Skočiť na obsah

Slovenčina a jazykovedci


game

Odporúčané príspevky

vysvetlenie zo stránky juls.sav.sk pre jouzina :

 

dobíjať :

 

dobiť -je -jú dok.

 

1. prestať biť: hodiny d-li šiestu

 

2. expr. veľmi zbiť: d. väzňa na nepoznanie;

 

pren.: správa ho d-la zdeptala;

ľahol si celý d-tý zmorený

 

3. bitím usmrtiť: d-li vlka lopatami;

obeť zavliekli na odľahlé miesto a tam ju d-li

 

4. nabíjaním doplniť elektr. energiu: d. batériu

 

● expr. d-tý ako pes veľmi vyčerpaný;

 

nedok. dobíjať -a

 

// dobiť sa

 

1. expr. doudierať sa, dotĺcť sa, dokaličiť sa: celý sa d-l v kameňolome

 

2. nabíjaním sa doplniť elektr. energiou: batéria sa d-la;

 

nedok. k 2 dobíjať sa

 

 

Výsledky hľadania pre: dobíjanie

 

Nič nebolo nájdené.

 

 

Výsledky hľadania pre: dobýjanie

 

Nič nebolo nájdené.

 

 

Výsledky hľadania pre: dobývanie

 

Nič nebolo nájdené.

 

 

 

dobyť -je -jú -by! dok.

 

1. ovládnuť mocou, zmocniť sa: d. kasárne, mesto (útokom)

 

2. kniž. (s úsilím) získať, dosiahnuť: d. víťazstvo (v športe), d. politickú moc;

 

nedok. dobýjať, dobývať2 -a

 

// dobyť sa násilne sa dostať: d. sa dnu, d. sa k riaditeľovi;

 

nedok. dobýjať sa, dobývať sa2

 

 

--------------------------------------------------------------------------------

 

dobývať1 -a nedok.

 

1. ťažiť, dolovať: d. soľ, striebro, uhlie

 

2. kniž. dobýjať (význ. 1, 2): d. pevnosť;

d. srdce ženy

 

// dobývať sa1 kniž. dobýjať sa: d. sa do domu;

svetlo sa d-a do izby

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Toto bude pre Jouzina presnejšie:

 

Dobíjať:

Tak dlho sa dobíjal k jej nohavičkám až prišiel o štyri zuby a natrhnuté ucho, ale nakoniec sa mu podvolila potvora jedna.

 

Dobývať:

Myslel si, že keď ju bude dobývať pomaly a opatrne nakoniec sa mu podvolí, ale Jano bol rýchlejší.

 

Jouzin už chápeš?

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 3 týždňami...

otázka pre LEGa, to na tie dni, ktoré zrovna nemá vymedzené na spánok :lol:

 

slovo "lekvár" sa prenieslo dokonca aj do angličtiny, pokiaľ viem

stretla som sa s tým tak, že niekto toto slovo spomenul ako jediné, ktoré sa dostalo opačne - zo slovenčiny do angličtiny...

 

no ... je slovo lekvár slovenského alebo maďarského pôvodu ?

používa sa v úplne rovnakom tvare a význame v oboch jazykoch :)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

takže po skúmaniach a bádaniach sme zistili, že lekvár má pôvod latinský ...

 

Lekvár : preklad z maďarskej wikipedie

 

Pôvod slova :

Meno / slovo lekvár možno vystopovať až do rokov 1350. Toto slovo pochádza z latinského výrazu, ktorý používali stredovekí lekári : electuarium – slovo, ktorým bol pomenovaný medový sirup, do krorého zamiešavali lieky, ktoré mali zlú a horkú chuť, aby boli prijateľnjšie pre pacienta.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 2 týždňami...

info pre Lega : ulica - utca

 

kúsok z práce maďarského jazykovedca : Dóra Zoltán: Váci utca

" Az utca a szláv ulica átvétele, s ebből bizonyos hangfejlődéssel lett az ulca, uca, illetve ucca, majd pedig utza, végül a mai utca, amely népetimológiás hatás eredménye, ugyanis a hasonló hangzás miatt az út-tal hozták kapcsolatba. "

 

preklad podstatnej časti :

 

Utca je prebranie slovanského ulica, a z tohto určitými zvukovými vývojmi vznikli ulca, uca, prípadne ucca, neskôr utza, a nakoniec dnešné utca ...

