Skočiť na obsah

Bratislava, história, prítomnosť a budúcnosť


Vic

Odporúčané príspevky

Zaujimalo ma, ktori slavni exponenti z hudobneho sveta mali nejaky vztah k Bratislave. Okruhom mojho zaujmu bola historia, najneskorsi datum narodenia osobnosti som ohranicil na XIX. storocie. Bratislava je uz tradicne mesto hudby a v XX. resp. XXI. storoci by sa azda nenasla osobnost, ktora by v dnesnej Bratislave s vybornou opernou scenou, festivalmi, koncertami a jam sessions, hudobnymi predstaveniami muzikalov, operiet, telesami hudobnej, dychovej a chramovej hudby, ci s hudobnymi vydavatelstvami neprisla do styku, preto ma zaujimala skorsia perioda:

 

Bela Bartok (1881-1945), klavirista a hudobny skladatel, cerpal velmi aj zo slovenskej ludovej hudby. V Bratislave navstevoval gymnazium.

Jan Levoslav Bella (1843-1936), hudobny skladatel, umrel v Bratislave.

Ludwig van Beethoven (1770-1827), hudobny skladatel. Bratislavu navstivil r. 1796. Bol hostom hudobnika Henricha Kleina. Klavirnu sonatu Es-dur, opus 7, venoval ziacke B. Keglerichovej.

Johannes Brahms (1833-1897), hudobny skladatel, navstivil Bratislavu r. 1888 z prilezitosti uvedenia jeho kantaty "Ronaldo". Neskor bol castejsie hostom mestskeho archivara Batku.

Theresia Brauswick (1775-1861), narodena v Bratislave, Beethovenova laska, vo Svajciarsku sa zoznamila so slavnym pedagogom Pestalozzim, zalozila prve jasle r. 1825 v Budine, prve v monarchii, v Bratislave zalozila detske jasle r. 1830.

Ernest Dohnanyi (1877-1960), hudobny skladatel a klavirista, narodeny v Bratislave.

Joseph Haydn (1732-1809), hudobny skladatel, castejsie navstivil Bratislavu, vystupoval v palaci Eszterhazyho a v Grassalkovichovom palaci.

F. August Kanne (1778-1833), rakusky hudobny skladatel. Bol dirigentom Mestskeho divadla v Bratislave. Napisal operu "Hrad Devin na Dunaji".

Jan Zigmund Kusser (1657-1727), narodeny v Bratislave, komponoval barokovu hudbu. Posobil v Hamburgu, Parizi, umrel v Dubline.

Franz Liszt (1811-1886), hudobny skladatel a klavirista, v Bratislave koncertoval uz ako 9-rocny. Mal velmi priatelske styky s rodinami riaditela posty Vrabelyho a mestskeho archivara Batku.

Heinrich Marschner (1795-1861), nemecky hudobny skladatel, v Bratislave sa zdrzoval u grofa K. Zichyho. Tu napisal niekolko opier, z nich dve mali v Bratislave premiery.

Pietro Mascagni (1863-1945), taliansky hudobny skladatel a dirigent. Vystupoval v Bratislave r. 1925, kde dirigoval medzi inym svoje diela.

Wolfgang Amadeus Mozart (1756-1791), hudobny skladatel. V Bratislave koncertoval ako 6-rocny chlapec.

Oskar Nedbal (1874-1930), hudobny skladatel, huslista a dirigent. V rokoch 1924-1930 bol riaditelom Slovenskeho narodneho divadla v Bratislave.

Anton Rubinstein (1829-1894), rusky pianista, v mestskom divadle v Bratislave vystupoval r. 1874. Aj potom viackrat navstivil Bratislavu.

Johann Strauss, syn (1822-1899), skladatel valcikov, velmi casto navstivil Bratislavu, kde viackrat koncertoval.

Richard Strauss (1864-1950), v case, ked Nedbal bol riaditelom divadla, Strauss viackrat vystupil v Bratislave.

Franz von Suppe (1819-1895), hudobny skladatel a dirigent, v Bratislave vystupoval r. 1841.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Dnesne hlavne mesto Bratislava sa vola tak iba od vzniku CSR. Predtym sa starocia volala Presporok. Jej dejiny siahaju do staroveku, vznikla na dolezitom premavkovom, obchodnom i vojenskom uzle. Uz v mladsej zeleznej dobe sa tu zacinali hromadit Kelti. V 1. storoci pred Kristom boli znaky bojarskej kultury, vraj tu ich pohlavar Biatec razil mince. (Pri stavbe Tatrabanky v r. 1922 sa tam nasli jeho strieborne peniaze.) V 1. storoci po Kr. priestor ovladli uz Rimania a na ciare Bratislava-Devin-Stupava si vystavali pozorovacie stanice a sidliska. Po pravej strane Dunaja, na uzemi dnesneho Rakuska, postavili si velky amfiteater a sidlisko Carnuntum. Nedaleko Rusoviec svoj tabor pomenovali Gerulata...

 

To aby niekto zacal, pokracovanie urcite sami...

 

V inej teme som sa vyjadril k hudbe. Teraz by som spomenul slavnych vytvarnych umelcov, ktori mali k Bratislave nejaky vztah:

 

Antonio Galli Bibiena (1700-1774), taliansky maliar. Na pozvanie arcibiskupa Eszterhazyho prisiel do Bratislavy, kde maloval kupolu sv. Trojice.

Peter M. Bohun (1822-1879), maliar a portretista, narodny buditel.

Georg Raffael Donner (1693-1741), sochar barokoveho slohu. V Bratislave ucinkoval v r. 1729-1739). Od neho pochadza dekoracia v Dome sv. Martina (sv. Jan), socha sv. Martina atd.

Johann Fandruss (1858-1903), pochadza z Bratislavy, sochar, autor mramorovej sochy Marie Terezie z r. 1896. Roku 1919 ju ceski vojaci v Bratislave znicili.

Pietro Ferrabosco (1512-1588), dvorny architekt, v r. 1552-1562 prebudoval bratislavsky hrad. Bol tiez vojenskym stavitelom.

Melicher Hefele (1716-1794), dvorny stavitel. Autor projektu Primacialneho palaca.

Fr. Anton Hillebrandt (1719-1797), architekt. V Bratislave ucinkoval v r. 1757-1772. (Vyzdoba hradu a barokovych stavieb v Bratislave).

Anton Franz Maulpertsch (1724-1796), akademicky maliar rokokoveho slohu. (Freska v kaplnke Primacialneho palaca "Zazrak sv. Ladislava" a ine fresky v tomto palaci).

Franz Xaver Messerschmidt (1736-?), sochar barokoveho slohu. Od r. 1977 sa zdrziaval v Bratislave, kde vytvoril viacere zaujimave postavy.

Adam Friedrich Oeser (1717-1799), akademicky maliar. U Donnera sa ucil modelovat. Velky obraz nad oltarom evanjelickeho kostola je od neho.

Viktor Tilgner (1844-1896), narodil sa v Bratislave, akademicky sochar. Tvorca viacerych soch a studni (Ganymend-fontana).

 

Napadnu Vas dalsi politici, literati, pedagogovia. Chcete nieco k (svojmu) hlavnemu mestu a jeho obyvatelom napisat?

 

Volny priestor...

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 5 mesiacmi...
  • Pred 9 mesiacmi...
  • Pred 1 mesiacom...

no keďže sa športových témach nikto nechytá

možno budem v téme o BA úspešnejší

 

chel by som sa taktiež ľudí z BA, resp. poznajúcich okolie Teheľného poľa na ich názor na to, že

Oba aerály v tiesni Teheľného poľa

je to skutočne, tak zlé alebo ešte horšie

nemusíte písať len o nevýhodách

ak sú nejaké plusy, prečo sa má stavať práve tam

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

s dopravou je problém všeobecne ...

kumulácia športovísk je obvyklá vec, hoci neviem ... mal by sa vyjadriť niekto kto tam žije

samotné "Tehelné pole" vo mne okamžite evokuje Karola Poláka a jeho hlásenie sa z Tehelného poľa ... minimum futbal sa mi s ním spája ... : )

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

ako tak pozerám na mapku

 

Obrázok

 

tak podzemné garáže problém s parkovaním ešte vyriešia, ale neviem si predstaviť, že by sa počas MS, resp. play-off hral nejaký DERBY zápas, resp. kvalda

do toho ešte niečo v Národnom Tenisovom Centre a robotu je postarané, ale to bude iste aj bez toho, aby sa tieto podujatia navzájom bili

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

ja byvam v jednej z tych ulic, ktora je na mapke, takze to mam na tehelne pole na skok

 

stavat by sa tu malo preto, lebo tehelne pole je pojem, su tu sustredene prakticky vsetky hlavne haly a sporty v BA

 

lne treba vyriesit parkovanie a dopravu

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

podla mna to nieje stastny napad tam stavat taky komplex kedze tam uz teraz kolabuje doprava, ked sa tam dostavaju tri veze a toto, tak to aby tam boli osemprudove cesty a pod celym arealom velikanske parkovisko inac to bude des a hruza :lol:

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

skúsim sem zapojiť aj budúcnosť :

 

Patrónka sa Sitinou trochu uvoľnila, most Apollo trochu pomohol, prístupy do centra sú trochu voľnejšie.

včera stačilo, aby bol tunel pre niečo uzavretý a kolaps bol na spadnutie.

Tehelné pole je spojené s predstavou športovísk, zálaha športovísk, ako hovorí nokia, to bude niečo iné - napadlo ma z toho : pomohlo by Bratislave trebárs aj v tomto prípade toľko spomínané a desaťročia omieľané metro ?

zišli by Bratislavčania zo smogu a hluku pod zem ?

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

z vlastnej skusenosti, vratil som sa z mnichova, perfektne fungujuca kombinacia metra so spojenou zeleznicou

 

toto ak by bolo v bratislave, cesty by sa odlahcili a jazdila by tak polovica aut... len by to muselo byt spravene poriadne, nie ako na slovensku :lol:

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 10 mesiacmi...

Mňa toť nedávno zaujala na Bratislave iná vec

Poznáte erb Bratislavy.Je na ňom znázornená Rybárska brána.Výnimočnosť erbu vidím v tom,že táto stavba už niekoľko storočí neexistuje.Iróniou je,že som si celý život myslel,že na erbe je znázornená Michalská veža :lol: Chápete tu raritu ? :)

Aspoň ja to za raritu považujem.Veď koĺko erbov miest poznáte,že by tam boli znázornené už neexistujúce stavby :) ???

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 2 týždňami...
  • Pred 2 rokmi...

Mňa toť nedávno zaujala na Bratislave iná vec

Poznáte erb Bratislavy.Je na ňom znázornená Rybárska brána.Výnimočnosť erbu vidím v tom,že táto stavba už niekoľko storočí neexistuje.Iróniou je,že som si celý život myslel,že na erbe je znázornená Michalská veža :blink: Chápete tu raritu ? :)

Aspoň ja to za raritu považujem.Veď koĺko erbov miest poznáte,že by tam boli znázornené už neexistujúce stavby ;) ???

Asi to bude do prazdna, ale aj tak zareagujem. Oficialna stranka mesta hovori o erbe daco ine a pokial viem aj ja, hovorilo sa vselico, ale zobrazenie na erbe nie je podla nejakych konkretnych bran.

 

 

Opevnenie v erbe Bratislavy sa zvykne nesprávne vysvetľovať ako zobrazenie hradu, resp. zobrazenie troch bratislavských brán: Michalskej, Vydrickej a svätého Vavrinca. V skutočnosti ide o všeobecný symbol stredovekého mesta. Erb Bratislavy je jeden z heraldicky najčistejších mestských erbov, ktorých obsahom je opevnenie.

 

http://www.bratislav...700000&id=74355

Ziadne heraldicke pravidlo neprikazuje zobrazovat na erbe len daco existujuce. Prave naopak, hemzi sa to tam mytologickymi potvorami, svatymi a vsetkym moznym ... niekedy, hlavne na tych novodobych erboch, aj nemoznym. Este donedavna bol v znaku Rumunska orajuci traktor s vrtnou vezou.

 

Tak oprava, traktor bol len v roku 1948, potom to bola vrtna veza v pozadi s horami a vychadzajucim slnkom ;)

 

 

Pre heraldikov masochistov ;)

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

a musím, off topic

 

ale pripomenulo mi to už skutočne neviem ktorú, tuším ázijskú so socizmom experimentujúcu krajinu, kde bol aj malý ružový žeriav - mali ho aj v znaku na zástave. ale už fakt neviem kde :blink:

 

ok, ideme do Bratislavy :)

 

 

okrem toho mi to pripomenulo poprask okolo vypísania súťaže o logo dopravného podniku mesta pre pár rokmi ... vyhral taký zvláštny okrúhly znak s pásikom, možno si ho niekto bude pamätať, odniesol vypísanú odmenu, ale nikde ho nevidieť ... červené spoje majú všetky pekne logo Bratislavy, siluetu trojrohého hradu so štvorčekmi Dunaja : )

možno kruh cestou skockatel : )

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 2 týždňami...

dufam, ze sochu marie odsuhlasia... http://bratislava.sme.sk/c/5784654/socha-marie-terezie-ma-vytlacit-stura.html len si nie som ista, ci bude vhodna namiesto stura... to namestie mi pride ako krizovatka, uz ja korunovacny kopcek zrusili, ktory by bol mimochodom cez rusnu cestu a marienka by si hadam zasluzila dostojnejsie miesto... ktore mi mimochodom vobec nenapada... :zubiska:

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov