Zoznam lídrov

Drahí forumaci, dovoľte mi predstaviť nového člena tohto osadenstva Jakubko, narodený dnes na Vianoce v čase 1:39 s mierami 2760g a 47cm. Sme 100% fit a najradšej by sme boli už doma

Aj u nás sa čosi objavilo. Tak trochu neplánovane.

Áno, píšeš, čo chceš ty, ale ... tam tvoje chcenie končí. Ty nechceš nič dať, chceš iba prijímať a po držaní za ručičky, objatiach, bozkoch, chodení popri Váhu, hladení, kutraní vo vlasoch sa dotyčná osôbka môže pobrať domov. Dokonca by si ju asi možno odprevadiť nešiel. Najradšej by si neminul ani centík na nejakú sladkosť, čí minerálku, ale uspokojený by si sa sám pobral domov; cestou sa zastavil na benzinke po kebab a colu a doma, ležiac na gauči by si vo svojej komfortnej zóne blažene spomínal, ako si si krásne užil. Bez urážky, to sú iba sny neplnoletého študáka, nie dospelého chlapa v rokoch.

Milé @gameže si si spomenula No už je to huncut, dosť popredu keď porovnám so starším bráškom v jeho veku. Veru sedí už dlho, už mesiac sa pokúša spraviť pár krokov, no je to veselé ale aj psychiatria, keď sa obaja rozhodnú že chcú tú istú hracku, alebo jeden robiť to, druhý iné...

Ďakujeme No je to papkáč, tri týždne po prepustení má 1200g naviac

V dohľadnej dobe pribudne ďalší forumak 25.12. termín, uvidíme Prvý sa vypýtal.o dva týždne skôr, tak to môže byť kľudne aj dnes

trochu som piekol. minulý víkend tento "Olympus Mons" a dnes takéto čosi, v čom je kopa medu, orechov, karamel, pudingová plnka, atď.....:

Synovi k narodeninám

Ja som bol dnes kontrolovať škody po krúpach. V sobotu som posadil planty uhoriek a rajčiny, tak som mal vážne obavy. Ak ich to trafilo, je zle. Sadim rajčiny Spencer, kupiť na trhu sa nedaju ,alebo velmi-velmi ťažko, a uhorky mám tiež také, ktoré pri zavaraní neurobia v strede dutinu na vodu, ktorá pri jedení strieka. S malou dušičkou som nakukol a všetko je v poriadku. Tak som začal buriniť a vytrhal som 5 15l kýblov....Ja som už doma, kríže ostali na zahrade.

Zdravím Vás forumáci. Som tu po dlhšom čase, ale v mysli, ste so mnou. Ste tiež súčasťou môjho života. Môj manžel mal zdravotné problémy, dúfam, že to bude dobre, že prežijeme ešte mnoho pekných spoločných rokov. Veľmi rada žijem, naše mesto TV sa mi tiež páči, ako aj moja rodná dedinka vo Vranovskom okrese, aj inde, či v Čechách, či hocikde na svete, všade, kde som s niekým s kým si rozumiem, keď som spokojná, aj ľudia okolo mňa. V Trebišove momentálne nasnežilo. Apríl, kvety kvitnú, medvedí cesnak v našom krásnom parku a zároveň sneh. Tuším ani na štedrý deň sme nemali toľko snehu. Pridám fotografie z parku, tiež z Bardejovských Kúpeľov, aj z Dudiniec, kde sme boli relaxovať.Je tam krásne, oáza pokoja, som rada, že sme si dopriali a urobili niečo prospešné pre naše zdravie. Pekné, príjemné prostredie, milí personál, super procedúry. Do Bardejovských Kúpeľov sa radi vraciame, po návšteve Dudiniec sme tiež veľmi milo prekvapení, ak dožijeme v júli sa tam veľmi radi vrátime. Pracovať treba, to je jasné, no veľmi dôležité je aj oddychovať, zrelaxovať, starať sa o svoje zdravie v každom veku. Našťastie aj na Slovensku máme krásne miesta, ktoré môžeme navštíviť, venovať sa zdraviu, pohybu, relaxu.

Milí forumáci, prajem Vám šťastné, pokojné, láskyplné a požehnané Vianoce a úspešný štart do nového roku 2023.

tento mesiac som hýrila aj ja... Rexony, kdečo z drogérie, prípravky na vlasy, uteráky, sada do kuchyne pre syna, a ešte čo ja viem čo... proste som trochu zasa hýrila...

dalsi deadov pamflet, tentoraz z ineho sudka

50x ... dva týždne dozadu, syn 2.x

Aj my sme oslavovali prve vianoce, prvy stromcek. Sent from my AMN-LX9 using Tapatalk

Prajem Vám šťastné a veselé Vianoce, užite ich v zdraví, pokoji a láske.

Klasika na nedelu🙃

Naše dievčatko opäť nastúpilo do školy ... a mala rozporuplné pocity. Na jednej strane by bola rada ostala doma a na druhej strane sa tešila na spolužiakov. Starká, ja pôjdem do školy ako právnik, už nebudem mať biele, alebo zelené tričko, ale budem nosiť bielu košeľu. Právnik?! Kde mohla stretnúť kravaťáka ... ale kula som železo hneď za horúca ... bude teda aj suknička; To nie, budem mať čierne kraťasy. Maminka povedala, že už mi sukňu nekúpi, lebo by aj tak išla iba na charitu. Celý prvý týždeň v škole mali testovací, aby pani učiteľka mala prehľad čo kto vie, čomu sa má okrem nového učiva ešte vracať a podľa toho si popresadzovala deti v triede. Dokonca už mali aj rodičovské združenie. Bolo iné, ako tomu bolo doposiaľ, všetci rodičia sa zišli v triede naraz, ale ... nehovorilo sa nič o jednotlivých deťoch, iba to, čo sa budú učiť v tomto roku ... o.i. násobilku číslami 11 a 12, sčitovanie a odčitovanie čísel aj v tisíckach, druhú odmocninu ... osemročné deti! Ale jediný kto sa nad tým pozastavuje som asi iba ja. Rodičia si len prajú, aby deti mohli do školy riadne chodiť, v škole to vysvetľovanie nejako zvládajú, aspoň vnučka to pochopí, nemá problém, aby jej doma ešte niečo museli dovysvetľovať. Nie, že by rodičia nevedeli čo sú a ako sa počítajú odmocniny, ale nájsť ten spôsob vysvetlenia je problém. Ako vysvetliť tomu malému dieťaťu odmocniny, toto tatkovi vŕta v hlave už teraz?! Ak by som sa pozrela na povahu detí, ako hovorí názov tejto témy ... moji synovia boli rozdielni; starší bol povahovo celý otec a jeho otec, mladší syn je skôr moja povaha, ale zdedil niečo výrazné aj zo strany otcovej mamy /mojej svokry/. Vnučka má povahu, ktorá je kombináciou oboch rodičov ... sú to veci, ktoré sa nedajú naučiť, dostala to do vienka. Rokmi sa niečo "ukočírovať" dá, ale to je skôr vedomé korigovanie svojho správania. Po tatkovi zdedila technické myslenie, v škole jej to "dobre myslí", ale po mamke zdedila niečo, čo sa nazýva emočný kvocient ... a toto je niečo, čo sa naučiť jednoducho nedá, ale robí ju to aj medzi deťmi obľúbenou. Má veľké sociálne cítenie a keď má pocit, že je niekomu ubližované, vždy sa postaví na stranu toho ukrivdeného. Na narodeniny dostala od spolužiačky ručne nakreslenú pohľadnicu s venovaním na celú stranu; to venovanie bolo tak detsky precítene napísané, až ma to dojalo. Postava toho dievčatka nezapadá "do priemeru" /je jej „trošku“ viac/ ... a ona ďakovala vnučke za to, že je vždy pri nej keď niečo potrebuje; je rada už len za to, že sú spolu v jednej triede. Na začiatku školy som sa pýtala vnučky, či bude opäť chodiť hrať šach ... jasné, ale chcela by som hrať šach s niekým, kto ho hrať vie a nie zas niekoho učiť. Minulý rok bol možno iba taký "oťukávací", ale zas, od týchto malých detí sa nejaké extra výkony nedajú očakávať. Zatiaľ teda hrávala doma s tatkom, alebo na počítači, ale viac ju baví hrať s tatkom. Šachový krúžok sa už rozbehol a z nejakého dôvodu pán riaditeľ spojil deti z triedy kde chodí vnučka a s deťmi o dva roky staršími. Sám určoval kto s kým bude hrať a vnučka dostala za partnerku dievčatko, ktoré možno, keď videlo aké "mrňa" má proti sebe, tak sa cítila na koni ... ale, dopadlo to trošku inak ako si asi predstavovala; vnučka ju v prvej hre sfúkla, že sa nestačila čudovať. A takto dopadla aj druhá hra ... ale toto dievčatko sa už s tebou nebude chcieť nabudúce hrať, však nikto nechce prehrávať. Nebola urazená? ... no, bola trošku zúrivá, že prehrala s takou malou a dokonca dvakrát, ale ja som urobila aj také ťahy, čo ma naučil ocko. Pred časom mi vnučka hovorí ... šmírovala som oknom a videla som, ako sused pílil dva stromy, aby mal kde zaparkovať svoje autá. Na ulici veru nemusí byť žiadna kamerka, stačí postaviť k oknu malú stíhačku a nič jej neujde. Už niekoľko rokov je vnučka vedená k tomu, že môže mať skoro všetko, ale je tu veľké ale ... to všetko stojí nejaké peniaze a peniaze nerastú na strome. Rodičia musia zarábať, ona si tiež peniažky, ktoré dostane, musí odkladať a keď ich bude mať viac, bude si môcť niečo kúpiť. Chcela nejaký časopis s nálepkami ... maminka, ja tu peniaze nemám, ale doma mám ... kúp mi to prosím ťa a ja ti doma peniažky vrátim. Pre mamku by nebol problém tú malú čiastku zaplatiť, ale ak ju chce naučiť hospodáriť, musela to urobiť takto.

Keď všetko vyjde podľa plánu , znova si vyobjímam vnučku ...

Jedného dňa putoval muž so svojím psom. Vedel, že už je mŕtvy a mal namierené do neba. V tom momente sa pred ním zjavila nádherná zlatá brána a vedľa nej stál a usmieval sa fúzatý starý pán v bielom oblečení. „Dobrý deň, mladý muž,“ hovorí starec pri bráne. „Nech sa páči, poďte ďalej. Počkať, pane, ale bez psa! Tí sem samozrejme nemôžu.“ Zastavil starca muž pri bráne. V tú chvíľu muž zosmutnel, obišiel bránu a pokračoval vo svojej ceste ďalej. Po čase prišli k inej bráne. „Dobrý deň, čo je tu prosím?“ „Tu je nebo,“ odpovedá muž pri bráne. „A môžu sem ísť psi?“ „Samozrejme, pane. Tamto je studňa. Pokojne mu napustite do misky vodu a cíťte sa tu ako doma.“ „Viete, my sme pred chvíľou išli okolo takej istej brány a ktosi nám povedal, že nebo je tam u nich.“ „Aha, tamtí? To je peklo.“ „A nevadí vám, že sa vydávajú za vás?“ Spýtal sa starec nechápavo. Muž pri bráne sa iba pousmial a odpovedal: „Vôbec nie. Oni nám odoberajú tých, čo sú schopní nechať svojho psa vonku...

pekne sa operili, nie sú už toľko vyhladované, myslím že čoskoro vyletia z hniezda

lastovičky ... naše domáce

Momentalne si papame nohu [emoji23] ...

Dnes sme mali v práci hrstkovú polievku, kuracie prsia plnené brokolicou, syrom, príloha: opekané zemiaky, ryža, šalát. večeru nachystal muž, vie, čo mi chutí.

