Hovorme o počasí

nezabudnime zajtra na kúsok nebeského divadla, dopriaty nám bude len kúsok, ale snáď sa podarí pozrieť aspoň na chvíľu
 

celý článok

najbližšie úplné bude u nás vidno o sto rokov
to je trochu ... moc optimistická informácia : )

Potrebujeme prejst urcitu vzdialenost a vonku prsi. Zmokneme menej, ked budeme bezat, alebo ked budeme pomaly kracat?
Jednoducha a celkom prakticka otazka - aka je na nu ale spravna odpoved?
 
Cim vacsia rychlost, tym kratsie sme vystaveny dazdu. Na druhej strane pri vacsej rychlosti zachytime aj tie kvapky, ktore by sme inac nestretli.
Je zrejme, ze ak by sme sa plazili v lejaku milimetrovou rychlostou, premokli by sme do nitky. Ak by sme prekonali vzdialenost obrovskou rychlostou v zlomku sekundy  (s raketovym pohonom) nemali by sme zmoknut takmer vobec. Minimalne pre extremne hodnoty by malo teda platit, ze cim rychlejsie, tym lepsie.
 
Moj napad je, ze zavislost oprsania od rychlosti sa da zistit vypocitanim objemu, z ktoreho ma oprsi, t.j. objemu, v ktorom su kvapky v koliznom kurze.
Pre lahsie ratanie som si zjednosulit tvar cloveka na:
 
Gulu. Pretoze gula ma rovnaky prierez v kazdom smere. Kolizny priestor bude teda tvoreny sikmym valcom, ktory bude sikmy podla pomeru rychlosti pohybu vpred v a rychlosti padajucich kvapiek u. Valec teda nebude mat dlzku prejdenej drahy s, ale dlzku prepony trojholniku s odvesnami s a s.u/v. Celkove zmoknutie bude umerne objemu, ktory je pri stalom priereze umerny vyske valca: m ~ sqrt(1 + (u/v)2 ) Kvader. Objem bude suctom objemom, ktore naprsia na vodorovnu a zvislu plochu. Zvislej ploche bude zodpovedat skoseny kvader s vyskou s (jeho objem bude nezavisly od rychlosti). Vodorovnej ploche bude zodpovedat skoseny kvader s vyskou s.u/v. V tomto pripade nie je vodorovny prierez rovny zvislemu,. Ak zvolime ako a pomer medzi vodorovnym a zvislym prierezom, bude celkove zmoknutie umerne : m ~ 1 + a.u/v Ako velka je rychlost  u padajuceho dazda? Vseobecne je rychlost dazdovej kvapky zavisla od jej velkosti. Podla googlenia by mala dosahovat 10 m/s (36 km/h). Horny prierez cloveka by som odhadol na sestinu predneho prierezu, teda a =1/6.
Pri tychto parametroch predpovedaju modely znatelny rozdiel v zmoknuti pri chodzi (5 km/h) a behu (15 km/h).
 
Podla modelu "kvader" by sme pri behu mali zmoknut o tretinu menej, podla modelu "gula" az o dve tretiny.
Takze pri behu by sme mali zmoknut o poznanie menej.
 
Dost ma prekvapil serial Mythbusters - Running in the rain ( http://dsc.discovery.com/tv-shows/mythbusters/videos/running-in-the-rain-minimyth.htm ),
kde mensie zmoknutie pri behani v dazdi oznacili za vyvrateny mytus. Na druhej strane sa ta ich metode vselico vytknut, napriklad nemerali skutocny dazd, ale napodobeninu, ktora mala odlisnu rychlost padania u (celkove oprsanie je zavisle od pomeru u/v, pri malych rychlostiach u budu zmeny zanedbatelne).
 
Aky mate na to nazor vy: zmokneme menej, ked utekame?
 

kedysi som si založila pamätníček, do ktorého mi mali kamaráti kresliť slniečka, pretože každý musí vedieť nakresliť slniečko
 
a preto vznikla táto téma:
akýmkoľvek spôsobom nakreslite slniečko, je jedno, či nakreslíte kruh s paličkami okolo alebo vymyslíte niečo originálne, rovnako to môže byť kresba pastelkami, ceruzkou, farbami a štetcom alebo na PC... ako chcete...
ako povedala game: "od každého správneho fórumáka sa vyžaduje akokoľvek nakreslené krásne slniečko"
 
tak nech sa páči priatelia! :lol:
 
 
 
 
 
edit :
poprosím nádejných maliarov pridávať obrázky cez súbory: plný editor a zbytok v podpise game.
ďakujem g.

Priznam sa, velmi rad mam meteorologiu v laickej formy... Pozorovanie oblohy, oblakov burok, celkom rad predpovedam pocasie pre dany moment a aj sa dari. No aj tak mam v tom vela medzier. Preto sa pytam ci su tu podobny maniaci do meteorologie, aby sme si mohlo povymienat dojmy, fotografie a zazitky :lol:

Zhruba asi pred rokom som si začal všímať pozorovania týkajúce sa slnečnej aktivity, ktorá je podozrivo malá a pravidelný 11-ročný cyklus, ktorý mal začať niekedy na prelome rokov 2006-2007 už mešká asi dva roky. 11-ročný slnečný cyklus je dôležitý pre ekosystém planéty Zeme (teda našej) a jeho nestabilita môže priniesť neočakávané zmeny počasia alebo celej klímy. V súčasnej dobe je na minime, tzn. že povrch Slnka je čistý bez škvŕn a to má za následok nižšiu povrchovú teplotu Slnka.
 
V tejto súvislosti čoraz viac astronómov vyjadruje svoje obavy z dôvodu že 11-ročný cyklus, ktorý mal začať pred 2 rokmi, nezačne vôbec alebo sa oneskorí tak, že sa zopakuje situácia z druhej polovice 17. storočia keď počas tzv. Maunderovho minima Slnko po dobu asi 70 rokov bolo "čisté" a škvrny sa objavili len málokedy raz za čas. Maunderovo minimum malo za následok, že klíma na Zemi bola veľmi chladná, toto ochladenie, ktoré dosiahlo vrchol práve v druhej polovici 17. storočia bolo súčasťou tzv. Malej ľadovej doby (15.-19. stor.), keď celoročné teploty boli nižšie ako dovtedajší priemer a mali neblahý vplyv na ekosystém planéty.
 
Chronológia Malej ľadovej doby, predpokladá sa, že tieto udalosti súviseli s ochladením klímy (zdroj Wikipédia):
 

1315 - 1321 veľký hlad 1350 Vikingovia opustili svoje západné osídlenie v Grónsku 1500 v Anglicku sa prestáva pestovať vinič august 1588 veľká víchrica priniesla skazu väčšiemu počtu ľodí španielskej Armady, ktorá tak urýchlila jej porážku v strete s anglickým ľodstvom 1580 - 1600 výrazný pokles produkcie vína vo Švajčiarsku, dolnom Uhorsku a Rakúsku 1590 - 1850 vlna alpského glaciálneho zaľadnenia dosiahla v období malej doby ľadovej maximum 1687 - 1692 studené zimy a chladné letá spôsobili neúrodu 1696 - 1697 Fínsko prišlo v dôsledku hladomoru o tretinu obyvateľov (aljak63 v smútku) 1693 - 1694 veľkú časť severnej Európy a Francúzska zachvátil veľký hladomor 1740 začiatkom roka pretrpela Paríž 75 dní silných mrazov, ktoré viedli k prudkému zvýšeniu cien potravín 1812 - kruté mrazy v decembri 1812 urýchlili porážku Napoleonovej armády v priebehu jeho vojenského ťaženia do Ruska, teploty vtedy klesali až na -37,5 °C[6] 1841 - 1851 pri "veľkom hlade" v Írsku, ktorý bol spôsobený spojením premenlivého počasia, choroby zemiakov a závislosti na jedinej plodine, zomrelo viac ako jeden milión ľudí Priložený obrázok na osi zobrazuje množstvo slnečný švkŕn, počas Maunderovho minima ich bolo len veľmi málo, prakticky žiadne, po minime prišlo oteplenie na pár rokov, ale na prelome 18. a 19. storočia opäť ich výskyt klesol, ale už nie tak veľmi ako predtým. Aktivita potom narastá začiatkom 20. storočia a koncom storočia dosahuje svoj vrchol (všimnite si že zhruba v tomto období sa preberajú témy a diskusie o hrozbe globálneho otepľovania). Aktivita slnečných škvŕn pozvoľna klesá krátko po nástupe 21. storočia a za posledné dva roky aktivita sa utlmila úplne.
 

 
 
V tejto súvislosti treba spomenúť, že istý čas sa spomínalo, že globálne otepľovanie nie je spôsobené človekom z dôvodu, že celková produkcia CO2 nestačí na fatálnu zmenu globálnych teplôt, ale skôr závisí od aktivity Slnka. Posledné udalosti potvrdzujú, že zrejme tomu bude tak.
 
Klimatológ David Archibald, ktorý ako jediný odmieta prognózy o globálnom otepľovaní predpokladá, že stojíme na prahu novej (malej) ľadovej doby. Podľa neho globálne teploty budú už len klesať:
 

 
Archibaldove názory:
 

Zem sa bude ochladzovať a to čím ďalej tým rýchlejšie Oxid uhličitý (CO2) má zanedbateľný vplyv na otepľovanie planéty Nárast množstva oxidu uhličitého v atmosfére je prospešný, pretože sa vďaka nemu zvyšuje produkcia poľnohospodárstva (oxid uhličitý je pre rastliny potrebný). Ideálne množstvo oxidu uhličitého v atmosfére je 1 000 ppm (molekúl CO2 na mil. častíc). Súčasné množstvo CO2 v atmosfére = 390 ppm. Čo sa bude diať nasledujúce 2-3 roky ťažko predpokladať, ďalší 11-ročný cyklus možno začne, ale aj nemusí. Potom by sme sa vraj mali začať pripravovať na to, že budeme mať krátke nie príliš teplé letá a dlhé tuhé zimy.
 
Viac informácií nájdete na stránkach www.euroekonom.cz.