Zoznam lídrov

Zdravím Vás. Už som aj ja babička. Moja vnučka

Drahí forumaci, dovoľte mi predstaviť nového člena tohto osadenstva Jakubko, narodený dnes na Vianoce v čase 1:39 s mierami 2760g a 47cm. Sme 100% fit a najradšej by sme boli už doma

Človiečik náš ...

Ahojte, pozdravujeme s mojím takmer 2,5r veľkáčom (zakydaným )

Aj u nás sa čosi objavilo. Tak trochu neplánovane.

Áno, píšeš, čo chceš ty, ale ... tam tvoje chcenie končí. Ty nechceš nič dať, chceš iba prijímať a po držaní za ručičky, objatiach, bozkoch, chodení popri Váhu, hladení, kutraní vo vlasoch sa dotyčná osôbka môže pobrať domov. Dokonca by si ju asi možno odprevadiť nešiel. Najradšej by si neminul ani centík na nejakú sladkosť, čí minerálku, ale uspokojený by si sa sám pobral domov; cestou sa zastavil na benzinke po kebab a colu a doma, ležiac na gauči by si vo svojej komfortnej zóne blažene spomínal, ako si si krásne užil. Bez urážky, to sú iba sny neplnoletého študáka, nie dospelého chlapa v rokoch.

Zlepsujem sa...tak sa musim pochvalit

Roky, roky... nechce sa mi veriť, že sme s mužom už 36 rokov manželia.. čas neskutočne rýchlo letí.., najlepšie to vidíme na deťoch... fotografia z našej svadby a súčasnosť

Milé @gameže si si spomenula No už je to huncut, dosť popredu keď porovnám so starším bráškom v jeho veku. Veru sedí už dlho, už mesiac sa pokúša spraviť pár krokov, no je to veselé ale aj psychiatria, keď sa obaja rozhodnú že chcú tú istú hracku, alebo jeden robiť to, druhý iné...

Ďakujeme No je to papkáč, tri týždne po prepustení má 1200g naviac

V dohľadnej dobe pribudne ďalší forumak 25.12. termín, uvidíme Prvý sa vypýtal.o dva týždne skôr, tak to môže byť kľudne aj dnes

trochu som piekol. minulý víkend tento "Olympus Mons" a dnes takéto čosi, v čom je kopa medu, orechov, karamel, pudingová plnka, atď.....:

Synovi k narodeninám

moja verzia - aj s kmínom a korením :) v štádiu prípravy a finálny produkt poldruha kila krkovice, ak nerátam tri kúsky, padlo k obedu za vlasť potomci sa zalizovali aj za ušami

Priatelia, oznamujem že ak všetko pôjde podľa predstáv, plus mínus 27.12. k nám pribudne ďalší člen rodiny

Pridam jednu aj ja, Samkov flirtovacny pohlad. Je po tatovi. ...

Presne pred rokom som ráno našla moju takmer 17-ročnú Šivu pod radiátorom za vysávačom, tam sa uložila na svoj večný sen. Ešte večer predtým som sedela pri telke, ona mi ležala na kolenách a driemkala, a ja som ju hladkala po hebkom kožúšku. A ráno už bola inde. A zasa ju vidím úplne maličkú, 300-gramového drobca, ktorého som v napchatej 83-ke niesla v dlani z útulku. Koľko radosti mi priniesla za tých necelých 17 rokov. A už rok ju nemám. Viki je zlatá a nedám ju ani za nič, ale so Šivou sme toho veľa spolu preskákali a bolo aj obdobie, to mala asi 5 rokov, kedy som si ju doslova vybojovala. Vtedy som bola jediná osoba, ktorá sa jej snažila porozumieť, a myslím, že sa mi to aj podarilo. Som jej vďačná za bezvýhradnú lásku a dôveru, ktorých sa mi od nej dostávalo. To zvieratko si naozaj nechalo robiť bez násilného držania aj nepríjemné veci, stačilo ju škrabkať na hlávke alebo žmoliť jej ucho (to mala rada), a bez protestov si dala odobrať krv, stačilo ju hladiť po hlávke a pritúliť si ju, nie stisnúť, a bez problémov jej oholili chvost pri zadku a zmerali tlak (to musí niekoľko minút vydržať bez pohybu, tlak sa meria na chvoste pri koreni. Dala si siahnuť do oka a zasunúť prúžok, aby zistili, či má slzy...či svietiť do očí, aby videli na sietnicu. Vedela, že jej nikdy neublížim, a akoby cítila, že som vždy na jej strane, aj v takých chvíľach, ked jej robia nepríjemné veci. A ja si to moc vážim. A som vďačná aj za to, že keď už musela odísť, bolo to tichučko, v spánku, a že netrpela. Len zaspala. Na 1. obrázku odpočíva na gauči, na druhom - ako všetky mačky, aj ona, keď videla krabicu, musela sa do nej vtrepať, na veľkosti nezáležalo...a na treťom obrázku je niekoľko dní po tom, ako som ju priniesla domov, bola maličká, drobulinká, ale plná života, zvedavá a šikovná, na fotke už je unavená po "hokeji" s pingpongovou loptičkou, a bojuje so spánkom, veľmi chce ostať hore, lebo je zvedavá, ale zároveň sa jej očká zatvárajú a hlávka padá k predným labkám (tú fotku mám najradšej). Môžete sa mi smiať do popuku alebo mať za blázna, ale mne chýba. A vždy na ňu budem spomínať s láskou.

Spomínal som tu, že som si osvojil kocúra, ktorého niekto, ešte ako mačiatko, vyhodil do lesa. Vyrastal v lese a nosil som mu tam jedlo. Bol zdivočený a raz zaútočil na ženu. Bál som sa, že je besný, tak som ho odniesol k veterinárovi utratiť. Z besnotou už mám vlastné skúsenosti! Po pozorovaní veterinár povedal, že nie je besný, len je to asociál, ktorý sa už nebude dať domestikovať. Tak som ho nechal zaočkovať, sterilizovať a pustil som ho späť do lesa. Dnes je z neho "aristokrat", potrpí si na strechu nad hlavou, vybrané jedlo, pohodlie... Odmenou pre nás je, že ho môžeme bez obáv škrabkať a hladkať. Na svoju divokú minulosť celkom zabudol a o jeho pôvode taktne mlčíme. Jediné zakázané miesto v dome pre neho, je - bola naša posteľ. Nemohol tomu zákazu odolať a zrejme ho to aj urážalo. Pár krát som ho v posteli pristihol a "letel" von. Posledne som ho tam našiel a zakryl sa dokonca aj perinou. To je už úroveň... a tvári sa, že spí. Vtedy som si spomenul na toho zverolekára, "vraj sa nám ho už nikdy nepodarí skrotiť"...

Moja nova najoblubenejsia hracka. 60Joulov ... Za vikend s jej pomocou padlo cca 18 kubikov tvarnic, tehal, heraklitu, betonu. Moje nove hobby. Svojpomocne prerabam stary dom. ...

Vnučka rastie ako z vody ..

Nikomu sa nechcelo vyliezt v tej zime pre pecivo...

s chalanmi, keď sú u mňa, robíme všetko možné. nie len v kuchyni, ale aj okolo domu či v záhrade. zapájali sa už od malička, a naučili sa pri mne všetko možné aj nemožné. v lete som ich začal učiť aj zvárať elektródami, predtým sme drevo rúbali, učili sa rezať flexou, jazdiť na záhradnom malotraktore, a tak... nikdy som ich zbytočne pri robote nehrešil, aj keď niečo pokazili, a teraz mám pomocníkov jak lusk Marek, Miloš a Tomáš ... Lukáša majú bratranca lekvár varíme takto čisto len slivky a cukor, žiadna chémia, žiadne konzervanty a tu sú pomocníci v akcii šporák bol ešte rozostavaný, ale už funkčný ... aspoň sme ho riadne vyskúšali preboha akej???

stále zabúdam dať sem fotku finálnej verzie šporáka ... teda až na pár detailov finálnej nie je to dokonalé, ale na to že som lepil obklad prvý raz v živote, tak som celkom spokojný... problém je akurát v tom, že som sa neprozreteľne pochválil aj v robote, a teraz ma kolega furt otravuje aby som aj jemu taký prišiel postaviť ... a zaboha mu nie je možné vysvetliť, že ja predsa nemôžem nikomu stavať šporák, lebo na to nemám papiere.

keď mám na sklonku roka nakuknúť dozadu, tak keď sme sa brali, toto sme boli my (cestou od kaderníčky začalo liať ako z krhly, celý účes mi zmokol...potom už bolo nádherne celý deň a dokonca celý týždeň, takže aj svadobná cesta v tatrách bola naozaj vydarená dovolenka, na ktorú máme obaja krásne spomienky). a z tohoročného jesenného výletu s cieľom huby - takto sa na nás podpísalo 37 rokov

I skladník ve šroubárně si může přečíst Vergilia v originále.

Prečo prakticky všetky témy, v ktorých sa ty objavíš, sa preberá tvoj "životný štýl"? Ty sa rád na všetkom dohaduješ, tak sa dohodneme, že takéto príspevky si budeš strkať do "svojich" tém v klube a v ostatných témach sa budeš striktne držať zadania témy bez toho, aby si ich obohacoval o to, čo si nakúpil v Bille, koľko eur si prežral, ktorá Zuza a Jana ťa poslala do prdele, či koľký počítač v poradí ti zamrzol. Ak to nebudeš dodržiavať, tak tvoje príspevky sa budú bez mihnutia oka mazať.

Ach jaj, keď tu vidím tie fotky bábätiek tak hneď by som brala ďalšie Hádam sa podarí začiatkom roka ... ( ako to povedať ? ) Na jednu stranu sa neviem dočkať, na tú druhú si neviem predstaviť fungovať pri druhom zavislakovi, keď tu už mám jeden "cecek". Moje prsia sú preňho stred vesmíru, stále verím v samoodstavenie

Ja som bol dnes kontrolovať škody po krúpach. V sobotu som posadil planty uhoriek a rajčiny, tak som mal vážne obavy. Ak ich to trafilo, je zle. Sadim rajčiny Spencer, kupiť na trhu sa nedaju ,alebo velmi-velmi ťažko, a uhorky mám tiež také, ktoré pri zavaraní neurobia v strede dutinu na vodu, ktorá pri jedení strieka. S malou dušičkou som nakukol a všetko je v poriadku. Tak som začal buriniť a vytrhal som 5 15l kýblov....Ja som už doma, kríže ostali na zahrade.

Zdravím Vás forumáci. Som tu po dlhšom čase, ale v mysli, ste so mnou. Ste tiež súčasťou môjho života. Môj manžel mal zdravotné problémy, dúfam, že to bude dobre, že prežijeme ešte mnoho pekných spoločných rokov. Veľmi rada žijem, naše mesto TV sa mi tiež páči, ako aj moja rodná dedinka vo Vranovskom okrese, aj inde, či v Čechách, či hocikde na svete, všade, kde som s niekým s kým si rozumiem, keď som spokojná, aj ľudia okolo mňa. V Trebišove momentálne nasnežilo. Apríl, kvety kvitnú, medvedí cesnak v našom krásnom parku a zároveň sneh. Tuším ani na štedrý deň sme nemali toľko snehu. Pridám fotografie z parku, tiež z Bardejovských Kúpeľov, aj z Dudiniec, kde sme boli relaxovať.Je tam krásne, oáza pokoja, som rada, že sme si dopriali a urobili niečo prospešné pre naše zdravie. Pekné, príjemné prostredie, milí personál, super procedúry. Do Bardejovských Kúpeľov sa radi vraciame, po návšteve Dudiniec sme tiež veľmi milo prekvapení, ak dožijeme v júli sa tam veľmi radi vrátime. Pracovať treba, to je jasné, no veľmi dôležité je aj oddychovať, zrelaxovať, starať sa o svoje zdravie v každom veku. Našťastie aj na Slovensku máme krásne miesta, ktoré môžeme navštíviť, venovať sa zdraviu, pohybu, relaxu.

tento mesiac som hýrila aj ja... Rexony, kdečo z drogérie, prípravky na vlasy, uteráky, sada do kuchyne pre syna, a ešte čo ja viem čo... proste som trochu zasa hýrila...

50x ... dva týždne dozadu, syn 2.x

Prajem Vám šťastné a veselé Vianoce, užite ich v zdraví, pokoji a láske.

Klasika na nedelu🙃

Keď všetko vyjde podľa plánu , znova si vyobjímam vnučku ...

lastovičky ... naše domáce

tak sa nakoniec dočkal spoločnosti.

Krásne. Iskra ty tak dobre vieš fotiť... Tam treba aj správne zachytiť. Ja som dnes fotil Šaľský lesopark pri Váhu. Bolo úplne slnečno ale tak husto je to zarastené že to bolo v tieni. Aj velice teplo bolo dnes na dolniakoch.

dnešný obed - polievka "Co dům dal" a zaparené buchty, vzhľadom k úrazu pochopiteľne z polotovaru... prípadne aj možná inšpirácia pre nemenovaného Galantského Génia - pre jedného polievka na týždeň + buchty pri troche skromnosti na dva dni ... a to všetko jednou rukou, odhadom za 4€, a za necelú hodinku ukuchtené! toľko k nemu vynájdenej finančnej diéte v téme o chudnutí

Tenisky Zákusky ku kávičke

niesol som našej cicuche mlieko k večeri. celá nedočkavá sa zalizovala na takej starej stoličke na dvore, keď vtom pristál vedľa nej na stole mladý drozdík. ešte sa len učil lietať, nejak to nezvládol a zapikoval kde nechcel Kikuša ostala taká zarazená z toho že práve vedľa nej pristálo sústo čerstvého mäsíčka, navyše v zaujímavom pískacom balení, že sa chvíľu nezmohla na reakciu ... zato som zareagoval ja - chytil som drozdíka do dlane, ten začal vyplašene pískať, a Kikuša sklamane pozorovala ako ho nesiem smerom preč... na jeho piskot za začali aktivizovať drozdí rodičia, a prileteli mu na pomoc. vyložil som ho na plot, nech trochu naberie sily, drozdi - dospeláci ho začali povzbudzovať, a o nejakých 20 minút nabral silu aj odvahu, a v sprievode rodičov odletel smerom do záhrady ... sklamaná Kikuša medzitým vychlípala mlieko

Včera mi mailom prišiel tento obrázok. Zatiaľ, čo u nás je veľa bocianích hniezd smutných, prázdnych ... tu je celá ulica radových bocianích domčekov, a dokonca každý má aj svoje "podsvietenie".

Z našej záhrady Pred chvíľou sme posadili cibuľku, manžel pokosil trávnik, pekne tu rozvoniava.

tejto zimy už nebola žiadna prechádzka v lese, žiadne srnčie nohy... som rád, keď so mnou urobí celé kolo po dedine. už naňho musím dávať pozor, minule som ho ťahal z potoka, niekoľkokrát z kadejakých rigolov a dier. už je hluchý, skoro slepý, slabý na nohy a senilný. takže ide rovno za nosom a je mu jedno, kam a hlavne kadiaľ. prevrátené kvetináče a podobné veci doma sú už štandard. kým bolo snehu a mrzlo, ešte sa celkom dobre držal, teraz trochu horšie, bol som s ním aj u veterinára, infúziu si nedal pichnúť, tak dostal tri konské pod kožu a tabletky. uvidíme ako bude ďalej... tiež som minule našiel jeho úplne prvú fotku (2007), keď som si ho viezol domov z KE. potešilo. ani som nevedel, že tú fotku ešte mám.