Pokojne pondelkove dopoludnie na malom sidlisku. Tu a tam zastebota vtacik, niekde z tiena zamnauka lenivy kocur, suseda na balkone dotahuje s prizmurenym lavym okom poslednu marsku, babky striehnu ako bezpecnostne kamery skryte za zaclonami. Dalo by sa povedat, ze idylka a dalo by sa povedat aj -ticho pred burkou. Ked tu zrazu pocujes hrat pesnicku: Od muky mam ruky nos peciem, peciem celu noc Moj chlebik ma zlatu korku chutny je a vonavy /Strih/ Na siestich bytovkach sa rozletia dvere a hadam kompletne osadenstvo sidliska, mavajuc prazdnymi igelitkami vybehne na vzduch, ako na hromadnom starte kosickeho maratonu. Nasrate kocure sa utekaju skryt niekam inam, splasene vrabce vzlietnu z trnia, nervozni dochodcovia klepu o chodnik palickami, maminy nahanaju nezbedne deti, po chodniku a po trave sa nahanaju maltezaci, ktorych potom pojdu vyvencit ludia, ktorych ani nepoznas. -dobry den, ako? -dobry den, aale tak.. -ja som spravila na obed kolozvarsku, a Ty? -nejako uz bude, no -my este mame gulas od soboty -bola som v piatok na pohrebe -vsetci tam raz pojdeme -Milada, teraz si nemusis davat rusko Pekar odstavuje pojazdnu pekaren na parkovisku medzi bytovkami a otvara kram. Socialna svet u nas na Tehelni funguje kazdy pondelok, trva dvadsat minut a myslim si, ze by to mohlo kazdemu stacit. Ludia si potom ulozia svoje buchticky, osie hniezda, orechove tasticky, chrumkave zemlicky a cesnakove pletence na policu do spajze a kazdemu je dobre.

@Tomáš, nikdy neposudzuj ľudí v topánkach ktorých nechodíš.

Vnučka sa stala majsterkou školy v šachu. Najskôr vyhrala Vianočný turnaj, kde odmenou pre víťaza bola hra s riaditeľom školy, potom štvorčlenné družstvo v zložení traja chlapci a jedno dievčatko vyhrali turnaj, ktorý by sa na naše pomery asi volalo okresný turnaj. Deti prišli domov ovešané zlatými medailami. Minulý týždeň vyhrala školský turnaj a domov prišla s pekným pohárom majstra v šachu. Turnaj vyhrala bez straty jediného bodu. Teraz to víťazné družstvo z "okresného kola" pôjde na ďalšie, akoby krajské kolo. Ak by sa im tam podarilo zvíťaziť, a priniesli by pohár víťaza, ale ten by už nedostali deti, ale získala by ho škola. Deti by dostali iba diplomy. Je mi jasné, že tento môj príspevok bude veľmi rýchlo prevalcovaný, ale nedalo mi, musela som sa pochváliť. Obdivujem, koľko detí v UK hráva šach. Veď len v tomto poslednom školskom turnaji bolo z posledných dvoch ročníkov 22 detí. Jasné, že kvalita hry bola rozdielna, ale vnučka má tú nesmiernu výhodu, že doma má svojho učiteľa. Za posledný rok urobila úžasný pokrok, triedneho učiteľa už porazila päťkrát. Je jasné, že žiadna druhá Polgárová z nej nebude, tiež, že šach možno pôjde trošku do útlmu, pretože jej métou bolo získanie pohára v škole. Baví ju futbal /!/ a kreslenie, tak uvidíme, čomu sa bude v nasledujúcich rokoch venovať viac.

@Vilma Flinstonová, teším sa s Vami, nech vnúčence Vám rastú v zdraví, na radosť. My máme zatiaľ jednu vnučku. Sme tiež šťastní starí rodičia. Klárka už chodí do škôlky. Je šikovná, rada sa venuje rôznym stavebniciam, rada maľuje, miluje športové aktivity, minule, keď sme boli u nich, hrali sme rôzne hry, aj futbal, rada chodí na preliezky, bicyklovanie, to je tiež jej veľká záľuba. Fantázia Klárke tiež pracuje na plné obrátky.

Horuco je..tak len nieco narychlo som navarila🙃

Letoooo Jahodove knedliky s kokosovou struhankou...pridavam foto vyrobneho procesu, aby mi @Tomáš nepisal,ze som to kupila mrazene v lidli

kedyže som tu bola naposledy...nám do rodiny pribudol malý Nicolas, ešte vo februári. Tak máme v Žiline dvoch chalanov, a tu v BA dve baby. Malinký rastie a priberá, papkať mu chutí, a je veľmi zlatý. V Žilin som bola akurát minulý týždeň. Šimon mal v marci 4 roky a je stále zbláznený do elektrických okruhov, má takú sústavu doma, kde rôzne zapojenie potom pri stlačení spínača spôsobuje rôzne efekty ako rozsvietenie žiarovky, zablikanie nejakégo svetielka alebo zahúkanie klaksóna či dokonca pohyb niečoho, dômyselná hračka pre malých elektrotechnikov. A doma mu patria všetky tlačidlá. On varí kávu na kávovare, on zohrieva jedlo v miktovlnke, on zhasína svetlo v chodbičke, a on dokonca aj splachuje záchod...našťastie ak sa pozabudnem a spravím to ja, už nereve ako keby ho na vidly brali, ale je rád, keď mu túto činnosť prenecháme. Strašne si vymýšľa, fantázia mu pracuje na plné obrátky. V zmysle, čo by urobil, keby...a tam si môžete dosadiť čokoľvek, čo koho napadne. O babách zas nabudúce.

po xy rokoch sme piekli hus... netuším, ako sa k nám do minimrazáku dostala, bola vážne veľká, ale bežne z obchodu, nekŕmená. máme obrovský 5 litrový liatinový hrniec špeciálne na takéto pečenia a pečené mäso, nakoniec sa podarilo narvať pani hus do hrnca, deci vody pod ňu a nedostknutá sa piekla pomaly, 3 hodiny... milujem ten hrniec, perfektne sa v ňom robí s mäsom. hus bola skvelá, k tomu lokše, síce kúpené, ale nič im nechýbalo.... syn si zobral polovicu husi, nám zostala ešte na zajtra.... a vážne skvelá. hoci by som si dala aj vykrŕmenú pečeň, ale skvelé to bolo aj bez... a v malom mrazáku nastalo miesto :)

Dnes kura Marbella a kuskus a este recept pre tomasa 😁 http://www.kublanka.cz/index/kure_marbella

Nerada varim v nedelu, ale dnes som 20 minut obetovala...

na zdravej strave dokým nám to EU nezakáže

Dostal som HP Neverstop Laser MFP 1200n [emoji4]

Keď nemám zrovna pečivo, zvyknem urobiť pizza stangle, lebo úplne easy... musím zdvojnásobiť dávku lebo čerstvé je to tak chutné, že mám problém nezožrať všetko a mužovi nezatajit, že som vôbec nejaké robila

Dnes som vyskusala thajsku polievku...rychlovka este to vyladim, ale velmi dobra je..akurat limetku som nemala, tak som varila jak Babica🤣

Roztomilá šikulka, šikulky ..

tak pridám aj ja naše poklady. naše baby spolu: Ninka Nelka ...a najmladšie vnúča a jediný chlap z drobizgu Šimi:

Moja milá vnučka, pomáha aj pri jesenných prácach v záhrade

Pre vnučku Klárku

tak pomaly to už budú 4 týždne, čo sme konečne mali to víkendové stretko z VŠ na Morave. Počasie nám vyšlo úplne nádherne,ale keby aj nie, najdôležitejšie bolo, že sme sa konečne videli, s niektorými po 40 rokoch!!! Niektorých spoznať nebolo vôbec ťažké, iní boli na nepoznanie pomenení. Ale bola to naozaj vydarená akcia, spomienky, veselé príbehy z praveku (dve som kdesi sem aj napísala), koštovka vína (bohužiaľ, toto som si pre zápal MC a ATB musela oželieť), vernisáž jedného nášho spolužiaka, úspešného výrobcu kožených predmetov ale aj úspešného sochára, večer premietanie fotiek z praveku, ktoré pofotil, opatroval, poskladal a upratal do ucelených celkov, náš kamarát z iného ročníka, ale náš kamarát, hudobný kútik s gitarou, flautou, dobrom, a neskôr s flautou a klavírom...to všetko prispelo k tomu, že si to chceme o rok zopakovať. A dúfame, že všetci plus tí, ktorí by boli chceli prísť, ale im to z rôznych dôvodov nevyšlo. Nevieme, koľkí z nás už tu o rok či o dva nebudú. K skvelej atmosfére výrazne prispelo aj to, že sme boli hosťami jednej z nás v jej horskom hoteli v naozaj príjemnom priam rodinnom ovzduší uprostred krásnej prírody. A bolo nám spolu fakt úžasne. A nie som sama, kto si to myslí, odozvy boli všetky do jednej veľmi pozitívne... Mám rada takéto retro.stretká...

Môj manžel tiež rád behá, behával 5x do týždňa..., v poslednom čase behá 2x do týždňa 5 - 6 km. Som na neho hrdá, a nielen kvôli behaniu ..

Husi

to tu máme v pomerne pravidelných intervaloch - niekto z PN či NM vyhodí z auta malé kočence, s tým že však dobrí ľudia na dedine sa postarajú... no nepostarajú. potom sa to vyhladované potĺka po ulici z dvora do dvora, a každý to vyháňa. aj naša Desdiša bola taký prípad, len mala šťastie že zašla k nám do dvora a náš vtedajší kocúr Imro ju toleroval. Imro potom niekam zmizol a Desdiša nám ostala.

hriešne potešenia - každý deň sme si dopriali fajne drinky. Flinstone silou mocou chcel, aby som si niečo kúpila v obchodíku v kúpeľoch,ale vlastne ja mám,čo potrebujem, tak ma neprehovoril. Musela som s ním chodiť po obchodoch, a chcel mi kúpiť šaty, tričko, klobúk...ale to všetko ja mám. Tak som si na jeho účet nedopriala hriešne potešenie...iba ak skvelú zmrzlinu, tú som si neodoprela.

Na rozdiel od deti u náš má moja vnučka pred sebou ešte skoro tri týždne školy. Keď sa po lockdowne do školy vrátili, skoro dva týždne písali iba testy ... výsledky sa nikde neobjavili, deti písomne hodnotené neboli, ale nastalo veľké preskupovanie žiakov v triede. Testy boli s veľkou pravdepodobnosťou na zistenie vedomosti žiakov po domácom vyučovaní. Pravdepodobne tí, ktorí boli v testoch oki, boli presunutí do zadných lavíc a v popredí boli asi tí, ktorým sa bolo treba venovať podstatne viac. Druha séria testov bola zhruba posledné dva týždne, aby sa p. učiteľka utvrdila v tom, čo ma napísať do hodnotenia. Každý rok, ako deti postupujú vyššie, majú iných učiteľov, a to, že táto hlavná učiteľka aj jej asistenti už v budúcom roku nebudú, je vnučke veľmi ľúto. V škole vždy začiatkom roka rodičia vypĺňajú tlačivá, kde sú napr. otázky: súhlasíte, aby vaše dieťa bolo pre účely školy fotografované, súhlasíte s umiesntnením fotografií na nástenke školy, súhlasíte so zverejnením fotografií na stránke školy na internete ... k tomuto tretiemu bodu rodičia nikdy súhlas nedali a ak sa vnučka na niektorých obrázkoch "vyskytla", bola maximálne od chrbta. Pravdepodobne si v škole dávajú dobrý pozor, aby sa nedostali do sporu s rodičmi. Jediná fotka zo školy, na ktorej sa vnučka objavuje, je fotka celej triedy na oficiálnej stránke školy. Ale ta fotka je tak malinká, a po zväčšení skoro vyštvorčekovaná, že ja sama som mala problém to naše malé dievčatko nájsť. V čase učenia cez internet bolo takýmto spôsobom urobene aj tzv. rodičovské združenie. Hovorcom rodiny bol tatko, a keď už učiteľka povedala čo považovala za potrebné, tatko sa rozhodol pochváliť ich, ako to všetko zo strany školy zvládali; ale nedostal sa ani k druhej vete a pani na druhej strane ho zabrzdila .... ale to je naša povinnosť. Vy nám zverujete to, čo je pre vás najdrahšie a my sa snažíme vaše deti niečo naučiť. To ja sa vám musím poďakovať, ako je vaša dcéra veľmi dobre vychovaná, vždy poprosí, poďakuje ... a tu si zas tatko zabudol ústa zatvoriť. My predsa berieme za úplne samozrejmé, že poprosí, poďakuje, úctivo sa chová k starším, ale že by niektoré deti nemali o týchto základných pravidlách ani šajn?! Našej malej rodičia nemusia stále hovoriť, ako ju ľúbia; oni jej to denne dávajú najavo inými slovami a skutkami. Vnučka je zaťažená na diáre ... teraz, keď bol problém s otvoreným obchodmi, podarilo sa mi najskôr kúpiť malý modrý diár, s povrchom akoby z brúseného semišu, ale hľadala som ďalej a po čase som objavila diár, ktorý sa dal uzamknúť. Či práve takýto spôsob bude pre ňu naj, to som netušila. V prvom momente niekoľkokrát skúsila diár uzamknúť a odomknúť, ale potom na moje prekvapenie oveľa viac hladkala ten malý, modrý ... pretože modrá farba, to je jej NAJ. Pred pár dňami prišiel do triedy pán riaditeľ s otázkou, ktoré deti by chceli hrať šach. Na moje prekvapenie sa prihlásilo šesť deti ... a keď som sa vnučky pýtala, či tie deti šach hrať aj vedeli, alebo sa iba tak prihlásili, tak údajne ho hrať vedeli ... a to sú 7-8 ročné deti. Asi polovica hrať vie a druhá polovica vie hrať slabšie, ale vedia ako sa s figúrkami ťahá. Pýtala som sa, či hrá s nimi aj p. riaditeľ ... nie, ale vždy im na začiatku hovorí, že šach nie je ťahanie figúrkami na čas, ale každý ťah si musia dobre rozmyslieť. Hovorila som vnučke, aby si občas doma zahrala šach aj na počítači ... starká a myslíš, že ja stačím? Veď musím aj kresliť a to ja robím najradšej. Za svoju kresbu dostala odmenu od p riaditeľa - ceruzku s venovaním. Keď po nejakom čase dostala od neho druhú ceruzku, to už bolo zo strany spolužiaka komentované s určitou závisťou - túto druhú ti zoberiem, ty už predsa jednu máš. Je to hádam aj prirodzená reakcia takého menšieho dieťaťa ... staršie by možno nepovedalo nič, akurát v nechránenej chvíli by si ju jednoducho premiestnilo. V škole nosia našťastie uniformy, lebo už u takýchto malých deti sú rôzne reakcie na oblečenie ... čo to máš na hlave; ty nemáš značkovú šiltovku?! Aj tatko, aj mamka nemohli v detstve vyskakovať ... na jednej strane síce nebola taká možnosť výberu ako je dnes, ale hlavne ani v jednej rodine peňazí nebolo. Ale aby už 7-8 ročné deti vyžadovali značkové oblečenie! No čo potom budú chcieť o 5-10 rokov?! Rodičia žijú "pri zemi", a tak rastie aj vnučka, nemá tendenciu niečo si vydupať ... tu sa akurát opýtala, či by jej maminka nemohla takú šiltovku kúpiť ... Pred necelým mesiacom mala vnučka narodeniny a už hádam rok sa doma rozprávali, že kúpia nový bicykel, ale pre nekonečný lockdown bol problém niečo vhodne nájsť. Nevesta niečo o tom, že na internete hľadá modrý bicykel spomenula v robote a kolega sa jej opýtal, či to musí byt modrý, pretože jeho syn dostal bicykel od niekoho z rodiny, a on ho nechce. Poslal jej do mobilu fotku s poznámkou, že on za to nechce vôbec nič, že im doma iba zavadzia a chcú sa ho zbaviť. Síce nebol modrý, ale vnučka kývla, že môže byť. Keď však bicykel prišiel domov, zistili, že pre našu malú je ešte veľký a ťažký, a tak pokračovala zhánka ďalej. Iná kolegyňa mala bicykel, ktorý bol jej synovi už malý, ale dcérke ešte veľký, a tak bola na určitú dobu ochotná ten svoj /červený/ požičať ... a na oplátku ona zas dostala od našich malý detsky bicyklík, ktorý vnučke v podstate musel stačiť doteraz, aj keď sa bicyklovala skoro s kolenami pod bradou. A tak v podstate prebehla takáto trojvýmena bez jedinej libry. Povodne chceli na jej narodeniny isť do legolandu, ale keďže je situácia taká aká je, legoland ostáva v zálohe. Snáď niekedy v najbližších rokoch sa tam predsa len dostanú, lebo keď už bude veľká, už bude mať asi iné záujmy a legoland asi pre ňu veľmi nebude ... to by potom už bol skôr tatkov záujem ...