Viete básniť ?

a keď len tíško kráčaš v dave

nevnímajúc okolité tváre

keď nevládzeš, nemôžeš, nechceš

a to krásne dávno uletelo

ani len spomienky si vybaviť nevieš

to tvoja časť, prostá duša opustila telo

a keď zo zákruty neprichádza priateľ

a kríž stojí vysoko nad tebou

už ani náhodný čitateľ

nenájde tvoje telo pod zemou

Dobré ráno

utícha tanec hviezd

nastáva nový deň

a ty spíš

utieram ti spotené čelo

dávam ti kus mojich síl

a ty spíš

tvoj úsmev ma napĺňa

z tvojich pier čítam

dobré ráno

včera som bol na stretnutí literárneho klubu, hlavne kvôli tomu, že tam mal spolužiak so svojou skupinou

Kŕdel Divých Adamov (blues-rock'n'roll )

minikoncert

ale musí povedať, že aj prezentované básne boli celkom dobré

odporúčam Trnavákom, aby sa niekedy prišli pozrieť vypočuť a možno aj prezentovať

o 4 AM s rozžeraveným kúskom

mrazivý chlad prenikajúci až do špiku kosti

mŕtve stromy

ozvena praviidelného vŕzgania niekde v diaľke

rozlievajúce sa diabolské potešenie

zo strachu a prázdnoty

pritúl sa bližšie

vdýchni mi bozk smrti

tancujem pri requieme pre päť zmyslov

nikotínové noci

blahoslavení tí, ktrí znášajú pravidelnosť svojho dychu

Prvá 03.01.08

Ticho... stále mi v hlave znie

Či ma niečo trápi? Nie...

Pretože tie ruky znetvorené

a oči dokorán otvorené

Ten prach na dlážke

tá slza po urážke

Ten nezdvihnutý hovor

ten román menom horór

Tá neskutočná chuť

tá veta: Nesmúť

Tá bolesť čo na hruď tlačí

tie nočné výkriky...

... stačí

Bludár 08.01.08

je už noc, vonku tma

na stole rozheganom

pohár vypitý do dna

ticho v izbe

noc hmlou prikrytá

spokojným ľuďom v teple

snová fantázia prekvitá

tíško odfukujú

a v tejto tmavej noci

po studenom chodníku

kráča velikán bosí

učiteľ bezmenný

rozopnutá košeľa, hlava sklonená

nehambí sa

lež už umyšlienka zronená

ho ťaží

bol to veľký mág a kráľ

no dopustil sa množstva chýb

za nesmrteľného sa bral

až sa raz nevrátil

odvtedy bosý blúdi ulicami

počas hmlistých nocí

cez deň kráča medzi nami

chce chybu napraviť

bosé nohy na chvíľu

stoja pod lampou

bo začul hlasy čo neprídu

vyrieknú to odpustenie

a stále blúdi ulicami

realita 10.01.08

kde to žijem?

pýtaš sa so slzami v očiach

narodíš sa do tohto sveta

i keď to sám nechceš

blúdiš mestami a lesmi

a k nohám ti padne ten

čo to už roky nezvláda

je na mieste mŕtvy

ostali tu tí, ktorých miloval

a tvoje trápenia

sa ti zdajú malicherné

no i tak trpíš

padáš ako on

speješ tiež len k smrti

problémy ťa tlačia dole

a padáš

tak kde to žiješ?

v realite, chlapče, v realite...

depresívna, z bicykla:

Len mŕtve sýkorky lemujú kraje ciest,

pestré aj po smrti.

Krídelká zlomené,

v očiach prach,

no nikto nesmúti.

neopúšťaj ich 27.01.08

chrániče na ruky

prilba na hlavu

človek, čo pozná boj

a nikdy nie zábavu

žena, ktorá beží

po pustej zemi

za ruku vedie dieťa

čo úpenlivo narieka

meč sviští vo vzduchu

rev sa s nárekom snúbi

neoúšťaj tých,

ktorých zem ľúbi

obráť svoju tvár k nám

svoj osud máš vrytý

hlboko v srdci ukytý

neopúšťaj ich...

bôľ 31.01.08

dýka v hrudi

spôsobuje bolesť

myšlienky na to jediné

hnusné klamstvo či lesť

smutný úsmev anjela

ktorému si lásku dával

a pred pár hodinami

spoza zahmleného okna mával

osamotená duša v kúte

sedí s hlavou sklonenou

drží zožltnutú fotku

rukou zlomenou

a červenkastá tekutina

ti z pier vyteká

to anjelovo srdce

s mojím už nepreteká

so slzičkami 01.02.08

chýbaš mi...