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 4 mesiacmi...

v poslednom case si vsimam, ze dost ludi pouziva pri sklonovani cisloviek tvar troma, najma v zenskom rode. to je nespravne. koncovka -ma je historicky dual a teda sa moze spajat iba s cislovkou dva < PrSlv *dwā a to z < PIE *duōh3 (podla *d + *x^woh3, jedna dvojica).

 

v instrumentale /dvoma/ je dualova koncovka -ma z PrSlv *dwomā < PIE *dwomōh3. v nasledujucich cislovkach potom uz len tro-mi, styr-mi, piati-mi, ..

 

povodne PrSlv bolo *trьmī < PIE *trimīs, co by vyustilo do *tremi resp *trimi (cz. třemi) namiesto tromi. „o“ je tam analogicky podla dvoma. rovnaka analogia nabada tiez ku koncovemu –ma v tro-ma, ktore je vsak uz logicky nepripustne.

 

preto : dvoma vestcami, vecami, vrecami, ale : tromi vestcami, vecami, vrecami

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

nie je mi celkom jasné, prečo ... vlastne každý, alebo takmer každý, máme nejaký zlozvyk v používaní jazyka - toto dvoma troma je dosť časté, síce to zvádza k používaniu, ale v škole sme sa to učili určite všetci správne : )

 

rovnako časté je, čo si dosť často všímam, používanie podivného podmieňovacieho spôsobu : " keby prídem neskoro, keby budem v škole, ... "

trochu mi to píli uši ... no, vlastne v tomto prípade kole oči :)

 

 

a teraz neviem, či som to už kdesi písala, ale dosť ma dráždi používanie slova "ostatný" v zmysle posledný, noviny, časopisy, net, posledné roky je toho plno, a dosť ma to jeduje... ... :lol:

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ja som dnes "troma" čítala v knihe.

 

" keby prídem neskoro, keby budem v škole, ... "

Mne sa stane, že to tak poviem (ale vedome a skôr z recesie), keď si s niekým píšem cez ICQ, ale pri sústavnom používaní, či už na fóre alebo v reálnom živote, mi to vadí.

A reže mi uši, keď počujem "dva pivá" , "dva vajcia" a podobne. Stále na to niekoho upomínam, že to je ZLE, ale kašlú na mňa, pche.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 1 mesiacom...

v horenapísaných textoch som čítala, že niekomu niečo vadilo

nás hneď na prvej hodine ortografie opravili, že ide o nespisovné slovo a mali by sme hovoriť prekážalo

 

teraz kadiaľ chodím, tadiaľ toto ľudí opravujem, sranda bola, keď som na hokeji popíjala rum s kolou a hlásateľka zakričala: "Nevadí!" a ja na ňu: :Neprekáža! Ty krava sprostá!" :lol: /

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

v zenskom rode v plurale /plūrālis, -is/ pri vyjadrovani minulych dejov u participii /participium, -iī/ malo by sa pisat -y a v strednom plurale zase -a. teda cele paradigma /-άτος/ by malo vyzerat takto :

 

sgl. / plu.

m.

f.

n.

 

on niesol / on-i niesl-i

on-a niesl-a / on-y niesl-y

on-o niesl-o / on-a niesl-a

 

nakolko tieto tvary pochadzaju z psl. (praslovanskych)

 

on-ъ něsъl-ъ / on-i něsъl-i

on-ă něsъl-ă / on-y něsъl-y

on-o něsъl-o / on-ă něsъl-ă

 

a tie zase z ide. (protoindoeuropskych)

 

*on-o nēk^j∂l-os / *on-oí nēk^j∂l-oí

*on-ah2 nēk^j∂l-ah2 / *on-ans nēk^j∂l-ans

*on-o nēk^j∂l-om / *on-ah2 nēk^j∂l-ah2

 

namiesto toho sa vsak participialna deklinacia /declinatiō, -ōnis/ ustalila na jednotnej koncovke -i (podla rodu muzskeho) pre elove participia vo vsetkych rodoch, a tym sa odchylila od k nej prisluchajucej deklinacie zamennej. to suvisi s mylnym (avsak v modernej reci v podstate uz ustalenym, a tym padom v istom zmysle spravnym) vnimanim elovych participii typu niesol, videl, čítal ako minulych casov slovies, na rozdiel od historicky povodneho ponatia, v ktorom elove participia vyznamovo stali skor pri ostatnych participiach - trpnych minulych nesený < psl. nesenъ-jь (ten, ktoreho predtym niesli), trpnych pritomnych vidomý < psl. widomъ-jь (ten, ktoreho teraz vidia), atd.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 1 mesiacom...

Vyklad o povode slova vydávať sa

 

slovenske vydávať sa a ceske vdát se nemaju spolocny povod. cesky vyraz je reflexom povodneho praslovanskeho slovesa *wьdati se z ide. *wind-, tam ale v mediopasive.

 

v slovencine po zaniku jeru v prvej slabike podla Havlikovho zakona doslo k zaniku povodneho slovesa a namiesto toho doslo k vytvoreniu noveho na zaklade slovesa predpony vy- a slovesa dávať.

 

doklad o tom, ze aj v slovencine predtym bolo sloveso zodpovedajuce ceskemu vdát se je existencia jeho trpneho pricastia minuleho v slove nevesta z prslv. *newě(wь)sta, povodne oznacujuce cerstvo vydatu mladu pani. tu treba vychadzat z ide. *newēwidtah2, kde *new-(os) "nový", *wid-t(ah2) "vydatá". a tiez rozdiel v participiach vydatá / vydaná.

 

/ sanskrit vindātē "vydáva sa", vittā "vydatá"; ale tiez lat. videō "vidím", vīsa; a praveké perfektá nem. weiβ "uvidel som" a slovenské viem "uvidel som". vsetko od ide. korena *weid- (lat. videō, slv. vidím) a jeho ablautoveho o-stupna v perfekte komplikovaneho rezonantom j *woid- (v nem. weiβ, slv. viem). v sanskrite a praslovancine je koren komlikovany rezonantom n *wind-.

 

etymologicka struktura korena je : wVd-

 

*weid- ablautovy e-stupen komlikovany rezonantom j daval vyznam "vidím"

*wend- ablautovy e-stupen komlikovany rezonantom n daval vyznam "vydávam sa"

*woid- ablautovy o-stupen komlikovany rezonantom j daval perfekta "viem"

*wid- ablautovy z-stupen daval minule participia "vdaná"

 

 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

sať by sa malo pisat s dvoma "s" ako ssať. z prslv. *sъsati < *supsātei. to plati aj pre odvodeniny.

-s- v primarnom slovese je verbalne intenzivum ako napr pri hopsať. pravopis tu neobvykle uprednostnuje zapis slova podla vyslovnosti pred obvyklym zapisom podla morfologie.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 2 týždňami...

v ukazovacich zamenach by sa nemiesto "t" malo pisat v nominative muzskeho a zenskeho singularu "s". cize sen a . "t" je po prave iba v strednom rode to.

 

zakladom je praslovanske *sь < protoslv. *sis. k nemu pristupovala pripona *-nъ pod vplyvom zamena *onъ. teda prslv. ukazovacie zameno *sьnъ.

 

neskor, ked vznikol zensky rod, utvoril sa v praslovancine analogicky tvar zamena *sa ("a" v praslovancine vzdy dlhe [ā]) s koncovkou strednych kolektiv /collectivum, -i/ *-ah2 pripajanou ku korenu na *s-. singular stredneho rodu bol psrlv. *to pravidelne z ide. *tod.

 

napokon koren s "t" prenikol aj do muzskeho a zenskeho rodu a dal tak dnesne zamenne triady (system usporiadanych trojic) vo vsetkych deixiach : ten, tá, to; tiez tento, tenhľa, toten, tamten, tenže atd.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 2 týždňami...

slovo lov by spravne malo byt polov (prslv. *polowъ), pretoze zaklad slova nie je lov, ale pol (ide. *pel / *pal- ; lat. pellit, gr. παλεύει) a po- v slovne nie je predpona. sloveso poľovať nie je denominativum typu stolovať, stanovať a sloveso loviť je celkom nespravne. rovnako vsetky ostatne odvodeniny od zavadneho korena lov-.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 2 mesiacmi...

namiesto miazga by malo byt miezga (ako v mene toho herca Mariána Miezgu), pretoze prslv. bolo *mězъga, a nie męzъga.

 

k mylnej zamene ě / ę dochadzalo kedysi podobne, ako dnes niektori substituuju "e" za "ä".

