Aké činnosti neznášate?

no to vidím...vždy keď sa tam niečo vyskytne, alebo keď sa jej zdá, že je tatko dlho z domu (dlho je aj hodina, a on predsa len je starý pán, ktorému trvá, než prejde do obchodu, než si tam vyberie, čo chce a než sa vráti domov, a je aj rád, keď sa dostane z domu, keď som ho zobrala na pivo, tak žiaril jak slniečko), tak volá mne. Segre nie. Vždy ja musím byť tou baštou a neviem čím ešte všetkým...lenže chvíľami aj ja meliem z posledného a aj ja by som potrebovala nejakú takú baštu, čo ma podrží a naozaj, v reále, mi pomôže, nielen tak, že mi povie "noo, drž sa, viem si to predstaviť, myslím na teba", teda skutkom. Ako mi dobre padlo, keď tam po skoro 4týždňovej dennodennej "misii" prišiel bratranec a prišiel tam vtedy aj môj muž, a bratranec ma vytiahol von a môj muž tam s našimi ostal...úplne som ožila a pookriala. Ale inak som bola na všetko sama. A vždy aj budem.

A neznášam počúvať také tie reči, že "Už sa čoskoro odoberiem za mojou sestrou (bratom, mamkou...atd)" - to počúvam v rôznych obmenách snáď od školského veku. Kedysi ako decko som to hrozne zle znášala a mala výčitky svedomia, ako keby som ja k tomu prispievala, teraz poviem, nech netára hlúposti a venuje sa príjemnejším myšlienkam. Ale príjemné to naozaj nie je. Iné je, ak sa vyvinie nejaký normálny rozhovor a spomenie sa aj toto, že čo bude, keď umrieme a podobne, ale toto je niečo celkom iné. Vždy je tam ten podtón "k tomu, aby som odišla za nimi, prispievaš tým, že ma neposlúchaš a robiš si, čo ty chceš, nezáleží na tom, koľko máš rokov, tvojou povinnosťou je poslúchať, ja som MATKA", a tak podobne. Donedávna bola celkom v pohode, vlastne odkedy som sa vydala a osamostatnila, tak celkom v poho, až v posledných rokoch začína ma mať zasa za malé decko, ale vôbec nemá žiadneho Alzheimera, naopak, pamäť jej slúži krátkodobá i dlhodobá a vie dobre, čo robí. Ale nejako sa u nej na staré kolená zosilnilo práve to, čo malo zaniknúť - túžba furt niekomu riadiť život. Dúfam, že ja toto mojim babám nebudem robiť.

Hoci sú aj svetlejšie dni, keď všetko prebehne relatívne v pohode. Ale už to, že vždy podvedome čakám, čo zasa bude, k pohode neprispieva.

A ešte som si spomenula: hrozne nerada vyberám všetko zo skriní, aby som ich mohla vypucovať, a potom to všetko skladať znova (aby sa to trochu prevetralo) a dávať naspäť. najmä ak sú to nejaké drobné predmety. Nemám v obľube utieranie prachu tam,, dke sú všelijaké malé sošky a ozdôbky, po jednej to čistiť a zasa dávať na miesto, z toho sa môžem zvencnúť. U našich je takých vecičiek neúrekom, ale mamka sa toho nechce zbaviť, ona to všetko tam chce. keby 4/5 z toho dala do nejakej krabice a nechala ako okrasu tú zvyšnú 1/5, bolo by toho akurát dosť. No ale je to ichj byt a ja im nemôžem vnucovať moje predstavy. Sorry, jej, lebo tatko by tiež radšej mal menej tých ozdôbok.

kedysi v robote som neznášala inventarizáciu......a jak na potvoru, akurát mňa urobili asi 2x predsedom jednej zo skupín. Hodili mi na krk inventarizáciu raz v údržbe a raz jednu z výrobných prevádzok.

Nerada napúšťam vodu do plastových fliaš - na chodbe máme veľa kvetov, ktoré treba polievať, a naozaj by mi bolo ľúto, keby vykapali a teší ma pohľad na ne, len tú vodu ma nebaví naberať a prenášať.

....podme sa rozprávať....

....podme sa rozprávať....

 

..o čom, čo konkrétne máš na mysli? Popísala som toho tu neúrekom. :w00t: aj ty nerád robíš inventúru a ometáš prach zo stovky malých sošiek? :smile3:

Aké činnosti neznášate?

.....manželka: " Poďme sa rozprávať".... :D

fíha, vari z toho kukajú nejaké ďalšie povinnosti? B)

ten môj keď ma volá niekam do izby na rozhovor, už je mi jasné, že ma chce spucovať, takže to tiež moc nemusím.

jaj, ... ale od toho je horšie už len pucovanie 36 rokov nepucovaného plynového sporáku ...

ešte nie je úplne dokonalý, ale viac urobiť zatiaľ nemáme silu a nervy, na pohľad je čistý, aj zvnútra ...

čistili sme ho čistý čas cca jeden deň na etapy štyria ľudia, zodrali prsty, striedali chemikálie, a pripadala som si ako archeológ, keď sa na vnútornej strane dvierok zrazu objavili pod bývalými nánosmi biele písmenká !!!

noo, pucovanie šporheľa tiež nie je ktoviečo milé, ale ten pohľad potom, ked už je vypucovaný vrátane trúby...teší ma, keď mám vypulírovaný šporheľ.

Ranný sex a večernú kávu!!!!!!!!!!

ty si teda podoďák, len čo je pravda!!! Náhodou taký ranný sex môže celkom dobre osviežiť, a večerná káva prispieť k domácej pohodičke...

Naozaj neznasam umyvanie podlahy, v spolocnych priestoroch. Ked je v rodicovskom baraku vzdy sluzba, tak sa snazim niekam zmiznut, aby na mna nepadali prisne oci, ze ZNOVA som s tymto nepomohla.

Ked som byvala s frajerom, na spolocnej chodbe byvala jedna socka, chlap, ktory sa v tom vyzival. Takze o problem menej :D

Nie, toto naozaj nemusim  :wacko:

doll tak toto nemusím ani ja, a tento víkend ma to čaká :D 

Nastastie, v dnesnej dobe sa to riesi aj tak, ze bytovka plati upratovacku pripadne spolocnost, ktora sa tym zaobera. O problem menej :P

Tak toto do našej bytovky ešte neprišlo :D A predpokladám že ani nepríde. Tu bol zázrak že sa vôbec zateplilo, urobili svetlá na fotobunku a vchodové dvere na čipový klúč :D

Takúto investíciu by nedovolili :D

tak toto raz za 6 tyzdnov zvladnem, aj ked manzelka sa vzdy divi - to uz zasa ?

ja neznasam vysavanie, ale raz az rok sa prekonam :D

...

Ked som byvala s frajerom, na spolocnej chodbe byvala jedna socka, chlap, ktory sa v tom vyzival. Takze o problem menej :D

 

...

toje čo že socka? to myslíš askože zato, že je ochotný upratovať za všetkých? sorry, ale môj názor je, že ak si ľudia bývajäúci an jednej chodbe neplatia upratovačku, tak je ich psou povinnosťou podieľať sa na čistote spoločných priestorov, výnimku by som udelila chorej či veľmi starej osobe alebo tehotnej žene, ale mladá zdravá osoba by sa mala na upratovaní spoločných priestorov podieľať. U nás na poschodí to večne robíme suseda oproti nám (mladá žena s 2 malými deťmi) a ja, ostatní na to dlabú, ale zasa sused krížom je vážne chorý po nejakej srdcovej operácii, takže toho som vyňala spod tejto milej povinnosti, a sused vedľqa nás keď sa mu povie, urobí, čo treba, len sám od seba sa k tomu nemá. Som ja a suseda oproti nám socka, za to, že si chodbu a priestory upratujeme?

tak toto raz za 6 tyzdnov zvladnem, aj ked manzelka sa vzdy divi - to uz zasa ?

ja neznasam vysavanie, ale raz az rok sa prekonam :D

 mne vysávanie samé o sebe nevadí, vadí mi len prekladanie Flinstonových balíčkov so skrutkovačmi, kliešťami a inými vecami, a rárohov, ktoré chcerm vyhodiť, ale Flinstone ani počuť, lebo čo keby sme to ešte dakedy potrebovali - to mi leze na nervy. vysávaanie ako také je fajn, ak je fajn koberec. len v izbe kde spáva dcéra, ked príde, neznášam vysávať, lebo tam je koberec, ktorý si ona vybrala, je síce pekný a príjemný na bosé nohy, ale má vysoký vlas a hrozne naprd sa vysáva. Mladá chodí domov raz za mesiac, a tak je to na mne. Flinstone sa bojí vysávača, lebo sa mu vyhýba širokým oblúkom... :cervik:

Ked sme si pred rokmi kupovali taky fajnovy vysavac (Zepter - cink, koniec reklamy), tak nam bolo vyslovene povedane, ze muz na to nema siahat, lebo muzsky pot obsahuje latky, ktore rozleptavaju umelu hmotu, z ktorej je vysavac vyrobeny ;-)

a na take poskodenie sa zaruka nevztahuje ...

D'Ady, a predajca bol evidentne muž, súdruh v zbrani :)

premýšľam nad tým čo ste napísali o vysávaní, keď vysávať, tak všetko, nech je odprášené a čisto od plafóna až po spodok ... ale čo neznášam, to je práve to obchádzanie nôh a vecí, ktorými nemožno pohnúť, a niekedy ešte viac vecí, ktorými sa dá pohnúť, len všetko treba chytiť a preložiť a posunúť a položiť späť ... to moc nemusím :innocent:

toje čo že socka? to myslíš askože zato, že je ochotný upratovať za všetkých? sorry, ale môj názor je, že ak si ľudia bývajäúci an jednej chodbe neplatia upratovačku, tak je ich psou povinnosťou podieľať sa na čistote spoločných priestorov, ....

Nezamestnany typek ktory ked sa opil tak sa hadal s otcom az pokial neprisla policia, nakolko sa mu vzdy vyhrazal podrezanim zil. Pri hadkach buchal sklenenymi spolocnymi dverami, par krat sa aj rozbili. Ked sme ho upozornili, zahlasil ze vsak si ich aj tak zaplati znova.

Ked sa s otcom prave nevadil, tak hulili na spolocnej chodbe spolu od rana do vecera. Na chodbe, kde to bolo zakazane.

Na schodze nechodili, napomenutia nepomahali, tak aspon sa o chodbu a schody kazdy tyzden staral.

ach taak...už som sa zľakla. Nie je to práve terno mať susedov opilcov a ešte aj agresívnych. Aspoň že sa staral o tie schody, ako píšeš :)

U nás v bráne kedysi dávno bývala taká rodina, žena úplne normálna príjemná baba, 2 deti, a chlap, ktorý si tiež ľúbil vypiť. Vždy, keď sa ožral, celú noc roztĺkal nábytok. A opotom na druhý deň, keď vytriezvel, zas ten nábytok dával dokopy.  Tí, ktorí bývali nad nimi (bývali na 1. poschodí) či vedľa nich, museli mať ohromnú radosť. lenže ten "náš" chlapík na nejaké schody srdečne kašlal. potom sa našťastie odsťahovali.