no neviem ti to povedať

chýbaš mi...

nedá sa to napísať

bo na slzami papier zmáčaný

mi pero nepíše

radšej budem blúdiť

medzi mnohými tvárami

a na okamih kratučký

zazriem tvoje oči

než čakať v smútku

kedy do izby vkročíš

vidím to z výkladu:

drsní mladí muži

kapuce na šiltovkách

ramená nahnuté

dopredu

tváriaci sa arogantnejšie ako

kedykoľvek

predtým.

v rukách druhotriedne

ruže.

zaplatím za sparty

a

vyjdem

von.

srdcia i love ju

idú

na dračku.

28.02.08

"Ahoj!," zravím osobu sediacu na lavičke pri rieke.

"Ahoj..." odpovedala hladiac na pomaly tečúcu vodu.

"...zaujímavé ako tá voda plynie..." prehovorila tíško po chvíľke.

Prisadla som si. "Ako čas..."

"Všetko plynie," prikývla. "No niektoré veci nám neuniknú. Ak si ich, pravda, nedáme nikým viať."

"Čo teraz myslíš? Sny?"

"Uhm... Sny, túžby, priania, spomienky... všeličo možné..."

zbieram slzy do dlaní

slzy národov bez matiek

slzy drobných detí

ktoré majú celý život pred sebou

zbieram slzy do dlaní

slzy za spomienkami

slzy za túžbami

ktoré sa im nesplnia

zbieram slzy do dlaní

slzy hrozných bolestí

slzy veľkých trápení

ktoré nikdy neskončia

zbieram slzy do dlaní

slzy nešťastných katov

slzy mŕtvych odsúdených

ktorí nikdy nepovedali pravdu

zbieram slzy do dlaní

slzy neskonalých smútkov

slzy drastických zákazov

ktoré nemajú zmysel

zbieram slzy do dlaní

slzy dlhých odlúčení

slzy stateného času

ktorý už nemôžeme vrátiť

zbieram slzy do dlaní

slzy posledných výdychov

slzy končiacich stretnutí

ktoré sa už nezopakujú

zbieram slzy do dlaní

slzy slané ako more

slzy teplé

ktoré mi z očí padajú

02.03.08

píšem ti listy ako kráčam ulicami

a pero nedržím

spovedám sa ti každým dňom

a ústa neotváram

opieram sa o tvoje plecia

a nikdy ťa neťažím

utieraš mi slzy z líc

a nemáš mokré dlane

bozkávaš ma na čelo

a nedotýkaš sa ma

spievaš so mnou pesničku

a nie je to duo

sedíš so mnou na schodoch

a tie ani nejestvujú

snívam s tebou sen

a vlastne v ňom nie si

no sny si nenechám vziať

už nie...

oddelene... 04.03.08

neparím k vám

bratia moji

i keď prisahali sme si

že budeme navždy svoji

to puto nás spája

no v tomto svete

sme sami dvaja

oddelene žijeme

kto sa skrýval

je odhalený

a keď sám býval

so samotou sám

nebudem už medzi vami

no ani neodchádzam

budeme tu sami

oddelene žiť

moju tvár vám netreba

ako ja vaše nepotrebujem

beztak sme celí bezseba

keď sa náhdou zhliadneme

takže tak, moji drahí

uvidíte možnože len

kúsok duše mojej nahý

a tým vám bude moja tvár

aby mohli sme byť opití... 04.03.08

ako sa ti priblížiť

aby som bola bližšie

bo môj krok vpred

len vyvolá tvoj ústup

ako letný vietor

z prázdnych polí vanie

no visiace túžby

nikdy nestrhne

za falošného spevu gitary

spievame o nich hlasno

a ohňom tváre osvetlené

sa potmehútsky usmievajú

opití spriaznenosťou

si ani neuvedomujeme

že sme od seba neustále

tak ohňom vzdialení

no to uvedomenie

dobrozlé či zlodobré

skrslo iba v hlave kockatej

ktorá mne prislúcha

po dlhom čase predlhom

teraz už rozmiem

že nekrčíme sa bojazlivo

pod ťažobou etikety

treba dodržavať vzdialenosť

aby oheň, kat smrtnosný

neodlúčil naveky

tú našu dlhodobú spriaznenosť

aby mohli sme byť opití...

06.03.08

je vždy krásne

keď môžeš zdielať

priestor, čas a

všetko citové

s osobou

spriaznenou

no ona

odišla...

sen môj krásny 09.03.08

ty- si tým komu pošepkám

moje najskrytejšie tajomstvá

ty- si tým, čo vypočuje

každú hlúposť mojich úst

kedysi tu nebol nik

kráčala som ako tieň

nájdeš ma na pieskoviskách

nájdeš ma sedieť na schodoch

či pod pouličnými lampami

som tým večným tulákom

čo za svitu hviezd blúdi

som princom zlatovlasým

čo má hlavu plnú otázok

som stratená v dave ľudí

medzi tvojimi známimi

ty- si tým, čo ma vždy má

no ja ťa nevlastním

ty- si mojou najväčšou túžbou

o ktorej snívam sen večný

tak zahoď svoje boliestky

a vykroč so mnou pod hviezdy

tak usmej sa, tak mäkko

sviežo, detsky i maminkovsky

a slzy nech len radosť sprevádzjú

tak už sa netráp, prosím

spomínaj na krásne časy

a buď tu pre mňa- sen môj krásny

zapálim sviečku

zatemním svet

v duši prázdno

a plno

a nádej a dno

padám z neba

hviezdy svietia

smejú sa

vyletieť do stratosféry

strácam úsmev

hviezdy

leští niekto iný

kdesi v blate

plaziť sa tma

ťahať za sebou

nohy cudzinca

nesvieti ani

posledná lampa

nie sú kaluže

len blato ťažké

mazľavé smeje sa

ty chceš vzlietnuť ?

kam ? nebo už bolo ...

v duši tma zúfalá nádej

len jeden plameň

a blikla hviezda a ešte jedna a je ich plné nebo

zapálim sviečku

zatemním svet

...ake smutne ...a nepohodlne :( (zaroven balada, ktora nepotesi slovenske elektrarne)

Naco mam svietit na vlastne naklady?

poviem to nevystizne ...a hlavne strucne

(to kvoli znizenemu odberu):

Vsak nuka sa mi dobre vymysleny system

a tuzbu po svetle moze aj porazit

(tot v ramci fungovania vesmiru)

ten system mimochodom viackrat uspel

Svet nechcem (ani vidiet) vtedy, ked ho nieje vidiet

a ked ho vidim a chcem, je stale tam, kde ma byt.

keď je vonku deň

nielen na jeseň

svetlo sviečky viem

keď ho vidieť chcem

najlepšie je v tme

preto to zatemnenie

:lol:

Co s takou nadherou

v kontraste s ciernou tmou?

Svet blika a paci sa len z dialky

z blizka je iny, skor horky, ako sladky

v čierno čiernej tme

svetielko blikavé

teplé, žlté, červené

studená krása hviezd

chladnej cudzej noci

svet je horko sladký

svetlo sviečky z diaľky

vytlačí tmu, myšlienky,

mraky ... asi

Aale kdeze :lol:

tma je stale poctiva

svetlo len dava falosnu nadej

ten co ho napaja, ten ho aj zhasina

cez cierne mreze

v tme nevidno usmev,

nakresleny sladkymi perami,

vyfarbene nehou,

a nevinnymi vetami...

v tme sa neda pozerat,

jeden druhemu do oci,

sepkajuc si slova –

nech to navzdy trva...

veď nádej,

nech je akokoľvek malá

predsa je liekom

pre dušu človeka.

preto keď plamienok ju privoláva,

nech ho je vidno zďaleka.

:lol:

ani tú sviečku len tmu a tmu

nechcem nič len tmu

len hviezdy nad hlavou

nevidieť nič len čiernotu

nekonečnú černejšiu

než noc žiadnu nádej načo

komu

len ísť, klásť nohu pred nohu

kráčať pretože nohy nesú

nevidieť pukliny v chodníku

myšlienku žiadnu

vypudiť aj tú poslednú

matne si spomenúť na svet

tam vonku

kde si ničia ľudia dušu

nájsť kaluž poslednú

rozbiť v nej hviezdnu oblohu

a stúpiť do prázdna ... s človekom v duši

nechcite sa so mnou hadat

nemate to iste

nadej cara zbavena

usmev mozem predpokladat

ten druhy to iste

a ocami uhybat

mimo zorne pole

a pohladom mlzit

klopit oci dole

cez pery penit

ked ma niekto prekona

svieckou na to svietit

tmu dalsou tmou cerit

a potom sa divit?

nie, to niesom ja :lol: