game Posted April 30, 2006 Posted April 30, 2006 prelud krátky a mučivý a taký tichý priletel tmou preletel prelud nocou kráčal tak jasný a jatrivý tvár v slzách zmáčal prelud ktorý nedá spať do spánku mi vkráčal a živý a žiarivý rozškriabal už hojacu sa ranu na duši a jatril a týral a myseľ ťažkými spomienkami a dušu zabudnutými zabudnutými ? bolesťami trhal a drásal a mučil až do rána až končiaca sa noc prišla na pomoc ale ten čas keď je tma najhlbšia ale rodiaci sa deň je už tam cítiš ho každým kúskom tela je ten najťažší okamih života keď je ľahšie umrieť ako žiť .... nechaj ma ešte žiť prelud odíď / prenesené z jedného nemenovaného fóra / 1
game Posted April 30, 2006 Author Posted April 30, 2006 toto je voľne, veľmi voľne inšpirované kresbami F. Hudečka: Noční chodec ... nočný chodec, sám, jeden pod hviezdami ... kroky zvonia nočnou tmou kde tu kvapka veľká ťažká z rímsy kvapká s tichým pleskom po nočnom daždi po krátkom pokropení do kaluže, kde mesiac si vykračuje vykračuje sprevádza chodca na zemi i na nebi samota je nočný chodec nočný chodec je samota prázdno ticho hore hviezdy a kúsok mesiaca nočný chodec v tme pod hviezdami vo svite luny sám len sám len kroky v tichých uličkách keď všetko spí mesto sní len nočný chodec a mesiac len dvaja sa vidia v kalužiach len dvaja chodia po zvonivých mačacích hlavách ... sami v čiernom meste * nočný chodec, sám, ktorého kroky smerujú ku hviezdam vidieť slnko nie je mu súdené keď zjavia sa prvé zore ružové nočný chodec odchádza jeho svet sú samota a hviezdy, neisté kroky kráčajúc tmou keď pokladá nohu pred nohu keď kaluže hľadá keď mesačný svit matne žiari v nekonečnej tme len tam na konci starej malej nízkej uličky kde dlažobné kocky osvetľuje sliepňajúca lampa jej svetlo bije sa so svitom mesiaca a v kaluži sú zrazu dve svetielka... vráti sa späť do svojej tmy do hviezdnej samoty kde nekonečné nočné tmy pod hviezdami sú jeho životom jeho myšlienkami jeho priateľom a jeho dňom ... jeho osudom * nočný chodec, sám, cestou ku hviezdam ... hlavu sklonenú kladie nohu pred nohu myseľ voľnú pripútanú k nočným uličkám len striebornou šnúrou duše duše, tej voľnej nekonečnej ľudskej mysliacej túžiacej tej jedinečnej a jedinej chytí sa svojej hviezdy a letí až za planéty zdraví svoje hviezdy a chodí chodí nočnou tmou pod hviezdnou oblohou pozdraví mesiac stúpi do kaluže mesiac sa rozpadne na tisíc kúskov a nočný chodec chodí nad ním hviezdy v ňom hviezdy ... už je celý z hviezd / http://www.artbohemia.cz/scripts/detail.php?id_dilo=1838 / 1
game Posted April 30, 2006 Author Posted April 30, 2006 / prenesené z iného fóra ... spomienka na cestu do stratosféry / bol tu - a nie je posledné ťažké kvapky vosku ešte stečú na doškriabanú stolovú dosku a plameň zhasne je tma osamelá zrelá žena zazrela svoju mladosť miznúce záchvevy lásky svoj život, krásny, ťažký, šťastný, nešťastný a prekrásny a milujúci roky keď rozdávala radosť a mladá žena v nej hľadí na hviezdy vyleštené morom sĺz a niekde v duši plače a niekde v duši sa usmieva a svetlom hviezd vyháňa z tmavých kútov duše tmu ... * bol tu - a nie je je tma a žena hľadí do noci do tmavej hviezdnej krutej krásnej striebornej a tmavomodrej a prederie sa z duše váhavý úsmev usadí sa na perách a prederie sa z duše slza usadí sa v očiach a zrazu jagajú sa v nich všetky hviezdy neba je tma strieborná a jagavá bol tu - a nie je a láska už zrazu tak nebolí a tam na nebi práve padala hviezda a rozťala tmu ... 1
pralinka Posted April 30, 2006 Posted April 30, 2006 prezvate....z ineho fora, kam som pisala len jeden, jeden, ktorého čaká osud večného tuláka ... tuláka aj keď kráča po púšti, topánky má mokré... nie od piesku, ako by sa mohlo zdať.. vraví sa, že aké dostaneš, také aj vráť.. a on predsa, vráti viac, ako je schopný vziať... lebo je len jeden...jeden tulák... čo viac si človek ako on mohol priať? a predsa všetko inak malo byť... jeden, len jeden krok mu chýba k tomu, aby zvládol spraviť skok,...ktorý ho zachráni.. no prečo? kvôli komu? len jeden, jeden, ktorého čaká osud večného tuláka ... tuláka vyšiel von na