Šiesty zmysel

máte ho , funguje, cítite , čo sa má stať, či cítite myšlienky toho druhého ?

 

 

u mňa funguje niečo, čomu ja len tak pre seba hovorím "telepatia" ... s ľuďmi, ktorí sú mi blízki, na ktorých som "nastavená" ...

 

stáva sa často, že v rovnakú chvíľu zdvihneme telefón, či napíšeme do mailu či trebárs do icq rovnakú vec - v rovnakej chvíli máme rovnakú myšlienku ....

 

"necítim" tragédie, neviem, možno preto, že som ich vedome vymkla a nechcem ich cítiť... / občas nekľud, alebo nepríjemný pocit, ... zvyčajne sa niečo s tým druhým deje, ale nevychádza to vždy /

 

len s blízkymi ľuďmi, s ktorými máme niečo spoločné, na ktorých mi záleží, mám často rovnaké myšlienky ...

a v rovnakú chvíľu ich dávame jeden druhému vedieť ... :lol:

 

a toto je vlastne príjemné... vedieť, že s niekým sme rovnako "nastavení" ...

Myslím, že šiesty zmysel naozaj existuje, ale nepokladal by som zaň telepatiu, skôr intuíciu, keď podvedome cítiš, čo máš urobiť, čomu sa vyhnúť.

Môj šiesty zmysel, resp. intuícia, je veľmi silný. Viem, že keby som sa naň spoliehal, tak veľa chybných rozhodnutí by nebolo.

Dobre sa to aplikuje na ľuďoch, môj šiesty zmysel mi hneď napovie ako budem s kým vychádzať.

Viem, že keby som sa naň spoliehal, tak veľa chybných rozhodnutí by nebolo.

tak prečo sa naň nespoliehaš ? keď to vieš, nie sú to zbytočne zahodené príležitosti ?

 

prečo sa vôbec tak málo staráme o ten šiesty zmysel ? on zvyčajne vie, čo robí ... a my ho umlčíme, aby sme veci robili podľa vlastnej hlavy ... a narobili si kopu zbytočných problémov ...

 

šiesty zmysel považujem za niečo atavistické, niečo bez čoho by človek ako taký dlho neprežil... a dôležitý je aj dnes, len ho používame príliš málo... zasunuli sme ho niekde do úzadia ... a pritom ten šiesty zmysel nás varuje, ... a ušetrili by sme si celú hromadu sklamaní, je niekde hlboko v mozgu, nesieme ho so sebou ako dedičstvo od našich predkov ... je jasný a nezaťažený, len my ho nepočúvame ...

tak prečo sa naň nespoliehaš ? keď to vieš, nie sú to zbytočne zahodené príležitosti ?

 

:lol: to máš jednoduché, je to ako s náboženstvom. Niečo čo sa nedá elementárne dokázať. Preto na to ľudia neveria, aj keď je to našou súčasťou.

Siesty sysel? Ale ano, existuje, len ktory z nich je ten siesty? A ked skape, tak ktory bude siesty? :lol: :) :) No a teraz vazne. Sestra minule akosi vycitila buduce udalosti. Povedala: "Dedko, bol ste na spoved?" Ona citila, ze dedkove dni su spocitane, hoci v tych dnoch este vyzeral uplne zdravo a v pohode.... Na druhej strane mam azda nejaku schopnost, dokazem dost dobre uhadnut, na co alebo co si ktory clovek mysli. Netusim, ci je to uz vlastna prespekulovanost skombinovana so schopnostou odhadnut situaciu alebo skutocne siesty zmysel.

:lol: chcela by som

ale neviem ako

ja ho mám nejak bloknutý či čo

čím viac sa snažím, tým horšie

 

vážne neviem ako na to

Už dávnejšie som premýšľal, ako tu vyjadriť to svoje, ale až práve teraz ma to napadlo asi týmto štýlom: Najviac šiesty zmysel počúvam, keď sa ho nesnažím počúvať... Keď uvažujem a napriek všetkému sa neviem rozhodnúť, tak skúšam, či sa neozve ten taký vnútorný hlas, ktorý by mi pomohol, lenže nepočujem ho... No občas sa ozve sám od seba, keď ho nečakám...

 

u mňa funguje niečo, čomu ja len tak pre seba hovorím "telepatia" ... s ľuďmi, ktorí sú mi blízki, na ktorých som "nastavená" ...

 

stáva sa často, že v rovnakú chvíľu zdvihneme telefón, či napíšeme do mailu či trebárs do icq rovnakú vec - v rovnakej chvíli máme rovnakú myšlienku ....

Toto poznám až veľmi dobre - s Hedgem nás často v ten istý moment napadne rovnaká somarina :lol:

Inak som už dávnejšie spozoroval že mojím podvedomím môžem ovplyvňovať ľudí. Napr keď je otvorené okno a ja sedím rovno v prievane, som samozrejme lenivý vstať a zavrieť ho, ale podvedome si poviem že by ho niekto mohol zavrieť. Obyčajne do piatich minút je to okno zavreté. A netýka sa to iba okien, ale aj veľa iných vecí (napr keď potrebujem s niekym volať tak podvedome si hovorím že by mi mohol zavolať, na čo si budem míňať kredit, a on/a mi zavolá :lol:)

napr keď potrebujem s niekym volať tak podvedome si hovorím že by mi mohol zavolať, na čo si budem míňať kredit, a on/a mi zavolá :)

Som si to prečítal, pokrútil hlavou, že občas sa to stáva aj mne ale nikdy som tomu nepripisoval nejaký význam... No a z haluze som si povedal, že jedna osoba by sa mohla hodit online aby sme mohli pokecať, no a div sa svete za nejakých 20 minút blik a bolo to :) Ale keďže to nefunguje vždy, dokonca viac nie ako áno (aspoň u mňa), tak stále tomu nepripisujem nejaký význam :lol:

neviem ci sa to da povazovat za siesty zmysel, ale...

...na chodnikoch byva plno "ciar" - "puklov" ci ako to nazvat, ktore idu cez jeho sirku

no a ja ked kracam po nejakom chodniku, tak uz z dajakych 4 - 5 metrov pred ciarou viem, ktorou nohou ju prekrocim - nie je to tak, ze si v hlave pocitam kroky, proste mam taky zvlastny pocit v tej nohe, ktorou tu ciaru prekrocim...

ja siesty zmysel mam. snazim sa ho ale nepocuvat, bo po skusenostiach som zistil, ze je ako ja: robi si srandu a potom sa rehoce, ked mi nevyde to, co som spravil, ako on povedal :lol:

Dostal som chuť na bryndzové halušky. Išiel som do kuchyne a čo myslíte čo sa ide variť? :lol:

Ja akurat viem 5 minut pred hodinou ci ma vyvola ci nie :lol: A vacsinou sa aj trafim.

A vacsinou ked ma zhodou nahod vyvolaju tak som naucena (co sa mne casto nestava :) )

U mna je vyvinuty ale vellmi slabo... obcas mam take haluze ze nieco na komp instalujem a pocas toho idem na hajzel a vravim si "urcite to zadeli nejaku chybu"... dojdem z WC a co nevidim "An error occured" :lol: alebo v aute mam pocit ze obcas privolavam cervene.. proste idem, je zelena a vravim si "a teraz urcite skoci cervena" a bum skoci :) alebo idem po hlavnej, ktora tak ale nevyzera a vravim si "stopro sa najde blb co vyleti z vedlajsej" , tak som na hlavnej normalne zastal aby som sa obzrel ci mozem ist... a bum.. blb vyletel... potom som si vsimol ze stopka na jeho ceste bola otocena tak ze mohol vidiet len hranu...

proste idem, je zelena a vravim si "a teraz urcite skoci cervena" a bum skoci

no toto sa mi stáva úplne pravidelne, keď idem autom alebo autobusom tak všetcia majú zelenú ale keď prídem na semafóry ja, tak just tam skočí červená.

neviem, či ho mám nejak špeciálne vyvinutý, ale občas pri niektorých veciach mi akoby začne v hlave dačo blikať, prosto dostanem akýsi "ciťák" a zväčša je naň spoľah...nevyvolávam ho, ani ho nejak neočakávam, príde, keď sa mu zachce...zaujímavé je, že tento ciťák sa splní vplyvom druhých ľudí, nie mňa

tak prečo sa naň nespoliehaš ? keď to vieš, nie sú to zbytočne zahodené príležitosti ?

 

prečo sa vôbec tak málo staráme o ten šiesty zmysel ? on zvyčajne vie, čo robí ... a my ho umlčíme, aby sme veci robili podľa vlastnej hlavy ... a narobili si kopu zbytočných problémov ...

 

šiesty zmysel považujem za niečo atavistické, niečo bez čoho by človek ako taký dlho neprežil... a dôležitý je aj dnes, len ho používame príliš málo... zasunuli sme ho niekde do úzadia ... a pritom ten šiesty zmysel nás varuje, ... a ušetrili by sme si celú hromadu sklamaní, je niekde hlboko v mozgu, nesieme ho so sebou ako dedičstvo od našich predkov ... je jasný a nezaťažený, len my ho nepočúvame ...

Šestý smysl je naprogramovaný před znovunarozením další duše do realného života.Duše si ho sama vybere do svého karmického osudu a záleží už pouze na dotyčném člověku zda si to uvědomí anebo se bude řídit pouze rozumem, který se chová racionálně.Ten kdo tento smysl postrádá by mohl začít cvičit třeba jogu.Děti jsou v tomto smyslu na tom o mnoho lépe nebod nejsou tak zatížení racionálním uvažováním Šestý smysl nás upozornuje na něco co se stane podle karmy a důsledky naší reakce se nám vrátí v tomto anebo v budoucím životě.

Ja šiesty zmysel mám, používam ho a tiež aj cítim akési prepojenie medzi mnou a ľuďmi na ktorých mi záleží.

Ono je to možno aj tým, že väčšinou života trávim v akomsi snovom stave, takže tie roky nepoužívania mozgu sa proste na niečom musia prejaviť. :lol:

kym som chodil do skoly, tak som mal kvazi siesty zmysel, ale aj ten pracoval reverzne....cize ak som si nieco myslel/tusil tak sa stal presny opak toho. teraz sa to akosi vytratilo.

Ale, siesty zmysel - vacsinou ma a vacsinou funguje. Skor ma fascinuju zenske, ktore intuiciu ako taku bud vobec nemaju vyvinutu, alebo ju totalne ignoruju.

Skor by bola zaujimava otazka, nakolko sa my spoliehame, ze ostatni v nasom pripade pouziju siesty zmysel... Mam teraz taky "pripad", ze niekto svoju intuiciu vobec nepouziva - pri baleni, teda... Je to priam az hrozostrasne...

Já si myslím že ženy stou intuicí jsou na tom mnohem lépe než muži.Ale to je právě to ženské že hrajou někdy divadlo pouze pro sebe a myslí si že muž to neví - při balení.

Včera sa mi zas zadarilo voľačo "vytušiť" dačo na diaľku, síce ono to bol viac-menej tip, ale mal som nejasný pocit, že by to mohlo byť... Takže asi to zafungovalo :lol:

Mam take tusenia hraniciace s pravdou, ze niekedy ludia okolo mna padaju od uzasu do operadiel stoliciek - teda ak sedia, ten siesty sysel sa nejak zlepsuje!

som rada ze je tu tato tema.. chcem sa s vami s niecim podelit. mam dva zmysly - dve schopnosti. jedna je ten siesty zmysel, ktory ma tiez varuje pred rozhodnutiami, ktore by mi v zivote ublizili. viac krat som ho neposluchla a tak som aj dopadla. je vzdy lepsie pocuvat, ked MI NIECO HOVORI, ZE... - to nikdy nesklame. ci uz ide o rozhodnutia v beznom zivote alebo vo vztahoch. nesmiete sa toho bat a treba do toho ist, ak vam "nieco" nieco naznaci. tiez som neni clovek ktory rad riskuje. toto je skor o tom, ze doverujem svojim schopnostiam a ze nie som tak uplne tvrdohlava. vase vlastne telo vas nikdy neoklame. verte mu.

ta duha vec je pre mna trosku zahadnejsia a v poslednej dobe, ked sa toho viac zomlelo som byvala vystrasena. kazdy clovek ma neake vidiny alebo vizie. viem ze, ludia ktori toto budu citat sem prisli s ucelom precitat si nieco nove o naprirodzenych javoch, takze nebudu sudit moj prispevok. mozno si ja nieco namyslam, mozno mam naozaj nejaky dar. ale stava sa mi, ze vidim nejaku udalost, alebo mam velmi silnu pohnutku nieco urobit a opar tyzdnov alebo mesiacov sa stane nieco, co uplne zmeni moj pohlad na vec. a KEBY som urobila alebo brala vazne tu viziu ktoru som mala, tak by som sa mohla vyhnut nejake neprijemnosti. vestice vidia do buducna cudzich ludi (vraj). ja vidim len ciastkove udalosti mojej buducnosti. aby ste lepsie pochopili o co ide, tak vam napisem priklady. priklady, ktore som si tento rok uvedomila a nezabudla. prvy bol taky, ze som mala obcas taky preblesk myslienky, ze sa stretnem s mojm byvalym. proste ma to napadlo, len na sekundicku, potom to bolo prec. stalo sa to viac krat, nevenovala som tomu taku pozornost, ale uvedomovala som si to. byvaly sa odstahoval do mesta vzdialeneho 30 km, ja som tam zvykla chodit len zriedka, takze bola mala pravdepodobnost, ze by sme sa stretli zoci voci. ked som sla na zaiatku decembra kupovat vianocne darceky, chodila som po obchodnom dome a spoza rohu sa vyrutil on. bola som trosku sokovana, ale zaroven prekvapena, ze sa to stalo. mozno si hovorite, ze co je na tom take zvlastne stretnut byvaleho. no v podstate nic. v pripade, ze o tom nemate videnia.

dalsia vec sa tyka mojej kamaratky. naposledy sme sa videli vo februari t.r.. celu jar, cele leto sme sa nevideli, 2-3 x sme si telefonovali. nemala som pocit vidiet ju, stacilo mi ze ju pocujem. tri tyzdne pred tym, ako som dostala osudnu sms, som mala stale nutkanie zavolat jej, ist s nou von, predstavovala som si, ze budeme sediet na cajiku, SEDIET, ako minuly rok. stale som sa sama seba pytala, co sa deje, preco je to take nahle. preco jej mam co najskor zavolat a dohodnut si stretnutie? nerozumela som tomu. dobre, odhodlavala som sa na to dva tyzdne. posledny tyzden som na to zabudla. ako som si vo stvrtok lihala, ze v piatok doobeda jej zavolam. dala som si do telefonu pripomienku. v piatok rano som sa zobudila na sms. bola od nasej spolocnej kamaratky a bolo v nej napisane: Zavolaj mi, Misa je na ARE. myslela som si, ze ma rozhodi. nechapala som, co sa to somnou deje, bala som sa, zacala som sa triast od zimy, mala som plnu hlavu myslienok a tie pojasene behali hore dole. zavolala som kamaratke, pokecali sme, povedala som jej o mojich pocitoch. naozaj som nemakla odkial vediet, ze co sa mise stane. o dva dni som bola za nou a vsetko som jej porozpravala. mala zlomenu panvu a bude sa liecit 6 tyzdnov. t.j. do druheho januaroveho tyzdna. takze ziadne predvianocne posedenie pri caji nebude. aspon nie tak, ako som si to planovala.

dalsia vec sa tykala niekoho mne velmi blizkeho. diagnostikovali mu leukemiu. starsi clovek (80) sa s touto chorobou pasuje ovela tazsie ako my mladi (<40). islo o to, ze som mala zas dva tyzdne videnie, ktore som si nevedela vysvetlit. videla som velkymi ciernymi pismenami napisane slovo JAR (ako rocne obdobie) a pod nim hrubu ciaru. smaozrejme v suvislosti s chorym. mamin telefonat z nemocnice mi vsetko vysvetlit. vedela som, ze budeme mat tazky rok, aj tento aj dalsi. nevedela som vsak, ze moja mama sa bola informovat priamo u lekara o zdravotnom stave a lekar jej povedal, ze ak lieky zaberu, bude jej mama zit este maximalne dva az tri mesiace. viete kedy to bolo? niekedy v druhej polovici novembra. ten napis mal znamenat smrt, pohreb, hruba ciara, ktorou sa vacsinou podciarkuje zmena. cokolvek. mame som to nechcela povedat, aby si o mne nemyslela nic zle. zdoverila som sa jej nedavno. pozerala sa na mna ako na zjav. ani ja si to neviem vysvetlit, ale urcite to nie je len o mojej fantazii. citim s ludmi, na ktorych mi zalezi.

najhorsia predstava, ktora s mi tiez zcasu na cas pripomenie je moja havaria. (niekedy sa pytam sama seba ci som normalna, ze ako clovek ktory zboznuje soferovanie si predstavuje ako havaruje). zvykneme chodit s kamaratmi do skoly na aute, jazdim podla predpisov, nie som trhac asfaltu (nieze by na to nebolo auto, ale vazim si svoj zivot ked som za volantom a dzim sa hesla Ako clovek jazdi, taky je aj v zivote). s kamaratom som sa o tom rozpravala a velmi znervoznel. pytala sa ma na podrobnosti. tak som mu povedala ze sa nezabijem, ze o to nech sa neboji. ale ze auto bude trosku znicene a budem v nom sama. myslite ze som ho ukludnila? :lol: znizila som rychlost na 70, a dovolila mu zapalit si. bola to vtedy tazka cesta do skoly. a nielen to. vzdy ked mam niekam ist sama, tak sa bojim. skusam uvazovat aj tak, ze ked sa tomu postavim, tak mozno budem vediet ovplyvnit niektore momenty.

momentalne ma nenapada, aka myslienka alebo vizia mi prebleskuje hlavou v tychto tyzdnoch. ak sa mi este nieco stane, tak to sem pridam.

ps: nebojte sa ma, som obycajna zena s masa a kosti, krv a mlieko :)

pss: ma niekto z vas podobnu skusenost? pridajte ju sem, nech sa necitim "nezvycajne normalna."