Darí sa vám sporiť ?

pred 5 hodinami, Proteus napísal:

On na ten vodicak spori 10rokov a vzdy si najde vyhovorku, preco to nejde.

A nakoniec mu to dopravný psychológ zatrhne, a zrazu by mal 2000€ ako keby z neba spadlo. To by bolo hodovačiek.

pred 3 hodinami, secretka napísal:

ale dieťa podprahovo vníma situáciu doma a snáď sa mu to niekde v tých mozgových závitoch zachytí.

Škoda že u mňa to neplatilo. Obaja rodičia veľmi vedia šetriť. Alebo možno to má opačný efekt že v detstve je ten človek finančne priškrtený a potom keď začne zarábať tak si povie: Teraz to konečne roztočím a chce si úživať.

Vyliezanie z dlhov nieje sporenie takže aj keď plánujem odložiť 100€ mesačne, tak už každá odložená stovka niekomu patrí (ale ja to niesom).

pred 9 hodinami, Sniper napísal:

 Ak sporíš len tak, tak na tieto peniaze máš nutkanie siahnuť kedykoľvek a tým sa cieľ vzdiali. 

Je to tak a je to aj môj príklad. Potrebujem si peniaze užiť, kým zdravie slúži. Ovšem je tu aj druhá strana mince. Ak máš cieľ napr. stavebný materiál, kúpa bytu  môže zdražieť a cieľ sa ti vzdiali čo je bežný aj súčasný stav. 

Za socíku to bol iný level, tam sa na knižke peniažky celkom slušne úročili. 

Aktuálne sa sporiť na byt neoplatí, ale celkovo je trh s nehnuteľnosťami už tak pokrivený, že čo platí dnes, nemusí o mesiac. Nechcem už ani písať nejaké prognózy.

Na vkladnej knižke ja som ešte koncom 90. rokov mal 10,5% úrok. Ale neviem aké úroky boli za socializmu. Určite nie 10%. Myslím, že to mohlo byť do 3%. A navyše väčšina ľudí veľa nesporila, pretože väčšina ľudí za socializmu žila tak akurát do výplaty. Za socializmu veľa bežných ľudí nezbohatlo.

Po revolúcii banky ponúkali na produktoch vysoké úroky, bežne sa aj na bežných účtoch ponúkal niekoľkopercentný úrok. Termínované vklady mali aj 19%. Banky týmto spôsobom chceli nalákať klientov na získanie kapitálu, ale dlhodobo to nebolo udržateľné. Najmä keď začala klesať inflácia, pri nízkej inflácii, aká tu ešte donedávna bola, bolo pre banky dosť problém ponúkať nejaké percentá na bežných účtoch. Preto banky lákajú ľudí na podielové fondy a investovanie do akcií. Tam sa zarába na úrokoch tak ako rastie trh. Keď sa darí, tak to môžu byť zaujímavé zisky, keď sa nedarí, úspory môžu ísť do mínusu. Ale z dlhodobého hľadiska to rastie, preto treba sporiť dlhodobo.

Rastúca inflácia znehodnotí všetky úspory. O to ide aj ECB, ktorá sa zubami nechtami bráni, obmedziť emisiu nekrytých peňazí. Dlho sa ECB tvárila, že emisiou nekrytých peňazí, pri "optimálnej" inflácii 2%, podporuje priemyselnú produkciu, akcelerovanú spotrebou.Teraz, nastala situácia, že je nadbytok peňazí a zaostáva výroba. To samozrejme vedie k rastu cien. A vyhliadky vysokej inflácie sú dlhodobé. Logicky by ECB mala obmedziť emisiu nekrytých peňazí a zvýšiť úrokové sadzby. Opak je ale pravdou. Pokiaľ sa neznehodnotia všetky úspory, tento mechanizmus funguje. To je zákon zachovania hodnoty. Tie znehodnotené úspory sú ekvivalentom vynaloženej práce a ich znehodnotenie nie je nič iné, ako je krádež v biliónovom merítku. A výsledkom bude, že chudobní budú ešte chudobnejší a bohatí ešte bohatší. 

Rok 2022 bol dosť zlý, napriek tomu som skončil v pluse. Rok 2023 bol o dosť lepší. A najmä ranvej za posledný mesiac potešila. Takto by to mohlo byť furt