsetky priklady mal vediet vyriesit jednotkar. Max 10% chyb. Chyb nie,ze nevie. preco im to riesim ja? Najprv sa pytam comu nerozumies, co nevies? A potom im to napisem. Samozrejme dalsi krok by mal byt aby to pisali sami. 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Aj prvy aj 4 priklad som nevedel riesit, na zaklade vysledku som prisiel nato ako sa to riesi. u oboch je to co ma naucili na zakladnej skole, len som si uz nepamatal ,ze odmocniny sa mozu nasobit a ten druhy priklad som vedel ze tam musis vybrat predzatvorku len som si to uz nepamatal ako sa robi mocninami. 

Chalan kym som si isiel pofajcit  uz nasobil 15632x15632. Tue priklady sa maju pocitat bez kalkulacky. Teda musi byt "lahky " vysledok.

matika.png

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

4 -    len si uvedom ze ide o ( a+2) ^2 - a^2,    co po uprave 2*a +4,  a to ide aj z hlavy,  ale 6 uloha ma zrejme nejake ine zadanie, ci ? nie nahodou zvysok po deleni 16 ? A tiez nechapem co je zadanie pri 3.  

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

cely test je tu.

https://learningapps.org/view6684430

3,5,6 som neriesil sli sme zahrat tenis. 3jka je jednoducha,vsetky tie priklady su jednoduche(to su priklady na minutu,akto robis dlhsie,je to zle, ja som nad tou stvorkou rozmyslal polhodinu a na postup ako to vyriesit som musel vediet vysledok,este aj potom som rozmyslal 10 minut preco,ale vtedy som odbiehal od syna k dcere,aj dcera riesila).  Tu stvorku nemas asi dobre, je to 4x 15631 ,to je vysledok uz si to ani teraz nepamatam. Ale preco 15631 to je v zatvorke, lebo bud k jednemu cislu pripocitas 1,alebo odpocitam ktomu druhemu, a vlastne pred zatvorkov bude to mensie cisli ,ci odcitanec, preto 1 sa odcita. a nasob sa to 4 lebo 2na druhu.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov