UFO

achhhh, ale, a ja že si nevycválaná mládež naša :happyroll: :D

 

zaujíma, ako všetko ostatné, ako celá hromada kdečoho iného na svete, mám často pocit, že človek nikdy nevie dosť :)

určite som to tu už písala, mám stohy kníh o kdejakých podobných témach, kedysi veľmi dávno ešte v detstve som začala výstrižkami, astronómia, Sagan, Ufo, tajnosti, vesmír, všetko dohromady ... tie sa mi stratili v hĺbkach času. teraz už je na knihy menej času, ale nejde len o čas.

trochu som z nich vyrástla a v podstate som ich pred dlhším časom prestala zbierať, veľa nového neprinášajú ani UFO, ani konšpirácie, akéhokoľvek druhu, autori a net vlastne len varia z toho, čo už bolo popísané múdrejšími hlavami, prešpikované novými príbehmi, samozrejme, ale nikam ďalej sa vlastne nepokročilo ...

ja konšpirácie a ufo milujem, ale milujem ich aj vyvracať a mudrovať :) :agree:

dosť vecí sa ani nezverejnilo pretože pozorovatelia nestáli o zbytočnú publicitu a prípadné problémy s tým spojené. aj v Mierove mali kedysi na radare UFO a príliš sa tým nechválili.

Len pár poznámok k pojmu "viera" :

 

Keď napríklad chemik tvrdí, že existuje DNA, kyselina deoxyribonukleová a že obsahuje celú informáciu o telesnej stavbe človeka, tak ja by som nepovedal, že to je jeho viera, ale že je to jeho presvedčenie. K tomuto presvedčeniu dospel na základe mnohých dôkazov, hoci nikto túto kyselinu deoxyribonukleovú nevidel a ani vidieť poriadne nebude. Ale žiadny uvažujúci človek sa nebude jeho tvrdeniam posmievať a spochybňovať ich.

 

Keď zanietený výskumník rôznych záhadných javov a pozoruhodný človek Miroslav Karlík, ináč povolaním energetik v elektrárni v Jaslovských Bohuniciach napísal knihu UFO NA SLOVENSKU (vyšla v Čechách r. 2009) tak tak to nie je o tom , že "verí" v UFO. Je to presvedčenie, ku ktorému došiel na základe mnohoročného skúmania a vyhodnocovania zpráv od nespočetného množstva osôb, ktoré sa mu nehanbili zveriť so svojimi skúsenosťami, lebo vedeli, že on sa im posmievať nebude.

 

Existuje nespočetné množstvo materiálov na svete, kde v konečnom dôsledku človek nevyhnutne musí dôjsť k záveru, že vyspelé mimozemské civilizácie oddávna navštevovali a navštevujú túto Zem. A príde aj na to, prečo o sebe nedajú jednoznačne vedieť a prečo ich len zriedkakedy zachytia naše radary a naše fotoaparáty. Kto vie čítať a dané informácie vie aj trochu spracovať, tak mu stačí prečítať si práve knižku Miroslava Karlíka. Aj naše malé Slovensko navštívili veľakrát mimozemšťania, ale nie všetci sú schopní tento fakt stráviť. Čiže stručne povedané, napríklad ja neverím, že mimozemšťania existujú, ale som o tom presvedčený, aby bolo jasné, že nie som "veriaci".

 

A nakoniec k otázke "viery". Viera je to, keď prevažná väčšina moslimskéko i kresťanského ľudstva slepo nekriticky verí biblickým textom, ktoré sa im javia úžasné preto, lebo veľmi málo informácií sú schopní získať a spracovať vo svojej mysli z iných zdrojov.

 

Hádam vrcholom ignorancie je fakt, že ľudia sú schopní veriť tomu, že židovský vyvolený národ sprevádzal sám Boh, stvoriteľ tohto sveta, do zeme zasľúbenej. Toho údajného vodcu nezaujímal podľa nich osud miliónov ľudí v Amerike, Austrálii, Ázii, Európe. Vyzerá to nakoniec tak, že sa tomu údajnému stvoriteľovi podarilo vytvoriť v tejto zasľúbenej zemi najväčšie ohnisko napätia vo svete, ktoré môže viesť k zničeniu nášho sveta po prípadnom rozpútaní vojny s použitím atómových zbraní. Určite to nemohol byť Boh, stvoriteľ sveta, čo usmerňoval Židov. Čo to bola v skutočnosti za bytosť, nech si odpovie každý sám.

 

Preto doporučujem, aby sa veriaci menej vystatovali tým, že sú veriaci, a keď počujú slovo UFO, aby ich žltí smajlíci neprezrádzali až tak svoju duchaplnosť vycerenými zubmi. Lebo výskumníkom v oblasti UFO na svete nesiahajú ani po členky.

Neúspech v hľadaní UFO dokazuje iba to, že s takými debilmi, ako sme my, sa nikto nechce kontaktovať.

Neúspech v hľadaní UFO dokazuje iba to, že s takými debilmi, ako sme my, sa nikto nechce kontaktovať.

 

Cim viacej sa toto a podobne tvrdenia opakuju, tym viacej ma otravuje, ako su blbe :)

 

Pre priklad - niekde v Amazonii ci na Papue Novej Guyney, v dzungliach, mozno stale existuju stratene kmene bez kontaktu s okolitym svetom - s ktorymi sa nikto nekontaktoval. Ergo, podla tvrdenia vyssie, by to muselo znamenat, ze aspon vramci tejto planety ide o vrcholnych debilov.

Takze chyba bude asi niekde inde, nez v nasel hluposti :zubiska:

alebo naopak.

 

oni sú tí, ktorí zasiali semienko, nechali ho vyklíčiť, a sledujú, čo z neho vyrástlo ... vzhľadom na celú históriu masakrovania sa navzájom a lovcov lebiek je úplne jedno, či je to Papua či stred Európy, myjú si nad nami ruky ... :)

čiže sme tak všeobecne desne hlúpi. jeden zabudnutý kmeň v kvaltom sa zmenšujúcej Amazonii našu hlúposť nespasí ... a UFO je tu, a my sme rybičky v akváriu ... :)

 

/ jedna z najčastejšie citovaných teórií a odpovedí o tom, prečo tu ešte nie sú a nepotriasajú si ruky s americkým prezidentom :smile2: /

vzhľadom na celú históriu masakrovania sa navzájom a lovcov lebiek je úplne jedno, či je to Papua či stred Európy, myjú si nad nami ruky .

 

A preco by im prave toto malo vadit, hm? Co ak beru masakrovanie ako nieco normalne, bezne, dokonca aj prinosne? Pohybujeme sa v oblasti scifi - tak si skus predstavit: Pred statisicrociami "ufoni" sposobia vznik inteligentneho cloveka a miestami mozno aj neskor zasahovali. Urobili na stovkach planet. Zasadili semiacka a cakaju, kedy vyrastie a z ktoreho vyrastie ten najlepsi plod - rasa odvazna, nemilosrdna, vynaliezava, schopna prezit aj napriek nepriazni a schopna nepriatelov znicit az do korenov.

 

Je strasne arogantne si predstavovat, ze pokial som JA pacifista, tak potom musi byt pacifista aj kazda ina vyspelejsia bytost. Je to sebecke - tym davam najavo, ze JA (ako pacifista) som zarovno s vyspelejsim zivotom, na rozdiel od zvysku ludstva :)

 

Nie je dokazane, ze technicka vyspelost suvisi s umrtnostou alebo sposobom riesenia konfliktov - a to mame len jednu planetu, nic na porovnavanie.

:D

ja nehovorím, že im to vadí, reprodukujem jedno z tisícov teórií o UFO :)

 

laboratórne myši slúžia výskumu a sú pozorované. alebo rybičky v akvárku. UFO sa zjavuje, občas skontroluje, čo vyviedli, a dovi, dopo.

vôbec nie je reč o tom, že by im to vadilo ... v inom svete v inom vesmíre začali rozumnejšie, poučiac sa na nás :)

 

o tom, že technická vyspelosť súvisí s vyššou úmrtnosťou tu ale reč nebola - naopak, na úsvite dejín sa ľudstvo likvidovali navzájom zrejme podľa výsledkov výskumov rovnako, len vyspelá technika umožňuje hromadnejšie. preto tam vyššie spomínam, že je jedno, či je to v Papui alebo v Európe či kdekoľvek inde.

 

 

takže späť k UFO:

UFO existuje. :)

čo to je, sa môžeme len dohadovať, ale UFO celkom určite existuje - je celá hromada zatiaľ nevysvetliteľných pozorovaní, a o tom predsa UFO je :)

vôbec nie je reč o tom, že by im to vadilo ...

 

To bolo len na margo tych co tvrdia, ze sme prilis "nehodni" kontaktu s vyssimi bytostami :)

ten seriál dokumtárnych filmov, ktoré som vyššie spomínala - jeden jeho diel práve začal na National Geographic, volá sa Honba za UFO

/ ale zazrela som to už aj na inej doku tv :) /

nieco ako UFO co som zazrel nad polom pri meste Velke Kapusany pred par rokmi. podarilo sa mi urobit len jednu snimku aj to dost nejasnu. objekt sa pohyboval celkom nizko nad zemou a dost pomaly, vyzeral z dialky ako polopriesvitny kotuc(?)

 

 

pre lepsi nahlad som snimok aj upravil

 

na upravenom je ten predmet celkom hmotný. : )

nebolo to športové lietadlo ? pohybovalo sa, stálo ? sledoval si to dlhšie ? na ktorú stranu sa hýbalo, keď sa hýbalo, rýchlo, pomaly ?

bolo to dost daleko aby som to mohol rozozonat no fakt sa mi zdalo, a aj na fotke to ma taky diskovity tvar a letelo to stale jednym smerom ale dost pomaly na lietadlo. problem bol ze mi to zmizlo z dohladu za krikmi a mal som vobec stastie ze sa mi podarila tato fotka

Polopriesvitné neznáme lietajúce objekty boli už viackrát pozorované. Moja mama, ktorá už dávno nežije, spomínala prípad v ich dedine z čias jej mladosti.

Nejaká staršia žena prala na potoku a tvrdila, že blízko nej spadla z neba huspenina. Utŕžila si len posmech do konca života.

Ja by som sa jej samozrejme neposmieval. Spomínam si prinajmenšom jeden prípad zo sveta, kde polícia sledovala padajúci žiariaci objekt. Na zemi našli huspeninové teleso zhruba tekvicovitého tvaru, čo vydávalo záblesky. Teleso za nejakú dobu sublimovalo.

 

Ale najkrajšiu fotografiu, akú som kedy videl, pokiaľ ide o lietajúce gule, tak patrí pánovi Štefanovi K. zo Žiliny. Poslal ju do českého Magazínu 2000 pod názvom „lesklá záhada“ a myslím, že sa nebude hnevať, keď ju k tomuto príspevku prikladám. V Magazíne 2000 nakoniec žiadny honorár čitateľským príspevkom neposkytujú, z toho vyplýva aj to, že nemal záujem podvádzať a po popularite tohto druhu asi nikto netúži.

 

V lete roku 1996 okolo 18,00 ho sused upozornil, že nad lesom „visí“ akási guľa. Utekal po fotoaparát. Keď vyšiel s pripraveným fotoaparátom, tak guľa viacerými ladnými skokmi sa priblížila na vzdialenosť asi 20 -30 metrov a vo výške asi 10 m ostala stáť. Mohol ju pokojne odfotiť. Bolo počuť len mierny šum. Po 15 minútach vyrazila prudko na sever. Priemer gule bol asi 1 meter.

 

Takéto gule sa niekedy objavujú aj vo väčšom počte. Ja na tomto snímku vidím ešte jednu maličkú guľu v diaľke, ktorú ale pán Štefan K. nespomína, tak to môže byť len nejaká škvrnka na filme. Tieto gule sú pravdepodobne riadené sondy snímajúce obraz, zvuk a iné veličiny, a pokiaľ sa vymknú zpod kontroly ich majiteľov, tak sa v nich vyvolá automaticky samodeštrukcia.

 

Že nejde o veľmi výnimočný úkaz, ma práve predvčerom v piatok presvedčil môj bývalý kolega. Jeho známy vraj nedávno videl UFO, ako sa sám vyjadril. Bol vonku o 6,05 (neviem či večer, či ráno) a videl pod mrakmi ohnivú guľu. Pohybovala sa pod mrakmi po určitých úsekoch smerom k nemu. Nevie, v akej mohla byť výške, ale nakoniec zastala nad jeho hlavou. Potom sa začala vracať naspäť opačným smerom a zmizla v mrakoch. Viac podrobností neviem.

 

 

. . .

bolo to dost daleko aby som to mohol rozozonat no fakt sa mi zdalo, a aj na fotke to ma taky diskovity tvar a letelo to stale jednym smerom ale dost pomaly na lietadlo. problem bol ze mi to zmizlo z dohladu za krikmi a mal som vobec stastie ze sa mi podarila tato fotka

 

Podla mna to mohla byt nejaka mala Cessnicka. Je tam vidiet silueta kridiel s podvesenym trupom. Vyska by rovnako sedelna na VFR let. To ako rychlo leti nemas ty sancu posudit, kedze ocividne je otocena k tebe/od teba a tak len cast jeho rychlosti vnimas ako pohyb.

problem bol ze mi to zmizlo z dohladu za krikmi

to je pokrocila stealth tech.

Listujem momentálne v knihe Sergeja Bulanceva : Záhadní mimozemšťané, veľmi oduševneného ruského novinára a zberateľa prípadov UFO.

 

Spolu s profesorom Felixom Jurijevičom Zigelom osobne preskúmali niekoľko miest pristátia UFO v Rusku. Okrem iného, podrobne opisuje aj miesto pristátia 15 metrov vysokej „žiarovky“, kde boli spolu dňa 6. novembra 1977, čo bolo už v tejto téme spomenuté.

 

Zaujímavý je jeho nasledovný názor:

 

Dopredu sú odsúdené k neúspechu pokusy obrátiť pravoslávneho popa na islam alebo fanatického muslima na kresťanskú vieru. Ale skúste povedať vedcovi, že obraz sveta, ktorý vykreslil on a pokolenia jeho predchodcov, nie je správny. Dopadnete rovnako. V obidvoch prípadoch budú vaše názory považované za svätokrádež.
Niektorý vyznávač islamu možno na vás vytiahne kindžal. A vážený profesor môže reagovať rovnako, lebo je služobníkom svojej vedy. Pochopiteľne vás nepodreže,  ale zavrhne úplne váš odlišný názor a jeho posmech bude vražedný .
Jeden môj známy s vedeckou hodnosťou rád teatrálne máva rukami : „Tak povedz mi , ako a na čom ONI prekonajú tú medzihviezdnu priepasť. Veď svetlu to trvá stovky či tisíce rokov . . .“
To je jeden z obvyklých argumentov tých, ktorí sa odmietajú zaoberať UFO vážne . . .

 

Ja len môžem súhlasiť s názormi Sergeja Bulanceva a aj pofesorov, ako bol napríklad Felix Jurijevič Zigel.

Ak sú mimozemšťania tu, o čom ja nepochybujem, tak určite museli mnohonásobne prekonať na svojich lodiach tú hraničnú rýchlosť elektromagnetického vlnenia našej dnešnej fyziky, či objaviť iné zákony fyziky o ktorých nemáme ani potuchy.  Veličina vzdialenosti pre nás tak osudovo neprekonateľná je pre mimozemšťanov už len ilúzia našich zmyslov a nesprávnych rozumových predstáv. 

 

Nasledovný krátky prípad z knihy Sergeja Bulanceva ilustruje dobre obmedzenosť (možno len časti časti) "vedeckého sveta", ktorý sa povýšenecky díva na pravdivé správy bežných ľudí a aj obmedzenosť „zelených mozgov“ na celom svete bez výnimky:

 

Po prednáške v Moskve prišiel za mnou inštruktor krasnopresnenského výboru a rozprával. Bol na dovolenke v malej uralskej dedine neďaleko vojenského polygonu. Jedného dňa celá dedina pozorovala šošovkovitý objekt  nad polygonom vo výške 2 až 3 km. Na slnci mal striebristý kovový odtieň.
Ubehla nejaká doba, kým vedenie základne zrejme telefonovalo „nahor“ a dožadovalo sa inštrukcií. Potom z územia polygonu bola vypálená raketa na tento objekt.  Ale v tesnej blízkosti objektu sa dráha rakety ohla a obletela ho, akoby narazila na ochranné silové pole. Ešte dve rakety takto na tento stojaci objekt vypálili, ktoré navlas rovnako stojaci objekt obleteli. Potom streľba zrejme na príkaz „zhora“ skončila. Tanier tam ešte chvíľu visel, nabral výšku a zmizol . . .

 

ROSWELL 1947

 

Zaregistroval som, že v časopise PLUS 7 dní otvorili tému Roswell 1947, tak mi nedá aby som nepridal zopár informácií  (podstatne zaujímavejších) z časopisu MAGAZÍN 2000 číslo 9/1995 ,  2/1996  a aj dva obrázky z knihy Butlara „Dračie cesty“.

 

Za to, ako podrobne preskúmal tento prípad Michael Hesemann, zaslúži si aspoň odo mňa jednotku s hviezdičkou.  Ale to sa týka jeho výskumov v tejto oblasti všeobecne.  Neviem, čo robí Michael Hesemann dnes, ale pred pár rokmi už sa otázkami UFO nezaoberal a robil akési výskumy v archívoch Vatikánu. Neviem, či urobím radosť veriacim, alebo ich trochu sklamem ( tým, že sa zaoberal takými „nezmyslami“ ako je UFO), ale Michael Hesemann sám seba považuje za veriaceho praktizujúceho katolíka. U mňa má každopádne ako čestný človek a aj ako výskumník  UFO tú najlepšiu známku.

 

Veľmi stručne vypíšem podstatné veci z jeho mnohostranových článkov, čo sa stalo v Roswelli:

 

Streda 2. júla 1947 21:50

Manželia Wilmotovci vidia veľký žeravý podlhovastý objekt letiaci na severovýchod. Severozápadne od Roswellu je búrka. Rančer Wiliam W. Mac Brazel, nájomca na Fosterovom ranči a susedia počujú explóziu.

 

Štvrtok 3. júla

Brazel ide na koni so synom zisťovať, čo napáchala búrka. Nájde pole, kde sú na ploche 100 x 400 metrov samé trosky kovového materiálu.  Kusy veľmi pevnej fólie veľmi pružnej, ktorá sa nedala rezať nožom. Tyče ľahké ako z balzy, nehorľavé, do ktorých sa nedalo zarezať; so zvláštnymi znakmi.

 

Piatok 4. júla

Brazel doniesol niektoré kusy do stodoly, jeden kus dlhý 3,5 metra. Ovce odmietajú ísť cez pole s troskami.

 

Sobota 5. júla

Brazel ide do Corony nakupovať a hovorí známym o náleze.

 

Nedeľa 6. júla

Šerif Wilcox posiela na ranč svojich ľudí.  Nájdu veľkú kruhovú čiernu plochu, kde piesok sa stal sklovitý a očernel.  Generál z Pentagonu  Mc Mullen nariaďuje materiál , ktorý sa má zabaviť  Brazelovi,  poslať lietadlom na základňu Andrews Air Fields pri Washingtone. Letecká akcia odhaľuje vrak a posádku vraku asi 4 km alebo viac kilometrov od poľa s troskami a nastupujú záchranné družstvá. Aj Wilcox sa porozhliadal po okolí a nachádza štyri vesmírne bytosti. Mali veľké hlavy a obleky ako zo striebra. Jeden z tých malých mužov ešte žil.

 

Pondelok 7. júla

Muži išli na koňoch hneď ráno a asi 3 km od ranča našli „všetko možné“; malé tyčky asi 1 cm² popísané neznámymi znakmi, veľmi tvrdé, pružné, nehorľavé; neobvylý hnedý a veľmi pevný pergamen, kusy fólie skoro nezničiteľnej. Vojsko uzatvára všetky prístupové cesty dokonca až 30 km od Roswellu. Pohrebný ústav, Dennis,  dostáva otázku od vojska, či majú malé truhly, čo sa dajú hermeticky uzavrieť.  Na otázku o zakonzervovaní mŕtvol Dennis doporučuje mŕtvoly zmraziť. V Pentagone je veľmi čulo a generál Twining pripravuje cestu do Nového Mexika.

 

Dennis náhodne uvidí vo vojenskej sanitke kovové diely a aj načervenalý kus akoby z ušľachtilej oceli ako kanoe pokrytý hieroglyfmi.  Dennisovi sa dostalo nadávok od rotného :  "Nič ste nevidel, nedošlo k žiadnemu zrúteniu!  Lebo niekto vyhrabe vaše kosti z púšte. Von s tým smradom !"

 

Major Jesse Marcel sa zastavil večer okolo 9:00 doma a niektoré nájdené veci ukázal svojej žene a zobudil aj syna: Pamätaj si to na celý život, toto je niečo mimoriadneho, to nepochádza z tohto sveta.

 

Utorok 8. júla

Schôdza plukovníka Blancharda a Jesseho Marcela na Fosterovom ranči.

 

Streda 9. júla

Časti vraku sú od 8: 00 nakladané do troch dopravných lietadiel C – 54 pod neobvyklým dohľadom vojenskej polície a inšpektorov z Washingtonua o 15:00 lietadlá štartujú smerom na základňu Kirtland. O 12:00 sa mŕtvoly posádky UFO pripravujú na ďalší transport.  O 16:00 sú mŕtvoly prepravované v dvoch letoch; jeden do Washingtonu, druhý do  Fort Worthu. O 18:00 traja vojenskí policisti, dvaja príslušníci tajnej služby a hrobár základne Forth Worth prijímajú mŕtvoly mimozemšťanov.  Jeden člen posádky hovorí: „Práve sme tvorili dejiny.“ Lietadlo letí s majorom Marcelom na palube späť do Roswellu, kde pristane asi okolo 20:00.

 

Toto všetko je len malá časť pozisťovaných skutočností a rôznych iných udalostí, ktoré nasledovali. Napríklad aj to, ako sa podarilo armáde zahrať divadlo, ktoré označilo havarovaný objekt za akýsi druh balónu.

 

Ešte je potrebné spomenúť, že okrem tejto havárie sa udiala asi o 5 týždňov neskoršie iná havária UFO asi 55 km severne od Roswelu, kde boli okrem iného nájdené v rukách posádky akési panely 62 cm dlhé. Boli predkladané 10 rokov rôznym expertom, ktorí objavili, ako prijímajú informácie, ale nedospeli k poznaniu, ako sú informácie z nich vysielané. Jeden z expertov považuje krabičky za druh počítačov, ktoré pracovali na základe biologickej spätnej väzby. Podľa inžiniera Billa Uhousa, slúžili na riadenie kozmickej lode. 

 

Nakoniec trochu odbočím k inému prípadu, k prípadu UMMO, ktorý podrobne skúmal aj španielsky novinár FERNANDO EGUIZABAL žijúci dlhé roky v Mexiku. Vtipne okomentoval postoj rôznych ľudí k tejto téme a myslím že sa tento postreh hodí k téme UFO všeobecne. V podstate hovorí toto:

 

Osoby s veľmi dobrým úsudkom nedôverovali obsahu  ummiťanských textov.

Tie najinteligentnejšie osoby využívali vo svoj prospech obsah týchto doteraz nikde nezverejnených textov Ummiťanov, ktoré im ako manu z neba ponúkali nejakí neznámi bez toho , aby niečo na oplátku požadovali. Ale udržiavali kontakt s Ummiťanmi tak, aby sa profesionálne neznemožnili.  (Zrejme v očiach tých osôb s veľmi  dobrým úsudkom).

 

 

 

 

 

 

 

" Ja nič, ja som len taká obyčajná krabica "

 

Jeden veľmi blízky človek z rodiny ma nedávno prekvapil. Spomenul som mu prípad pristátia nezvyčajného UFO na Kanárskych ostrovoch a on mi na to povedal:

 

" Ja som tiež videl UFO na Kanárskych ostrovoch. Bol som na Tenerife so sesternicou a jej priateľom Antóniom.

Z jednej lúky niečo začalo pozvoľna stúpať nahor, čo na prvý dojem pripomínalo starú krabicu, ale ukázalo sa, že to krabica nie je.

Malo to dĺžku prinajmenšom 120 cm a šírku možno 10 cm.

Bolo to čierne, trochu pripomínajúce PVC, ale bez lesku. Uši na okrajoch sa striedavo pohybovali : naraz ľavé nahor, pravé nadol a za chvíľku pravé nahor, ľavé nadol. Bolo to stále vo vodorovnej polohe a stúpalo nahor ako balón.

Dvakrát som to natáčal na video, keď to bolo celkom blízko a potom, keď to bolo už vysoko v oblakoch.

Video som už vymazal, lebo mi zaberalo veľa miesta v notebooku a aj tak by mi to nikto neveril ...

Tvárilo sa to tak nenápadne : Ja nič, ja som len obyčajná krabica, čo plachtí v ovzduší. Ale konštruktér, čo by zostrojil niečo také, aby to vyletelo v bezvetrí do oblakov, by dostal nobelovu cenu. "

 

 

Neviem, čo si mám o tom myslieť. Inakšie je zaujímavé, že keď som vystrihol malý pásik tohoto tvaru z papiera so zahnutými ušami, tak pri páde na zem sa roztočil a udržiaval sa stále vo vodorovnej polohe. Nahor letieť nechcel :) .

Ale ešte je možnosť, že aj video môže byť k dispozícii. Aj Španiel António si vtedy nahral toto video do svojho notebooku a možno ho ešte nevymazal. Ak toto video niekedy uvidím, tak podám podrobnejšiu informáciu. Na priloženom obrázku je len fotomontáž podľa popisu.

 

Včera som poslal e-mail tomuto veľmi blízkemu človeku do zahraničia, čo  zistil nové v tejto veci a či António ešte má niekde zachytené to spomínané video. Poslal mi takúto odpoveď, ktorú uvádzam celú, nezmenenú, len doplnenú o chýbajúce čiarky a mäkčene:

 

Bol som s ním už niekoľko krát a hľadali sme to u neho. Moja sd karta sa niekde stratila. Je to zvláštne. Ja som sa už zmieril s tým že to už nikdy neuvidím. Mám pocit, že mi to niekto zámerne odoprel, lebo som sa veľmi tešil, že to zavesím na youtube a bol by to priamy dôkaz ufo.

 

 

Video, ako predtým spomínal, vymazal zo svojho notebooku. O karte sd, zrejme vo svojom fotoaparáte, mi predtým nehovoril a zdá sa, že ani Antonio video už nemá. Čo ja môžem na 100 percent potvrdiť, je len to, že kedysi veľmi dávno predtým tu na Slovensku, ako 8 ročný chlapec, dňa 29.decembra 1982 videl so svojimi súrodencami večer o šiestej hodine nasledovný úkaz:

 

Svetelná žiara sa šírila postupne šikmo zhora a sneh sa javil zelený. V panelákoch zhasínali svetlá. Na oblohe bol elipsovitý kotúč "modrá platňa", ktorá sa otáčala. Okolo nej boli "krátke modré lúče", ktoré po chvíli  kotúč "vtiahol" do seba a veľkou rýchlosťou odletel, že ostala iba malá bodka. Všimol si aj akési malé "hranatejšie" guľočky, ktoré sa pred odletom vtláčali do "hrbčeka" hore na platni. Jedna guľka zašla ešte na okraj, akoby sa chcela pozrieť dolu a vrátila sa dovnútra. Existujú kresby nakreslené bezprostredne potom.

 

Ďalší jeho prípad nemôžem potvrdiť, ale uvediem jeho slová:

Ako chlapci sme sa vonku hrali a všimol som si, že niečo vyletelo z trávy nahor. Ukazoval som to kamarátovi. Ten sa pozeral, ale nič nevidel, tak kývol nad tým rukou a nezaujímalo ho to.

 

 

A v dospelosti je to tretí prípad, kedy videl spomínanú čudnú "krabicu" na Kanárskych ostrovoch a nebol pritom sám. A napriek tomu, že to bolo zachytené na video "nie je nám dopriate", aby sme mali 100 percentnú istotu, že to je tak.

 

Toto všetko nejdem komentovať, len pripojím malú poznámku: Ak existuje nejaká neznáma civilizácia, ktorá napriek všetkým nám známym fyzikálnym zákonom dokáže sem na Zem docestovať a nepozorovane tu si robiť svoje výskumy, tak pre ňu by nebol žiadny problém "pozrieť" sa do mysli ktoréhokoľvek z nás, tak ako nám nerobí problém pozrieť sa, čo to máme uložené na našom disku v počítači. A mohla by nám prípadne aj nenápadne "pošepnúť", čo máme urobiť, aby to bolo v súlade s jej zámermi a pritom aby sme mali pocit, že to bolo naše (hoci trochu nelogické) rozhodnutie.

 

Poznám aj niekoľko humorných prípadov, kedy si "niekto" na náš účet aj trochu zažartoval, aj keď nie zlomyseľne. A je dosť možné aj to, že tým mimozemským humoristom možno ich šéfovia za to niekedy oprávnene aj "vyčistili" žalúdok. Keď tie prípady nájdem, potom ich pre zaujímavosť uvediem.

Momentálne ma napadá len prípad Taliana Giorgia Dibitonta, na ktorom sa aj teraz musím zasmiať, čo mu vyparatili na jeho Fiate. Automechanik nad tým potom len krútil hlavou. To treba trochu podrobnejšie neskôr opísať. Tento solídny pán Dibitonto v okuliaroch sa potom na druhom stretnutí s nimi dňa 27.apríla 1980 nesmelo ohradil, že to nie je celkom v súlade s ich učením o "univerzálnej láske" , ale dostalo sa mu ozaj podareného a dosť humorného vysvetlenia. (Nielen talianski muži sú na svoje autíčko veľmi citliví   :) .)

Nevinné žartíky a iné žarty mimozemšťanov

 

 

Ufo nad Borneom 6. novembra 1979

Z knihy Čas Bohů, Frank P. Jones, kapitola: Rozhovor s mimozemšťany

 

Za jasnej teplej noci o 23:47 nad prístavné mesto Balikpapan priletelo od mora sedem obrovských lietajúcich objektov. Šesť z nich malo priemer asi 50 metrov a ten v strede bol  ešte väčší . Leteli a zastavovali sa vo výške asi 250 metrov. Žiarili svetlozelene a z bočných priezorov vydávali jasné ružové svetlo. Disky nevydávali zvuk a udržiavali stále formáciu 6 uholníka. Siedmy objekt v strede svietil troma silnými svetlometmi na prístav a obytné štvrte. Svetlo bolo úplne biele a jasne ohraničené.

V domoch, ktorých sa dotkol svetelný lúč sa ľudia zobúdzali a rozsvecovali svetlá v miestnostach. Toto všetko trvalo 5 minút, potom biele „laserové“ svetlá pohasli, objekty vyrazili k Celebesu a už ich nikto viac nevidel.

 

Profesor Klaus Berkowitz zhromaždil o udalosti informácie. Zostavil dotazník, ktorý vyplnilo 7000 obyvateľov Balikpapanu.  Všetci ľudia zobudení zo spánku sa cítili ovplyvňovaní laserom a ukázalo sa, že UFO zobudilo ľudí zámerne v záujme nejakého vlastného experimentu. Ľuďom boli vnuknuté tieto myšlienky:

Prebuďte sa a dívajte sa. Nemajte strach, sme vaši priatelia. Prileteli sme v mieri a jedného dňa sa opäť vrátime.

 

 

Ťahanie áut UFOM

Z knihy v nemčine Der Armstrong Report, Virgil Armstrong, anglický originál vydaný r.1988
Kapitola: Im Schlepptau der Ausserirdischen

 

Virgil Armstrong píše o svojich podivuhodných zážitkoch s mimozemšťanmi: „Prv než ukončím rozprávanie o tejto skupine mimozemšťanov, chcel by som povedať, že majú akýsi „otočený“ zmysel pre humor. Jeden z ich obľúbených žartov spočíval v tom, že sa napojili (silovým účinkom) na moje auto a ťahali ma po cestách. Netreba už hádam ani povedať, že spotreba benzínu môjho auta bola vtedy nulová. Jedného dňa ťahali nás, moju priateľku Jane a mňa 290 kilometrov ďaleko. Nespotrebovali sme ani kvapku benzínu.“

 

 Takýchto prípadov by som našiel viac; spomeniem ešte prípad  pracovníka a pracovníčky nejakej firmy, keď išli autom zo Salisbury do Durbanu. Dva objekty nad ich autom sa „zmocnili“ riadenia a dokonca nešli ani po ceste, ale priamou líniou. Hoci išli prinajmenšom rýchlosťou 160 km/hodinu, tachometer bol na nule. Prešli okolo 300 km a väčšiu časť cesty nemohli svoj automobil ovládať. Keď chceli natankovať benzín, ukázalo sa, že do nádrže vošli len dva litre.

 

Kdesi som čítal aj o prípade, kedy to nedopadlo dobre. Auto bolo zdvihnuté pri takejto jazde do výšky, a mimozemským humoristom niečo nevyšlo, tak auto spadlo na cestu a šofér mal závažný úraz.

 

Zadná obálka knihy Virgila Armstronga: Der Armstrong Report

 

 

Nedobrovoľný tanec 24. júl 1956

Z knihy Čas Bohů, Frank P. Jones, kapitola : Roztančené mesto

 

24. júl 1956 bol veľmi horúci deň v Nairobi, v Keni, kedy už ráno bolo 30°C. Okolo 15:00 sa ozval na uliciach  krik. Asi 10 mužov a 8 žien začalo na ulici tancovať. Tanečníci mali ináč v tvári žalostný výraz. O hodinu už tancovalo po uliciach okolo 15 000 ľudí. Nakoniec to bolo až 50 000 ľudí. S tanečníkmi nebolo možné komunikovať, akoby nevnímali svet v akomsi rytmickom kŕči. Tanec ale neprebiehal chaoticky, tanečníci boli od seba asi 90 cm, nedotýkali sa a vládla aj v rytme dokonalá symetria. Hoci tanec trval nepretržite od 15:00 do 20:00 večer, nikto nepadol vyčerpaním, nikto sa nezranil, nikto nezomrel. Tancovali starí, mladí, bieli, čierni, bohatí, chudobní a aj takí, čo v živote netancovali. Ale o 20:00 tanec skončil, ako keď utne. Po udalosti sa ukázalo, že účastníci tanca si skoro nič nepamätajú, ako keby im pamäť ani myslenie nefungovalo.  Mali pocit, ako keby energiu k tancu prijímali „odniekiaľ“ zvonku. Zistilo sa , že tento jednotný rytmus ovládal tanečníkov v kruhu s priemerom 3,5 kilometra . Tancu však nepodľahli všetci, ale tá väčšina, ktorá mala vo vreckách nejaké kovové predmety ako mince, nože, prstene. Presvedčivo nikto neobjasnil príčinu tejto udalosti. 
Ale ukazovala sa súvislosť s tým, že 25. júla 1956 britská rádiolokačná služba na letisku v Mombase oznámila, že predošlý deň zachytila vo výške 11 kilometrov nad letišťom tri neznáme lietajúce objekty, disky o priemere 70 metrov.

 

 

Prémia za ušetrené palivo r. 1989

Z knihy UFO na východe, Jane Dahle, kapitola: Rozhovor s V.G.Ažažom (kandidátom technických vied)

 

Pred vlak na Kirovskej železnici sa „prilepila“ záhadná napoly priehľadná guľa, ktorá ťahala za sebou tento vlak dňa 2. februára 1989. Guľa ťahala vlak tak rýchlo, že posádka musela občas aj brzdiť. Údaj potvrdila výpravkyňa z jednej zo staníc. Povedala, že v tej guli si všimla krvavo červený tanier, ktorý sa otáčal vo vodorovnom smere.

 

Posádka strojvodcu Sergeja Orlova dostala potom peňažnú prémiu za úsporu paliva lokomotívy.

 

 

Svojrázna stimulácia pamäti r. 1980

Z knihy Andělé ve hvědných lodích, Giorgio Dibitonto, kapitola:  Místo setkání

 

Talian Giorgio Dibitonto so svojou priateľkou Tinou a priateľom Paulom boli dlhšiu dobu v styku s mimozemšťanmi, ktorí očakávali od nich, že budú medzi ľuďmi šíriť ich ponaučenia. Aj to nakoniec robili, a hlavne Paul sa vedel oduševnene do takejto úlohy vžiť. Giorgio Dibitonto však píše, že sa u neho prebudil voči takejto činnosti odpor, ktorý podľa neho pramenil v jeho vrodenej ostýchavosti. Že by sa najradšej niekam schoval, čo sa mu nedivím.

Skôr to bral ako svoju povinnosť, a aj napriek možnosti výsmechu z rôznych strán napísal o tom knihu.  Aj keď nestál moc o takú popularitu, nechal sa so svojou priateľkou vyfotografovať do tejto svojej knihy a predložil aj mapku a snímok miesta, kde sa stretnutia najčastejšie konali.

 

Stručne poviem, akými slovami bol oslovený zo strany mimozemšťanom pri prvom stretnutí:

„Naše svety patria do spoločenstva Bratstva Univerzálnej Lásky. Medzi nami vládne porozumenie a vysoký stupeň poznania, ktoré je vám zatiaľ neznáme. Oddávna k vám prichádzame z priestorov kozmu a prinášame vám pokoj a záchranu.“
Ešte padlo pár slov, že sa skoro znovu stretnú. Giorgio nemal odvahu sa moc pýtať.  Svetlo obklopujúce lietajúci kotúč sa zmenilo z bielej na fialovú a tá na tmavooranžovú. Na chvíľku bolo Giorgiovi umožnené vidieť vnútrajšok disku. Bol tam mimozemšťan (anjel ?) Rafael a ešte nejaké osoby. Vznášajúci sa kotúč sa zmenil v jedinú žiaru a vzďaloval sa smerom k mesiacu. Ešte behom rozhovoru si Giorgio všimol, že z lietajúceho disku vyšiel lúč energie k jeho autu.

 

Keď naštartoval auto pri odchode, zistil, že sa z motora vyvalil oblak čierneho dymu. Giorgio dal voz opraviť a opravár sa veľmi divil. „Pryžové“ diely v motore boli spálené a nevedel si predstaviť, ako došlo k takémuto stavu. Uvažoval, či to spôsobila jazda na veľmi vysokých otáčkach na nízkom stupni . Giorgio nechal opravára v tom názore, aby mu nemusel spomenúť podivný zásah mimozemšťanov.

 

Pri ďalšom stretnutí dňa 27. apríla 1980 sa Giorgio spýtal Rafaela, prečo mu spôsobili škodu a výdavky na aute ? Že to nejako nesúhlasí s ich učením o univerzálnej láske. 

Rafael mu to podrobne zdôvodnil tak, že je veľmi dôležité, aby nemal žiadne pochybnosti o tom, že jeho stretnutie s lietajúcim diskom bolo  jednoznačne skutočné. A aby si už nad tým hlavu nelámal.

 

Zdá sa, že mimozemšťania nás pozemských mužov ináč dobre prekukli.  Keď sa niekto previní proti nášmu autu, toho vinníka si zapamätáme navždy. Bolí nás to možno viacej, ako keď stihne nejaká nepríjemnosť  napríklad manželku  :).

 

Mapka miesta stretávania sa Giorgia Dibitonta s mimozemšťanmi

 

Fotografia lúky, kde sa stretával Giorgio Dibitonto a jeho priatelia s mimozemšťanmi

 

Giorgio Dibitonto a Tina de Pascale

Náhodou som natrafil na článok z minulého roku 2013 o jednom zaujímavom prípade. Kto má záujem, tu je odkaz na tento článok:

http://www.aktuality.sk/clanok/238124/muz-spomina-na-stretnutie-s-ufo-toto-sa-mu-stalo/

 

 

Ako to býva zvykom v podobných článkoch, to najzaujímavejšie je povedané pár vetami, aj to dosť zmätenými a nepodstatné veci nesmú chýbať. Hlavne na konci článku musí byť zdôraznené, že existuje akýsi "veľmi rozumný skeptik" Phil Klass, ktorý to považuje za hoax.  Mne môže byť názor akéhosi pána Klassa ukradnutý, pretože on nezažil, to čo títo dvaja chlapi, ani nič také nevidel, ako oni. Verím im a nie jemu. Tak isto ma nezaujímajú názory astronóma pána Jiřího Grygara, keď spochybňuje prípady takéhoto druhu. Jeho prednášky rád počúvam, keď hovorí o téme ktorej rozumie, ale keď chce hovoriť o niečom, čomu nerozumie, tak sa zosmiešňuje, ako mnoho iných jemu podobných, keď si nie je vedomý, že tu ide o techniku, ktorú ešte tisícročia pozemskí vedci nemusia pochopiť.

 

Hovorím to preto, lebo sa mi dostala do bytu hromada záhadologických kníh veľkého formátu asi 23 x 30 cm v nemčine, ktoré ani nemienim čítať, ale jedna z nich je veľmi pozoruhodná. Gehemnisvolle Welt der UFOS. Napísal ju John Spencer, ktorý si dal tú námahu podobne ako Michael Hesemann, a mnoho prípadov stretnutí s bytosťami z neznámych svetov preveril a doplnil aj kresbami, prípadne fotografiami. Je tam uvedený aj prípad Charlesa Hicksona a Calvina Parkera, ktorý sa podľa jeho informácií stal 12. októbra 1973 o 19 hodine večer, kedy títo dvaja chlapi chytajúci ryby boli unesení do záhadného objektu, čo ich poriadne šokovalo. V knihe je fotografia, kde autor je vyfotografovaný s Hicksonom v roku 1990. Tento prípad si zaslúži byť podrobnejšie spomenutý a aj niektoré iné prípady z tej knihy. Urobím niekedy výpis tých podstatných detailov jednotlivých prípadov.

Ad. Phil Klass

 

tento americký inžinier a spisovateľ sci-fi je a bol / zomrel r. 2005 / známa postavička vo svete úplnej skepsy k UFO.

spomína sa v celej rade kníh kdejakých autorov, kde je spomínaný výhradne ako oponent - teda aby sme neboli nespravodliví - Klass tvrdil, že veľká väčšina pozorovateľov UFO sú vzdelaní a inteligentní a čestní ľudia / aké pekné od neho /

okrem toho tvrdil, bol vlastne chodiaca druhá "Modrá kniha" - že 97,98 % pozorovaní sú vysvetliteľné hlavne nočné bludy, a aj keď pozorovania robili čestní a vzdelaní a inteligentní ľudia, ten zbytoček sú pozorovania, ktoré sú celkom iste podvody.

 

aj z radov kolegov inžinierov, ufologistov a antiufologistov  mal oponentov, podľa viacerých z nich bol Phil Klass úprimný vo svojich motívoch, ale aj s kolegami mal večne doktrinálne a vecné nezhody, zostával ostrý ako britva, proste pán Phill Klass bol absolútny anitiufológ z presvedčenia :)

Nuž, otázka UFO bude ešte veľmi dlho predmetom sporov, kým sa nejaká mimozemská civilizácia nerozhodne ukázať sa "oficiálne". Žiadna takáto civilizácia to ale nejako výrazne neurobila tisíce rokov a podľa mňa, prinajmenšom stovky rokov to ani neurobí. Ak svet budú zaplavovať svojou nekontrolovanou pôrodnosťou prívrženci všelijakých džihádov, s ktorými ani ja nemám najmenšiu chuť komunikovať, tak to nečakám ani od omnoho vyspelejších, ako som ja.

Podľa všetkého, Zem navštevujú bytosti rôzneho druhu. Na jednej strane takí, ktorí sa veľmi podobajú ľuďom, až po tvory pre náš vkus veľmi odpudzujúceho zovňajšku. Väčšinou pri svojich výskumoch neublížia ľuďom, ktorí boli " poctení" ich pozornosťou, ale existuje podozrenie, že existujú aj takí, ktorí robia dosť drastické zákroky a postihnutí nemusia prežiť. Jedno majú všetky tieto civilizácie spoločné, že disponujú technikou, ktorú dnešná fyzika nevie vysvetliť. Pár kamienkov do už veľmi rozsiahlej mozaiky technických vymožeností takýchto civilizácií nájdeme aj v tomto ďalej uvedenom podrobnejšom popise únosu dvoch Američanov:

 

Detailnejší popis, čo sa prihodilo Charlesovi Hicksonovi a Calvinovi Parkerovi

(Prerozprávané z knihy Johna Spencera: Geheimnisvolle Welt der Ufos)

 

Okolo 19,00 hodiny večer v októbri 1973 chytali obidvaja muži, robotníci v dokoch , ryby pri jednom móle lodenice v Pascagoule (mesto na pobreží USA medzi Houstonom a Floridou).

Podľa iných svedkov, v tej dobe bolo vidieť modrasté svetlo krúžiace v blízkosti lodenice, ale títo dvaja muži si to nevšimli.

Mali zrazu pocit, že sa za nimi niečo nachádza a zbadali neznámy objekt, UFO, len asi 25 metrov od nich, ktoré sa vznášalo asi 1 meter nad zemou. Objekt vydával akýsi bzukot, pričom ich zachvátila  panika. Podrobili sa neskôr hypnóze, kde Hickson povedal, že chcel vyľakaný skočiť do rieky. Na lietajúcom objekte sa objavil otvor pre nakladanie a smerom k obidvom mužom sa vznášali vzduchom tri bytosti, ktoré nemali žiadne prsty, ale chodidlá pripomínajúce taniere na konci nôh. Bzučali pritom ako stroje a vyzerali okrem nôh a tváre skoro ako človek. Nos a uši mali vo forme vyčnievajúcich kužeľov a ruky sa podobali klepetám rakov. Ich pokožka bola strašidelne bledá a s vráskami.

Parker stratil vedomie. Hicksona bytosti uchopili a transportovali  ho do objektu vznášajúc sa vzduchom. Nechali ho v objekte v bezváhovom stave, aby mohli s ním lepšie manipulovať, posúvať sem a tam. Skúmalo ho akési zariadenie, ktoré vyzeralo ako umelé oko. Keď bytosti opustili miestnosť, Hickson sa nemohol hýbať a ani nevie či pritom nestratil vedomie. Keď znova prišiel k zmyslom, pokúsil sa rozprávať s bytosťami, ale odpovedali mu len bzučaním. Bol pritom na hranici hystérie a nevie si spomenúť, ako sa zo záhadného objektu neskôr dostal von. Pamäť sa mu vrátila až v okamihu, keď vedľa seba videl Parkera, ktorý mal taký vydesený výraz v tvári, aký ešte u žiadneho človeka nevidel. Hickson nevedel popísať tvar lietajúceho stroja. Javil sa mu pravouhlý s jedným otvorom. Okolo objektu bolo vidieť modrasté svetlo. Vo vnútri objektu vládol veľký jas bez toho, aby niekde bol zrejmý zdroj svetla.

 

Ďalšie detaily vyšetrovania týchto dvoch mužov na polícii nie sú až také dôležité.  Ale možno je ešte zaujímavé  Hicksonovo vyjadrenie sa z roku 1987:

 

„Žijem z práce svojich rúk. Mal som príležitosť zarobiť milióny dolárov, ako Whitley Strieber v roku 1973. Ponúkali mi obrovské sumy za filmové práva. Všetko som odmietol. To čo som zažil, nie je určené na to, aby som z toho vytĺkal peniaze.“

 

 

Mapka oblasti, kde sa prípad odohral:

 

 

Charles Hickson na fotografii z roku 1998 na mieste, kde kedysi dávno v roku 1973 spolu s Calvinom Parkerom lovili ryby a boli unesení do neznámeho lietajúceho objektu (Fotka pochádza z internetu; nie z knihy Johna Spencera):

 

 

ako by to asi vyzeralo v prípade že by sa emzáci rozhodli pristáť v ČR (alebo aj na slovensku) :thumbsup:

 

    Přijmeme-li scénář, že například poblíž nejmenované středočeské vesnice přistane neidentikovatelný předmět, lze předpokládat zhruba následující události:

        Místní obyvatelé nejprve zjistí, jestli nejde z dotyčného předmětu něco ukrást, případně ho celý odtáhnout do stodoly. Pak zavolají dobrovolné hasiče, kteří místo zajistí a následně se opijí.
        Někteří místní obyvatelé se pokusí informovat média, ale trvá poměrně dlouhou dobu, než dorazí. Například reportéři Blesku přijedou až poté, co dokončí exkluzivní rozhovor se sousedkou vnučky prastrýce Waldemara Matušky.
        Asi týden se o loď mimozešťanů nebude vůbec nikdo zajímat. Takzvané seriózní deníky zprávu uveřejní sice na titulní straně, ale s kurzívovým titulkem. Budou v ní citovat Jiřího Grygara z klubu Sisyfos, že pravděpodobnost setkání pozemšťanů s mimozemskou inteligencí je jednu ku kvintiliónu, "což je číslo, které si můžeme představit jako jedničku následovanou osmnácti a v Evropě dokonce třiceti nulami!"
        V sobotu odvysílají Televizní noviny na Nově reportáž rozhořčeného majitele pole, kde mimozešťané přistáli. "Buď zaplatí parkovný, nebo odtáhnou," řekne rozhořčeně do kamery. Právník Choděra potvrdí, že na peníze dotyčnému soukromému zemědělci vzniká právní nárok a že ho lze vymáhat.
        Fotografii létajícího talíře zveřejní na svém profilu na Facebooku patnáctiletý žák místní školy. Ten má mezi svými přáteli vzdáleného bratrance, který žije v Americe, a ten má mezi přáteli zase dceru jednoho z editorů televize CNN. Ta fotografii ukáže otci, protože podle jejího názoru vypadá fakt divně.
        Televize pošle do Česka tříčlenný štáb, protože si zjistí, že v Praze jsou levnější hotely než v Teheránu. Štáb tři dny čeká na dobré počasí, aby bylo možné reportáž natočit ve chvíli, až se od matného povrchu talíře budou odrážet paprsky zapadajícího slunce. CNN reportáž odvysílá a i když na mapě omylem umístí středočeskou vesnici do Kazachstánu, vyvolá značnou pozornost.
        Během čtyřiadvacet hodin projeví zájem o akreditaci přes 120 televizních štábů, asi 1400 fotografů a kolem tisíce reportérů. Po kratších zmatcích (trvajících dva dny) se udělování akreditací ujme Krajský úřad. Je udělena všem zájemcům, podmínkou je, aby na akreditační kartě nošeně viditelně na krku byla formulace: "Pracuji s laskavým svolením hejtmana Davida Ratha."
        Mimozemšťany se rozhodne oficiálně přivítat prezident Václav Klaus. Ladislav Jakl ani Petr Hájem však nezjistí, jak by se do neidetifikovatelného předmětu dalo vstoupit. Prezident proto svůj dárek (knihu "Modrá, nikoliv zelená planeta" v anglickém překladu) předá jen symbolicky a položí ho vedle talíře.
        Jiří Paroubek vydá prohlášení, že celá věc je výmyslem a provokací pravicových médií. "Každý rozumný člověk musí vědět, že jsem větu o vládnutí s marťany řekl ve zjevné nadsázce. Kdo to nevidí nebo spíš nechce vidět, útočí na samotné principy demokracie."
        Jméno středočeské vesnice se dostane do první desítky „hot trends“ na mikroblogovací službě Twitter.
        Šéf sněmovny Vlček se rozhodne svolat mimořádnou schůzi, ale ani po dvou dnech usilovného čtení jednacího řádu se mu nepodaří zjistit, jak se to dělá. Na zvláštní schůzi se proto sejde jen senát. Schválení společné rezoluce ovšem překazí prohlášení senátora Kubery, že i on je mimozemšťan.
        "Opravdu jsem řekl kvintilión? No vidíte, jak šálivá může být statistika," řekne v rozhovoru s MF Dnes Jiří Grygar.
        Předseda vlády Jan Fischer na to reaguje slovy, že statistika šálivá není, ale že se jako premiér nepolitické vlády nebude s nikým hádat.
        "JSEM NA TENISE S DALIKEM. MIMOZEMSTANI JSOU MI U PRDELE." (SMS odeslaná Mirkem Topolánkem redaktoru Lidových novin píšícímu pod zkratkou -pdk).
        Na krátké schůzce na letadlové lodi Memphis se sejdou Barack Obama a Nicolas Sarkozy. Mikrofony televize Fox News zachytí větu pronesenou v angličtině s francouzským akcentem: "Ti idioti to zase zbabrali". Není ovšem jisté, zda byli míněni palubní kuchaři, anebo obyvatelé Česka. Oba státníci to odmítnou komentovat.
        Obama a Sarkozy vystoupí se společným prohlášením, ve kterém oznámí přijetí akčního plánu "ve věci neidentifikovaného předmětu na území střední Evropy". EU a USA se domluví na společném a bezokladném postupu.
        Ráno následujícího dne hasičí zjistí, že mimozemšťani odletěli.

    Zdroj: http://technet.idnes.cz/cermak-a-mimozemstane-az-pristanou-topolanek-bude-na-tenise-s-dalikem-125-/tec_vesmir.aspx?c=A090701_150218_tec_vesmir_kuz

článok je trocha staršieho dáta takže mená politikov by bolo treba aktualizovať, ostatné zostáva v platnosti :lol:

vystrašení Číňania zo severovýchodnej provincie Heilongjiang sú vydesení presne namierenými vesmírnymi projektilmi - padli im do predzáhradiek podivné ozubené UFO - gule ...

/ síce v článku píšu, že majú priemer 2,5 m, ale to len vtedy, keď ľudia okolo majú aspoň štyri metre /

k vlastníctvu týchto podivností sa nikto nepriznáva, takže sú to po ohnivej dráhe dopadnuté UFO ... podivné zubkaté UFO :

 

Obrovská ohnivá guľa a bum - UFO