Jump to content

Bývalé vzťahy


Recommended Posts

Vilma Flinstonova

stretnutia s bývalými láskami mi prišli trochu nepríjemné len tesne po rozchode, ale vždy som to dôstojne ustála, akurát u bývalého spolužiaka, s ktorým sme sedeli denne v jednej triede, to nebolo nepríjemné, ale on bol pre mňa vždy výnimočný, už odkedy som ho prvýkrát videla vojsť do našej triedy, čo samozrejme vtedy netušil, aj v čase nášho krátkeho "chodenia," aj potom neskôr.

A vlastne so všetkými sme ostali zadobre,  predchodca Flinstona si vzal dokonca našu spoločnú kamarátku a poznáme sa aj ako rodiny a vždy si máme čo povedať, keď sa stretneme. A tak to bolo aj keď ešte naše deti boli malé, dokonca oni už ako pár boli na svadbe a potom sme aj my boli na tej ich.

Link to post
Share on other sites
  • Replies 117
  • Created
  • Last Reply

Top Posters In This Topic

  • Sniper

    16

  • game

    11

  • doll

    8

  • fiore

    8

Top Posters In This Topic

Popular Posts

Volakedy som chodil s o dost mladsou Veronikou. Bola to, na rozdiel odo mna nevybehana baba, ktora si chcela uzivat zivot, nemala este ani 20.. Ja som bol o 13 rokov starsi, uz vtedy taky ukludneny ty

nejako som natrafila na túto tému a pozerala si staršie príspevky, niektoré, napríkald ako bežal nejaký neborák za game sediacu vo fujazdiacom vlaku...a tak som si spomenula, že moc báb asi nemá ani t

tak to pridám príbeh zo záhrobia.  Rozprával ešte môj nebohý svokor. U nich na sídlisku bývala nejaká nemka, ktorá rozprávala lámanou slovenčinou. A domákla sa, že jej muž zahýba, a aj s kým. A r

dead

Volakedy som chodil s o dost mladsou Veronikou. Bola to, na rozdiel odo mna nevybehana baba, ktora si chcela uzivat zivot, nemala este ani 20.. Ja som bol o 13 rokov starsi, uz vtedy taky ukludneny typ. Casto nam to neklapalo, ale vydrzali sme spolu asi dva roky. Mali sme spolocneho kamosa, Milana. Chodili sme do tej istej krcmy, obycajne si sadol ku nam a kecali sme o vsetkom moznom. Raz po jednej takej hadke /teda hadke z jej strany, lebo ja som sa nehadal/ sa rozplakala a usla z bytu. Nebolo to prvykrat a preto som to nebral tragicky. Rano som isiel na tyzden do prace, povedal som si, ze jej vecer zavolam, alebo napisem smsku, ale neodpovedala. Az tesne predtym, co som mal ist domov mi dala vediet, ze sa chce so mnou stretnut. Tak sme si sadli, zasa do tej krcmy, tahal som z nej slova ako z chlpatej deky, po pol hodine z nej vyliezlo, ze si niekoho nasla, v jednom kuse revala, ze to ta tak nechcela a ked som sa jej pytal, ze koho, zasa mlcala ako hrob, lebo ze ked mi to povie, vraj ju prizabijem a mozno aj jeho a ked som len tak povedal "Milan?", zasa sa rozrevala, ze odkial som to vedel. No a teda prijal som to s pochopenim, asi mi ten vztah uz tolko nedaval, medzitym sa mi ozval Milan, ze si potrebujeme nieco vysvetlit, ale ja som bol dohodnuty na stretko so znamymi z Kosic /niektori asi poznate fagana a noidy/, tak sme sa dohodli, ze sa stretneme vsetci traja dalsi den vecer. Rano som mal ist na rychlik, ale Veronika mi zavolala, ci ju nepridem pozriet. Tak som teda prisiel, a tam sa mi hodila okolo krku a povedala, ze chce byt so mnou a nie s Milanom. "Dobre", povedal som a urobili sme este aj to, co normalne muz a zena spolu robia. Kosice vsak uz boli dohodnute, tak som musel ist a vecer ma cakalo ten dohodnuty pokec u nas v krcme.

Je to tu taka dedinka, kde kazdy kazdeho pozna, prides do krcmy a dozvies sa, kto a preco vcera hodil tycku na chodnik, koho zobrali v noci policajti, kto sa zisiel a kto sa rozisiel no a tak.. Prisiel som tusim prvy, Milan bol v robote, cakal som do desiatej, kym pride z poobednajsej sichty. Vsetci na mna zazerali, vsak viete, take to milosrdne mlcanie. Bolo mi jasne, ze tam s nou cely tyzden chodil. Sadol som si do "boxu" pre styroch, nato prisiel Milan a krcma stichla este viac. Sadol si oproti mne, zacal sa mi ospravedlnovat, ja som to hral na pohodaka, "ma neser, nic sa nestalo..", bolo mi jasne, ze nevedel, co sa stalo rano u Veroniky, ani som mu to ja hajzel nepovedal. Ked prisla Veronika, Milan jej robil miesto vedla seba, lebo ved parik, ona si vsak sadla ku mne a ja som povedal "no co, my trojlistok".. Po asi hodine hustej atmosfery Milan nic nepochopil a povedal, ze si s Veronikou kupia flasu vina a pojdu k nemu, ale ze ked chcem, mozem ist s nimi, lebo ved sme kamosi. Pristal som, jednak bolo malo hodin a druhak sme to este nedohrali do konca a ja som sa uz rozhododol, ze to bremeno bude na nej. Prisli sme teda k Milanovi, s vinom a Veronikou. U Milana zije aj jeho mama, byvaju par metrov od nasej bytovky, vidi mi do okna, takze atmosfera zhustla aj tam. Vlastne som iba cakal, kedy sa Nika vymackne. Po dvoch, troch deci vina nabrala odvahu, povedala, co povedat mala, Milan nato povedal, ze si to vino kludne dopije aj sam, ak nam to nebude vadit a my sme sa porucali, uz ani neviem kde a zili sme, az kym sme nepomreli. Nemal som to Milanovi za zle, neskor som sa aj tak dozvedel, ze ked Nika odo mna utekala s placom, stretla Milana a povedala mu, ze sme sa rozisli. Dalej som si uz radsej nic nepredstavoval :)

S Veronikou sme sa neskor rozisli, lebo ja som nepotreboval, aby ma baba tahala po diskotekach a ona nepotrebovala lezat na luke a kukat len tak na mraky. Normalne sa vsak dalej kamaratime, vsetci traja. Neskor som sa zoznamil dosti komplikovanym sposobom s inou babou. Susedia v byte pod nami uz boli stari, ujo uz medzitym umrel, teta bola po porazke. Tam som samozrejme nemieril, ale oni mali deti a ich deti tiez mali deti. Jedna rodina zila na vychode vo Vranove a druha v Komarne. Vsetky styri vnucky boli rysave, ako hrdza z druhej svetovej, proste to mali v krvi. Vnimal som ich, ked prisli na navstevu ku babke, ako rastli od malicka do krasy, ale videl som ich tak raz do roka a poznal asi tak na pekne pozdravenie na schodoch. Stalo sa vsak nevyhnutne, babka umrela a isli sme ju odprevadit. Vlastne som na ten pohreb ani nemal ist, ale sef mi dal nahle volno v praci, tak som ako jediny motorizovany sused nalozil zvysne styri babky z bytovky do auta a vyrazili sme. Ked sme zaparkovali pred kostolom, rodina zosnulej uz bola tam i pootvaraval som dvere starym damam a elegantne ich vyprevadil z mojho motora. Tie styri rysule uz boli tam  stali pred kostolom a tak som sa zahladel a lovil v pamati, kedy som ich videl naposledy, lebo z niektorych dvojek uz boli trojky, ved viete.. Pohreb to bol pekny a dostojny, bol som vsak pozvany este aj na kar. Velmi sa mi nechcelo, ale tiez ma velmi prehovarali a tak som siel. Miesta pri stoloch boli rozdelene dost nerozumne, podla toho, kto kde byva ja byvam s tymi damami, ktore som priviezol.. Zjedol som teda polievku a rezen a pocuval, ktoru kde a co boli a ktora co berie na tlak a tak som sa po chvili postavil, slusne sa podakoval, rozlucil, mrkol pohladom k rysavemu stolu, povzdychol si a isiel som domov. Babky vraveli, ze si vzali palicky a ze tym padom v pohode dojdu aj bezo mna. Po hodine prisla domov moja mama. Vravela, ze kar to bol pekny a ze preco som isiel prec, lebo Stanovi vraj Stanka povedala, ze keby vedela, ze ma babka takeho pekneho suseda (no), tak by k nej chodila castejsie. Tu treba vysvetlit, kto je Stano. Stano je syn tety, ktoru sme pochovali a otec Stanky, na ktoru sme sa v tej chvili zamerali. Je asi desat rokov starsi ako ja, spolu sme vyrastli, spolu sme kradli jablka, tykame si a robi riaditela nejakej skoly na salenom vychode.. Sice som sipil problem, ale aj tak som si na fb nasiel Stankin profil, lebo som na moju hanbu nevedel, ktora rysava to je (ale vsetky boli pekne). Ked som ju zbadal, vahal som asi dve sekundy a klikol na request. Ona uz v tom case isla vlakom do Blavy, lebo tam pracovala  a tam zila a tak to odklikla hned co to slo a ked bol pohreb co ja viem v pondelok, tak vo stvrtok sme uz boli so Stankou pod stanom na nejakom desnom country festivale v Piestanoch. Problemy, ktore z toho vznikli tu nebudem rozpisovat, lebo sa mi uz nechce. Ten co to docital do konca sa dovtipi, Zoznamili sme sa na pohrebe a bol to pekny vztah :)

  • Upvote 2
Link to post
Share on other sites
  • 5 years later...
Vilma Flinstonova
Dňa 28. 10. 2008 at 23:04, game napísal:

Leg, tak som úprimne rada, že ťa to príjemne prekvapilo :lol:

ale bežal ....

vlastne to bola takmer zasunutá spomienka, a je celkom dobre, že vyliezla ... bežal za mnou a za vlakom ako vo filme ... ach jaj ...

tak takúto spomienku asi tiež nemá každá : )

 

 

 

 

axel to daj prosím ťa medzi morbídny humor ... to je strašné :)

nejako som natrafila na túto tému a pozerala si staršie príspevky, niektoré, napríkald ako bežal nejaký neborák za game sediacu vo fujazdiacom vlaku...a tak som si spomenula, že moc báb asi nemá ani takú spomienku, že by sa kvôli nim nejakí dvaja pobili...až nakoniec obaja dostali zákaz chodiť na firemné zábavy...:crazy:   (jeden z nich bol kamarát, druhý - no, nemala som záujem, a bol tam ešte tretí, ktorý sa do bitky nezapojil, ale keď nás videl s Flinstonom, potom mi vyčítal, že čo mi také decko môže dať, on by mi vraj dal všetko...)

  • Haha 2
Link to post
Share on other sites
Sniper

Ja som nedávno videl v Policajných prípadoch ako sa dve baby pobili kvôli jednému. To mi príde ešte viac nepravdepodobnejšie.

  • Haha 1
Link to post
Share on other sites
Vilma Flinstonova
Dňa 27. 5. 2021 at 1:44, Sniper napísal:

Ja som nedávno videl v Policajných prípadoch ako sa dve baby pobili kvôli jednému. To mi príde ešte viac nepravdepodobnejšie.

tak to pridám príbeh zo záhrobia. 

Rozprával ešte môj nebohý svokor. U nich na sídlisku bývala nejaká nemka, ktorá rozprávala lámanou slovenčinou. A domákla sa, že jej muž zahýba, a aj s kým. A raz sa jej podarilo onú hriešnicu vymáknuť  v obchode (plnom ľudí), a rozhodla sa, že jej to osladí. I vrhla sa na ňu a kričala na ňu tou svojou divnou slovenčinou vety typu:

"Ty flantra, ty nebudeš trtkat s mój muš! Co tfúj pič inší múj? " a podobne. 

A ľudia mali podívanú...ako to skončilo, netuším. 

  • Like 1
  • Haha 1
Link to post
Share on other sites
Sniper

Mám jedného kamaráta, kedysi (niekedy okolo rokov 1999/2000) mal frajerku, spolu chodili, vyzeralo to na veľkú lásku, potom sa ale pohádali kvôli niečomu a rozišli sa, ona sa odsťahovala nejakých 100 km ďaleko. On medzitým si našiel inú, dlhé roky s ňou bol, ak nie aj s dvoma, dokonca tuším aj decko mal a teraz nedávno po 20 rokoch sa stretli a dali znovu dokopy. Sila.

Link to post
Share on other sites
iskra

Poznám manželský pár, ktorý sa zosobášil pred x rokmi. Vtedy mali dve deti. Chlap mal problém s alkoholom, nastali problémy... Žena sa jedného dňa odsťahovala k inému chlapovi aj so svojim ml. synom. Jej manžel žil s ich st. synom...aj babka bola nablízku. Žena chodila aj za st. synom. Manželia sa aj rozviedli. No po roku,  žena vrátila sa k bývalému manželovi, chlap už neholdoval alkoholu, prijal ženu späť,  znova sa zobrali na úrade a majú tretieho  syna.

Link to post
Share on other sites
game

kdesi som nedávno čítala, že každý má svoj pár kdesi... len život mieša karty a nemusí sa nikdy zísť.
alebo musia len zistiť, že to práve tak je.

Link to post
Share on other sites
Vilma Flinstonova

Toto je ako z nejakej telenovely, ale stalo sa reálne.

Mala som spolužiačku, ktorá sa vydala hneď po mature, chalan potom šiel na ZVS. Ona bola v radostnom očakávaní a narodila sa jej dcéra. Neviem, čo všetko sa medzi nimi stalo, ja už som v tom čase nebola v BA, ale v GT (teraz ZL). ale viem, že sa rozviedli a ona dcérku vychovávala sama. Našťastie ona bola a je taká šťastná povaha, vždy optimista, zmysel pre humor ju neopúšťal a neopúšťa, a vie sa rozprávať s ľuďmi, to vedela aj keď sme ešte boli skoro deti. A vie odpúšťať. To nedokáže každý. 

No a po nejakých tých rokoch sa znova  stretli, chalan zrejme potreboval dozrieť. A znova sa zobrali, majú spolu aj ďalšieho potomka, majú spoločnú prácu, ktorá ich napĺňa, a robia ju skvele, robia veľmi potrebnú a ťažkú prácu pre ľudí. 

Vyzerá to, že im bolo súdené byť spolu. A naplnilo sa to aj vďaka jej schopnosti odpúšťať, a zachovať si optimizmus a humor aj v ťažkých chvíľach. Ukázalo sa, že napriek zlyhaniu v mladosti, aj on je dobrý chlap. Skrátka, patria k sebe, dvaja kvalitní ľudia. 

Link to post
Share on other sites
game
pred 17 hodinami, Vilma Flinstonova napísal:

chalan zrejme potreboval dozrieť

za blahého socizmu toto bol nesmierne častý problém, a nielen u chlapcov... keď na mnohých hlavne vidieckych miestach si 18 roční páni kluci poisťovali svoje partnerky, aby na vojne nezostal bez frajerky... spravidla ani jeden nebol dosť zrelý na deti... rozpadnutých manželstiev boli hromady.

dnes to postihuje aj starších, v aktuálnom prípade nadmieru ženy - v 35. rokoch si už zvyčajne navykli na svoj štandard a nepustia z neho, ani keď tlačí čas...

Link to post
Share on other sites
Sniper



kdesi som nedávno čítala, že každý má svoj pár kdesi... len život mieša karty a nemusí sa nikdy zísť.
alebo musia len zistiť, že to práve tak je.


Jak pár? To ako do trojky? Chcel by som vidieť Tomášov pár čo by s ním išiel do trojky. Fuj.
Link to post
Share on other sites
electric blue
Citát

Jak pár? To ako do trojky? Chcel by som vidieť Tomášov pár čo by s ním išiel do trojky. Fuj.

do Ruskej trojky :biggrin: dvaja kefuju a treti strazi rifle

  • Haha 1
Link to post
Share on other sites
Sniper

Osobne si myslím, že je to nezmysel. Určite neplatí, že každý má nejaký svoj pár. Napriek tomu, že v dnešnej dobe sociálne siete umožňujú nadviazať kontakty po celom svete, badáme skôr opačný trend, za posledné desaťročia výrazne stúpol počet single ľudí alebo neúplných rodín. Kde majú svoj pár tie tisíce "slobodných mamičiek" po celom Slovensku? Za komunistov slobodné matky dobre že nepostavili mimo zákon. Detto sa to týka mužov, kopa z nich je po 40tke, slobodných, bezdetných. Viď Tomáš, navyše je to hotový chlap.

Link to post
Share on other sites
game

súhlas... nefunguje to tak vtipne ako v knihe.
viem, aká je situácia na trhu mládencov a dievok nad 35, zjavne stretávanie správneho páru nevychádza.
a stretnutie páru nemusí byť to správne, že áno :)

ale ani v knihe to nefunguje ideálne - doslova to znelo tak, ako som napísala, zbožné prianie romantickej autorky:
každý má svoj pár niekde, len niekto ho nikdy nestretne.

 

Link to post
Share on other sites
iskra

 neviem, či každý musí mať niekde svoj pár.. niekto svoj pár má, u niekoho  nevydrží navždy,  nevieme čo, kedy človeka v živote môže postretnúť, niekto svoj pár stretne možno až v neskoršom veku, niekto až v starobe, niekto možno celý život žije nie v páre...

 je dobré mať niekoho v dobrom aj  v zlom, komu dôverujeme, milujeme..

no, dôležité je, aby človek bol šťastný, vyrovnaný sám so sebou.. tešil sa a vážil si život..a  rozdával dobro..

Link to post
Share on other sites
game
pred 1 hodinou, iskra napísal:

 je dobré mať niekoho v dobrom aj  v zlom, komu dôverujeme, milujeme..

je to lepšie než dobré.
ovšem keď to nevyjde, je to spravidla hodne zlé...
obdivujem tú vašu súdržnosť, vy ste príklad na ten pár, ktorý sa našiel.

  • Upvote 1
Link to post
Share on other sites
Vilma Flinstonova
Dňa 2. 6. 2021 at 14:32, game napísal:

za blahého socizmu toto bol nesmierne častý problém, a nielen u chlapcov... keď na mnohých hlavne vidieckych miestach si 18 roční páni kluci poisťovali svoje partnerky, aby na vojne nezostal bez frajerky... spravidla ani jeden nebol dosť zrelý na deti... rozpadnutých manželstiev boli hromady.

dnes to postihuje aj starších, v aktuálnom prípade nadmieru ženy - v 35. rokoch si už zvyčajne navykli na svoj štandard a nepustia z neho, ani keď tlačí čas...

je pravda, že ľudia sa brali mladší, ale z tých, čo ja som poznala a viem niečo o nich aj dnes, len máloktorí sa rozviedli, mne sa naopak, vidí, že dnes príde problém, tak nie sa trochu ponamáhať a skúsiť vzťah trochu ozdraviť, popraxovať na ňom, ale hneď rozvod, kým vtedy ľudia mali vôľu problémy riešiť, nie hneď ísť od seba. Nemám na mysli, samozrejme, manželky ožranov či tyranov, alebo chorobných žiarlivcov, od takých ruky preč. Ale kríza vo vzťahu je normálny jav aj u duševne a psychicky zdravých párov. 

To, že dnes sa ľudia berú - či už na úrade, v kostole, alebo "pod vŕbou"- vo veku kedy v minulosti už mali deti školákov, a dokonca aj puberťákov,, má aj inú dohru. Vyšší vek u žien môže priniesť viac poškodených plodov, a ešte v čase môjho pôsobenia v špitáli čítala som štúdiu, kde bolo, že u potomkov splodených mužom vo vyššom veku sa častejšie vyskytujú duševné poruchy ako u ľudí splodených mladšími mužmi. Tak ako u žien nad 35 sa častejšie vyskytuje Downov syndróm, ale aj iné anomálie ako u tých mladších. Takže vyšší vek reprodukcie nemá moc blahodarné dôsledky...čo z toho, že sme na vrchole kariéry, že máme čo to našetrené, ked sa nám narodí choré decko...radšej budem chudobná a začínať po materskej od nuly a mať zdravé deti ako mať majetok - a choré postihnuté deti. Iste aj u mladých párov tam istá pravdepodobnosť je, ale štúdie jasne ukázali, že u tých starších je oveľa vyššia. 

(ja som mala deti vo veku 27 a 29 rokov, a pripadala som si tam ako matka mojich spolurodičiek, boli to väčšinou baby okolo 20 r. - a dnes by som si skôr pripadala ako dcéra nejakých mojich spolurodičiek, ak by boli vo veku, kedy rodia dnes a ja vo veku ako vtedy...)

  • Upvote 1
Link to post
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now

×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy