Zoznam lídrov

Zdravím Vás. Už som aj ja babička. Moja vnučka

Drahí forumaci, dovoľte mi predstaviť nového člena tohto osadenstva Jakubko, narodený dnes na Vianoce v čase 1:39 s mierami 2760g a 47cm. Sme 100% fit a najradšej by sme boli už doma

Človiečik náš ...

Ahojte, pozdravujeme s mojím takmer 2,5r veľkáčom (zakydaným )

Aj u nás sa čosi objavilo. Tak trochu neplánovane.

Áno, píšeš, čo chceš ty, ale ... tam tvoje chcenie končí. Ty nechceš nič dať, chceš iba prijímať a po držaní za ručičky, objatiach, bozkoch, chodení popri Váhu, hladení, kutraní vo vlasoch sa dotyčná osôbka môže pobrať domov. Dokonca by si ju asi možno odprevadiť nešiel. Najradšej by si neminul ani centík na nejakú sladkosť, čí minerálku, ale uspokojený by si sa sám pobral domov; cestou sa zastavil na benzinke po kebab a colu a doma, ležiac na gauči by si vo svojej komfortnej zóne blažene spomínal, ako si si krásne užil. Bez urážky, to sú iba sny neplnoletého študáka, nie dospelého chlapa v rokoch.

Zlepsujem sa...tak sa musim pochvalit

Roky, roky... nechce sa mi veriť, že sme s mužom už 36 rokov manželia.. čas neskutočne rýchlo letí.., najlepšie to vidíme na deťoch... fotografia z našej svadby a súčasnosť

Milé @gameže si si spomenula No už je to huncut, dosť popredu keď porovnám so starším bráškom v jeho veku. Veru sedí už dlho, už mesiac sa pokúša spraviť pár krokov, no je to veselé ale aj psychiatria, keď sa obaja rozhodnú že chcú tú istú hracku, alebo jeden robiť to, druhý iné...

Ďakujeme No je to papkáč, tri týždne po prepustení má 1200g naviac

V dohľadnej dobe pribudne ďalší forumak 25.12. termín, uvidíme Prvý sa vypýtal.o dva týždne skôr, tak to môže byť kľudne aj dnes

trochu som piekol. minulý víkend tento "Olympus Mons" a dnes takéto čosi, v čom je kopa medu, orechov, karamel, pudingová plnka, atď.....:

Synovi k narodeninám

moja verzia - aj s kmínom a korením :) v štádiu prípravy a finálny produkt poldruha kila krkovice, ak nerátam tri kúsky, padlo k obedu za vlasť potomci sa zalizovali aj za ušami

Priatelia, oznamujem že ak všetko pôjde podľa predstáv, plus mínus 27.12. k nám pribudne ďalší člen rodiny

Pridam jednu aj ja, Samkov flirtovacny pohlad. Je po tatovi. ...

Presne pred rokom som ráno našla moju takmer 17-ročnú Šivu pod radiátorom za vysávačom, tam sa uložila na svoj večný sen. Ešte večer predtým som sedela pri telke, ona mi ležala na kolenách a driemkala, a ja som ju hladkala po hebkom kožúšku. A ráno už bola inde. A zasa ju vidím úplne maličkú, 300-gramového drobca, ktorého som v napchatej 83-ke niesla v dlani z útulku. Koľko radosti mi priniesla za tých necelých 17 rokov. A už rok ju nemám. Viki je zlatá a nedám ju ani za nič, ale so Šivou sme toho veľa spolu preskákali a bolo aj obdobie, to mala asi 5 rokov, kedy som si ju doslova vybojovala. Vtedy som bola jediná osoba, ktorá sa jej snažila porozumieť, a myslím, že sa mi to aj podarilo. Som jej vďačná za bezvýhradnú lásku a dôveru, ktorých sa mi od nej dostávalo. To zvieratko si naozaj nechalo robiť bez násilného držania aj nepríjemné veci, stačilo ju škrabkať na hlávke alebo žmoliť jej ucho (to mala rada), a bez protestov si dala odobrať krv, stačilo ju hladiť po hlávke a pritúliť si ju, nie stisnúť, a bez problémov jej oholili chvost pri zadku a zmerali tlak (to musí niekoľko minút vydržať bez pohybu, tlak sa meria na chvoste pri koreni. Dala si siahnuť do oka a zasunúť prúžok, aby zistili, či má slzy...či svietiť do očí, aby videli na sietnicu. Vedela, že jej nikdy neublížim, a akoby cítila, že som vždy na jej strane, aj v takých chvíľach, ked jej robia nepríjemné veci. A ja si to moc vážim. A som vďačná aj za to, že keď už musela odísť, bolo to tichučko, v spánku, a že netrpela. Len zaspala. Na 1. obrázku odpočíva na gauči, na druhom - ako všetky mačky, aj ona, keď videla krabicu, musela sa do nej vtrepať, na veľkosti nezáležalo...a na treťom obrázku je niekoľko dní po tom, ako som ju priniesla domov, bola maličká, drobulinká, ale plná života, zvedavá a šikovná, na fotke už je unavená po "hokeji" s pingpongovou loptičkou, a bojuje so spánkom, veľmi chce ostať hore, lebo je zvedavá, ale zároveň sa jej očká zatvárajú a hlávka padá k predným labkám (tú fotku mám najradšej). Môžete sa mi smiať do popuku alebo mať za blázna, ale mne chýba. A vždy na ňu budem spomínať s láskou.

Spomínal som tu, že som si osvojil kocúra, ktorého niekto, ešte ako mačiatko, vyhodil do lesa. Vyrastal v lese a nosil som mu tam jedlo. Bol zdivočený a raz zaútočil na ženu. Bál som sa, že je besný, tak som ho odniesol k veterinárovi utratiť. Z besnotou už mám vlastné skúsenosti! Po pozorovaní veterinár povedal, že nie je besný, len je to asociál, ktorý sa už nebude dať domestikovať. Tak som ho nechal zaočkovať, sterilizovať a pustil som ho späť do lesa. Dnes je z neho "aristokrat", potrpí si na strechu nad hlavou, vybrané jedlo, pohodlie... Odmenou pre nás je, že ho môžeme bez obáv škrabkať a hladkať. Na svoju divokú minulosť celkom zabudol a o jeho pôvode taktne mlčíme. Jediné zakázané miesto v dome pre neho, je - bola naša posteľ. Nemohol tomu zákazu odolať a zrejme ho to aj urážalo. Pár krát som ho v posteli pristihol a "letel" von. Posledne som ho tam našiel a zakryl sa dokonca aj perinou. To je už úroveň... a tvári sa, že spí. Vtedy som si spomenul na toho zverolekára, "vraj sa nám ho už nikdy nepodarí skrotiť"...

Moja nova najoblubenejsia hracka. 60Joulov ... Za vikend s jej pomocou padlo cca 18 kubikov tvarnic, tehal, heraklitu, betonu. Moje nove hobby. Svojpomocne prerabam stary dom. ...

Vnučka rastie ako z vody ..

Nikomu sa nechcelo vyliezt v tej zime pre pecivo...

s chalanmi, keď sú u mňa, robíme všetko možné. nie len v kuchyni, ale aj okolo domu či v záhrade. zapájali sa už od malička, a naučili sa pri mne všetko možné aj nemožné. v lete som ich začal učiť aj zvárať elektródami, predtým sme drevo rúbali, učili sa rezať flexou, jazdiť na záhradnom malotraktore, a tak... nikdy som ich zbytočne pri robote nehrešil, aj keď niečo pokazili, a teraz mám pomocníkov jak lusk Marek, Miloš a Tomáš ... Lukáša majú bratranca lekvár varíme takto čisto len slivky a cukor, žiadna chémia, žiadne konzervanty a tu sú pomocníci v akcii šporák bol ešte rozostavaný, ale už funkčný ... aspoň sme ho riadne vyskúšali preboha akej???

stále zabúdam dať sem fotku finálnej verzie šporáka ... teda až na pár detailov finálnej nie je to dokonalé, ale na to že som lepil obklad prvý raz v živote, tak som celkom spokojný... problém je akurát v tom, že som sa neprozreteľne pochválil aj v robote, a teraz ma kolega furt otravuje aby som aj jemu taký prišiel postaviť ... a zaboha mu nie je možné vysvetliť, že ja predsa nemôžem nikomu stavať šporák, lebo na to nemám papiere.

keď mám na sklonku roka nakuknúť dozadu, tak keď sme sa brali, toto sme boli my (cestou od kaderníčky začalo liať ako z krhly, celý účes mi zmokol...potom už bolo nádherne celý deň a dokonca celý týždeň, takže aj svadobná cesta v tatrách bola naozaj vydarená dovolenka, na ktorú máme obaja krásne spomienky). a z tohoročného jesenného výletu s cieľom huby - takto sa na nás podpísalo 37 rokov

I skladník ve šroubárně si může přečíst Vergilia v originále.

Prečo prakticky všetky témy, v ktorých sa ty objavíš, sa preberá tvoj "životný štýl"? Ty sa rád na všetkom dohaduješ, tak sa dohodneme, že takéto príspevky si budeš strkať do "svojich" tém v klube a v ostatných témach sa budeš striktne držať zadania témy bez toho, aby si ich obohacoval o to, čo si nakúpil v Bille, koľko eur si prežral, ktorá Zuza a Jana ťa poslala do prdele, či koľký počítač v poradí ti zamrzol. Ak to nebudeš dodržiavať, tak tvoje príspevky sa budú bez mihnutia oka mazať.

Ach jaj, keď tu vidím tie fotky bábätiek tak hneď by som brala ďalšie Hádam sa podarí začiatkom roka ... ( ako to povedať ? ) Na jednu stranu sa neviem dočkať, na tú druhú si neviem predstaviť fungovať pri druhom zavislakovi, keď tu už mám jeden "cecek". Moje prsia sú preňho stred vesmíru, stále verím v samoodstavenie

Ja som bol dnes kontrolovať škody po krúpach. V sobotu som posadil planty uhoriek a rajčiny, tak som mal vážne obavy. Ak ich to trafilo, je zle. Sadim rajčiny Spencer, kupiť na trhu sa nedaju ,alebo velmi-velmi ťažko, a uhorky mám tiež také, ktoré pri zavaraní neurobia v strede dutinu na vodu, ktorá pri jedení strieka. S malou dušičkou som nakukol a všetko je v poriadku. Tak som začal buriniť a vytrhal som 5 15l kýblov....Ja som už doma, kríže ostali na zahrade.

Milí forumáci, prajem Vám šťastné, pokojné, láskyplné a požehnané Vianoce a úspešný štart do nového roku 2023.

dalsi deadov pamflet, tentoraz z ineho sudka

Aj my sme oslavovali prve vianoce, prvy stromcek. Sent from my AMN-LX9 using Tapatalk

Klasika na nedelu🙃

Naše dievčatko opäť nastúpilo do školy ... a mala rozporuplné pocity. Na jednej strane by bola rada ostala doma a na druhej strane sa tešila na spolužiakov. Starká, ja pôjdem do školy ako právnik, už nebudem mať biele, alebo zelené tričko, ale budem nosiť bielu košeľu. Právnik?! Kde mohla stretnúť kravaťáka ... ale kula som železo hneď za horúca ... bude teda aj suknička; To nie, budem mať čierne kraťasy. Maminka povedala, že už mi sukňu nekúpi, lebo by aj tak išla iba na charitu. Celý prvý týždeň v škole mali testovací, aby pani učiteľka mala prehľad čo kto vie, čomu sa má okrem nového učiva ešte vracať a podľa toho si popresadzovala deti v triede. Dokonca už mali aj rodičovské združenie. Bolo iné, ako tomu bolo doposiaľ, všetci rodičia sa zišli v triede naraz, ale ... nehovorilo sa nič o jednotlivých deťoch, iba to, čo sa budú učiť v tomto roku ... o.i. násobilku číslami 11 a 12, sčitovanie a odčitovanie čísel aj v tisíckach, druhú odmocninu ... osemročné deti! Ale jediný kto sa nad tým pozastavuje som asi iba ja. Rodičia si len prajú, aby deti mohli do školy riadne chodiť, v škole to vysvetľovanie nejako zvládajú, aspoň vnučka to pochopí, nemá problém, aby jej doma ešte niečo museli dovysvetľovať. Nie, že by rodičia nevedeli čo sú a ako sa počítajú odmocniny, ale nájsť ten spôsob vysvetlenia je problém. Ako vysvetliť tomu malému dieťaťu odmocniny, toto tatkovi vŕta v hlave už teraz?! Ak by som sa pozrela na povahu detí, ako hovorí názov tejto témy ... moji synovia boli rozdielni; starší bol povahovo celý otec a jeho otec, mladší syn je skôr moja povaha, ale zdedil niečo výrazné aj zo strany otcovej mamy /mojej svokry/. Vnučka má povahu, ktorá je kombináciou oboch rodičov ... sú to veci, ktoré sa nedajú naučiť, dostala to do vienka. Rokmi sa niečo "ukočírovať" dá, ale to je skôr vedomé korigovanie svojho správania. Po tatkovi zdedila technické myslenie, v škole jej to "dobre myslí", ale po mamke zdedila niečo, čo sa nazýva emočný kvocient ... a toto je niečo, čo sa naučiť jednoducho nedá, ale robí ju to aj medzi deťmi obľúbenou. Má veľké sociálne cítenie a keď má pocit, že je niekomu ubližované, vždy sa postaví na stranu toho ukrivdeného. Na narodeniny dostala od spolužiačky ručne nakreslenú pohľadnicu s venovaním na celú stranu; to venovanie bolo tak detsky precítene napísané, až ma to dojalo. Postava toho dievčatka nezapadá "do priemeru" /je jej „trošku“ viac/ ... a ona ďakovala vnučke za to, že je vždy pri nej keď niečo potrebuje; je rada už len za to, že sú spolu v jednej triede. Na začiatku školy som sa pýtala vnučky, či bude opäť chodiť hrať šach ... jasné, ale chcela by som hrať šach s niekým, kto ho hrať vie a nie zas niekoho učiť. Minulý rok bol možno iba taký "oťukávací", ale zas, od týchto malých detí sa nejaké extra výkony nedajú očakávať. Zatiaľ teda hrávala doma s tatkom, alebo na počítači, ale viac ju baví hrať s tatkom. Šachový krúžok sa už rozbehol a z nejakého dôvodu pán riaditeľ spojil deti z triedy kde chodí vnučka a s deťmi o dva roky staršími. Sám určoval kto s kým bude hrať a vnučka dostala za partnerku dievčatko, ktoré možno, keď videlo aké "mrňa" má proti sebe, tak sa cítila na koni ... ale, dopadlo to trošku inak ako si asi predstavovala; vnučka ju v prvej hre sfúkla, že sa nestačila čudovať. A takto dopadla aj druhá hra ... ale toto dievčatko sa už s tebou nebude chcieť nabudúce hrať, však nikto nechce prehrávať. Nebola urazená? ... no, bola trošku zúrivá, že prehrala s takou malou a dokonca dvakrát, ale ja som urobila aj také ťahy, čo ma naučil ocko. Pred časom mi vnučka hovorí ... šmírovala som oknom a videla som, ako sused pílil dva stromy, aby mal kde zaparkovať svoje autá. Na ulici veru nemusí byť žiadna kamerka, stačí postaviť k oknu malú stíhačku a nič jej neujde. Už niekoľko rokov je vnučka vedená k tomu, že môže mať skoro všetko, ale je tu veľké ale ... to všetko stojí nejaké peniaze a peniaze nerastú na strome. Rodičia musia zarábať, ona si tiež peniažky, ktoré dostane, musí odkladať a keď ich bude mať viac, bude si môcť niečo kúpiť. Chcela nejaký časopis s nálepkami ... maminka, ja tu peniaze nemám, ale doma mám ... kúp mi to prosím ťa a ja ti doma peniažky vrátim. Pre mamku by nebol problém tú malú čiastku zaplatiť, ale ak ju chce naučiť hospodáriť, musela to urobiť takto.

Jedného dňa putoval muž so svojím psom. Vedel, že už je mŕtvy a mal namierené do neba. V tom momente sa pred ním zjavila nádherná zlatá brána a vedľa nej stál a usmieval sa fúzatý starý pán v bielom oblečení. „Dobrý deň, mladý muž,“ hovorí starec pri bráne. „Nech sa páči, poďte ďalej. Počkať, pane, ale bez psa! Tí sem samozrejme nemôžu.“ Zastavil starca muž pri bráne. V tú chvíľu muž zosmutnel, obišiel bránu a pokračoval vo svojej ceste ďalej. Po čase prišli k inej bráne. „Dobrý deň, čo je tu prosím?“ „Tu je nebo,“ odpovedá muž pri bráne. „A môžu sem ísť psi?“ „Samozrejme, pane. Tamto je studňa. Pokojne mu napustite do misky vodu a cíťte sa tu ako doma.“ „Viete, my sme pred chvíľou išli okolo takej istej brány a ktosi nám povedal, že nebo je tam u nich.“ „Aha, tamtí? To je peklo.“ „A nevadí vám, že sa vydávajú za vás?“ Spýtal sa starec nechápavo. Muž pri bráne sa iba pousmial a odpovedal: „Vôbec nie. Oni nám odoberajú tých, čo sú schopní nechať svojho psa vonku...

pekne sa operili, nie sú už toľko vyhladované, myslím že čoskoro vyletia z hniezda

@Tomáš, nikdy neposudzuj ľudí v topánkach ktorých nechodíš.

Máš už vybratú motorku? Ja som v mladosti holdoval tomuto športu. Znova som sa k tomu vrátil, ale nie z vlastnej vôle. Zať sa "zbláznil" do motoriek. Ja to u neho chápem, ako "krízu vyššieho veku", aj keď je ešte relatívne mladý. Najprv si kúpil Harley-Davidson, potom KTM, potom, Ducati a naposledy nejakú cross, ani neviem značku. Nemá ich už kde skladovať, mám priestory, tak som mu jednu "zaparkoval" u mňa. No kúpil mi aj prilbu, nech ju vraj trochu preženiem. Bola to pre mňa výzva, mám 67 rokov. Tak som spravil testovaciu jazdu a motorku som hneď "položil" a nedokázal ju zdvihnúť. Bol to trapas, keď mi okoloidúci pomáhali. No už si dávam pozor. Nedávno som absolvoval cestu cez Rudno, Štiavnicu, Partizánske... Bolo to fantastické, cítil som sa ako pred 40 rokmi. To sa dá nazvať "kríza pred smrťou". Z pod tej prilby nevidieť vek a zdravili ma motorkári, ako kolegu.

dnes klasická nedeľná polievka z kuracích chrbtov, varené nové zemiaky s petržlenovou vňaťou, mäso pripravené klasicky podľa receptu, ktorý sa dedí: na kocky pokrájané, v plochom hrnci, trochu soli, zaliate vodou pod pokrievkou, keď sa voda odparí, mäso je už mäkké a potom sa dopečie priamo v hrnci... je to vlastne pečienka, ktorá nie je vyschnutá... milujeme to, robí sa to najlepšie z prerasteného mäska, prípadne aj z poriadne prerasteného bôčika...

Na staré kolená, ak dožijem do septembra, budem mať toto. Tomu sa hovorí potešenie

no mam dojem, ze aj u nas sa tak nejako to ma narodit...,.dufam tiez, ze to bude v poriadku, pretoze v novenbri 2020 to nevesta potratila a vnukovi, ktoremu to predtym obaja "nahlasili", ze bude mat surodenca, to potom nemohli vysvetlit....bol s toho viac nestastny, ako oni, aj ked nevesta to mala tiez urcity cas velky problem to "stravit"....ale zatial to teraz je OK a vnukovi to este neoznamili, keby zasa nahodou....

Krásne. Iskra ty tak dobre vieš fotiť... Tam treba aj správne zachytiť. Ja som dnes fotil Šaľský lesopark pri Váhu. Bolo úplne slnečno ale tak husto je to zarastené že to bolo v tieni. Aj velice teplo bolo dnes na dolniakoch.

Stále dookola tá istá obohratá pesnička čo zaznieva v rôznych diskusiách, ževraj keď ste takí múdri poraďte ako to robiť lepšie. A keď stále dookola odborníci ale aj bežná verejnosť povie, čo robiť inak, tak to fanúšikovia Oľano ignorujú a možno opäť len utrúsia že som sa sem prišiel vyplakať. Tak teda nielen čo robiť inak ale aj čo sa už dávno malo robiť inak. 1. Okamžite skončiť s nezmyselným antigénovým celoplošným testovaním. Tie testy zachytia iba už vysoko príznakových ĺudí, ktorí tam chodia lebo ich tam posielajú lekári (kvôli štatistike a aby vedeli akú PN-ku im majú vypísať) ale oni už väčšinou vedia že sú chorí a chceli by ostať doma len potrebujú vedieť na čo sú chorí. Zdraví ľudia a nakazení bez príznakov si chodia nosy penetrovať úplne zbytočne a len sa vystavujú riziku nákazy. Preboha však si už uvedomte že keď vláda na jednej strane zakazuje hromadné podujatia a snaží sa obmedzovať zhromažďovanie ľudí ale na druhej strane sama núti aby sa ľudia zgrupovali na testovaní a vystavovali sa riziku nákazy tak to je úplne na hlavu postavené. Ten pocit falošnej negativity kedy nakazený jedinec zatiaľ bez príznakov získa priepustku a myslí si tým pádom že už nemusí byť opatrný a je náchylný viacej šíriť vírus je ďalšia vec. Už len tento jeden bod by stačil, pretože som si istý že toto je tá kľúčová príčina prečo je Slovensko najhoršie na svete, lebo inde sa celoplošne netestuje. Atómová zbraň zlyhala na plnej čiare, spôsobila armagedon a stála obrovské peniaze, ale niekto má asi z toho dobrý biznis. 2. Rúška nosiť všade tam kde je to potrebné a má to zmysel – to znamená interiérové priestory kde je koncentrácia ľudí. V autobusoch, lekárňach a v čakárňach u doktora by som túto povinnosť ponechal aj v čase po odznení pandémie (napr. počas chrípkových sezón) lebo aj ostatné respiračné ochorenia sa šírili vždy hlavne tam. Nosiť rúško niekde vonku keď je človek osamotený je zbytočné, však potrebuje aj dýchať čerstvý vzduch, takže pohoršovať sa nad tým že niekde na prechádzke dôchodca nemal rúško na sebe je úplný nonsens, tak ako je divné keď človek vidí človeka ktorý ide sám v aute a má rúško na sebe natiahnuté, to je na čo dobré? 3. Zabezpečiť dostatok liekov aby sa dalo konečne aj liečiť. V súčasnej dobe nakazený človek zavolá doktorovi, ten mu povie dávaj si vitamíny, paralen a pánboh ti pomáhaj. Kľudne nech aj skape len hlavne nech dodržuje karanténu. Lebo lieky nie sú, lebo máme neschopného ministra zdravotníctva čo ich nevie zabezpečiť. Hlavne že špajchlí máme dostatok, že? 4. O totálne spackanom a nezvládnutom systéme očkovania a registrácie škoda hovoriť, na toto nie som odborník ale minister platený z daní občanov by to mal hádam zvládnuť. Oni proste pokašlú už úplne všetko. 5. Vláda má dávať svojim občanom príkladom pozitívny príklad pre ľudí aby tie opatrenia dodržiavali. Lenže tam jeden si lieta do Anglicka, ďalšie dve idú na dovolenku, ďalší si vyváža v limuzíne escort, tam nakazených poslancov čo majú dodržiavať prísnu karanténu naženú do parlamentu aby stláčali tlačítko. Veď toto je výsmech ľuďom ktorí poctivo opatrenia dodržiavajú, tak potom nech sa nečudujú že aj plebs to bude mať celé na háku. A premiér už svojim chaotickým jednaním spôsobil toĺko bordelu, že nemá žiadnu autoritu a ľudia kašlú na jeho výzvy a vyhrážky a mal by sa pakovať okamžite preč. 6. Ďalšia vec – hranice. Prečo za danej situácie je dovolené cestovať na exotické dovolenky, keď už sa včera jasne potvrdilo, že sem zavliekli nebezpečnú juhoafrickú mutáciu? Takže za hranice okresu ani osamote do prírody nie ale na Zanzibar doniesť sem ďalšiu pliagu to áno, to je v poriadku? 7. Lockdown mal byť skôr, s týmto sa už nedá nič spraviť, ale keď sa situácia začala prudko zhoršovať mali sa zavrieť kostoly a lyžiarske strediská medzi prvými, lenže čakali až do poslednej chvíle lebo Borisko potreboval aby mu fičal biznis, a na tých lyžovačkách bola hlava na hlave – to je síce druhá strana mince, že tí ľudia tam vôbec chodili, akoby bez tej lyžovačky nemohli vydržať, ale mali to zavrieť. 8. Odborníci v lete varovali že príde druhá vlna, a treba na to pripraviť nemocnice, vykašlali sa na to, lebo šak čo veľký Matovič bude počúvať nejakých vedcov a múdrosráčov? Kdeže on radšej „nevestičky dobre bude“. A teraz si vezmite už len toto čo je to za človeka – tak on vyhlási že keď osobne v prvej vlne on riadil pandémiu, že sme boli najlepší na svete (pričom tie prvotné pravidlá nastavil ešte Pellegrini, on sa už len potom zviezol), a teraz keď to riadia údajne vedci a nie on, tak sme najhorší na svete. Hlavne že predtým vyprával jak odteraz on osobne preberá riadenie pandémie do rúk (čo aj teda urobil a výsledok vidíme – tisíce mrtvých a najhorší na svete v počte úmrtí) a zrazu povie že – to vlastne riadia vedci a on s tým nič nemá, on za túto spúšť nenesie predsa žiadnu zodpovednosť lebo on riadil iba tú prvú vlnu. Neskutočný zákerný človek a prekrúcač – a takéhoto tu idete obhajovať. Našťastie už mu na tie jeho drísty skáče čoraz menej ľudí, ale tuna má očividne ešte silný fanklub. Každý musí vedieť že pri takýchto vírusoch je najdôležitejšie obmedziť kontakty a zhromaždenia ľudí a znížiť mobilitu. Lenže vláda priamo núti občanov zgrupovať sa na testovačkách, dôchodcov cestovať cez pol republiky na očkovanie (ak teda nájdu vôbec voľný termín) lebo spackaný systém registrácie, plus šikana zo strany policajtov keď zastavujú ľudí a pýtajú sa ich kam si to dovolili ísť? Opäť ďalšie vystavenie rizika nákazy zo strany štátnej moci. Šikana, buzerácia, znásilňovanie ľudí, zastrašovanie, manipulovanie a papalášizmus a výnimky pre svojich ľudí – toto je ich parketa. Potom nech sa nečudujú, že kopa ľudí im kašle na opatrenia. Mne je jasné, že existuje kopa blbečkov čo si myslia že ich sa protipandemické opatrenia netýkajú (napr. čakám poslušne vonku pred jednou prevádzkou kde je nápis max. 3 osoby (vnútri sú štyria) kým teda vyjde niekto odtial preč, týpek príde po mne, začne nervózne pokukovať či ma má predbehnúť, že načo čakám prečo nejdem dovnútra, a keď prídem dovnútra a aj on za mnou, tak sa tam nahrnú ešte ďalší dvaja) ja tieto veci nijak nepopieram, ale obhajovať blázna, plagiátora, pomstychtivého podrazáka a notorického klamára ako on defacto za nič nemôže, ako sa on snaží len má chudáčik ťažkú situáciu a ľudia mu to pokazili a že má len smolu že je pandémia a aj v iných krajinách predsa niekomu klesli preferencie, je už po tom všetkom čo navyvádzal trochu čudné, aj keď máte na taký názor právo. Zaujímavé je, že sa nájdu aj krajiny kde naopak lídri stmeľujú národ a majú prirodzený rešpekt a popularita im neklesá, skôr stúpa (napr. rakúsky kancelár Kurz), či to nebude tým že majú na čele seriózneho inteligentného politika a nie psychicky narušeného sociopata. A že sú aj krajiny ktoré nemajú tak vysoký počet mŕtvych na počet obyvateľov ako Slovensko, konkrétne sú to napr. iba všetky ostatné štáty na zemeguli.

tejto zimy už nebola žiadna prechádzka v lese, žiadne srnčie nohy... som rád, keď so mnou urobí celé kolo po dedine. už naňho musím dávať pozor, minule som ho ťahal z potoka, niekoľkokrát z kadejakých rigolov a dier. už je hluchý, skoro slepý, slabý na nohy a senilný. takže ide rovno za nosom a je mu jedno, kam a hlavne kadiaľ. prevrátené kvetináče a podobné veci doma sú už štandard. kým bolo snehu a mrzlo, ešte sa celkom dobre držal, teraz trochu horšie, bol som s ním aj u veterinára, infúziu si nedal pichnúť, tak dostal tri konské pod kožu a tabletky. uvidíme ako bude ďalej... tiež som minule našiel jeho úplne prvú fotku (2007), keď som si ho viezol domov z KE. potešilo. ani som nevedel, že tú fotku ešte mám.

Dnes cheesecake so slaným karamelom. Príliš sladké, zmením recept.

Piekla som venčeky z odpaľovaného cesta

Orechovníky tiež hotové, uvarím kávu a relax..sladké ničnerobenie

Po procese pripravy Fazulovy privarok

My sme dnes s manželom mali chuť na pirohy, tak boli.. Plnené slivkovým lekvárom a tvarohom.

V UK deti do školy zatiaľ chodia, aj keď rodičia nikdy netušia dokedy ešte. V každom maily očakávajú pokyny ako to bude ďalej. Od budúceho týždňa by mali mať prázdniny, ale či budú iba také, ako bolo v pôvodnom pláne, alebo sa predĺžia o niekoľko týždňov, to netušia, iba agentúra JPP hovorí o ich predĺžení. Vnučka nám však už referovala, že sa aspoň budeme môcť oveľa častejšie rozprávať, ako keď chodí do školy. Domáce úlohy /v našom ponímaní/ tam nemajú, ale rodičia cez odkazy na internete dostávajú pokyny ... aby deti doma čítali a počítali. Vnučka číta nejakú knihu o dinosauroch v angličtine a Harryho Pottera v slovenčine, a pritom sa vracia k encyklopédiám, ktoré má tiež v oboch jazykoch. Pýtala som sa jej, ako číta - či pri čítaní vyslovuje slovíčka a pohybuje perami, alebo či číta iba očami. Zostala som prekvapená, že číta iba očami ... mne sa zdá, že moje deti v tomto veku si ešte tie slovíčka akoby vyslovovali. Keď obaja jej rodičia chodili do školy, tak v tomto veku, v tomto Vianočnom čase neovládali ešte ani celú abecedu a toto dieťa už toho vie toľko. Však ona si to svoje detstvo ešte ani neužila! Matematiku sa jej ocko snaží dávať hravou formou. Na jeden papier napíše príklady /+ - x/ a priloží druhý papier, kde je obrázok plyšáčika, alebo nejakého zvieratka, doplnený textom, že to zvieratko nevie ako má tie príklady vypočítať, či by mu nepomohla. Alebo nakreslil slalomovú lyžiarsku dráhu, v ktorej boli okienka s príkladmi na rôzne úkony. Keď sa s vnučkou hráme na školu, tak vždy "máme v triede" pár chlapcov, ktorí robia hlúposti a Filoménu, ktorá nepozná hodiny, nevie násobilku a ani sa jej nechce učiť. A tak sa aj Filoména dostala na jednu z ockových úlohu z matematiky. K papieru s príkladmi bol priložený obrázok s textom, kde sa Filoména chváli, že sa snažila všetky príklady vypočítať, a už ich treba iba skontrolovať. Samozrejme, väčšina príkladov mala zlý výsledok, a tak bola vnučka vysmiata, že naozaj je tá Filoména neporiadna žiačka. Myslím, že takýto spôsob počítania /vypočítať príklad a porovnávať s napísaným/ bol na jej vek dosť náročný. Ona nie je šprtka s ostrými lakťami, patrí skôr k tým utiahnutým; toto počítanie berie nie ako úlohu, či učenie, ale ako hru a doslova sa teší, čo za hru ju na stole čaká. Deti sú v triede rozdelene do troch skupín - najslabšie, priemerne a najlepšie. Každá skupina dostane v pondelok 10 slovíčok /obtiažnosť slov je volená podľa zaradenia skupiny/, o týždeň, opäť v pondelok majú zo slovíčok písomku + dostanú ďalšie slova ... a takto to pokračuje stále ďalej. Najlepšie písomky sú hodnotene bodmi, ktoré sa započítavajú do hodnotenia pre získanie certifikátu za usilovnosť. ... nebudem písať kam je zaradená vnučka, to je jasné, ale aj tu sa prejavuje jej povaha. Keď spomenula, že dievčatko, s ktorým v lavici sedí má oveľa menej bodov, a tak aj menej certifikátov, hneď ju ospravedlňovala ... ona bola chorá, nechodila do školy, tak musí mať tých bodov menej. Ale podstata môže byť aj niekde inde, čo si to dieťa neuvedomuje. Keď posledne písali písomku zo slovíčok, vnučka mala dobre slovíčok desať, to dievčatko iba štyri. Buď sa s ňou doma nikto neučí, alebo to vzali "do parády" iba v nedeľu večer a to už sa do tej hlávky natlačiť nedalo. Z vnučky už pomaly začína vyrastať dievčatko. Sukničky zatiaľ nie sú jej obľúbeným oblečením, ale do školy chodia v uniformách a môžu chodiť aj v nohaviciach, tak je spokojnosť aj na jej strane. Chlapci sa avšak u nej pomaly dostávajú na druhú koľaj, lebo sú údajne príliš pochabí /pred časom jej to buď vyhovovalo, alebo takí ešte naozaj neboli/. Čo sa týka hračiek, aj kedysi vysnená vŕtačka ustupuje do úzadia, a okrem množstva plyšákov je dôležité lego. S plyšákom Dunčom však prežila jednu noc krušné chvíle - uslzená prišla za maminkou ... Dunčo mi ušiel. Nie sa stratil, ale ... on mi ušiel. Nedalo sa zasmiať a povedať, to je hlúposť, počkaj do rána; mamka cupkala s ňou, ponatriasala paplón - a Dunčo vypadol. Tuho ho potom stískala až do rána, aby náhodou opäť neušiel. Dunča dostala na svoje prvé narodeniny, a aj keď toho krásneho, mäkučkého, huňatého plyšáka už dávno nepripomína, pre ňu je niečím, čo nikomu nepožičia, čo s ňou chodí na všetky cesty a medzi hračkami má vyhradené miesto v číslom 1. O nejakých ponožkách dedoles som nemala ani šajn. Vnučka mi však raz vysmiata ukazovala svoje nôžky s rôznymi ponožkami. Stratila si ponožtičku? - naivne som sa pýtala. Mrvila prštekmi na nohách, usmievala sa, a výraz jej tváre hovoril za všetko ... starká, ty musíš byť riadne stará, keď ani nevieš, čo sa nosí! Ona vzala dva páry ponožiek, z každého páru zobrala jednu a mala to, čo sa nosí. Čo by som však už pre vnučku neurobila ... kúpila som ponožky, ktoré jej, keď mi bude dopriate dostať sa poštu, pošlem. Aj keď ona bežne takto do školy chodiť nemôže, aspoň doma sa v nich bude s radosťou premávať.

Jj tesime sa obaja, posledne dni chodime a zaciname nakupovat, v chodbe pribudaju veci od kocika, postielky, prebalovacieho pultu, same tasky s niecim co ani neviem co je [emoji23] A ja sa zatial prihovaram k Samkovi a pravidelne ho oboznamujem co budem pre mamu a tym.padom aj neho varit [emoji23][emoji23][emoji23] ...