lúku...aby uvidel hviezdy, aby zaspal, priamo s nimi v objatí, napravo aj naľavo, hlavne nie sám, nech sa už nikdy sám v sebe nestratí.. Aby uspávankou bol mu mesačný svit, prikrývkou tmavomodrá nočná obloha... Pomaly a iste, zaspáva.... Nad tulákom...bdie mesiac.. a sníva sa mu, len jeden, jeden krásny sen... len jeden, jeden, ktorého čaká osud večného tuláka ... tuláka sníva sa mu... nič za to od neho nik nechce.. čo bolo skutočnosťou, mení sa mu na sen, ...v sne je opäť tulákom, jedným zo všetých, s deravou topánkou, s rozbitým nosom, s oblohou aj s lístím, s vetou- konečne vstaň a sa vystri!, bez priateľov, ktorých nahradili, nepriatelia blízki, na púšti a predsa stojac v kaluži.. ...je zas tým istým hlupákom, čo menil život na sny... 1
game Posted April 30, 2006 Author Posted April 30, 2006 / z nemenovaného fóra - písané jednej osamelej noci / večný tulák - variácie len jeden, jeden, ktorého čaká osud večného tuláka ... tuláka čo potomkom večného Žida je čo nepokoje nekľudy, strasti žije žiadny kľud žiadny priateľ večný Ahasver svetom víriacim nekľudom chodí ide túla sa jeden, len jeden tulák nesmelo, čo snáď už našiel priateľa blízkeho čo toľkokrát zaspí mu pri nohách keď Ahasver sám v krátkom mučivom spánku bojuje bojuje proti svojim súkromným strašidlám * len jeden, jeden, ktorého čaká osud večného tuláka ... tuláka čo spal by tak by spal čo dal by tak z celej duše by dal za kľudný spánok duše pokoj všetko všetko ... všetko to, čo tulák môže dať všetko, všetko čo tulák len môže dať tak rád tak rád nemá nič nemá,... len svoju púšť svoju súkromnú duše spúšť a on by vlastne tak rád radosť a žlté lístie rozdávať len komu keď ten krok nejde nejde už nejaký ten rok * len jeden, jeden, ktorého čaká osud večného tuláka ... tuláka čo pokoj raz nájde svoj pod letnou hviezdnou oblohou čo podaruje lístie žlté s prichádzajúcou jeseňou čo vyrovná sa so svetom čo pokoj nájde raz snáď v srdci svojom keď snívať bude snívať svoj letný sen ten jeden hviezdny tmavomodrý večný keď lístie zlaté ho prikryje keď Ahasver doputuje až tam, kde strasti už viac nie sú žiadne ... žiadne ale teraz len spí bol to len sen prekrásny a ľahký a ... taký skutočný * len jeden, jeden, ktorého čaká osud večného tuláka ... tuláka sníva sa mu ... kedy sníva kedy bdie keď stojí uprostred svojej kaluže keď zateká mu do topánky keď padá lístie keď zatvárajú sa pred ním bránky brány brány sŕdc brány priateľov keď priateľ znovu raz mu zaspáva pri nohách kedy sníva kedy bdie už sám nevie keď krúti si paličkou keď kráča hviezdnou tmou keď piesok sa mu na berá do topánky keď v kalužiach vidí sa vo hviezdach menil život na sny a sníval sníval keď sa túlal ten tulák večný keď ho lákal ten krásny svet nekonečný keď spal pod hviezdnou oblohou keď nepriateľov zanechal bez priateľov žiť skúšal a našiel našiel to jediné jediné, čo dúfal nikdy nikdy nezmizne večnú žiaru hviezd v nočných kalužiach a jediného priateľa spiaceho mu pri nohách jediného ... prikrývajúc sa zlatou jeseňou * len jeden, jeden, ktorého čaká osud večného tuláka ... tuláka čo ho vietor hladká tuláka čo nič nemá tuláka čo mu patrí svet jeho je vietor slnko dážď dážď teplý drsný bičujúci dážď teplý chladný dážď dážď, ktorému tulák vďačí za hviezdy pri nohách a sny hviezdne sny sny, keď priateľ jediný pri nohách stúli sa mu keď hviezdy zbiera na zemi keď kúpe si v nich tvár keď príbehy svoje rozprávajú si tam hore a tulák načúva v tichu v šeleste zlatého lístia a hviezdy neba krčia sa mu pri nohách ... v dažďových kalužiach 1
pralinka Posted April 30, 2006 Posted April 30, 2006 for my little sweet :lol: sem-tam...sem... vcera, v piatok, ...aj teraz ta chcem! blizsie pri sebe, nech medzi nami nie je nic, miesto ostane len pre vasen, sem-tam...sem... nemozem za to, ze ta milujem.. sem-tam...sem... nezalezi na tom, ci je tmava noc, alebo slnecny den, ci vietor fuka oproti mne, alebo do chrbta, ci kracam dolava, alebo celkom naopak.. sem-tam...sem... s tebou je svet ako nekonecny sen, ktory konci sa tam, kde zacina sa jeden este krajsi... sem-tam...sem... mne to navzdy staci...
Nokia Posted April 30, 2006 Posted April 30, 2006 ja ked basnim, tak pisem male kratke ale vystizne basne :lol:
game Posted April 30, 2006 Author Posted April 30, 2006 padla mi kvapka na nos - pozriem ... aha tam hore pláva na nebi v samom strede oblohy jeden malý osamelý mráčik, drobný sivý biely a jediný kričať sa mi zachcelo ... na neho a vyletieť až tam vysoko vysoko sadnúť mu na okraj nohami opáľať a hľadieť na svoj kraj aha ľudia pozrite kam sa všetci náhlite spomaľte a občas hlavy dvihnite stojí to za to pozrieť na nebo ... a občas žiť len tak ... len pre túto chvíľu / písané pre jedno nemenované fórum / 1
pralinka Posted April 30, 2006 Posted April 30, 2006 z mojho blogu Vtedy keď mraky na mňa sa mračia, vtedy keď slnko skrýva sa predo mnou, vtedy keď telo ako bez duše kráča- buď so mnou. Vtedy keď cítim, že človek je sám, vtedy keď som ako obraz, čo chýba mu rám, vtedy keď veci vyvíjajú sa tak ako nechcem, buď so mnou a povedz- neboj sa, bol to len zlý sen. Vtedy keď moje krídla nezvládajú lietať, keď oči nevidia, čo vidieť by mali a srdce necíti, čo cítiť má, vtedy buď so mnou- a pomôž mi odraziť sa od dna. Možno zdá sa mi všetko iné, ako naozaj je, možno predsa len čosi ma zahreje, možno namiesto lietania, lepšie je kráčať po zemi, asi je naozaj krajšie, keď nie je "ja", ale "my"...
game Posted April 30, 2006 Author Posted April 30, 2006 / na tému F. Hudeček: Noční chodec / nočný chodec, sám … vždy je to len tulák tmou pod hviezdnou oblohou nočný chodec na ceste večne, niekam, kde je noc, samota... kde hľadá, hľadá nenájde... kde na ceste zbiera myšlienky kde ťaživá noc zvoní o dlažby kde kroky nočného chodca nemajú cieľ kde hviezdy snívajú svoj sen kde nočný chodec nevie či pokoj duše nájde v tme, čo noha nohu minie a zvuky noci, tej tichej, hlasnej, nemej noci noci, keď hviezdy šepkajú si šelestia a spievajú ... keď hlavou víria divé sny keď myšlienky ťažké sú keď lelek zakričí do noci keď nepomáha nič len svitanie … svoju tmu vláči každý sám svoju noc ťahá za sebou svoje hviezdy ... na nebi a na zemi a v sebe ... 1
Mgr. L.E.G. von Trips Posted May 4, 2006 Posted May 4, 2006 moj styl je fakt,neni plastik,moj styl je kontra,som razny basnik..
Ignatius Posted May 4, 2006 Posted May 4, 2006 To už malo hĺbku, to už malo štýl, ak však chceš byť užitočný,zober radšej rýľ :lol:
RoSo Posted May 4, 2006 Posted May 4, 2006 Rýľovanie, to je drina,to už nie je moje hobby, čosi mi to pripomína, čím sa vlastne kopú hroby?
Darkman Posted May 5, 2006 Posted May 5, 2006 Poznal som cloveka, ktory fakt vedel :lol: Viem kde... Zrodila sa z bahna, tá bytosť záhadná. Opradená kusom čara, vpred môj zrak sa vynára Zaviata nánosmi otrokov, zakliata špinou prorokov V ich putách osud môj zrel, tam v prostred ich ciel Kráča ku mne so vztýčenou päsťou v krídlach vyrytý list zo zlou zvesťou Písmená výstražné, jedom natreté Čakám na svoj chod, ústa privreté Zatajeným dychom po bahne lapám, Cítim len tér, v prázdnote tápam Krok kríži sa s rokom Rok míňa sa s krokom (Januárovým) snehom vedie cesta naruby decembrovou víziou záhuby... ,,v kúsku črepiny zo zrkadla, môže sa skrývať celý svet´´ 1
arwiel Posted June 23, 2006 Posted June 23, 2006 mne básniť raz zakázali.Svoje básničky som poslala na jednu stránku kde písali nádejní spisovatelia a mne povedali, nech s básňami radšej prestanem. Prestala som a všetky čo som mala som vyhodila a vymazala z PC. Už nebásnim, nemám prečo... To, čo by som písala ja, už napísali iní a omnoho krajšie.... Darkman tvoja báseň ma rozplakala... Hovorí mi do srdca... :lol:
Darkman Posted June 23, 2006 Posted June 23, 2006 No, ten chalan to mal proste v krvy... Mna naviac dostava tato : :lol: Motýlií efekt Svoj koniec v rukách držím, tabletku spásy, do úst si vložím. Pohárom vody zapíjam pachuť mdlú, tak sa začína moja púť k dnu. Posledné tri hodiny plynú, nádeje posledné však nehynú(veď zhynuli dávno) Pokojne sedím, všetko spočítané mám, vietor len fičí, o dve hodiny ostane sám. Kvapky mojich dažďov po pohári mi stekajú, ich pre(k)liate potoky spočítať sa nedajú Prichádzam k oknu, vidím len klam dážď iba padá, o hodinu ostane sám Moje srdce už ledva bije,6O minút ešte odbije Tabletka dávno spočinula tam kdesi, vôbec m a to už nedesí Stuhnutou rukou ešte píšem list, prečo tak skoro musel som ísť oddane ležím, stopujem čas, zavieram oči, pociťujem mráz hľadím do prázdna, vidím len jas, zastreté ticho a plno mŕtvych fráz. Posledná minúta rýchlo mi plynie, som len motýľ, ktorý aj tak zahynie. ,,Budíme sa tak pomaly ako rýchlo sme zaspávali. Padáme tak nízko, ako sme lietali´´ 1
game Posted June 29, 2006 Author Posted June 29, 2006 predstava na rozhraní nespím ... stále a znovamyseľ medzi snom a bdenímzmieta sačo sen je ešte a čo užpredstavatúžby a hviezdy a lásky a sklamaniavšetko v jeden farebnýsen bdelýmieša sa...ako privinúť si svoju predstavu...ako sniť sen kde jemedzi spánkom a bdením ten jeden ten jeden ktorého vidímkeď bdiema občas mizne mi keď spíma je ešte stále je...posledným jemným bozkomsa s ním rozlúčim a medzi hviezdamisníva sa mi...a nie je a mizne a je ten jeden jediný... stále je v tom bdelom snení medzi snom a cítením ... 1
Harley Posted June 29, 2006 Posted June 29, 2006 Vedieť lietať, cítiť vietor,poznať nepoznané.Aké krásne je byť slobodný, nikdy nebyť bezradný,vždy úsmev na tvári mať a každý deň milovať. Vedieť tešiť sa len z maličkostí,netrápiť sa z povinností.
game Posted June 29, 2006 Author Posted June 29, 2006 vedieť lietať,cítiť vietor,tmavomodré nebo oblaky počítaťkvapky dažďa nechaťstekať po tvári kvapkať a kvapkať nechaťzmáčať tvár nechať zmyť slzyuž znovu jasne myslieťmilovať vidieť nebo lietať poznať už poznané vidieť nepoznané odteraz až navždy ... 1
pralinka Posted June 29, 2006 Posted June 29, 2006 Jedna slza, druhá,dopadá na vysušenú trávu od slnka.Vedľa nôh len roztrhaný list,na ňom opustené písmenká-Ľúbim Ťa, ty moja roztopašná vlnka. Hlavou mu víria tisícky slov….Vedieť preniesť sa ponad slzy,keď únikom stane sa trpký, veselo-smutný smiech,ked niektorí uniknú snami pred nami,niektorí vyjdú ponad domy,nechajú sa niesť vetrom....zoskokom zo striech. Hrdličky si spievajú, pieseň o nešťastnej láske, ktorá skončila sa skôr, než všetko bolo jasné.... Zostali po ňom iba písmenká,ktoré si už neprečíta nik…V tom tichu ostáva po ňom len-dlhý, smutný, prenikavý vzlyk.
Ajk Posted August 26, 2006 Posted August 26, 2006 moje prvotiny, je to vo veršoch, takže snáď to sem patrí (podnázov to spĺňa :lol: ) :) Prvá... Už tu nie si, som sám a na plafón pozerám, na ústach s otázkou kde si? márne hľadám odpoveď. Už tu nie si, na to, čo bude ďalej myslím, myslím na tvoje pusy, nádej otočila sa mi chrbtom. Už tu nie si, no stále ťa márne hľadám, smútok s nechuťou sa mi v srdci miesi, nášej láske dala si výpoveď. Už tu nie si, na hviezdy spolu sme mali sa pozerať, poprechádzať parky, lesy lásku si venovať. Už tu nie si, prázdno v srdci sa mi tvorí, tvoje vlasy ako vetre klasy, nik mi nevyhovorí. Už tu nie si, nemám ťa rada – v hlave mi znie, tvoje –zbohom- stále ma desí, stručne si ma odpísala. Už tu nie si, doľava, doprava, neviem kam ísť, v duši trpkú nechuť cítim si, topím sa v smútku vlastnej štave. Už tu nie si, ako vtáča hniezdo si ma opustila na srdci s otázkou kde si? neviem pochopiť prečo? Sen Slnko padá, padá, zapadá, Mňa chytá nechuť, smutná nálada. Sledujem svetlo, od rozfúkaných oblakov sa odráža, radosť dvoch mladých ľudí na pláži kôl do srdca mi zaráža. Život tečie, tečie, ako vodopád, vodopád, rovno medzi prsty, neviem ako ti povedať – mám ťa rád. Tvoje oči sú ako sen, sen, ktorý predvčerom sníval sa mi len. A keď otvoríš tvoje ústa, zadýchaná noc je hustá, v očiach rozopína sa mi tvoja blúzka. A tvoje vlasy, ako na dne rieky riasy, plávajú vo vetre, hladkať by som ich chcel, v dobré aj zlé časy. Tvoja tvár, biela ako mesiac, ľúbil by som ťa, na rukách ťa nosiac, a láskou ťa stále zahŕňal . Tvoje telo, pri ktorom spať by sa nechcelo, ako detektív Navarro, do detailov by som preskúmal. Šťastím by som žiaril, verím že aj ty, také pekné by boli naše životy. Slnko svieti, svieti, vychádza, mňa chytá nechuť, smutná nálada. Sledujem svetlo, od rannej hmly sa odráža. Vstávam, neviem najprv kam, s rozlepenými očami rozmýšľam. Realita, nastal deň, život s tebou bol len sen. A tak Slnko vychádza a zapadá, A mňa stále chytá smutná nálada.
game Posted August 26, 2006 Author Posted August 26, 2006 len jeden deňjeden jediný sa zmeniť na vánokna vôňu jari odviatu až tam kde ťa cítim že si len jeden večer jeden jediný sa cítiťako vôňa jariprejsť ti vánkom po tvária hladiť a skrývať sa v tvojej dlani len jeden okamihjeden jediný sa stretnúťa cítiť a milovať a úplne zabudnúťna celý svet na vôňu zeme na všetko len jeden okamih len jeden jediný 1
phersu Posted September 5, 2006 Posted September 5, 2006 No prispejem aj ja :lol: :) Ver len tomudievčatko,že oči modré klamúa hoci sú ako oblohanikdy neustanú.Ako obloha modré súkrásné, krásné očikto sa do nich pozrie razhlava sa mu točí.Hlava sa mu zatočík zemi spitý hľadí,nedívaj sa do očíkeď chlapec ťa hladí.Modré oči klamné súnajklamnejšie možno.
Recommended Posts
Create an account or sign in to comment
You need to be a member in order to leave a comment
Create an account
Sign up for a new account in our community. It's easy!
Register a new accountSign in
Already have an account? Sign in here.
Sign In Now