Na veceru..poriadny flak masa

nemám s tým skúsenosti, aj keď spestreniam sa nevyhýbam/e..., no molekulárna kuchyňa, by bola pre mňa/nás, asi príliš.. neviem, či by mala labužníkov, ale nikdy nehovor nikdy.. Bravčové dusené so zemiakovou kašou Ešte postnem spomínanú plnenú kapustu a papriku P

včerajšia kapustnica

v procese prípravy: šunkoflaky a fazuľovica, alebo ako by v Merkelilande povedali, Fazulische polievkische

Nech vám tohoročné vianočné sviatky prinesú milión dôvodov na úsmev, nech sa vám podarí nájsť v nich opäť tú radosť, ktorú ste prežívali v detstve, a šíriť ju ďalej aj medzi svojimi blízkymi. Všetkým vám krásne a pokojné sviatočné dni.

V UK deti do školy zatiaľ chodia, aj keď rodičia nikdy netušia dokedy ešte. V každom maily očakávajú pokyny ako to bude ďalej. Od budúceho týždňa by mali mať prázdniny, ale či budú iba také, ako bolo v pôvodnom pláne, alebo sa predĺžia o niekoľko týždňov, to netušia, iba agentúra JPP hovorí o ich predĺžení. Vnučka nám však už referovala, že sa aspoň budeme môcť oveľa častejšie rozprávať, ako keď chodí do školy. Domáce úlohy /v našom ponímaní/ tam nemajú, ale rodičia cez odkazy na internete dostávajú pokyny ... aby deti doma čítali a počítali. Vnučka číta nejakú knihu o dinosauroch v angličtine a Harryho Pottera v slovenčine, a pritom sa vracia k encyklopédiám, ktoré má tiež v oboch jazykoch. Pýtala som sa jej, ako číta - či pri čítaní vyslovuje slovíčka a pohybuje perami, alebo či číta iba očami. Zostala som prekvapená, že číta iba očami ... mne sa zdá, že moje deti v tomto veku si ešte tie slovíčka akoby vyslovovali. Keď obaja jej rodičia chodili do školy, tak v tomto veku, v tomto Vianočnom čase neovládali ešte ani celú abecedu a toto dieťa už toho vie toľko. Však ona si to svoje detstvo ešte ani neužila! Matematiku sa jej ocko snaží dávať hravou formou. Na jeden papier napíše príklady /+ - x/ a priloží druhý papier, kde je obrázok plyšáčika, alebo nejakého zvieratka, doplnený textom, že to zvieratko nevie ako má tie príklady vypočítať, či by mu nepomohla. Alebo nakreslil slalomovú lyžiarsku dráhu, v ktorej boli okienka s príkladmi na rôzne úkony. Keď sa s vnučkou hráme na školu, tak vždy "máme v triede" pár chlapcov, ktorí robia hlúposti a Filoménu, ktorá nepozná hodiny, nevie násobilku a ani sa jej nechce učiť. A tak sa aj Filoména dostala na jednu z ockových úlohu z matematiky. K papieru s príkladmi bol priložený obrázok s textom, kde sa Filoména chváli, že sa snažila všetky príklady vypočítať, a už ich treba iba skontrolovať. Samozrejme, väčšina príkladov mala zlý výsledok, a tak bola vnučka vysmiata, že naozaj je tá Filoména neporiadna žiačka. Myslím, že takýto spôsob počítania /vypočítať príklad a porovnávať s napísaným/ bol na jej vek dosť náročný. Ona nie je šprtka s ostrými lakťami, patrí skôr k tým utiahnutým; toto počítanie berie nie ako úlohu, či učenie, ale ako hru a doslova sa teší, čo za hru ju na stole čaká. Deti sú v triede rozdelene do troch skupín - najslabšie, priemerne a najlepšie. Každá skupina dostane v pondelok 10 slovíčok /obtiažnosť slov je volená podľa zaradenia skupiny/, o týždeň, opäť v pondelok majú zo slovíčok písomku + dostanú ďalšie slova ... a takto to pokračuje stále ďalej. Najlepšie písomky sú hodnotene bodmi, ktoré sa započítavajú do hodnotenia pre získanie certifikátu za usilovnosť. ... nebudem písať kam je zaradená vnučka, to je jasné, ale aj tu sa prejavuje jej povaha. Keď spomenula, že dievčatko, s ktorým v lavici sedí má oveľa menej bodov, a tak aj menej certifikátov, hneď ju ospravedlňovala ... ona bola chorá, nechodila do školy, tak musí mať tých bodov menej. Ale podstata môže byť aj niekde inde, čo si to dieťa neuvedomuje. Keď posledne písali písomku zo slovíčok, vnučka mala dobre slovíčok desať, to dievčatko iba štyri. Buď sa s ňou doma nikto neučí, alebo to vzali "do parády" iba v nedeľu večer a to už sa do tej hlávky natlačiť nedalo. Z vnučky už pomaly začína vyrastať dievčatko. Sukničky zatiaľ nie sú jej obľúbeným oblečením, ale do školy chodia v uniformách a môžu chodiť aj v nohaviciach, tak je spokojnosť aj na jej strane. Chlapci sa avšak u nej pomaly dostávajú na druhú koľaj, lebo sú údajne príliš pochabí /pred časom jej to buď vyhovovalo, alebo takí ešte naozaj neboli/. Čo sa týka hračiek, aj kedysi vysnená vŕtačka ustupuje do úzadia, a okrem množstva plyšákov je dôležité lego. S plyšákom Dunčom však prežila jednu noc krušné chvíle - uslzená prišla za maminkou ... Dunčo mi ušiel. Nie sa stratil, ale ... on mi ušiel. Nedalo sa zasmiať a povedať, to je hlúposť, počkaj do rána; mamka cupkala s ňou, ponatriasala paplón - a Dunčo vypadol. Tuho ho potom stískala až do rána, aby náhodou opäť neušiel. Dunča dostala na svoje prvé narodeniny, a aj keď toho krásneho, mäkučkého, huňatého plyšáka už dávno nepripomína, pre ňu je niečím, čo nikomu nepožičia, čo s ňou chodí na všetky cesty a medzi hračkami má vyhradené miesto v číslom 1. O nejakých ponožkách dedoles som nemala ani šajn. Vnučka mi však raz vysmiata ukazovala svoje nôžky s rôznymi ponožkami. Stratila si ponožtičku? - naivne som sa pýtala. Mrvila prštekmi na nohách, usmievala sa, a výraz jej tváre hovoril za všetko ... starká, ty musíš byť riadne stará, keď ani nevieš, čo sa nosí! Ona vzala dva páry ponožiek, z každého páru zobrala jednu a mala to, čo sa nosí. Čo by som však už pre vnučku neurobila ... kúpila som ponožky, ktoré jej, keď mi bude dopriate dostať sa poštu, pošlem. Aj keď ona bežne takto do školy chodiť nemôže, aspoň doma sa v nich bude s radosťou premávať.

Jj tesime sa obaja, posledne dni chodime a zaciname nakupovat, v chodbe pribudaju veci od kocika, postielky, prebalovacieho pultu, same tasky s niecim co ani neviem co je [emoji23] A ja sa zatial prihovaram k Samkovi a pravidelne ho oboznamujem co budem pre mamu a tym.padom aj neho varit [emoji23][emoji23][emoji23] ...