Skočiť na obsah

Ach, tá moja pamäť


Lydži

Odporúčané príspevky

... takéto je to jednoduché ?!

hm. vcelku sa vážne čudujem, že nie britskí vedci, ale nádej neumiera poseldná, možno tam mali kdesi nejakého britského kolegu ... :)

 

ono netreba ani dvere, ani prah - stačí prekĺznuť z rohu kuchyne do haly, medzi nimi žiadne dvere ani prah, a bum ! už neviem, prečo som tam išla ... hm.

keď sa vrátim, málokedy pomôže, to je fakt, ale niekedy áno ...

ale keď na mňa niekto zahúka vráť sa, keď sa sťažujem, že som zabudla, čo som chcela - ono to zvyčajne pomáha ... možno treba len prebudiť zvukom k životu neuróny :D

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 4 týždňami...

Cize by sme sa inymi slovami nemali ani z miestnosti pohnut? :D Svet ako gombicka, zrody uzasnych myslienok - len prevelika "obeta": clovek nemoze opustit miestnost... Ale co ak to plati aj na nete? Napriklad - chcem navstivit jednu stranku, otvorim si novu kartu - bum, uz som zabudla ktoru. Ci je to nieco na styl prahu dveri a aj toto aby clovek nerobil? :lol:

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 8 rokmi...

kedysi som mala dobrú pamäť, akosi automaticky sa mi do nej ukladali číselné údaje - vedela som všetky dáta narodenia v našej triede na ZDŠ aj na SŠ, tiež adresy a telefónne čísla všetky, s ktorými som prišla do kontaktu. A tiež ak som si spomenula, na ktorej strane (vpravo či vľavo) bol text, ktorý som sa mala naučiť, a na obrázok, ktorý tam bol, vedela som, aj čo tam bolo napísané, a v duchu som si tak otáčala stránky a deklamovala, čo tam bolo. Ale toto s textom mi počas strednej nejako vyprchalo, číselné veci som si ešte tak pred 10 rokmi pamätala. Ale aj tie už zabúdam. Zato dodnes si pamätám menné abecedné zoznamy našej triedy zo ZDŠ aj zo strednej, a viem si aj vybaviť, ktoré meno ku komu patrilo, a hoci adresy si už pamätám len niektorých, v ktorej oblasti bývali, ešte viem.

Ale napríklad z vecí, čo bolo pre mňa rutinou v mojej praxi manažéra kvality alebo z toho, čo prišlo potom, si pamätám len okrajovo, a z mojej praxe v špitáli veľa vecí tiež už moja hlava vytesnila, skrátka k terajšej práci potrebujem iné a nejako sa to tam všetko nepomestilo. 

A že kým vyjdem z miestnosti, zabudnem, pre čo som to vlastne išla, sa mi stáva čím ďalej, tým častejšie, musím sa vrátiť späť, aby som si spomenula. Mňa desí skôr to, že sa mi v práci ale 2x stalo, že som si nevedela spomenúť, ako sa dostanem z mojej kancelárie do kuchynky alebo an podobnú banalitu, bola som pár sekúnd úplne dezorientovaná a stála som tam ako Alica v krajine zázrakov. Bolo to v tom období, keď sa mi všetko zosypalo na hlavu, tatkova porážka, riešenie čo s ním, vypratávanie a predaj garsonky, ktorú zdedil po mame, vypratanie jeho bytu a do toho nepríjemnosti v robote, a na všetko sama - tak som si nahovárala, že to bude tým dlhodobým stresom a napätím, ale neviem neviem. A čím ďalej, tým ťažšie mi nové veci lezú do tej mojej makovice, čo ma teda pekne serinká

Tiež strácam zručnosti, ktoré boli pre mňa samozrejmosťou, ale to s pamäťou nesúvisí.   

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

pred 54 minútami, Vilma Flinstonova napísal:

A že kým vyjdem z miestnosti, zabudnem, pre čo som to vlastne išla, nesúvisí...   

Ja som nikdy dobrú pamäť nemal. Nepamätal som si ani mená kolegov, z ktorými som bol denno-denne v práci. Keď som ich chcel osloviť na chodbe, tak som zavolal "hej... " Pri predstavovaní som zabudol meno okamžite. Dnes si dokážem spomenúť maximálne na dvoch, troch spolužiakov zo ZŠ. 

Dnes som už 5 rokov na dôchodku, ale napriek tomu stále pracujem. Vyvíjam hardware a software, čo je doménou ľudí vo veku tak do 40 rokov. Mozog si zapamätá to, čo považuje za dôležité. A to, čo považuje za dôležité je pre každého individuálne.

Mentálne schopnosti po 50 rapídne klesajú. A hlavne, keď sú informácie vyplavované alkoholom. Ale je to individuálne. Pamätám si, keď som bol s otcom niečo vybaviť, otec mal vtedy 91 rokov. Dotyčný nám povedal meno a telefónne číslo, na ktoré máme zavolať. Nezapísal som si ho a po týždni som mu chcel zavolať. Ja som si nedokázal spomenúť ani na meno a otec vysypal aj telefónne číslo...  

 

 

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

pred 9 minútami, Tono napísal:

... 

Dnes som už 5 rokov na dôchodku, ale napriek tomu stále pracujem....

Ale mentálne schopnosti po 50 rapídne klesajú. A hlavne, keď sú informácie vyplavované alkoholom.

ja som tretí rok na dôchodku a tiež ešte pracujem, živím sa štatistickým spracovaním dát, ktoré dostávame, je to pre mňa zaujímavá robota. Vlastne som sa dostala k tomu, čo som chcela robiť odkedy som k štatistikám pričuchla. Už v špitáli, v časoch mojej výskumnej činnosti, keď som sa k nim dostala, som zaňuchala, že toto má pre mňa potenciál, a drala som sa na školenia k tejto problematike, a tiež samoštúdium spravilo svoje. A oplatilo sa. :) ktovie, čo si z toho budem pamätať o 10 rokov, ak tu ešte budem. 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

pred 27 minútami, Vilma Flinstonova napísal:

jsom zaňuchala, že toto má pre mňa potenciál, a drala som sa na školenia k tejto problematike, a tiež samoštúdium spravilo svoje. 

To, čo ťa baví sa "zapamätá ľahko". Mňa bavila fyzika a keď som nemal papier, odvodzoval som si v duchu vzorce. Keď som to potom "dal na papier", bolo to aj nekoľko strán textu. A vôbec mi to to nerobilo problém. Keď však čítam, že šachisti dokážu hrať aj bez šachovnice, tak to nechápem, to by som nezvládol...

Ale máš pravdu, že stres dokáže spraviť z človeka idiota. Ja by som sa v psychickom tlaku nedokázal ani podpísať. Istý čas som pracoval v zamestnaní, kde sme denne podpisom evidovali svoj príchod a odchod zo zamestnania. Môj podpis sa stal rutinou. V banke som mal raz napodobiť svoj podpis. Bol to určitý stres a podarilo sa mi to až na tretí krát. A aj to si myslím, že nakoniec nado mnou "prižmúrili oko". Čistý idiot. 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

pred 18 hodinami, Tono napísal:

To, čo ťa baví sa "zapamätá ľahko". Mňa bavila fyzika a keď som nemal papier, odvodzoval som si v duchu vzorce. Keď som to potom "dal na papier", bolo to aj nekoľko strán textu. A vôbec mi to to nerobilo problém. Keď však čítam, že šachisti dokážu hrať aj bez šachovnice, tak to nechápem, to by som nezvládol...

Ale máš pravdu, že stres dokáže spraviť z človeka idiota. Ja by som sa v psychickom tlaku nedokázal ani podpísať. Istý čas som pracoval v zamestnaní, kde sme denne podpisom evidovali svoj príchod a odchod zo zamestnania. Môj podpis sa stal rutinou. V banke som mal raz napodobiť svoj podpis. Bol to určitý stres a podarilo sa mi to až na tretí krát. A aj to si myslím, že nakoniec nado mnou "prižmúrili oko". Čistý idiot. 

tam nie je moc na pamätanie, skôr na porozumenie, pamätať si musíš len základy. A presne ako ty, aj ja som si na fyzike vzorce odvodzovala. A aj na matike, čo sa dalo. Čo len šlo, som si nakreslila schému či obrázok, a došla som k vzorcom aj  k výsledku. Keď máš matematické myslenie, je to výhoda aj vo fyzike či mechanike, ale aj napríklad v statike (nosníky a ich zaťaženie a výpočty k tomu a pod.). A ked máš k tomu aj priestorovú predstavivosť, máš vyhraté. 

Už teraz by som to nevedela, je to už 40 rokov...nedávno som robila poriadok v skrini a našla som tam svoje VŠ skriptá z predmetu Pružnosť a pevnosť, a len som si tak hovorila - prepána, toto všetko som kedysi dala ľavou zadnou...? 

Zato taká náuka o materiáloch (mám teraz na mysli to, kde boli grafy  ako železo-uhlík a podobné), to si treba pamätať, tam sa inak nedá. A z toho si už pamätám len tie názvy, a aj to len niektoré :) ale zato liatinu od ocele rozoznám :).

Vôbec, z toho, čo som kedysi všetko vedela, už len úchytkom si občas na názov spomeniem. Co nepotebuješ, vytesníš v prospech toho, čo potrebuješ...

No, je to už hrozne dávno...

  • Díky! 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

pred 2 hodinami, Vilma Flinstonova napísal:

Už teraz by som to nevedela, je to už 40 rokov...nedávno som robila poriadok v skrini a našla som tam svoje VŠ skriptá z predmetu Pružnosť a pevnosť, a len som si tak hovorila - prepána, toto všetko som kedysi dala ľavou zadnou...? 

Práve som ukončil konverzáciu na WhatsApps s 5 ročnou vnučkou a jej otcom. Doma rozprávajú anglicky. Plynule "prepínala" zo slovenčiny, keď hovorila so mnou, na angličtinu, keď hovorila s otcom. Bez námahy si uložila oba jazyky do tej malej hlavičky. U mňa, po 50 tke, už tam toho veľa nedostanem. Chcel som tento handicap vynahradiť aspoň inteligentným rozhovorom, z ktorého by čerpala niečo užitočné. Ale skončilo to, ako vždy... Čím poviem väčšiu blbosť, tým je väčšia zábava. Dnes sme našu intelektuálnu diskusiu skončili pri zajačikoch, hovienkach a bobkoch. Na táranie zatiaľ moje mentálne schopnosti stačia a ona sa chce hlavne smiať.          

Ja som mal ísť pôvodne na medicínu, ako sestra. Asi by som sa k tomu nemal priznávať, ale mali sme v tom čase na medecíne protekciu. Pre sestru to nebolo nutné, nakoniec skončila s červeným diplomom. Keď som však videl, aké kvantá učiva sa musia naučiť naspamäť, bolo rozhodnuté. Na medecínu, aj s protekciou, nie! A neľutujem, ona sa učila na skúšku mesiace a nám stačilo pár dní. A potom 3 mesiace prázdnin. A ako píšeš, to čo som v profesionálnom živote naozaj potreboval, som sa aj tak musel naučiť až po ukončení školy.

 

 

  • Díky! 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 2 mesiacmi...

v poslednom čase si nepamätám mená a názvy kdečoho...
kedysi som sa čudovala, veľmi dávno, keď si niekto nepamätal názvy liekov, čo bral, postavy z kníh, ktoré čítal...
teraz si to všetko vrátanie mien ľudí nepamätám a horšie, že sa už ani nesnažím :innocent:

  • Sorry! 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

@game ja si občas poviem, že aha, toto si zapamätám, to je ľahké, a potom, keď to potrebujem, nie a nie to z pamäti vyloviť. Tiež ak niekoho vidím 1 - 2x, nepamätám si ho. Ale ak sa párkrát stretneme a aj sa spolu rozprávame, pamätám si aj po rokoch a spoznám ho aj keď sa zmení, vždy niečo ostane, a mňa tak niečo ťukne, napr. že tieto oči som už kedysi videla...kto sa takto pozeral? kto mal takýto pohľad? Ešte sa mi nestalo, že by som na to neprišla, a pospomínam aj na detaily z našich zážitkov či rozhovorov. Asi tak najdlhšie sa mi stalo, že som takto spoznala spolužiačku, čo s nami chodila do 6. triedy, kedy som ju aj naposledy videla. a stretla som ju párkrát na zastávke trolejbusu cestou z práce zo špitálu - takže sme sa nevideli 40 rokov. Nedalo mi to, oslovila som ju. A naozaj to bola ona. Ona si ma nepamätala, ale keď som jej pripomenula pár zážitkov zo školy, postupne si spomenula aj ona. Celou cestou sme potom išli spolu a spomínali kadečo, našli sme spoločnú reč, aj ona má silný vzťah k zvieratám. Potom už sme sa vždy, ked sme sa stretli, automaticky bavili spolu. 

Ale že by som si pamätala napríklad, čo som chcela zajtra robiť, to nie. Plánované aktivity si musím písať do kalendára, najmä termíny lekárov a stretnutí...

  • Páči sa mi to 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

dlhodobá a ľudia je trochu aj o zmene ľudí ... človek sa mení trochu celý život, niekto viac, niekto menej, a tým nemyslím len váhu :)
pred časom na prvom stretku z BŠ gympla po 25 rokoch som na terase pred intrákom videla našu skupinku zďaleka... a oni mňa... ale keď som prišla bližšie, z asi 12 ľudí som troch nedokázala zaradiť - až keď sa predstavili menom, som v nich začala vidieť tie pôvodné črty...
rovnako sa mi pred rokmi stalo, doma v Šali sme museli za notárom - vystúpili sme a jedna žena sa hrnula ku mne a oslovovala menom - nemala som najmenší šajn, kto to je... od 15. rokov som ju nevidela, zostarnutá, vráskavá už v štyridsiatke, a pri tom to bola moja veľmi dobrá kamarátka kedysi v šiestej triede... potom nás rozhodili, a už sme spolu do triedy nechodili.

takýchto prípadov bolo viac - mňa spozná v momente kdekto, bez ohľadu na kilá... a ten, kto poznal moju babku, ma v momente spoznal aj s kilami :)

tú zmenu vidím na synovi najlepšie - on je presne ten typ, ktorý sa od malinka cca každého pol roka podobal už snáď na každého v rodine, čím je starší, tým viac sa začína črtami podobať na otca. :)

 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

@game to, že si ťa ľudia pamätajú, môže byť aj tvojimi vlasmi, také nemá veľa ľudí. 

S tou dlhodobou pamäťou - asi vekom tá sa asi len málo mení, až keď človek dostane Alzheimera, tak je už nejaká pokrivená, žiarivé príklady moja mamka a moja svokra...to môj 92ročný otec = taťuldo, ten si pamätá veci zo svojho detstva a mladosti, rozpráva tie veci tak ako ich rozprával pred 20 rokmi...a píše si do notebooklu svoje pamäti, keď sa mu chce a má na to náladu. Najmä na časy, kedy bol športovým pilotom, si rád spomína. Zato si nepamätá, ako sa volajú jeho vnúčatá, dáva ich opisom - tá, čo býva v tom byte od Elenky, tá, čo je v tej Žiline, tá, čo je v Rakúsku...iba jediného a najstaršieho vnuka dá bez problémov, s tým pomáhal sestre, keď ešte študovala, kedy len mohol, veľa času mu venoval. A také, že včera som bola za ním a boli sme vonku, to si nepamätá. Kým sa staral o mamku, mal veľa starostí, a mamka mu to vôbec neuľahčovala, ale dával to skvele, pamätal si všetko, čo bolo treba, aj lieky, aké kedy, kedy k akému lekárovi, a všetko si pre istotu dával aj do počítača. Keď mamka umrela, a on sa zrazu nemal o koho starať, myslela som si, že keď ho prvé smútky prejdú, pookreje. Nestalo sa. U neho asi to, že musím, mám zodpovednosť, bolo hnacím motorom, a keď sa pominula mamka, hnací motor sa zastavil. 

Dňa 1. 6. 2021 at 22:45, electric blue napísal:

@Vilma Flinstonova Vilmus to je zrejme tym, ze kapacita dlhodobej pamäte je prakticky neobmedzena . s kratkodobou pamätou je to uz ine :smile:

žeby tak? Možno. Ale ked sme mali stretávku so strednej pred 5 rokmi, mnohí spolužiaci si niečo pamätali,, ale väčšinu mali z pamäti už dávno vymazanú. 

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

to zasa záleží od jedinca.
je spústa ľudí, čo zabudli, že boli deti a vymazali z pamäte hromady minulosti, minulosť ich nezaujíma.
mám podobné skúsenosti s mnohými ľuďmi. niekto zasa rád spomína až hlboko do detstva. niekto pookreje, keď spomína na minulosť, kedy mu možno bolo na svete lepšie... tí vymazaní to majú spravidla opačne... odkiaľ prišli, je im jedno, kde sú teraz, je dôležité.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

čo chceme či nie, jednoducho to príde... a čo sa týka kdejakých hlúpostí, človek ani nemá potrebu si ich pamätať.
načo mi kedy boli postavy z tisícov kníh, ktoré som prečítala, ale mená liekov, ktoré na mňa zasa vymysleli, už nie... napíšem si, lekári majú záznam, ja mám poznamenané a viem, nepotrebujem si každú hlúposť pamätať. a úplne to stačí.
ono to zabúdanie od istého veku nastane, ako vidím okolo seba, bez ohľadu na to, či si človek cibrí a trénuje mozog a nenecháva ho zaháľať.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

a proti Alzheimerovi ani Unoverzita 3.veku nič nezmôže...sestrina svokra bola čulá, a skvelá ženská. Bola to milá a láskavá stará pani, so širokým rozhľadom, vedela okrem slovenčiny aj maďarsky a nemecky, a až kým neochorela, aj nádherne spievala, žiadny starecký traslák, ale krásny zvučný soprán...dala sa aj na UTV...až jedného dňa tátp milá stará pani z ničoho nič začala nielen zabúdať na základné veci, ale aj  ľudí okolo seba obviňovať z kadečoho. To nikdy predtým nerobila. No a vida, bol tu Alzheimer. Zabúdala na hygienické návyky, zabúdala, na čo aký predmet slúži, vybrala sa z domu nevedno kam, bolo ju treba mať stále na očiach ako dvojročné decko...nakoniec nikoho nespoznávala, iba občas mala záblesky poznania a radosť, že vidí známe tváre a aj si spomenula, koho to vlastne vidí. Bol to veľmi smutný koniec. Toto si určite nezaslúžila.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vilmuš... presne rovnaký priebeh som tu nie tak dávno opísala o jednej maminej bývalej spolužiačke...

stručne: žena, ktorá mala dve vysoké školy, nesmierne veľa pracovala, psychicky aj fyzicky, išla z jednej UTV du druhej, mala ich absolvovaných asi štyri či päť, denne lúštila krížovky, vyslovene podľa jej vlastných slov preto, lebo mozog musí byť trénovaný...
postihlo ju to z týždňa na týždeň, o mesiac už musela byť v hospici, išlo to rapídne rýchlo. mala 84. trénovaný mozog a enormná činorodosť nestačili na pána Alzheimera.

  • Sorry! 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 2 týždňami...

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov