Jump to content

Na politické (a iné prehnané) korektnosti raz zakapeme


game

Recommended Posts

zatiaľ najvýstižnejšia definícia politickej korektnosti akú som kedy videl / čítal

Citát

Politická korektnost je ve skutečnosti pouze snahou uchopit hovno za voňavý konec.

 

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

Podla ma koalicia Sme rodina a Olano je presne toto.

Citát

 

Zástupcom šéfredaktora je bývalý redaktor Parlamentných listov Peter Števkov, členom redakcie je bývalý redaktor dezinformačného časopisu Zem a vek Tomáš Dugovič. Komentátormi webu sú bývalý politik za KDH Vladimír Palko či Dag Daniš, ktorý predtým písal pre Aktuality a Postoj.

https://e.dennikn.sk/minuta/2996472

 

A toto chceme,asi kto? Kto ich asi financuje? Matovic tam nebude, ci Kriziak? Toto chcete? 

Link to comment
Share on other sites

  • 9 months later...

Ako nie ze by som si bol uplne isty, ze pozitivna diskriminacia nemoze byt v absolutne ziadnej situacii uzitocna. Ale ked uz raz maju v zakonoch uvedene, ze bez rasovej diskriminacie, tak nech sa nehraju na blbych, ze pozitivna diskriminacia nie je dikriminacia.

  • Thanks 1
Link to comment
Share on other sites

pravne je to jasne, je to diskriminacia aziatov. Ale ci je to dobre, to  je otazka.  Pozeram sa na Slovensko a tu by naozaj prospelo ak by viac romov studovalo a koncilo skoly.  Aj im aj nam.

  • Like 1
Link to comment
Share on other sites

Presne tak. Začať by mohli dokončením základnej školy. Potom je vyšší predpoklad, že to v štúdiu dotiahnu ďalej ako v nedokončenej piatej triede.

Link to comment
Share on other sites

no, tak vazne. mame aj maturantov a pokial  nebude viac aj s VS, tak im budu chybat vzory.   A sucasne vacsinova slovenska populacia prechadza vaznou krizou,    vzdelanie je na chvoste zivotnych priorit,  odmietame vedcov, odmietame pripustit ze expert ma svoju hodnotu a ze jeho nazor je dolezitejsi ako laik.   A tak je dolezite dostat na VS aj tych, ktorych rodicia maju taketo nazory.

To nie su len romovia, ale napriklad deti informatora a podobnych.  Spravit tak pozitivnu diskriminaciu nie rasovu ale zalozenu na kulture a socialnej skupine.

Link to comment
Share on other sites

On 7/5/2023 at 12:03 PM, tyso said:

Pozeram sa na Slovensko a tu by naozaj prospelo ak by viac romov studovalo a koncilo skoly.  Aj im aj nam.

Pokial pod "koncenim skoly" rozumies, ze nadobudne aj adekvatne vedomosti, tak urcite ano.

Otazka je, ci tomu pomoze pozitivna diskriminacia. Pretoze ta skodi sikovnym: nielen tym "normalnym", ktorym sa neumozni nieco, na co splnaju predpoklady. Ale aj sikovnym romom, ktori by boli schopni vystudovat aj bez pozitivnej diskriminacie. Pretoze ich doklad o dosiahnutom vzdelani bude devalvovany pozitivnou diskriminaciou: jednoducho imnebudu  verit, ze su naozaj az tak sikovni.

Link to comment
Share on other sites

pozitivna diskriminacia tu znamena  ze napriklad miesto toho jedneho co studuje dnes by studovali piati.   A na Slovensku im ani dnes neveria, aj keby vystudovali Harvard.   Postavit teda taketo problemy voci tym co naozaj mame sa  zda trochu uletene.

Link to comment
Share on other sites

Ale nech to zase dostaneme do reality,  na slovensku nie je taky pretlak na prijmacky aby to malo dopad. Nemame skoly kde sa hlasi 100 spickovych a beru jedneho.   A rovnako v USA su skoly, kde v podstate zoberu kazdeho a netreba ziadnu pozitivnu diskrminaciu.    A tak aj ked si nemyslim ze USA je skutocne rasovo slepe tak tato pozitivna diskriminacia uz nema zmysel.  Ale pomohla v 70 rokoch, ked donutila skoly aby zmenili svoju internu politiku.
Ak teda ma nieco zmysel, tak je to podpora romov ako su    stipendia, koucing, doucovanie atd.  

Link to comment
Share on other sites

pred 2 hodinami, tyso napísal:

podpora romov ako su    stipendia, koucing, doucovanie atd.  

Základom je dostať mladých z toho prostredia, v ktorom sa naučia také základné návyky, ktoré im v budúcnosti zatarasia všetky možnosti.

Som si prečítal životný príbeh Jana Hera, ktorý urobil VŠ  - keby ho neboli postihli tie udalosti, ktoré ho dostali z osady ku kultúrnej tete, ťažko by dosiahol to, čo dosiahol. Aj keď bol talentovaný už od detstva.

Link to comment
Share on other sites

aj to, len musime najst rozumny sposob.  Predstava ze romom zoberieme deti a dame ich na adopciu existuje.  Ale je to nehumanne a navyse vieme ze nefunkcne.  Bohuzial to skusali aj ini, to pokusenie robit nasilne socialne inzinierstvo je stale silne.

Link to comment
Share on other sites

Dňa 5. 7. 2023 at 12:03, tyso napísal:

pravne je to jasne, je to diskriminacia aziatov. Ale ci je to dobre, to  je otazka.  Pozeram sa na Slovensko a tu by naozaj prospelo ak by viac romov studovalo a koncilo skoly.  Aj im aj nam.

Ja som si isty, ze je to spravnna mylsienka tie nase vysoke skoly su pre romov.Z dlhodobeho hladiska Sniper , pre koho su?

Link to comment
Share on other sites

Dňa 5. 7. 2023 at 16:56, tyso napísal:

 

To nie su len romovia, ale napriklad deti informatora a podobnych.  Spravit tak pozitivnu diskriminaciu nie rasovu ale zalozenu na kulture a socialnej skupine.

Ja suhlasim aj s tymto. Tie nase vysoke a stredne skoly, su pre tychto. Najsikovnejsich  ciganov a najsikovnejsich z mimlosti ludakov a dnes kotlebo republiko, smerakov. Spodinu. SNS a Olano, KDH teda vsetkych. Ja medzi nimi nevidim ziaden rozdiel. Potrebujes to vzdelavat. Malo by sa to robit na zakladnych skolach.  Inak aj na zakladnych skolach by sa to dalo,keby ziaci o to mali zaujem.  Teda moj syn sa snimi isto ucit nebude. Kludne chodil snimi na zakladnu skolu na vysoku isto nie. A dceru dufam ,ze isto nie.

Svagor ma dve dceri. Jedna isla na lepsiu strednu skolu, neviem ci niekedy bola na olympiade,ale isla na lepsiu strednu skolu. Druha  o dva roky mladsia, neviem ci sa tak ucila, ani ja sa mladsej dcere tak nevenujem. 

Ale sa na zaklade,jej sesternice budem venovat, aj na olympiadu z matematiky. Isto nechcem aby ani dcera isla na vysoku na Slovensku. Musi aj ona ist do zahranicia.  Ich sesternica, sa dostane na jednu vysoku skolu,asi co ju bavi a potom po pol roku ides na policajta.  Ja som si deti nespravil aby boli policajti. Vojakmi, ci spionmi. Ale aby nieco uzitocne vedeli. A boli prospesny. Ked to bude nutne budu aj policajtmi ci vojakmi. Ale v case mieru maju robit nieco ine.

Link to comment
Share on other sites

Dňa 6. 7. 2023 at 23:15, smiley napísal:

Pokial pod "koncenim skoly" rozumies, ze nadobudne aj adekvatne vedomosti, tak urcite ano.

Otazka je, ci tomu pomoze pozitivna diskriminacia. Pretoze ta skodi sikovnym: nielen tym "normalnym", ktorym sa neumozni nieco, na co splnaju predpoklady. Ale aj sikovnym romom, ktori by boli schopni vystudovat aj bez pozitivnej diskriminacie. Pretoze ich doklad o dosiahnutom vzdelani bude devalvovany pozitivnou diskriminaciou: jednoducho imnebudu  verit, ze su naozaj az tak sikovni.

Ked 6000 z 50 000 rocnika odide studovat do zahranicia a to sa deje 15 rokov.  Inak asi tych 6000 je najsikovnejsich. Co sa asi udeje. Ja som si toto nevybral, Pre moje deti. A tebe sa to nepaci. Ale co s tym spravis?  Kleudne by moje deti isli na revucky gympel, keby som aspon milimeter veril nasim vysokym skolam. NIe neverim nasim vysokym skolam,a to sa asi uz zvratit ani neda.

https://standard.sk/383735/studuj-doma-slovensko-ta-odmeni-rezort-skolstva-chce-motivovat-talentovanych-mladych-ludi

Ved tam je jeden v diskusii presny a rozumny prispevok, tie vysoke skoly to nechapu? Nechape to revucky gympel? 

Tie dve sesternice.  Tu jednu idem nastivit do Aberdenu, na rok ukonci 5 rocne studiu. Ta druha bola na prirodo.. a chce byt policajtka. 

Link to comment
Share on other sites

Neviem, či vzdelanie nejako súvisí s osobnostným charakterom a či vyššia vzdelanosť je aj zárukou pozitívneho vývoja na Slovensku.

Ing. Milan Uhrík, PhD

 

vzdelanie:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Milan_Uhrík

V roku 2007 absolvoval stáž na Fakulte metalurgie a chémie na univerzite v srbskom Belehrade, stážoval na Univerzite technológie, obchodu a dizajnu v nemeckom Wismare. Inžinierske štúdium na Ústave riadenia a priemyselnej informatiky FEI STU v Bratislave v študijnom programe Kybernetika skončil v roku 2009; súbežne (2005 – 2009) študoval na Ústave manažmentu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave svetovú ekonomiku, finančný manažment a podnikové hospodárstvo. V roku 2012 skončil doktorandské štúdium na Ústave energetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU v Bratislave s nulovým h-indexom. Publikoval viac ako 3 (Scopus) vedeckých a odborných publikácií. Pôsobil na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (2011 – 2014) ako manažér projektov z fondov a neskôr (2010 – 2015) bol vysokoškolským pedagógom na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.[4]

 

Link to comment
Share on other sites

Tono,   to je dobra otazka.  A velmi to zavisi od toho ake to vzdelanie je.  Ake prostredie je na skole, aki ludia tam ucia.

Link to comment
Share on other sites

pred 19 hodinami, tyso napísal:

len musime najst rozumny sposob

To je ale zas ten problém "My a Oni". Kto sme my, že chceme hľadať spôsoby, ako niekoho meniť? 

A prečo vlastne? Lebo chceme, aby "oni" sa zaradili do "nášho"?

Môj názor je, že ak budeme mať niečo naozaj hodnotné, tak za tým pôjdu aj sami. 

Ale pripadá mi, že "biela" civilizácia vymyslela iba techniku, technológie, stroje, mechanizmy na všetko. Za tým by mali ísť? To by ich malo lákať? Nie, myslím, že majú kdesi hlboko pocit, že žijú reálnejšie ľudské životy, než my gadžovia.

pred 55 minútami, Tono napísal:

či vyššia vzdelanosť je aj zárukou pozitívneho vývoja na Slovensku.

Nie je.

Link to comment
Share on other sites

to je pekne, ale   ich zivot nie je ich volba.  Pokial sa dnes ktokolvek dobrovolne rozhodne ze chce takto zit, moze.  Ale romovia nedostali sancu si vybrat.   Mozes sa ich spytat,  vedia ze takto nie je dobre zit ale po case rezignuju.  A my, to sme my co mame moznosti to zmenit.  Nie donutit ich zit inak ale dat im moznost zit inak.

Link to comment
Share on other sites

Deti napodobňujú správanie a preberajú návyky rodičov už v útlom veku. Určite, že škôlka a škola majú tiež vplyv. Ja si ešte zo základnej školy pamätám, že problémové deti obyčajne pochádzali z problémových rodín. A nebolo to tak, že sa "problémové" deti  prevychovali v škôlke,  škole a získané návyky si odnášali domov, ale naopak. Samozrejme deti takýchto rodičov nemožno v rannom veku segregovať do vhodného prostredia a prevychovať.

Poskytnúť problematickým rodičom slušné sociálne  podmienky pre seba a výchovu detí obyčajne neskončilo úspešne. Ak iniciatíva získať vzdelanie vychádza od samotných rodičov, pozitívna diskriminácia pomôže deťom vyrovnať sa s hadycapom prostredia, v ktorom vyrastajú. Lenže tá iniciatíva už musí byť v rodinnom prostredí. Je to "začarovaný kruh", ktorý sa nedá tak ľahko preťať. Nedá sa to samozrejme paušalizovať, ale úspešných prípadov je príliš málo na to, aby sme mohli konštatovať, že tento problém sa podarilo vyriešiť.

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

V Ázijskej a Európskej  kultúre sa osobnému a spoločenskému úspechu pripisuje vysoká priorita, čo znamená, že vysokú prioritu má v tejto kultúre aj kvalitné vzdelanie. Imigranti, ktorí sa snažia dosiahnuť v novom prostredí čo najvyšší ekonomický status, sú prínosom pre hostiteľskú krajinu.

Súčasné protesty vo Francúzku sú mediálne interpretované, ako revolta teenagerov, na rasovo motivovanú brutalitu polície. Mnoho radikálne naladených mladých "Francúzov" sú deťmi imigrantov z Alžírska, ktorí sa necítia Francúzmi, aj keď sa vo Francúzku narodili a majú Francúzke občianstvo. Väčšina mladých radikálov pochádza z no go zon. Sú plní frustrácie voči väčšinovej spoločnosti a frustráciu si vybíjajú pálením aut, rozbíjaním a rabovaním obchodov nevinných obetí. Často sú ich názory formované radikálnym islamom. Pochybujem, že týchto mladých inšpiruje viera, ale zjednocuje ich nenávisť. To je podobný "začarovaný kruh", ktorý zrejme nevyrieši vzdelávanie na školách a ani sociálne podpory... 

Sú ale príklady úspešnej integrácie, keď bývalí imigranti získajú vplyv v politike. Príkladom je Anglicko, Rishi Sunak, alebo Nemecko, kde sa sýrsky utečenec stal starostom nemeckého mesta. https://spravy.rtvs.sk/2023/07/mlady-syrsky-utecenec-sa-zapisal-do-historie-stal-sa-starostom-nemeckeho-mesta/. To sú osobnosti, ktoré sa nemusia báť, že ich niekto obviní z rasizmu a xenofóbie. A ak majú skutočný záujem riešiť reálne problémy, tak im držím palce, lebo nie sú zviazaný "korektnosťou".    

Link to comment
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy