Zoznam lídrov

Zdravím Vás. Už som aj ja babička. Moja vnučka

Drahí forumaci, dovoľte mi predstaviť nového člena tohto osadenstva Jakubko, narodený dnes na Vianoce v čase 1:39 s mierami 2760g a 47cm. Sme 100% fit a najradšej by sme boli už doma

Človiečik náš ...

Ahojte, pozdravujeme s mojím takmer 2,5r veľkáčom (zakydaným )

Aj u nás sa čosi objavilo. Tak trochu neplánovane.

Áno, píšeš, čo chceš ty, ale ... tam tvoje chcenie končí. Ty nechceš nič dať, chceš iba prijímať a po držaní za ručičky, objatiach, bozkoch, chodení popri Váhu, hladení, kutraní vo vlasoch sa dotyčná osôbka môže pobrať domov. Dokonca by si ju asi možno odprevadiť nešiel. Najradšej by si neminul ani centík na nejakú sladkosť, čí minerálku, ale uspokojený by si sa sám pobral domov; cestou sa zastavil na benzinke po kebab a colu a doma, ležiac na gauči by si vo svojej komfortnej zóne blažene spomínal, ako si si krásne užil. Bez urážky, to sú iba sny neplnoletého študáka, nie dospelého chlapa v rokoch.

Zlepsujem sa...tak sa musim pochvalit

Roky, roky... nechce sa mi veriť, že sme s mužom už 36 rokov manželia.. čas neskutočne rýchlo letí.., najlepšie to vidíme na deťoch... fotografia z našej svadby a súčasnosť

Milé @gameže si si spomenula No už je to huncut, dosť popredu keď porovnám so starším bráškom v jeho veku. Veru sedí už dlho, už mesiac sa pokúša spraviť pár krokov, no je to veselé ale aj psychiatria, keď sa obaja rozhodnú že chcú tú istú hracku, alebo jeden robiť to, druhý iné...

Ďakujeme No je to papkáč, tri týždne po prepustení má 1200g naviac

V dohľadnej dobe pribudne ďalší forumak 25.12. termín, uvidíme Prvý sa vypýtal.o dva týždne skôr, tak to môže byť kľudne aj dnes

trochu som piekol. minulý víkend tento "Olympus Mons" a dnes takéto čosi, v čom je kopa medu, orechov, karamel, pudingová plnka, atď.....:

Synovi k narodeninám

moja verzia - aj s kmínom a korením :) v štádiu prípravy a finálny produkt poldruha kila krkovice, ak nerátam tri kúsky, padlo k obedu za vlasť potomci sa zalizovali aj za ušami

Priatelia, oznamujem že ak všetko pôjde podľa predstáv, plus mínus 27.12. k nám pribudne ďalší člen rodiny

Pridam jednu aj ja, Samkov flirtovacny pohlad. Je po tatovi. ...

Presne pred rokom som ráno našla moju takmer 17-ročnú Šivu pod radiátorom za vysávačom, tam sa uložila na svoj večný sen. Ešte večer predtým som sedela pri telke, ona mi ležala na kolenách a driemkala, a ja som ju hladkala po hebkom kožúšku. A ráno už bola inde. A zasa ju vidím úplne maličkú, 300-gramového drobca, ktorého som v napchatej 83-ke niesla v dlani z útulku. Koľko radosti mi priniesla za tých necelých 17 rokov. A už rok ju nemám. Viki je zlatá a nedám ju ani za nič, ale so Šivou sme toho veľa spolu preskákali a bolo aj obdobie, to mala asi 5 rokov, kedy som si ju doslova vybojovala. Vtedy som bola jediná osoba, ktorá sa jej snažila porozumieť, a myslím, že sa mi to aj podarilo. Som jej vďačná za bezvýhradnú lásku a dôveru, ktorých sa mi od nej dostávalo. To zvieratko si naozaj nechalo robiť bez násilného držania aj nepríjemné veci, stačilo ju škrabkať na hlávke alebo žmoliť jej ucho (to mala rada), a bez protestov si dala odobrať krv, stačilo ju hladiť po hlávke a pritúliť si ju, nie stisnúť, a bez problémov jej oholili chvost pri zadku a zmerali tlak (to musí niekoľko minút vydržať bez pohybu, tlak sa meria na chvoste pri koreni. Dala si siahnuť do oka a zasunúť prúžok, aby zistili, či má slzy...či svietiť do očí, aby videli na sietnicu. Vedela, že jej nikdy neublížim, a akoby cítila, že som vždy na jej strane, aj v takých chvíľach, ked jej robia nepríjemné veci. A ja si to moc vážim. A som vďačná aj za to, že keď už musela odísť, bolo to tichučko, v spánku, a že netrpela. Len zaspala. Na 1. obrázku odpočíva na gauči, na druhom - ako všetky mačky, aj ona, keď videla krabicu, musela sa do nej vtrepať, na veľkosti nezáležalo...a na treťom obrázku je niekoľko dní po tom, ako som ju priniesla domov, bola maličká, drobulinká, ale plná života, zvedavá a šikovná, na fotke už je unavená po "hokeji" s pingpongovou loptičkou, a bojuje so spánkom, veľmi chce ostať hore, lebo je zvedavá, ale zároveň sa jej očká zatvárajú a hlávka padá k predným labkám (tú fotku mám najradšej). Môžete sa mi smiať do popuku alebo mať za blázna, ale mne chýba. A vždy na ňu budem spomínať s láskou.

Spomínal som tu, že som si osvojil kocúra, ktorého niekto, ešte ako mačiatko, vyhodil do lesa. Vyrastal v lese a nosil som mu tam jedlo. Bol zdivočený a raz zaútočil na ženu. Bál som sa, že je besný, tak som ho odniesol k veterinárovi utratiť. Z besnotou už mám vlastné skúsenosti! Po pozorovaní veterinár povedal, že nie je besný, len je to asociál, ktorý sa už nebude dať domestikovať. Tak som ho nechal zaočkovať, sterilizovať a pustil som ho späť do lesa. Dnes je z neho "aristokrat", potrpí si na strechu nad hlavou, vybrané jedlo, pohodlie... Odmenou pre nás je, že ho môžeme bez obáv škrabkať a hladkať. Na svoju divokú minulosť celkom zabudol a o jeho pôvode taktne mlčíme. Jediné zakázané miesto v dome pre neho, je - bola naša posteľ. Nemohol tomu zákazu odolať a zrejme ho to aj urážalo. Pár krát som ho v posteli pristihol a "letel" von. Posledne som ho tam našiel a zakryl sa dokonca aj perinou. To je už úroveň... a tvári sa, že spí. Vtedy som si spomenul na toho zverolekára, "vraj sa nám ho už nikdy nepodarí skrotiť"...

Moja nova najoblubenejsia hracka. 60Joulov ... Za vikend s jej pomocou padlo cca 18 kubikov tvarnic, tehal, heraklitu, betonu. Moje nove hobby. Svojpomocne prerabam stary dom. ...

Vnučka rastie ako z vody ..

Nikomu sa nechcelo vyliezt v tej zime pre pecivo...

s chalanmi, keď sú u mňa, robíme všetko možné. nie len v kuchyni, ale aj okolo domu či v záhrade. zapájali sa už od malička, a naučili sa pri mne všetko možné aj nemožné. v lete som ich začal učiť aj zvárať elektródami, predtým sme drevo rúbali, učili sa rezať flexou, jazdiť na záhradnom malotraktore, a tak... nikdy som ich zbytočne pri robote nehrešil, aj keď niečo pokazili, a teraz mám pomocníkov jak lusk Marek, Miloš a Tomáš ... Lukáša majú bratranca lekvár varíme takto čisto len slivky a cukor, žiadna chémia, žiadne konzervanty a tu sú pomocníci v akcii šporák bol ešte rozostavaný, ale už funkčný ... aspoň sme ho riadne vyskúšali preboha akej???

stále zabúdam dať sem fotku finálnej verzie šporáka ... teda až na pár detailov finálnej nie je to dokonalé, ale na to že som lepil obklad prvý raz v živote, tak som celkom spokojný... problém je akurát v tom, že som sa neprozreteľne pochválil aj v robote, a teraz ma kolega furt otravuje aby som aj jemu taký prišiel postaviť ... a zaboha mu nie je možné vysvetliť, že ja predsa nemôžem nikomu stavať šporák, lebo na to nemám papiere.

keď mám na sklonku roka nakuknúť dozadu, tak keď sme sa brali, toto sme boli my (cestou od kaderníčky začalo liať ako z krhly, celý účes mi zmokol...potom už bolo nádherne celý deň a dokonca celý týždeň, takže aj svadobná cesta v tatrách bola naozaj vydarená dovolenka, na ktorú máme obaja krásne spomienky). a z tohoročného jesenného výletu s cieľom huby - takto sa na nás podpísalo 37 rokov

I skladník ve šroubárně si může přečíst Vergilia v originále.

Prečo prakticky všetky témy, v ktorých sa ty objavíš, sa preberá tvoj "životný štýl"? Ty sa rád na všetkom dohaduješ, tak sa dohodneme, že takéto príspevky si budeš strkať do "svojich" tém v klube a v ostatných témach sa budeš striktne držať zadania témy bez toho, aby si ich obohacoval o to, čo si nakúpil v Bille, koľko eur si prežral, ktorá Zuza a Jana ťa poslala do prdele, či koľký počítač v poradí ti zamrzol. Ak to nebudeš dodržiavať, tak tvoje príspevky sa budú bez mihnutia oka mazať.

Ach jaj, keď tu vidím tie fotky bábätiek tak hneď by som brala ďalšie Hádam sa podarí začiatkom roka ... ( ako to povedať ? ) Na jednu stranu sa neviem dočkať, na tú druhú si neviem predstaviť fungovať pri druhom zavislakovi, keď tu už mám jeden "cecek". Moje prsia sú preňho stred vesmíru, stále verím v samoodstavenie

Po velmi dlhokanskej odmlke, si sada predo mna velmi krasne stvorenie aby bolo vyspovedane malou carodejkou, ako dalsia v poradi mojich pravidelne nepravidelnych interview. Takze, draha doll...zaciname Tvoj príchod na fspf. Fungovala som istú dobu na POST FORE, takže som naskočila už do rozbehnutého vlaku, ľudia tam sa poznali, mala som pocit že nechcú vpustiť medzi seba nováčikov. A to mi vadilo. Takže som sa upriamila na niečo novšie, mladšie, v tej dobe ma oslovil Axel Wers. Prečo doll? A kto bol dollfinka? Ach, to je dlhá história. Nick Dollphinka vznikol v 2004 na jednom portáli, kde moja kamarátka vystupovala pod týmto nickom a zoznamovala sa s ľuďmi. Na internáte sme sa bavili tým, že sme oslovovali opačné pohlavie a podobne, "pubertálne" srandičky. Neskôr som si zvykla na ten nick, nemá pre mňa žiaden význam, bol to výmysel kamarátky, ktorá v tej dobe milovala delfíny. Neskôr som si nick skrátila na doll, a pod týmto vystupujem na FSF. A prečo zmena? Pretože som pocítila, že som sa zmenila. Samozrejme nie komplet, ale človeka, mladého, ovplyvnia momenty ako škola, internát, sloboda - a následne prehupnutie do života plného zodpovednosti a svedomitosti - práca, vzťah, riešenie budúcnosti. Uzavrela by som to tak, že dollphinka bola dievčina užívajúca si život, a doll žena, ktorá hladí na niektoré veci už prísnejšie, niekedy by som to nazvala až, konzervatívnejšie .S odstupom času sa čudujem, a aj hanbím, ako som niektoré veci vešala sem na fórum :)) .. hrôza. Ty a tvoje vzťahy na fore Vzťahy? Nemám na fóre vzťahy :)) Zo začiatku som brala celé fórum ako jeden vzťah, zdôverovala som sa mu, vykecávala, chválila. Až časom som si uvedomila, že fórum je iba miesto, priestor, kde si ľudia vytvárajú názor o iných len na základe príspevkov. A vďaka tomu, že som bola zo začiatku dosť naivná, mi to vedelo dať neskôr aj zopár ľudí najavo. Nedbám, poznáme/poznali sme sa, hlavne vďaka príspevkom, to jest názorom, pohľadom. A presviedčať niekoho, aká v skutočnosti som? Nie, to mi nestálo za to :)) Absolvovala som pár stretnutí, bolo zopár aj osobných, kedy sme sa proste len stretli, pokecali..Nenazvala by som to však vzťahom. Je zvláštne stretnúť časom ľudí, ktorých charakter si človek formoval postupne na základe príspevkov či vyjadrení. Neobľubujem tieto hromadné stretnutia, pri ktorých sa ideme tváriť, ako sa poznáme a podobne. Čo sa týka stretnutí, to trenčianske bolo pre mňa posledné. Bolo fajn, ale nevidím v tom hlbší význam. Ako a či ti ovplyvnilo forum život Nenazvala by som to ovplyvnením života. Jednoducho boli časy, kedy som nad fórom trávila hodiny, čítala som veľa príspevkov, diskutovala som. Tie časy sú už preč. Je fajn že si môže človek utvárať mienku aj na základe prečítania názorov od rôznych ľudí,a tým by som to uzavrela. Navštevujem fórum zväčša už len z tohto dôvodu. Už to nie je (pre mňa) to čo kedysi. Aka bola doll ako dieťa Hehe, celé dni preč. Detstvo, od šiestich rokov až po dospelosť, som strávila pri koňoch, pri mojich láskach. Teraz som neskutočne šťastná, že tieto roky som trávila pri zvieratách, učila som sa od mladi zodpovednosti, úcte k prírode, vzťahu k zvieratám. Dalo mi to neskutočne veľa. Neholdujem cigaretám, alkoholu, hýrivému životu, vážim si ľudí, čo niečo dokážu vlastnou prácou, a hlavne, vážim si samú seba. Čo puberta a doll? Ako vravím, aj pubertu som prežila pri koňoch. Takže niečo ako piatky či soboty v podnikoch pri (ne)alku alebo na tanečnom parkete, to nie. Pri koňoch to nebolo samozrejme iba o povinnostiach. Trénovala som si koňa, chodili sme na amatérske súťaže, zabávali sa na country hudbu, nosili klobúk :)) Nikdy nezabudnem na posledné leto pri koňoch, keď som tak túžobne vyhrala hlavnú prvú cenu, ako mi cudzí ľudia po súťaži, mimo trate, gratulovali. To som nemala pri sebe koníka, spoznali ma, a bolo to také krásne, úprímné...obávam sa, že dnes sa už ľudia na také niečo "neodvážia", tešiť sa úprimne z cudzieho šťastia, šťastia nejakého amatéra. To leto bolo "naše" posledné. Koníka mi utratili a ja som viac nemala možnosť sa venovať koňom aktívne. Odišla som na internát do Čiech, a tam som dohnala za 2 roky všetko "podstatné". Neskôr pol roka v Anglicku s individuálnym študijným plánom, potom pár pokusov, úspešný pohovor, diaľkové štúdium, ukončenie štúdia. Keď sa tak obzriem, mala som neuveriteľné šťastie. Tvoja vizia do buducnosti, kde sa vidiš o 10-15 rokov Hmm, no tak určite asi ako každá žena, túžim po rodine, po milujúcom partnerovi, jednoducho po idylickom živote ;)) Samozrejme už dávno sa nevznášam na ružovom obláčiku. Mám priateľa, zariaďujeme byt, rozmýšľame nad domčekom, takže sa uvidí čo sa podarí najbližšie roky. Moc neplánujem, človeku sa to nevypláca. Rovnako po pracovnej stránke, mám ambície, budem sa snažiť neocitnúť sa na rovnakej stoličke na akej sedím teraz. Idealny vzťah Taký neexistuje. Ja mám taký zvláštny názor - navrávam si, že nemôžem chcieť krásneho muža, pretože takého budú chcieť aj iné. Takže musím sa trochu uskromniť, a hladieť aj na iné atribúty. Srandičky. Vzťah dvoch ľudí je o kompromisoch, o dôvere, o blízkosti. Nie o zaľúbenosti či pobláznenosti. Takže sa snažím uvažovať triezvo, nekladiem vysoké nároky, uvedomujem si, že ani ja nie som dokonalá. Momentálne som vo vzťahu...či v ideálnom, uvidí sa. Dúfam že áno, kedže by sa už aj patrilo ;)) Doll a sex, aké pikantnosti dokáže odhaliť doll v tejto oblasti? Odhalila dollphinka, opýtajte sa jej. Doll je konzerva . ... A tak, teda čo sa prezentovania na fóre týka. Takže tieto veci si nechá pre seba ;o) Ideálny deň Toť nedávno. Zamilovala som si Tatry, vďaka môjmu drahému, a snažíme sa tam byť často. Takže naposledy - modrá obloha, hrejivé slniečko, majestátnosť hôr, ľudská maličkosť, prekonávanie síl. To je moment, kedy som spokojná, hlavne po tej psychickej stránke. Kym by si chcela byť,keby sa dalo na 24 hodín a prečo Toho je veľa. Naivné, pre niekoho možno sebecké, ale chcela by som byť človekom, ktorý by mal možnosť starať sa o staré alebo choré zvieratá, dať možnosť dôstojne a s láskou dožiť svoj život. To znamená obrovský pozemok, na ktorom by boli staré alebo týrané kone či iné zvieratá, pri dome výbehy pre rovnako osudom skúšané domáce zvieratá (psy, mačky, ...). A iné...Keď sa ocitnem na jarmokoch a vidím ženy oblečené v dobových odevoch, mám na mysli tie jednoduché, sedliacke, tak zatúžim ocitnúť sa v tej dobe (viem že v ťažkej dobe, ale aspoň v dobe bez tohto všetkého). Čo by si zmenila vo svojom živote,ak by to šlo Asi by som nezmenila nič. Cítim, že všetko, aj to zlé, bolo určite na niečo dobré. Aj keď niektoré veci veľmi boleli, je to niečo, čo zoceľuje, čo poučí, a ja cítim, že to naozaj bolo k niečomu. Pozerám sa na mnohé veci teraz inak. A nie je to len fráza ... Doll, dakujem, kraska z Povazia a verim, ze sa stretneme raz aj v skutocnosti, sadneme na skutocne kafe a pokecame :)

Dnes som si pozvala na interview veľmi sympatického, mladého muža, s ktorým som mala možnosť sa zoznámiť osobne na poslednom zraze fora, ale nejak bližšie som ho nespoznala. Mal pekný úsmev, za ktorým bol ukrytý celú dobu. Nech sa páči....tomassi 1. Tvoj nástup na forum, ako si spomínaš na začiatky na fore. - ako väčšina z prvých členov fóra, som začínal na PF. Stotožňujem sa s Doll, že tam už bola vytvorená komunita starousadlíkov a noví členovia boli trošku mimo (nechcem napísať odstrkovaní). Ale k FSPF. Dotiahla ma sem nutrinka, kt. píše už len sporadicky, resp. vôbec. Začal som písať, tak ako na PF, prevažne do športu, no neskôr aj do všeobecných tém a čoskoro som sa vypracoval na moderátora športvej sekcie, čo však pri zložení členov fóra nebola žiadna veda. V ostatnom čase(zdravím game) však cítim, že sa podo mnou trasie stolička a chuť na tento post si robí najmä aljak. 2. Čo nick? Jeho história.. - mmm, v príslušných témach to zvyknem opisovať nasledovne. Celé to začalo s videohrou InternationalSuperstarSoccer Pro Evolution. Pri Tvorbe hráča tam bola možnosť aj pridať meno, pod kt. ma komentátor bude vyslovovať. Jednou z možností bolo meno talianskeho futbalistu Damiana Tomassiho - odtiaľ teda tomassi. Rád to ale aj opisujem nasledovným odvôvodnením: Tomas Si - Tomáš Si, čo je však len dodatočné napasovanie vysvetlenia. V ostatnej (g.) dobe sa však pohrávam s myšlienkou zmeny na faith+healer. 3. Fanúšik športu. Moderátor športu. Si športovcom aj v reale? - tak to každopádne. Rád si chodím zabehať, taktiež nejaké tie túry, zriedkakedy bicykel-tomu neviem nejak prísť na chuť. Čo ma však štve je, že si ostatne(g.) ani nepamätám, kedy som si naposledy zahral futbal a to je dosť smutné. 4. Ako by si sa charakterizoval piatimi slovami a prečo práve týmito. VÝVRTKA - či už úmyselne alebo nie, dosť často vytáčam ľudí HUMOR - neznášam nízkoropočtové vtipy alá Kameňák, Uragán, . . . ZVEDAVOSŤ - rád sa zvyknem, aj keď s obavami, pozerať cez kľúčovú dierku 13. komnaty KONZERVATIVIZMUS - nepovažujem sa za konzervatívca, skôr za konzeravtívne zmýšľajúceho a na ostatok(g.) je tu: VIERA - je to značná časť môjho života, vďaka ktorej som s nim spokojný 5. Bol tomassi poslušným dieťaťom? - myslím, že hej. Aspoň to každý tak vraví: od maminy cez súrodencov až po ďalších rodinných i nerodinných príslušníkov. Vraj som poslúchal na prvé slovo a podobne. Prvé slovo bolo teda aj tým ostatným (g.) 6. Spomienka na pubertu a dokázal by si o sebe slobodne povedať nejaký trapas z tohto obdobia, ktorý nezabudneš? - puberta prebehla vcelku OK (záškoláctvo, zhoršený prospech a ďalšie rôzne variáce pubertálneho obdobia). Nerád by som niečo násilne utajoval, ale nespomínam si na nič, čo by pobavilo nezainteresované publikum. Zväčša išlo o situačné veci a v nie ostatnom(g.) rade sa jedná o ten tzv. interný humor 7. Ak by si mal neobmedzenu moc, čo by si urobil? - vybojovať titul v PremierLeague pre Arsenal, ísť darkmanovi za birmovného otca, . . . nezvyknem premýšľať o takýchto veciach aj keď by to ostatne(g.) nebolo na zahodenie 8. Ako si predstavuješ svoju starobu. Kde sa vidíš za 40-50 rokov, ak by si sa ich teoreticky dožil. - to vôbec netuším, ale pokiaľ sa dôchodkový vek nebude posúvať, tak to bude niečo na spôsob eat - sleep - play, read, watch, . . . a nejaký ten aktívny pohyb k tomu asi aj. Inak si nemyslím, že môj životný štýľ by mi nemal dopriať vyšší vek, ostatne(g.) aj taká korytnačka žije až dvesto liet. 9. Tvoj ideálny deň - deň nemusí byť ideálny, aby som s ním bol spokojný. Pravdupovediac s ideálnym dňom by som bol asi menej spokojný ako s tým, v kt. sa niečo pokazí a tým pádom tá dobrá vec vystúpi vyššie a je naoko lepšou aj keď stále rovnakou. Ako by iskra povedala: "každý ostatný(g.) deň, by mal byť dňom ideálnym." 10. Čo ťa najviac irituje na ľuďoch ako takých, z pohľadu veriaceho človeka. - absencia lásky, dobra, vzájomnosti, . . . (smiech, pozn. respondenta). Nechcem tu kázať - obracať na správnu cestu, musím však povedať, že niekedy sa cítim ako mulat - pre černochov málo čierny, pre belochov až píliš farebný - pre "veriacich" málo sakrálny, pre neveriacich až príliš veľký pánbičkár 11. Zmenil by si vo svojom živote niečo, keby sa dalo? Čo by bolo inak? - nerád mením veci, možno len z obavy, že to ešte zhorším. Aj preto radšej zachovám statusquo. Inými slovami, pred revolúciou uprednostňujem evolúciu alebo akúkoľvek inú Luciu. Ďakujem tomassi :) a dúfam, že na budúcej stretávke sedíme vedľa seba a pokecáme aj v reále.

Zdravím Vás forumáci. Som tu po dlhšom čase, ale v mysli, ste so mnou. Ste tiež súčasťou môjho života. Môj manžel mal zdravotné problémy, dúfam, že to bude dobre, že prežijeme ešte mnoho pekných spoločných rokov. Veľmi rada žijem, naše mesto TV sa mi tiež páči, ako aj moja rodná dedinka vo Vranovskom okrese, aj inde, či v Čechách, či hocikde na svete, všade, kde som s niekým s kým si rozumiem, keď som spokojná, aj ľudia okolo mňa. V Trebišove momentálne nasnežilo. Apríl, kvety kvitnú, medvedí cesnak v našom krásnom parku a zároveň sneh. Tuším ani na štedrý deň sme nemali toľko snehu. Pridám fotografie z parku, tiež z Bardejovských Kúpeľov, aj z Dudiniec, kde sme boli relaxovať.Je tam krásne, oáza pokoja, som rada, že sme si dopriali a urobili niečo prospešné pre naše zdravie. Pekné, príjemné prostredie, milí personál, super procedúry. Do Bardejovských Kúpeľov sa radi vraciame, po návšteve Dudiniec sme tiež veľmi milo prekvapení, ak dožijeme v júli sa tam veľmi radi vrátime. Pracovať treba, to je jasné, no veľmi dôležité je aj oddychovať, zrelaxovať, starať sa o svoje zdravie v každom veku. Našťastie aj na Slovensku máme krásne miesta, ktoré môžeme navštíviť, venovať sa zdraviu, pohybu, relaxu.

Milí forumáci, prajem Vám šťastné, pokojné, láskyplné a požehnané Vianoce a úspešný štart do nového roku 2023.

50x ... dva týždne dozadu, syn 2.x

Prajem Vám šťastné a veselé Vianoce, užite ich v zdraví, pokoji a láske.

Klasika na nedelu🙃

Naše dievčatko opäť nastúpilo do školy ... a mala rozporuplné pocity. Na jednej strane by bola rada ostala doma a na druhej strane sa tešila na spolužiakov. Starká, ja pôjdem do školy ako právnik, už nebudem mať biele, alebo zelené tričko, ale budem nosiť bielu košeľu. Právnik?! Kde mohla stretnúť kravaťáka ... ale kula som železo hneď za horúca ... bude teda aj suknička; To nie, budem mať čierne kraťasy. Maminka povedala, že už mi sukňu nekúpi, lebo by aj tak išla iba na charitu. Celý prvý týždeň v škole mali testovací, aby pani učiteľka mala prehľad čo kto vie, čomu sa má okrem nového učiva ešte vracať a podľa toho si popresadzovala deti v triede. Dokonca už mali aj rodičovské združenie. Bolo iné, ako tomu bolo doposiaľ, všetci rodičia sa zišli v triede naraz, ale ... nehovorilo sa nič o jednotlivých deťoch, iba to, čo sa budú učiť v tomto roku ... o.i. násobilku číslami 11 a 12, sčitovanie a odčitovanie čísel aj v tisíckach, druhú odmocninu ... osemročné deti! Ale jediný kto sa nad tým pozastavuje som asi iba ja. Rodičia si len prajú, aby deti mohli do školy riadne chodiť, v škole to vysvetľovanie nejako zvládajú, aspoň vnučka to pochopí, nemá problém, aby jej doma ešte niečo museli dovysvetľovať. Nie, že by rodičia nevedeli čo sú a ako sa počítajú odmocniny, ale nájsť ten spôsob vysvetlenia je problém. Ako vysvetliť tomu malému dieťaťu odmocniny, toto tatkovi vŕta v hlave už teraz?! Ak by som sa pozrela na povahu detí, ako hovorí názov tejto témy ... moji synovia boli rozdielni; starší bol povahovo celý otec a jeho otec, mladší syn je skôr moja povaha, ale zdedil niečo výrazné aj zo strany otcovej mamy /mojej svokry/. Vnučka má povahu, ktorá je kombináciou oboch rodičov ... sú to veci, ktoré sa nedajú naučiť, dostala to do vienka. Rokmi sa niečo "ukočírovať" dá, ale to je skôr vedomé korigovanie svojho správania. Po tatkovi zdedila technické myslenie, v škole jej to "dobre myslí", ale po mamke zdedila niečo, čo sa nazýva emočný kvocient ... a toto je niečo, čo sa naučiť jednoducho nedá, ale robí ju to aj medzi deťmi obľúbenou. Má veľké sociálne cítenie a keď má pocit, že je niekomu ubližované, vždy sa postaví na stranu toho ukrivdeného. Na narodeniny dostala od spolužiačky ručne nakreslenú pohľadnicu s venovaním na celú stranu; to venovanie bolo tak detsky precítene napísané, až ma to dojalo. Postava toho dievčatka nezapadá "do priemeru" /je jej „trošku“ viac/ ... a ona ďakovala vnučke za to, že je vždy pri nej keď niečo potrebuje; je rada už len za to, že sú spolu v jednej triede. Na začiatku školy som sa pýtala vnučky, či bude opäť chodiť hrať šach ... jasné, ale chcela by som hrať šach s niekým, kto ho hrať vie a nie zas niekoho učiť. Minulý rok bol možno iba taký "oťukávací", ale zas, od týchto malých detí sa nejaké extra výkony nedajú očakávať. Zatiaľ teda hrávala doma s tatkom, alebo na počítači, ale viac ju baví hrať s tatkom. Šachový krúžok sa už rozbehol a z nejakého dôvodu pán riaditeľ spojil deti z triedy kde chodí vnučka a s deťmi o dva roky staršími. Sám určoval kto s kým bude hrať a vnučka dostala za partnerku dievčatko, ktoré možno, keď videlo aké "mrňa" má proti sebe, tak sa cítila na koni ... ale, dopadlo to trošku inak ako si asi predstavovala; vnučka ju v prvej hre sfúkla, že sa nestačila čudovať. A takto dopadla aj druhá hra ... ale toto dievčatko sa už s tebou nebude chcieť nabudúce hrať, však nikto nechce prehrávať. Nebola urazená? ... no, bola trošku zúrivá, že prehrala s takou malou a dokonca dvakrát, ale ja som urobila aj také ťahy, čo ma naučil ocko. Pred časom mi vnučka hovorí ... šmírovala som oknom a videla som, ako sused pílil dva stromy, aby mal kde zaparkovať svoje autá. Na ulici veru nemusí byť žiadna kamerka, stačí postaviť k oknu malú stíhačku a nič jej neujde. Už niekoľko rokov je vnučka vedená k tomu, že môže mať skoro všetko, ale je tu veľké ale ... to všetko stojí nejaké peniaze a peniaze nerastú na strome. Rodičia musia zarábať, ona si tiež peniažky, ktoré dostane, musí odkladať a keď ich bude mať viac, bude si môcť niečo kúpiť. Chcela nejaký časopis s nálepkami ... maminka, ja tu peniaze nemám, ale doma mám ... kúp mi to prosím ťa a ja ti doma peniažky vrátim. Pre mamku by nebol problém tú malú čiastku zaplatiť, ale ak ju chce naučiť hospodáriť, musela to urobiť takto.

Jedného dňa putoval muž so svojím psom. Vedel, že už je mŕtvy a mal namierené do neba. V tom momente sa pred ním zjavila nádherná zlatá brána a vedľa nej stál a usmieval sa fúzatý starý pán v bielom oblečení. „Dobrý deň, mladý muž,“ hovorí starec pri bráne. „Nech sa páči, poďte ďalej. Počkať, pane, ale bez psa! Tí sem samozrejme nemôžu.“ Zastavil starca muž pri bráne. V tú chvíľu muž zosmutnel, obišiel bránu a pokračoval vo svojej ceste ďalej. Po čase prišli k inej bráne. „Dobrý deň, čo je tu prosím?“ „Tu je nebo,“ odpovedá muž pri bráne. „A môžu sem ísť psi?“ „Samozrejme, pane. Tamto je studňa. Pokojne mu napustite do misky vodu a cíťte sa tu ako doma.“ „Viete, my sme pred chvíľou išli okolo takej istej brány a ktosi nám povedal, že nebo je tam u nich.“ „Aha, tamtí? To je peklo.“ „A nevadí vám, že sa vydávajú za vás?“ Spýtal sa starec nechápavo. Muž pri bráne sa iba pousmial a odpovedal: „Vôbec nie. Oni nám odoberajú tých, čo sú schopní nechať svojho psa vonku...

lastovičky ... naše domáce

Momentalne si papame nohu [emoji23] ...

tak sa nakoniec dočkal spoločnosti.

Výpečky, kapusta, knedľa

Tenisky Zákusky ku kávičke

niesol som našej cicuche mlieko k večeri. celá nedočkavá sa zalizovala na takej starej stoličke na dvore, keď vtom pristál vedľa nej na stole mladý drozdík. ešte sa len učil lietať, nejak to nezvládol a zapikoval kde nechcel Kikuša ostala taká zarazená z toho že práve vedľa nej pristálo sústo čerstvého mäsíčka, navyše v zaujímavom pískacom balení, že sa chvíľu nezmohla na reakciu ... zato som zareagoval ja - chytil som drozdíka do dlane, ten začal vyplašene pískať, a Kikuša sklamane pozorovala ako ho nesiem smerom preč... na jeho piskot za začali aktivizovať drozdí rodičia, a prileteli mu na pomoc. vyložil som ho na plot, nech trochu naberie sily, drozdi - dospeláci ho začali povzbudzovať, a o nejakých 20 minút nabral silu aj odvahu, a v sprievode rodičov odletel smerom do záhrady ... sklamaná Kikuša medzitým vychlípala mlieko

...a trochu vyplašený. pamätám si, keď sme v tom útulku prechádzali okolo kotercov asi 3x, všetky psy štekali o dušu, len tento bol ticho, sedel v kúte a padol mi do oka. keď potom vyšiel von, pozerám, chromý na jednu labku, bez chvosta, ale vedel som, že už je náš. po rokoch som sa nejakou náhodou dal na FB do reči s holkou, čo má v našej dedine rodinu a vysvitlo, že tam robila veterinárku. vypadlo z nej, že Mirko bol už určený na utratenie, lebo ho nikto nechcel. tak aspoň jeden dobrý skutok som v živote spravil. ešte raz som mu potom zachraňoval krk, keď si ho podal staford, ktorý už jedného psa zahrdúsil. nejakým zázrakom sa mi ho podarilo dostať z Mirka a držať, kým si po neho neprišli nejaké decká. dohryzený bol riadne, ale rozchodil to.

tejto zimy už nebola žiadna prechádzka v lese, žiadne srnčie nohy... som rád, keď so mnou urobí celé kolo po dedine. už naňho musím dávať pozor, minule som ho ťahal z potoka, niekoľkokrát z kadejakých rigolov a dier. už je hluchý, skoro slepý, slabý na nohy a senilný. takže ide rovno za nosom a je mu jedno, kam a hlavne kadiaľ. prevrátené kvetináče a podobné veci doma sú už štandard. kým bolo snehu a mrzlo, ešte sa celkom dobre držal, teraz trochu horšie, bol som s ním aj u veterinára, infúziu si nedal pichnúť, tak dostal tri konské pod kožu a tabletky. uvidíme ako bude ďalej... tiež som minule našiel jeho úplne prvú fotku (2007), keď som si ho viezol domov z KE. potešilo. ani som nevedel, že tú fotku ešte mám.

A aj si videl ďalšiu zaujímavú položku - bežné životné náklady? Jaká haluz, že?

včerajšia kapustnica

Orechovníky tiež hotové, uvarím kávu a relax..sladké ničnerobenie

My sme dnes s manželom mali chuť na pirohy, tak boli.. Plnené slivkovým lekvárom a tvarohom.

V UK deti do školy zatiaľ chodia, aj keď rodičia nikdy netušia dokedy ešte. V každom maily očakávajú pokyny ako to bude ďalej. Od budúceho týždňa by mali mať prázdniny, ale či budú iba také, ako bolo v pôvodnom pláne, alebo sa predĺžia o niekoľko týždňov, to netušia, iba agentúra JPP hovorí o ich predĺžení. Vnučka nám však už referovala, že sa aspoň budeme môcť oveľa častejšie rozprávať, ako keď chodí do školy. Domáce úlohy /v našom ponímaní/ tam nemajú, ale rodičia cez odkazy na internete dostávajú pokyny ... aby deti doma čítali a počítali. Vnučka číta nejakú knihu o dinosauroch v angličtine a Harryho Pottera v slovenčine, a pritom sa vracia k encyklopédiám, ktoré má tiež v oboch jazykoch. Pýtala som sa jej, ako číta - či pri čítaní vyslovuje slovíčka a pohybuje perami, alebo či číta iba očami. Zostala som prekvapená, že číta iba očami ... mne sa zdá, že moje deti v tomto veku si ešte tie slovíčka akoby vyslovovali. Keď obaja jej rodičia chodili do školy, tak v tomto veku, v tomto Vianočnom čase neovládali ešte ani celú abecedu a toto dieťa už toho vie toľko. Však ona si to svoje detstvo ešte ani neužila! Matematiku sa jej ocko snaží dávať hravou formou. Na jeden papier napíše príklady /+ - x/ a priloží druhý papier, kde je obrázok plyšáčika, alebo nejakého zvieratka, doplnený textom, že to zvieratko nevie ako má tie príklady vypočítať, či by mu nepomohla. Alebo nakreslil slalomovú lyžiarsku dráhu, v ktorej boli okienka s príkladmi na rôzne úkony. Keď sa s vnučkou hráme na školu, tak vždy "máme v triede" pár chlapcov, ktorí robia hlúposti a Filoménu, ktorá nepozná hodiny, nevie násobilku a ani sa jej nechce učiť. A tak sa aj Filoména dostala na jednu z ockových úlohu z matematiky. K papieru s príkladmi bol priložený obrázok s textom, kde sa Filoména chváli, že sa snažila všetky príklady vypočítať, a už ich treba iba skontrolovať. Samozrejme, väčšina príkladov mala zlý výsledok, a tak bola vnučka vysmiata, že naozaj je tá Filoména neporiadna žiačka. Myslím, že takýto spôsob počítania /vypočítať príklad a porovnávať s napísaným/ bol na jej vek dosť náročný. Ona nie je šprtka s ostrými lakťami, patrí skôr k tým utiahnutým; toto počítanie berie nie ako úlohu, či učenie, ale ako hru a doslova sa teší, čo za hru ju na stole čaká. Deti sú v triede rozdelene do troch skupín - najslabšie, priemerne a najlepšie. Každá skupina dostane v pondelok 10 slovíčok /obtiažnosť slov je volená podľa zaradenia skupiny/, o týždeň, opäť v pondelok majú zo slovíčok písomku + dostanú ďalšie slova ... a takto to pokračuje stále ďalej. Najlepšie písomky sú hodnotene bodmi, ktoré sa započítavajú do hodnotenia pre získanie certifikátu za usilovnosť. ... nebudem písať kam je zaradená vnučka, to je jasné, ale aj tu sa prejavuje jej povaha. Keď spomenula, že dievčatko, s ktorým v lavici sedí má oveľa menej bodov, a tak aj menej certifikátov, hneď ju ospravedlňovala ... ona bola chorá, nechodila do školy, tak musí mať tých bodov menej. Ale podstata môže byť aj niekde inde, čo si to dieťa neuvedomuje. Keď posledne písali písomku zo slovíčok, vnučka mala dobre slovíčok desať, to dievčatko iba štyri. Buď sa s ňou doma nikto neučí, alebo to vzali "do parády" iba v nedeľu večer a to už sa do tej hlávky natlačiť nedalo. Z vnučky už pomaly začína vyrastať dievčatko. Sukničky zatiaľ nie sú jej obľúbeným oblečením, ale do školy chodia v uniformách a môžu chodiť aj v nohaviciach, tak je spokojnosť aj na jej strane. Chlapci sa avšak u nej pomaly dostávajú na druhú koľaj, lebo sú údajne príliš pochabí /pred časom jej to buď vyhovovalo, alebo takí ešte naozaj neboli/. Čo sa týka hračiek, aj kedysi vysnená vŕtačka ustupuje do úzadia, a okrem množstva plyšákov je dôležité lego. S plyšákom Dunčom však prežila jednu noc krušné chvíle - uslzená prišla za maminkou ... Dunčo mi ušiel. Nie sa stratil, ale ... on mi ušiel. Nedalo sa zasmiať a povedať, to je hlúposť, počkaj do rána; mamka cupkala s ňou, ponatriasala paplón - a Dunčo vypadol. Tuho ho potom stískala až do rána, aby náhodou opäť neušiel. Dunča dostala na svoje prvé narodeniny, a aj keď toho krásneho, mäkučkého, huňatého plyšáka už dávno nepripomína, pre ňu je niečím, čo nikomu nepožičia, čo s ňou chodí na všetky cesty a medzi hračkami má vyhradené miesto v číslom 1. O nejakých ponožkách dedoles som nemala ani šajn. Vnučka mi však raz vysmiata ukazovala svoje nôžky s rôznymi ponožkami. Stratila si ponožtičku? - naivne som sa pýtala. Mrvila prštekmi na nohách, usmievala sa, a výraz jej tváre hovoril za všetko ... starká, ty musíš byť riadne stará, keď ani nevieš, čo sa nosí! Ona vzala dva páry ponožiek, z každého páru zobrala jednu a mala to, čo sa nosí. Čo by som však už pre vnučku neurobila ... kúpila som ponožky, ktoré jej, keď mi bude dopriate dostať sa poštu, pošlem. Aj keď ona bežne takto do školy chodiť nemôže, aspoň doma sa v nich bude s radosťou premávať.

Keď sme prvýkrát uvideli našu vnučku