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 4 mesiacmi...

namiesto lyžica je spravne ližica, nakolko je toto, rovnako ako lyže, od slova lízať. v skorej historii slovanskych vsak doslo k metateze hlasok medzi korenom a temou a neskor k predlzeniu uz makkeho jeru v koreni. a tak prslv. *lьz-ъ- > *lъž-ь- > lyžьca.

 

/ lat. ligula, -ae

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 3 mesiacmi...

Minule som rozmyslal ze PREČO je Slovensko z gramatického predložkového hladiska brané ako ostrov? Neviete?

 

No mozno trochu blbo polozena otazka, takze trochu to tu rozpisem co vlastne myslim:

 

hovorí sa: "bývam NA Slovensku" / "idem NA Slovensko"

 

prečo nie?: "bývam V Slovensku" / "idem DO Slovenska"

 

Kazda krajina na kontinete ma predlozky V (vo) alebo DO ... cize:

byvam: v Madarsku, v USA, v Brazilii, v Indii, vo Finsku, v Maroku, v Slovinsku, ... ale byvam NA Slovensku

idem: do USA, do Thajska, do Libanonu, do Botswany, do Finska, do Slovinska, ... ale idem NA Slovensko

 

Cize sa nebyva v Slovensku, a ani sa nechodi do Slovenska - je to ako u predloziek pri ostrovoch, cize:

byvam: na Madagaskare, na Sicilii, na Barbadose, na Kube, na Malorke, ... a byvam aj NA Slovensku

idem: na Korziku, na Jamajku, na Island, na Sardiniu, na Sri Lanku, ... a idem aj NA Slovensko

 

 

Vie mi niekto vysvetlit prečo teda byvame na ostrove ked byvame vlastne v uplnom vnutrozemi???

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

ja osobne som sa este so ziadnym vykladom, ktory by to zdovodnoval, nestretol. mozno ani ziadny nie je a je to iba zauzivane predlozkove spojenie. ako napr. na Ukrajinu/e.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 11 mesiacmi...

našla som niečo, čo sa asi môjmu susedovi čistému stredoslovákovi asi nebude veľmi páčiť, ale mne sa to páči, lebo napísať ľ napíšem ... ale pri vyslovovaní trpím, teraz je jedno, že Štúr nepoužíval ani y a i, ale tlčú nám odjakživa do hláv, alebo teda aspoň kedysi nám tĺkli vyslovovanie mäkkých ľ a le, li ...

našla som len taký miniúryvok z J. Findra: Zápas o novú podobu spisovného jazyka, Jazyk a reč, 6/2006 nielen o jazykovedcoch, ale aj ich pravzore :

 

"V systéme slovenských hlások sa v Nauke reči slovenskej neuvádza mäkké ä ani mäkké ľ. Svoje hláskoslovné riešenie odôvodňuje Štúr takto:

„Mekou "L" len u daktorych Slovákov je v običaji a už aj tam pomali zakapáva, odkjal ako aj preto, že je to zvuk pre svoju rozťeklosť ňepríjemňí a deťinskí v čistej slovenčiňe lepšje keď sa viňechá."

Podobné dôvody uvádza aj pri mäkkom ä. Ako vieme, aj dnešná kodifikácia pripúšťa, aby sa grafické mäkké ä vyslovovalo ako e. Výslovnosť mäkkého ä je v jazykovej praxi ojedinelá, ba pociťuje sa ako anachronizmus. Žiaľ, povážlivo je rozkolísaná aj výslovnosť mäkkého ľ, a to aj vo verejnom oficiálnom prostredí, kde sa predpokladá kultúrny a kultivovaný jazykový prejav (elektronické médiá, prejavy politikov a kultúrnych pracovníkov). Tak či tak sa ponúka trocha provokatívna otázka, či Štúrov génius nevystihol vývinové tendencie. Dodajme ešte, že v pravopise Štúr nemal ani ypsilon. O tomto pravopisnom jave sa opätovne vedú rozporné diskusie."

 

okrem môjho suseda neveľmi počujem vysloviť ľ.

neviem, čo na to práve príslušní jazykovedci.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 1 mesiacom...

k mláďaťu sovy na začiatku témy, konkrétne k sôvätku - ako skloňovať základný tvar sôvä ? asi sôväťu :), keď žriebäťu ... :lol:

 

sa mi dnes pridalo aj mláďa pandy ...

 

žiadne pandiatko, ale nádherné slovíčko pánďa ... to je zasa asi podľa slovka medvieďa :)

 

 

pánďa

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov