Globalizácia

Ak smiem prosit, velmi by ma zaujimal nahlad mladych Slovakov a Sloveniek na globalizaciu.

Schvalne sa nevyjadrujem, aby som Vas neovplyvnil.

Je to pasca, utok na demokraciu a blahobyt?

Je to pokrok, nevyhnutnost, zachrana?

Ako sa na to pozerate?

mám jednu pripomienku... hoci nepatrím k tým najmladším Slovákom, jedna myšlienka, ktorú som vlastne objavila už dávno, keď sa o globalizácii ú nás ešte len začalo hovoriť ...

ide o literatúru ... sci fi :

je to zvláštne, ale sci fi minulého a sčasti predminulého storočia akosi automaticky počíta "s globalizáciou", bez toho, aby sa nejako zvlášť zaoberalo tým, ako k tomu príde... jednoducho je to pohľad na planétu Zem ako na globálny domov ľudí a na ľudstvo ako na jeden celok ...

dokonca som čítala sci fi, kde prakticky všetci ľudia mali farbu pokožky bielej kávy ... celé ľudstvo sa dokonale premiešalo ...

ale ľudstvo sa ako jeden celok necíti ... a ako to vyzerá, ani blízka či vzdialenejšia budúcnosť na tom nič nezmení ... nielen že nás priveľmi rozdeľujú náboženstvá... niektoré sú napriek rovnakým základom nezmieriteľné ... a ešte dlho budú...

sám kapitál, ktorému o globalizáciu ide v prvom rade, nevedomky stavia hrádze... keď sa sťahuje za stále lacnejšou pracovnou silou, v žiadnom prípade tým nevytvára predpoklady pre celistvé, globálne, šťastnejšie ľudstvo ... maximálne tak podporuje zášť ... a chudobu ...

teraz citujem z jednej práce Globalizácia ako sci-fi od Ondreja Herca :

"Science fiction prijala ideu jednotného ľudstva ako predpoklad šťastnej budúcnosti pred cieľavedomým štartom globalizačných procesov. Ideológia globalizácie je zrkadlom zrkadla, odzrkadľuje romantiku aj hrozby moderných utópií. "

lenže ono to tak nefunguje ...aj pohľad Slovákov je zdá sa trochu skreslený, myslím, že chýbajú hlavne kvalifikované informácie ...

globalizácia buď prebehne pozvoľna a sama a bude prospešná pre všetkých, alebo násilná nebude pre nikoho ...

a posledné udalosti - vlny násilia moslimovia v Európe, zvyšujúce sa napätie, napriek zjednocovaniu a jednotnej mene sa národy cítia byť národmi... možno tieto moje myšlienky sú trochu mimo...

ale globalizácia podľa mňa potrebuje slobodnú vôľu ...

ešte jeden citát ktorý podľa mňa vystihuje náš strach a neveľkú chuť zasa sa dať do niečoho zatiahnuť :

"

Pilierom globalizačnej ideológie je predpoklad historickej nevyhnutnosti. Medzinárodný obchod, zahraničné investície, svetové toky kapitálu a globalizačné procesy sú nevyhnutné. Práca v nadnárodných koncernoch, výroba rovnakých produktov, spotreba rovnakého tovaru, telefón, televízia a internet spája miliardy ľudí.

Dosah, intenzita a rýchlosť globálnych procesov sa zvyšujú. Moderná komunikácia uvoľňuje sociálne vzťahy z hraníc času a priestoru. Cudzina sa zmenila na štandardné zahraničie: hotely, konferenčné miestnosti, jedlo aj organizácia práce sú štandardizované, od ľudí sa očakáva štandardný výkon, správanie i myslenie. Obchod a technika globalizujú Zem štandardnými výrobkami od kravaty po kompatibilné počítače.

To neznamená, že budúcnosť musí kopírovať politickú a hospodársku mapu súčasného sveta a niet inej alternatívy. Obchodníci nefilozofujú o globalizácii, reagujú na jej podnety. Globalizácia vraj všetkým prinesie lepší život, ak nie nám, tak našim deťom. Deťom socializmu znie tento sľub dosť hrozivo: to isté hovorili o komunizme boľševici, keď organizovali gulagy. Rubom technofílie je technofóbia. Ľudia nevítajú všetky zázraky rovnako. Geneticky mutované potraviny, klonovanie či jadrovú energiu prijíma široká verejnosť s menším nadšením ako ich vlastníci, elita globalizácie.

Technický a spoločenský pokrok sú dve strany jednej mince, ťažko by mohli fungovať navzájom nezávisle. Utópie sociálneho pokroku ignorujúce vývoj techniky aj utópie technického pokroku ignorujúce usporiadanie spoločnosti ostávajú utópiami. Sú praktické v tom zmysle, že ponúkajú iné možnosti života človeka v spoločnosti ako tie, ktoré už poznáme a nie sme s nimi spokojní.

Metafora „Zem je vesmírna loď“ predstavuje v science fiction svet ako „globálnu dedinu“ a „jedinú totalitu“, zobrazuje však tiež „periférnu pozíciu Zeme“ na „okraji Vesmíru“, „osamelú v kozmickom priestore“ na jeho „konečnej hranici“. A v distópiách je „vesmírna loď Zem“ potopiteľná.

"

nebude to ani pre našich vnukov... a keď to bude násilne, nastane čas, keď sa národy znovu budú chcieť vymaniť... ako už toľkokrát v histórii ... žiadne násilné spoločenstvo dlho nevydrží ... iste, možno stáročia, desaťročia ... ale rozhodnutie politikov a kapitálu globalizáciu globalizáciou vítanou nespraví ...

Globalizácia bude podľa mňa možná keď ľudia nebudú medzi sebou robiť rozdiely. Ale oni ich robiť vždy budú.

V ramci globalizacie vsak nesmies siahnut na suverenitu jednotlivych statov, na kulturu ich narodov, hoci to bude casom pekny gulasmatias. Nie som v zasade proti, casom to bude zrejme nutne. Ale uniformizacia je predsalen trochu nebezpecna.

Zaujímavý pohľad na globalizáciu očami Jiřího Oliča:

"Globalizácia je, keď stretávaš samých neznámych ľudí. Je letný deň, sedíš "U Černého vola", dáš si pivo, prisadne Japonka. Dá si malé pivo a študuje jedálny lístok. Až po pol hodine vytiahne knihu v angličtine: Dan Brown - Leonardov kód."

Koniec septembra 1995, San Francisco, tri velmi dolezite jesenne dni, 500 spickovych predstavitelov veducich koncernov, vedcov a politikov diskutuje za zatvorenymi dvermi 21. storocie. Vysledok diskusie ekonomickych "papezov" je otrasny: Iba 20 percent vsetkych existujucich pracovnych sil sa v buducnosti moze uplatnit... Zvysnych 80 percent treba vraj udrziavat pri dobrej nalade akousi zmesou zo zabavneho "entertainment"-u a vyzivou z prsnikov ("tits") tych malo "produktivnych" dvadsat percent; modnym sa zo dna na den stava slovo "tittytainment"... Odvtedy sa razantnou rychlostou vo veducich hospodarstvach tohto sveta prejavuje tato vizia. Miliony adeptov na pracu nemoze najst stale umiestnenie, po zaciatocnych prepustaniach robotnikov vo velkych koncernoch prichadzaju na rad uz aj kvalifikovani inzinieri, bankovi uradnici, odbornici v poistovniach i v telekomunikacii, dokonca aj pocitacovi odbornici, ktori stracaju svoje miesta. Vsade prevlada strach, ze Cina, India, ine azijske krajiny, byvale krajiny vychodneho bloku, atd., su vraj s ich lacnymi platmi novi vazni konkurenti na svetovom trhu, tieto krajiny vlastne naznacili celkom novu orientaciu svetovych trhov.

Ako zabranit vytvoreniu tejto novej civilizacie "spolocnosti 20:80"?

mám pocit, že sa to nedá zastaviť

mooooooožem sa len kukať ako to celé dopadne

nemôžu nájsť stále umiestnenie?to čo za blbosť?a prečo by mali?to akože jak v komunizme?na tu máš robotu a toto rob?

Zaujímavý článok, v ktorom sa píše nielen o globalizácii:

DEMOKRACIA, ČI LEN JEJ DEMOVERZIA ?

Nad touto temou som privelmi nepremyslal ale v zasade vidim take 2 roviny. Ekonomicka rovina globalizacie je fajn, volna vymena ekonomickych statkov pomaha on the long run vsetkym ucastnikom a osobne sa neobavam nejakej krizy prameniacej z toho, ze v buducnosti bude podla nejakej subjektivnej definicie "produktivnu" pracu vykonavat iba mensina. Potom je rovina kulturna, kde vidim nebezpecenstvo v tom, ze zijeme v dobe, ked Zapad ovlada kulturny relativizmus. Neohrozuju nas (strednu Europu uz zaradujem medzi Zapad) teda len nasi vlastni "uzitocni idioti" ale aj kulturne tlaky prameniace z migracnych pohybov, ktore mozu Zapad zmenit na nepoznanie a hlavne, zda sa, nezvratne.

Okrem toho, chlapi, kua vie si niekto predstavit, ze na Slovensku miesto peknych Sloveniek budu raz behat akesi mulatky?:lol:

keď bude najviditeľnejší výsledok globalizácie pobehovanie mulatiek ... : )

obávam sa, že to bude ... a je zložitejšie, aj v tej ekonomickej rovine

v dobe globalizácie nie je problém vycestovať kamkoľvek, ale ani pre firmy nie je problém presťahovať sa kamkoľvek, tie montované búdy, kde vyrábajú kdečo, presťahovať do zaostalejšej krajiny, kde je nezamestnanosť vyššia, kde sú ešte lacnejšie pracovné sily, kde možno vyvážať brak, kde firmy môžu zarábať nehorázne sumy

aj keď začíname byť západná európa, ešte necítime naplno tú druhú stánku, kultúrnu a spoločenskú

ale príde aj tá

západ globalizácia už zmenila ... snáď to nie je priveľmi paranoidné ...

kdesi som to tu písala, že takmer všetky sci fi popisujú ľudstvo budúcnosti ako jednu veľkú rodinu ... ono je to veľmi pekné, sme z jedného koreňa, ale rozdiely v myslení sú ešte priveľké

a globalizácia ... akosi nefunguje tak, ako by mala ... alebo áno ? stále vlastne zostáva otázka, či je to záchrana či pasca či jednoducho utópia, či skutočná budúcnosť

obávam sa, že to bude ... a je zložitejšie, aj v tej ekonomickej rovine

v dobe globalizácie nie je problém vycestovať kamkoľvek, ale ani pre firmy nie je problém presťahovať sa kamkoľvek, tie montované búdy, kde vyrábajú kdečo, presťahovať do zaostalejšej krajiny, kde je nezamestnanosť vyššia, kde sú ešte lacnejšie pracovné sily, kde možno vyvážať brak, kde firmy môžu zarábať nehorázne sumy

No nemôžu, lebo konkurencia. Na voľnom obchode a nižších mzdách v krajinách, kam sa výroba presúva profituje najmä spotrebiteľ.

mno ... a firmy : )

hlavne zisky ... zisky sú modlou, alfou a omegou ... nie sú to dobročinné ústavy : )

hlavne zisky ... zisky sú modlou, alfou a omegou ... nie sú to dobročinné ústavy : )

Aj niektoré firmy, konkrétne tie, ktoré sa zbalili ako prvé, preorientovali sa na iný segment alebo sa im podarilo "presťahovať" obzvlášť výhodne. Iné mali zase obrovské straty prípadne už ležia 2 metre pod zemou. Celkovo však najviac zarobil spotrebiteľ.

riziko podnikania, nedobrý management, zlé rozhodnutia, s firmami to už tak chodí ...

lenže sem nechodia rozdávať dobročinnosť, iste, nájdu sa ja také, ale väčšina nie ... a vedia, kde sa skrývajú rezervy

spotrebiteľ ... áno, do určitej miery

sú tu ale aj banky a poisťovne, ktoré sa tu zahniezdili, a kdekade po svete ... tam spotrebiteľ má hlavne zdanie, že pochodí dobre : )

len sme trošičku odišli od globalizácie ... hm ... zdanlivo :lol:

No nie každý chce byť / bude chcieť byť mulat. Niektrí možno budú pestovať ťažký eugenizmus. Ono sa to zas podelí na "vetvy" ako za starých čias. Nie je vylúčené že ľudia budú mať nejaké explicitné gény aby prežili v ťažších podmienkach. V najhoršom prípade budeme vyzerať ako Shivani alebo Borgovia :lol: .

všetky sci fi popisujú ľudstvo budúcnosti ako jednu veľkú rodinu

PS Ešte som si všimla jeden postreh z FL že tam bolo veľmi veľa belochov, mulatov tam bolo strašne málo.

Mne sa zdá že tá ekonomická globalizácia iba robí z ľudí chudobnejších. Tým že firmy odídu, príde sa príjmy v pôvodnej krajine a ani tým ľuďom v novej krajine to veľmi nepomôže, lebo sú ochotní pracovať za menej peňazí.

game: Základný princíp je, že cieľom podnikania je zisk. Ja som sa nesnažil povedať, že firmám o zisk nejde. Ide o to, že trh dokáže najefektívnejšie prerozdeľovať vzácne zdroje a teda najlepšíe uspokojovať ľudské potreby. Tým, že sa trh rozrastá, rozširuje bez ohľadu na štátne hranice(globalizácia), tým lepšie a efektívnejšie sú alokované svetové zdroje. Pravidlá ponuky a dopytu globálne nahrádzajú štátneho úradníka a to je dobre.

A banky a poisťovne...veď práve zahraničný kapitál, ktorý do nich prišiel počas prvej Dzurindovej vlády ich znormalizoval. Zrejme si pamätáš časy, keď banky riadili Mečiarovi kumpáni a využívali ich na svoje kšefty. Vďaka Bohu za zahraničný kapitál...:lol:

Klingonka:

Tým že firmy odídu, príde sa príjmy v pôvodnej krajine a ani tým ľuďom v novej krajine to veľmi nepomôže, lebo sú ochotní pracovať za menej peňazí.

Tým, že firmy niekam prídu, zvýšia sa tam mzdy, lebo ľudia predsa nedajú masovo výpoveď tam, kde zarábajú viac aby zarábali menej. Zároveň sa zníži výrobná cena výsledného produktu a to spôsobí tlak na pokles jeho predajnej cene. Aj v krajine, kde pôvodne bola výroba teda ľudia záskajú tým, že za výrobok zaplatia menej. Ide teda o win-win situation.

Tým, že firmy niekam prídu, zvýšia sa tam mzdy

Ani by som nepovedala. Napr. tam kde je veľká nezamestnanosť.

Asi som sa zle vyjadrila. No ľudia samozrejme nedajú výpoveď. Firmy sa odsťahujú a oni im (tým ľuďom) dajú výpoveď.

Ide teda o win-win situation

- "učebnicový" názor. Zníži sa cena, ale niekedy aj kvalita, takže to vždy nie je win-win.

PS Niekde mi tam vypadlo "o". Tým že firmy odídu, príde sa o príjmy v pôvodnej krajine (napr. príjmy z daní a pod.)...

mno... pamätám na časy, keď v bankách bačovali kumpáni ... a pamätám aj x produktov, ktoré boli vytvorené vyslovene pre nich, aby sa z bohatých stali ešte bohatší

ale zahraniční investori sem neprišli ako dobrodinci, prišli zarobiť ... zahraničný kapitál ich znormalizoval vtedy, keď už pomaly hzds-chlapci neboli pri kormidle

a peniaze za kúpu najväčších a najbohatších bánk dávno zhltli povyplácané prešľapy kdekoho ... suma napríklad za sporiteľňu odišla na vyplatenie druhej vlny kupónovej privatizácie

možno by nebolo od veci popýtať sa na tie zvýšené mzdy zamestnancov, kam idú zisky, ktoré každý rok vykazujú : ) zahraničné spoločnosti prišli zarobiť ... to nie sú dobročinné ústavy ... :lol:

firmy idú vo všeobecnosti tam, kde je lacná pracovná sila, lacné pozemky, kde si dotyčný štát od nich sľubuje spásu v znížení nezamestnanosti, ... nezarobia, idú ďalej ... aj o tom je globalizácia : )

Globalizácia v určitej rovine a časovom horizonte musíme povedať prinášala svoje ovocie, ako štátom, či už v nových pracovných miestach,efektívnosti výroby, slušne plateným pracovným miestam,sľubným príjmom štátu na daniach,maloobchodnému obratu a všetkému čo sa ekonomiky týka, keď sa na trhu ujme silný hráč s dostatočne veľkým kapitálom. Tento stav, ktorý teraz popisujem je čiastočne minulosťou. Okrem toho, že zglobalizovaný kapitál v nadnárodných spoločnostiach / TNC - Transnational company /prinášal a prináša obrovské zisky, ktoré poslednú dobu vo viacerých korporáciach sú až neslušne vysoké, rsp. hlavne na úkor spotrebiteľa, teda občana či už v USA, EÚ , inde sa žraloci nevedia nasýtiť a už im nestačia ich plné brucha dolárov,zlata,akcii,nehnuteľnosti, oni si žiadajú stále viac a viac i za cenu najvyššiu. Tou najvyššiou cenou myslené sociálne nepokoje,narušenie politického systému a rovnováhy,hladové pochody a búrky, ktoré už nemajú ďaleko k občianskej neposlušnosti, rebéliam, násilnostiam. Desať percent, niektorí udávajú dvanásť obyvateľov planéty ovláda podstatnú časť kapitálu, či už v bankách, iných bankových domoch,poisťovniach,dôchodkových správcovských spoločnostiach, nadnárodných obrovských priemyselných,chemických a farmaceutických spoločnostiach, ťažiarských a spracujúcich firmách nerastné suroviny planéty. Globalizácia kapitálu dosiahla vrchol nielen ziskov, ale aj vrchol únosnosti demokratickej spoločnosti. Nenažranosť akcionárov, managerov presiahla základy slušnosti podnikania,čoho dôkazom je neustály nárast dajme tomu cien potravín, pričom trend v poľnohospodárskej výrobe je opačný.Podobne je to aj v ťažbe , v spracovaní ropy,výrobe a predaji výrobkob z nej, kde v oboch prípadoch nadnárodné spoločnosti zaoberjúce sa týmito komoditami a všetko čo k tomuý patrí si pripisujú obrovské zisky rádovo v biliónoch a stále im idú neuveriteľne hore, zatiaľ čo spotrebiteľ neustále vyťahuje zo svojho účtu viac a viac finančných prostriedkov na bežný život bez možnosti navýšenia svojej odmeny. A toto už bohužiaľ neparticipuje s potrebami toho ktorého štátu, ktorému ako tak záleži na jeho občanovi. Nadnárodný globalizovaný kapitál honbou za ziskami, za bohatstvom svojich hlavných akcionárov už sa vymykol z rúk štátu a jej záujmov, čoho dôkazom je , že dlhodobosť operujúceho kapitálu, ktorý je stabilizátorom nielen ekonomiky, ale i politiky systému sa stáva natoľko pružným, až sa stáva krátkodobým, čo je zákonitým konfliktom sféry záujmu štátu,politiky s logicky dlhodobo aktívným kapitálom, pričom silný alebo veľmi silný globalizovaný kapitál si určuje podmienky a až také, kde trvá na tom kedy a za akých podmienok môže odísť z toho ktorého trhu a samozrejme požaduje ďalšie výhody o ktorých sa občan daňovník ani nesmie dozvedieť lebo je tam klauzula o utajení a nezverejnení. V našich podmienkach malého SVK poznáme minim. prípad PCA a KIA . Teda globalizácia kapitálu prináša v tých podmienkach aké sú sociálne škody? Podľa mňa určite, a je to iba počiatok, kapitál v poňatí súčasných hlavných hráčoch sveta jasne dáva najavo celému demokratickému i nedemokratickému systému, že záujem je iba jeden. a trvalý- zvyšovať zisky i za cenu narušenia svetovej stability včítane superveľmoci a veľmoci. Loajalita nadnárodných spoločnosti / TNC - Transnational company/ voči štátom a jej občanom,kde umiestni svoj kapitál v podstate neexistuje, ak výhody ktoré dostali od toho ktorého štátu pominú a je to jedno, či po sebe zanechajú sociálnu spúšť, jednoducho demontujú strojové zariadenia, výrobné haly, ktoré aj tak boli získané zadarmo ponechajú tak a odchádzajú tam, kde je to pre nich ziskovo výhodnejšie, viď. príklad Panasonic v Škótsku a odchod do ČR.

Ak to zhrnieme aj z politického hľadiska: Štát ako hlavný a rozhodujúci aktér svetového politického systému tvorí normy, určuje pravidlá správania všetkým subjektom na svojom teritóriu, je to samozrejme a nič nové, táto suverenita štátu však v globalizujúcom svete je narušená, rsp. štát sa musí čiastočne svojej suverenity vzdáť v prospech TNC a v zastúpení medzištátnými organizáciami, viď . príklad majoritný podial SVK v ENELI, ale nie rozhodujúci, podobne aj v iných zoskupeniach nášhio štátu bez rozhodujúcich právomoci, kde TNC v zastúpeni medzištátných spoločnosti si nadiktoval podmienky výhodné iba pre nich a nie štát / toto bude FICOV boj s veternými mlynmi ... , ale držím palec /.

Je pekne sledovat "starsie" temy...a porovnavat ich so sucasnostou.

Pred zopar rokmi boli ludia uplne mimo z toho, ze zrazu zazili nieco, co sa zacalo podobat na hospodarsku krizu. A po desatrociach bezprecedentneho bohatnutia to trosku zaskripalo a zrazu mali pocit, ze sa ruti cely svet. Ale uz mame rok 2011 a sme o nieco mudrejsi...

A vidime, ze krajiny ako Cina, India alebo Brazilia - mozno novo nastupujuce velmoci, rastu a bohatnu na globalizacii. Vdaka celosvetovemu prepojeniu obchodu, informacii a kapitalu a vdaka miestnym specifikam, presli krizou relativne lepsie.

Tak isto vidime, ze krajiny, ktore su otvorene svetovemu obchodu - ci uz europa, usa a dalsie - aj ked krizou utrpeli, stale su bohate, stale maju najvyssie zivotne urovne. Kriza zabolela a stale boli, ale ukazala, ze ak ide o prave o blahobyt, otvorene staty su na tom ovela lepsie.

Kriza zaroven ukazala, ze uzatvorene staty - od Bangladesa, cez KLDR, Kubu, az po experimenty ako Zimbabwe, alebo Venezuelu - nedokazali zabezpecit balhobyt. Ich "alternativne" systemy nepriniesli vysledky, ako maju otvorene krajiny. Niektore, ako Venezuela, ukazali, ze napriek velkym vyhlaseniam su len bananove republiky s ekonomikou postavenou na exporte jednej suroviny. Pokles cien ropy bolel viac nez dost a V momentalne bojuje s dost vysokou inflaciou, ktora je doslovne zabijacka (29,6%, pred nedavnom presahovala 35%).

Posledne roky ukazali spravnost globalizacie, pretoze tato umoznuje krajinam - vratane tych, ktore patria medzi chudobnejsie - pomocou transferu technologie a kapitalu a pomocou obchodu, vyrovnavat sa s bohatsimi. Prirodzene, stale je vidiet, ze nespravne zasahy, nespravna politika, sposobuju skody.

Ale vysledky su jednoznacne - krajiny otvorene, krajiny globalizovane - su bohatsie a maju vyssiu zivotnu uroven.

od isteho casu mam pocit ze slovo globalizacia stratilo jasny zmysel a sluzi ako nadavka ( typu fasista, bolsevik, kapitalizmus atd ).

A pri nejasnych slovach je problem sa vyjadrovat jasne :)

Ale aj tak to skusim,

ja ako konzervativec tu vidim dve roviny, ktore sa spolu ovplyvnuju :

1. ekonomicka, kde globalizacia znamena podporu volneho obchodu. Tu nevidim ziadny problem, len vdaka roznym ekonomickym mytom sa ludia boja ze ich o pracu pripravia cinania ci niekto iny. Ale trochu rozumiem jednej inej obave, ako slovensko nechceme byt len montaznou dielnou kde dnes mame komparativne vyhody ale radi by sme sa posunuli do sofistikovanejsej sfery. Ale to nie je problem globalizacie ale nasej vnutornej politiky. Globalizacia nam len nastavuje zrkadlo :) a to ze v nom vyzerame zle, to nie je chyba zrkadla.

2. kulturna, kde sa siri unifikacia kultury, zvyklosti. Zvykli sme si ze kdekolvek na svete vyzera MacDonnald rovnako a ze ma ciste zachody europskeho typu. A ze vsade su tie iste ipody, klimatizovane hotely, rovnake filmy (bud z hollywodu alebo bolywoodu ). Cela exotika sa redukovala na ochutnavanie hadov. A tu mam obavy, kultura nie je cosi co sa da exportovat rovnako ako auta, mnohe z nej moze neumyselne nicit socialne systemy. Je len malo skutocne univerzalne platnych zasad a prava homosexualov k nim napriklad nepatria :) ( Nejde o najdolezitejsi problem ale je dobre viditelny)

To ze sa siri kultura individualneho uspechu, bez zodpovednosti komunity to moze byt vacsi problem.

V tej kulturnej globalizacii je zaujimave, ako ludia casto sklzavaju do klise. V blave uz nejaku dobu nezijem, ale nech som bol kdekolvek - a plati to aj pre BA - nejde o McDonalds. Globalizacia su hlavne tie pizzerie, cinske, azijske vietnamske restauracie a bistra na kazdom rohu. Tie mnozstva miest, kde si clovek kupi burritos ci fajitas, kebab a pod.

Kulturna globalizacia je, aj ked nemecke dizajnerske studio vytvara podobu korejskeho auta, ktoremu reklamu robi francuzska firma.

Konzervativny predsa neznamena zakonzervovany. Globalizacia dava moznost vyberu - a ide o to, ze by nemala existovat nejaka vladna moc, ktora by ludom urcovala, co je spravne, dobre, vhodne, v tychto veciach. Okrem spominanych azijskych bistier a fasfoodov tu je trebars aj "starocesky" fastfoof, takze kto chce - moze si dat smazak, gulas, alebo knedloveprozelo. A ked uz, tak o toto ide.

K tej pseudo-exotike...presne ak pises. Ale zase - vdaka bohatstvu a globalizacii, ten kto chce, moze stravit mesiac vo vnutrozemii Bornea a chumar stvrtkilove chrobaky v 100% prirodnom prostredi, s pijavicou na zadku ako bonusom.

Globalizacia nam praveze dava na vyber aj v kulture. Vela ludi si vyberie len instantnu nahrazku, ale je to vzdy lepsie, ako nejaka samozvana autorita, ktora by ludom zobrala moznost vyberu, v menej ich vlstnej predstavy "kultury".

Cielena vo forme nejakého vonkajšieho zásahu určite nie (mimozemšťan). zrejme to sa nedá vylúčiť nejaký zásah "skor do mechanizmu života čo do vlastnosti bunky a pod".

Cieľ je predsa jasný. prispôsobenie sa a prežitie. Náhoda vytvára mutácie a prírodný výber je ta interakcia s okolím. Dedičnosť zachováva lepší výber. To je zjednodušený popis. Pretože ta bunka má v sebe už zakomponované rôzne vlastnosti a mechanizmy, ktoré zrejme eliminujú aj tu náhodu pri mutácii.

A neviem presne aky podstatný rozdiel je medzi počítačovým vírusom a normálnym. Ak sa bavíme na úrovni vlastnosti. Kopirovat sa vie (rozmonožovať). Pokiaľ viem, vie sa aj do určitej miery adaptovat a zmenit vnútorný kód , sekvenciu.

Tazko povedat kam presne by to malo patrit - ale kedze ide o globlane otazky, asi sem...

Japonský objev velkého množství kovů vzácných zemin může zachránit prudce se rozvíjející oblast nanotechnologie i polovodičové elektroniky. Jejich takřka výhradním producentem je Čína, která uvedla, že v budoucnu bude prodávat jen to, co sama nespotřebuje.

 

Japonští výzkumníci kovy objevili v bahně oceánu v hloubce 3500 až 6000 metrů v mezinárodních vodách mezi Tahiti a Francouzskou Polynésií. Tým vedený Jasuhirem Katem uvedl, že zásoby odhaduje na 80 až 100 miliard tun.

 

„Ložisko má velkou koncentraci vzácných zemin. Jen jeden kilometr čtvereční by byl schopen poskytnout pětinu současné globální roční spotřeby,“ uvedl Kato. Vytěžení jediného čtverečního kilometru by mohlo uspokojit celosvětovou rostoucí spotřebu yttria a kovů vzácných zemin. Ta nyní činí okolo 125 000 tun ročně, ale čeká se, že do roku 2015 naroste na 225 000 tun.

http://www.novinky.cz/zahranicni/svet/238097-japonci-objevili-nove-zdroje-surovin-cina-nebude-moci-diktovat-ceny-elektroniky.html

Pokial bude cena tychto kovov rast tak ako doteraz - ekonomicky sa tazba pomaly oplati. A koniec koncov, napokon aj greenpeace vyuziva mobily :)

A kedze velke zasoby okreom Ciny vlastnia krajiny ako Bolivia a pod. - pojde aj o vyznamnu politicku vec.

co je toto?....dokaz, ze globalizacia neprospieva farmarom na vychodnom slovensku?..... alebo dokaz, ze farmarom na vychodnom slovensku sa nechce robitt a maju radsej eurofondy?...

https://www.etrend.sk/ekonomika/uroda-jablk-je-na-slovensku-bohata-neoplati-sa-ich-vsak-zbierat.html