Jump to content
robopol

EDK- evolučný, diskrétny, kvantový model priestoru a času

Recommended Posts

Tono

 bod ale existovať nemôže, ani nemôže vytvoriť priestor ako kontinuum.

 

Body reálny priestor určite vytvoriť nemôžu. Ale matematici (Cantor) nehovoria o reálnom priestore, ale o množine čísel. Polohu v priestore môžeme definovať vektorom a na to potrebujeme 2 body.

Share this post


Link to post
Share on other sites
robopol

Tono,

ked hovoríš o presných dokonalých polohách, tak tam už máš nekonečno obsiahnute. Ak hovoríš toto je číslo pi definované nekonečným radom hovoríš o kružnici jej obvode, či obsahu. Ta súvislosť tam je. Ja tvrdím, že nekonečno je sporné a musíš zaviesť špecialne postupy, aby si sa vyhol problémom. To matematika s nekonečnami obsahuje. Lenže zoberme si to takto. Ak je celý koncept sporný, nemôže byť reč o nejakých nekonečných vesmíroch, bodoch, singularitách a podobných veciach. zober si to takto, celkom pekná logika by bola to, že príroda je práve taka kvantovaná, pretože vie na rozdiel od ludi, že koncept nekonečna je proste ilúzia, ktorá vedie k sporom.

Share this post


Link to post
Share on other sites
Tono

Ja ti rozumiem. Diferenciálny počet predpokladá existenciu spojitého priestoru. A riešenie diferenciálnych rovníc, ktoré vedú k singularite fyzici "nemajú radi". Je to "nefyzikálne riešenie". Príčinou môže byť nesprávna teória, alebo nesprávne počiatočné podmienky. Mnoho úloh v kvantovej mechanike sa rieši pomocou Schrödingerovej rovnice. To je však diferenciálna rovnica vlnenia, podobná rovnici popisujúcej kmitanie struny. Teda úloha podobná z klasickej mechaniky v spojitom priestore a čase. Diskrétnosť stavov vlnenia nastáva až v dôsledku nejakých vonkajších podmienok. Napríklad ak upevníme konce struny, dostávame stojaté vlnenie s diskrétnymi násobkami vlnovej dĺžky. To isté platí aj pre riešenie Schrödingerovej rovnice, napríklad pre časticu v potenciálovej jame. Vlnová funkcia je spojitá funkcia, iba vlnenie sa tu interpretuje ako amplitúda pravdepodobnosti.

Share this post


Link to post
Share on other sites
robopol

No a to prečo sa to deje vo fyzike je dané tým o čom tu diskutujeme, je tam to nekonečno, sú tam tie dokonalosti, spojitosť, atď. To nie je dosledok fyziky, to je dosledok matematiky. Príroda je rozmazana a ma na to asi pádny dôvod, ktorý súvisí s nekonečnami.

Proste aj keby príroda/ vesmír chcel vytvorit nekonečno, aj tak by to nedokázala, pretože narazí na to, že je nemožné určiť dokonalý stred, či okraje predmetu, je nemožné, aby fungovali ilúzie človekom vytvorené, preto píšem pravda nie je dielom hlasovania matematikov a anio fyzikov...

Share this post


Link to post
Share on other sites
Tono

robopol

 

Vlnová funkcia častice v krabici - potenciálovej jame je obmedzená rozmermi krabice.To sú počiatočné podmienky pre riešenie Schrödingerovej rovnice, ktoré definujú výsledok pavdepodobnosti polohy častice. Voľná pohybujúca sa častica, napríklad fotón, má počiatočné podmienky -infinity.. infinity. Vo vesmíre sa teda fotón pohybuje v "krabici" s nekonečným rozmerom hrany. Neplatilo by to, iba ak by bol vesmír do seba uzavretý. Pri rozmeroch vesmíru a vlnovej dĺžke fotónu, môžeme pre fotón považovať vesmír, za krabicu s hranou -infinity.. infinity.  Guľová vlnoplocha rastie s polomerom, zväčšujúcim sa rýchlosťou c. Pre "najstaršie" fotóny je to polomer 13 miliárd ly. Tento fotón má podľa kvantovej fyziky rovnakú pravdepodobnosť, že ho detekujeme v ľubovoľnom bode vlnoplochy s polomerom 13 miliárd ly. Hustotu pravdepodobnosti výskytu fotónu dostaneme násobením jeho vlnovej funkcie s komplexne združenou. Lenže túto pravdepodobnosť musíme normovať na 1. A z toho dostaneme, že fotón síce môže byť súčasne na ľubovoľnom mieste tejto obrovskej plochy, ale detekujeme ho, kvôli normovaniu s tamer nulovou pravdepodobnosťou. Ale nulová pravdepodobnosť bude až v nekonečne. Ale s touto mizivou pravdepodobnosťou sa súčasne nachádza na obrovskej ploche. Je to paradox, preto, že jeho detekciou kolabuje jeho vlnová funkcia na celej ploche. A táto informácia o kolapse musí prebehnúť nekonečnou rýchlosťou na celej vlnoploche v tom istom čase. Je to podobné, ako sa šíri informácia o detekcii entanglovanej častice. Einstein by sa asi "v hrobe obrátil".  

Share this post


Link to post
Share on other sites
robopol

aktualizácia článku 3. diel o prvočíslach:

Za Ulam spiral nestojí žiadna mágia..
Zoberme si napr. uhlopričeku v postupnosti z obrázku:(1,7,21,43,73,111,157...) vzťah pre tieto čísla je jednoduchy:

- prírastky medzi číslami sú delta=6+8n, pričom n=0,1,2,2......infinity.

- Hodnoty čísiel nazvime D(1)=D(0)+delta, D(2)=D(1)+delta, D(3)=D(2)+delta

- príklad: D(1)=1+6, D(2)=7+(6+8*1)=21, D(3)=21+(6+8*2)=43 atď.

Z toho je jasné, že na diagonále budú len nepárne čísla.
Za Ulamovou špirálou nestojí žiadna mágia, prečo sú niektoré preferované oblasti zaplnené a niektoré vôbec súvisí s týmto:
Prvočísla môžu okrem samotnej 5 končiť na číslo 1,3,7,9. Formula je potom 6k+-1, pričom k=1...n. Akékoľvek velké číslo, ktoré končí 5 je vždy delitelné 5. Zastúpenie čísiel končiacich 1,3,7,9 je rovnomerné pre velký interval a je dané pravdepodobnosťou 0,25.

 

 

post-2442-0-08455800-1591350672.jpg

Share this post


Link to post
Share on other sites
robopol

urobil som lepsi obrazok ako mohli stavat pyramidu

 

post-2442-0-67346000-1592847089_thumb.png

Share this post


Link to post
Share on other sites
robopol

plus ukážka algoritmu kde redukejeme šialene mocniny vo Fermatovej vete, kto neveri nech si vyskuša metódu. Je plne funkčná. Nikde taky algoritmus som nevidel, ani upravene rovnice.

post-2442-0-08759100-1594066156_thumb.png

Share this post


Link to post
Share on other sites
robopol

Tono, pre pochopenie toho, čo vlastne robím:

Ja sa snažím tu uvedený algoritmus obísť a to sa mi podarilo pre prvočísla. Bohužial rovnice zas nedokážu odlíšiť v tomto momente zložené ččísla. Teda teraz budem hľadať podmienku, ktorá to eliminuje, nejaké nápady mám, musím to preverit. Vobec som netušil, že tie m(i), n(i) vypočítané z rovníc (cez modulárnu aritmetiku) budú platiť  aj pre zložené čísla, budú také odolné a tváriť sa ako prvočísla. Pričom ak existuje nejaka jednoducha podmienka, tak v porovnaní s inými algoritmami ich toto predbehne svetelnou rýchlostou, záleží len na tom, či existuje výpočtovo menej náročná podmienka...

Share this post


Link to post
Share on other sites
robopol

pre informáciu, ak ta to zaujíma, alebo niekoho. Ak sa tento problém vyrieši, tak mi jednoducho zistime pre lubovolne číslo, či je prvočíslo (alebo nie). To tak na začiatok, pretože to má celu radu následkov, ohrozilo by to aj RSA šifrovanie, pomohlo by to pri hladani dokazu Riemannovej hypotezy a celu radu dôsledkov. Ja už teraz neviem, že či toto nie je výzva nie len pre mna, ale aj pre inych. To, čo som doteraz vypracoval funguje, to netreba overovat, to proste funguje. Ide len o jednu podmienku, ktorá ten posun m(i), n(i) pre zložene čísla objaví ako fake posun a rozhodne, že takyto posun prvočísla nemôžu mať. zatiaľ som preveril všetky jednoduché nápady, no a teda podmienka nebude trivialna.

Share this post


Link to post
Share on other sites
robopol

problem solved, čoskoro to aktualizujem, možes sa prist pozriet tono ako sa to nakoniec zrejme da vyriešiť. Ešte urobim nejake kontroly na viacerych cislach, dufam (ak nie tak ma uz porazi :) ), že už to bude konečne pracovat ako ma, aj bez pouzitia algorimtu, len vyuzitim jeho vlastnosti.

Share this post


Link to post
Share on other sites
Tono

robopol

Ty si presvedčený, že človek je schopný robiť racionálne závery, lebo pozná objektívnu realitu. Zmysly nás klamú, takže za objektívnu realitu pokladá veda to, čo potvrdzuje opakovaný experiment. Opakovanie experimentu s rovnakým výsledkom pokladáme za zákon!!! Iba matematika môže dokázať, že ak budeme experiment opakovať do nekonečna, výsledok bude rovnaký. Ak sa budem pozerať do krivého zrkadla, tak aj tu opakovaný experiment potvrdí zákon. No v skutočnosti vidíme v pokrivenom zrkadle ilúziu reality. A matematika krivého zrkadla nedokáže, že sa mýlime. Umelá inteligencia by napríklad nikdy "nepochopila", že sa "pozerá" do krivého zrkadla, ale človek ten kritický dar myslenia má. Museli by sme poznať sústavu, z ktorej by sme videli objektívnu realitu, aby sme mohli povedať, že my sa sa pozeráme iba do pokriveného zrkadla. A matematika je jediný prostriedok, na ktorý sa môžeme spoliehať, aj keď jej závery niekedy nekorešpondujú s predstavou našej "objektívnej reality". 

Share this post


Link to post
Share on other sites
robopol

Teraz celkom nerozumiem, čo kritizuješ?

Zmysly, nie len zmysly nás klamú. Naše dogmy a myslienie nas klame tiež. Dogma, že vesmír bol stvorený je napr. jedna z tých dogiem. Neviem prečo si predpojaty voči umelej inteligencii, keď princíp toho ako pracuje je s človekom rovnaky, akurat ona nie je na úrovni všeobecnej inteligencie.

Share this post


Link to post
Share on other sites
Tono
pred 6 hodinami, robopol napísal:

Neviem prečo si predpojaty voči umelej inteligencii, keď princíp toho ako pracuje je s človekom rovnaky, akurat ona nie je na úrovni všeobecnej inteligencie.

Nie som predpojatí, len preceňuješ jej schopnosti. Umelá inteligencia je len algoritmus, ktorý sa môže uplatniť, vďaka rýchlosti výpočtovej techniky. Takže jeho výhoda sa prejaví pri spracovaní veľkého množstva dát, alebo pokusov a omylov. "Strieľa sa v podstate naslepo", podobne, ako to robí evolúcia, len rýchlejšie. Evolúcia je tiež slepá a nemá cieľ. Zdokonaľuje živé tvory, aby obstáli v neustálom konkurenčnom boji. Podľa mňa by iba tento princíp nefungoval. Boj by neviedol k harmónii, lebo boj nemá v sebe zakotvený atribút harmónie. Aj preto nie som ateista.       

Share this post


Link to post
Share on other sites
robopol

AI je dnes špecializovaná, okrem heuristiky (algoritmus) funguje na neuronových sietiach, viacvrstvových. To je podobne ako u človeka. Človek má však zložitejšiu štruktúru - komplexne zapojenie neuronových sieti a tie majú dokonca hierarchiu. Toto však je otázka do budúcnosti. general AI dnes neexistuje a preto nerozumiem, prečo porovnávaš neporovnatelné. Ked raz bude, tak to porovnáme ano, že kto čo podncenil/ precenil.

Evolúcia vytvorila boj aj kooperáciu. Oba mechanizmy sú teda výsledkom evolúcie. To je krásny príklad, kde ukazuješ ako moc je chybné ludské myslenie a predsudky.

 

Share this post


Link to post
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now

  • Similar Content

    • alamo
      By alamo
      Akým asi postupom, sa človek naučil ovládať a používať oheň?
      Vyžadovalo si to asi veľa postupných krokov, nemohli sa stať všetky naraz.. Muselo to trvať celé tisíce rokov.
      Dali by sa tie kroky nejak aspoň teoreticky zrekonštruovať?
    • alamo
      By alamo
      Čo bolo skôr "duchovno - viera", alebo "rozum - intelekt"?
      Ak človek vznikol v procese evolúcie, musela sa v procese evolúcie meniť nielen jeho fyzická forma, ale aj jeho "duchovno - intelektuálna" podoba. Dá sa to podať asi týmito tromi spôsobmi.
      a. Najprv vznikol "rozum - intelekt", a až na jeho báze sa vytvorilo "duchovno - viera".
      Čo by bolo srandovné. Človek "dostane rozum" a hneď ho "sprzní" tak, že si začne vymýšľať "povery"?
      b. Najprv vzniklo "duchovno - viera" ako "jednoduchšie" abstraktné myslenie, a až na tomto základe sa buduje "rozum - intelekt" lebo je "zložitejší".
      c. Platí určitá synergia, "duchovno - viera" a "rozum - intelekt" vznikli od spoločného prazákladu, rozvíjajú sa paralelne vedľa seba, pričom navzájom podporujú svoj rast.
      Možnosti b. c. sú ešte srandovnejšie. Pretože ak platí b. nadstavba nemôže existovať bez základu. Ak platí c. bez prvej zložky, prestane rásť a rozvíjať sa, aj tá druhá, možno dokonca degenerovať.
      Ateistický odpor a boj proti "duchovnu - viere", by bol zároveň aj odporom a bojom proti "rozumu - intelektu".
    • Sniper
      By Sniper
      Niekedy keď sa nudím, tak si v strategickej hre Age of Empires vytvorím mapu, dám tam 6-7 civilizácií, hru odštartujem a potom sa už len pozerám ako sa jednotlivé civilizácie vyvíjajú, bojujú medzi sebou až sa nakoniec takmer všetky zničia. Niekedy sa začnem pri tom nudiť, hlavne keď civilizácie si navolia takú stratégiu, že bojujú málo :D
       
      Pri porovnávaní rôznych náboženstiev, porovnávaní evolučných teórií a vzniku života, či problematiky vzniku vesmíru vôbec som sa dostal až k deizmu - myšlienkovému prúdu.
       
      Deizmus všeobecne vznikol kritikou náboženstiev, najmä kresťanstva a stal sa dôležitou súčasťou osvietenstva v Európe. Dalo by sa aj povedať, že je akýmsi mostom medzi teizmom a ateizmom. O čom vlastne deizmus je? Deisti pripúšťajú alebo dokonca veria v existenciu vyššej moci, teda Boha či Stvoriteľa, ktorá stála za vznikom vesmíru, ale nepripúšťajú, že by Boh resp. Stvoriteľ nejakým spôsobom ovplyvňoval ďalší vývoj.
       
      V ideálnom prípade by deizmus vyriešil viacero problémov, ktoré sú:
       
      Teisti tvrdia, že Boh stvoril vesmír, život, človeka. Pripúšťajú, dokonca veria v existenciu vyšších bytostí, anjelov, víl, škriatkov, ba aj samotného Lucifera. V ich prospech môžu hrať rôzne úkazy, ktoré sa nepodarilo vysvetliť, záhadné nálezy na rôznych miestach Zeme, ktorých pôvod je diskutabilný, existencia rôznych záhadných miest (napr. strašidelné domy), ktorých zvláštne javy nevedia vysvetliť ani ateisti. Tí existenciu 'vyšších bytostí' odmietajú, hlavne z toho dôvodu, že sa nič s takým nikdy nestretli. Takže ich tézy vznikajú na základe nevedomosti. Taktiež nevedia vysvetliť vznik vesmíru, vyhýbajú sa odpovediam na otázky prečo vznikol vesmír a prečo vznikol práve vtedy, keď vznikol. Odpoveď nevedia, teisti majú v tom jasno: vesmír bol stvorený z Božej vôle. Teisti veria, že Boh stvoril aj človeka, na svoj obraz, čo ateisti odmietajú, v ich prospech zase hrá evolučná teória, ktorá sa dá podporiť rôznymi vykopávkami rôznych druhov človeka, ktorí žili v dávnej minulosti. Deizmus by mohol vyriešiť aj problém náboženstiev. Poznáme 3 hlavné monoteistické náboženstvá, niekoľko menších a nespočetne veľa polyteistických. Niektoré môžu bez problémov koexistovať, iné sa idú utopiť v potokoch krvi. Hoci najväčšie vojny v histórii nemali náboženský charakter, veľká väčšina z tých ostatných ich mala. Narastajúci vplyv kresťanstva v Rímskej ríši viac krát viedol k destabilizácii impéria, nielen zvnútra (niektorí Rimania ešte stále vyznávali pohanské náboženstvá, pričom iní už boli kresťania), ale aj zvonku (Rimania boli tým, čo dnes nazývame katolíkmi, barbari vo veľkej väčšine boli vyznávačmi ariánizmu, ktorí odmietali božský pôvod Ježiša). V 7. storočí kresťanskú Východorímsku ríšu napadli moslimskí Arabi, ktorých Byzancia za cenu ťažkých strát dokázala udržať od brehov Európy, moslimovia si to otočili na západ, kde na Pyrenejách prakticky vykynožili kresťanských Vizigótov a boli zastavení až v dnešnom strednom Francúzsku, kde ich pobili Frankovia. Samotné kresťanstvo v Európe zažívalo konflikty. Najprv to bola veľká schizma medzi katolíkmi a pravoslávnymi, potom došlo k schizme medzi katolíkmi a luteránmi. 30 ročná vojna zo 17. storočia, ktorá sa považuje za medzi najkrvavejšie v histórii Európy mala náboženský charakter. Náboženské vojny sa vedú aj dnes, väčšinou vznikajú na hraniciach islamu a iných náboženstiev: konflikty v Pobreží Slonoviny, Stredoafrickej Republike, Sudáne, Etiópii sú konfliktami, kde hlavnú úlohu hrá náboženstvo. Veľmi blízko k náboženskej vojne mala vojna, ktorá začala po invázii USA do Iraku v r. 2003, invázia sa zmenila na sektárske boja medzi šiítmi a sunnitmi. Podobná vojna sa teraz vedie v Sýrii medzi alávitmi a sunnitmi.  
      Deizmus, by vo veľkej miere dokázal eliminovať väčšinu nezhôd a konfliktov. Pretlačenie myšlienkového prúdu, ktorý zastáva teórie o tom, že Boh vesmír len stvoril, ale všetko ostatné už nechal na evolúciu, by mohlo byť úspešné u teistov aj ateistov. Teisti by pripustili napr. evolúciu, nadprirodzeným veciam, ktoré nevedia vysvetliť, by nepridávali náboženský charakter, ateisti zas by pripustili existenciu Stvoriteľa, čím by začali mať jasno v otázkach vzniku vesmíru či sveta. Deizmus by pri dobrej vôli mohol zatlačiť význam náboženstiev do úzadia a neskôr ich prípadne eliminovať, čím by prakticky zanikli náboženské vojny. Určite to nebude v tomto storočí, ale keď ľudstvo nezdegeneruje (má k tomu blízko), tak v tom ďalšom by sa vo svojich svetonázoroch mohlo pohnúť ďalej.
       
      Názory?
    • xenocide
      By xenocide
      O Darwinovej teorii evolucie - a naslednych vyskumoch, mikrobiologii, genetike a rozlicnych dokazoch sme popisali habakuk. V podstate nie je problem si kdeco najst ak vlastnymi silami. S tymto problem nie je.
       
      Vramci diskusii tu na fore sa vsak zo strany odporcov evolucnej teorie prilis casto opakovali nie prilis vedecke argumenty - neverim (ze za to moze nahoda), nerozumiem (ako mohlo mutaciou vzniknut oko), alebo neznalost (o tom aky vplyv ma slnecne ziarenie na zivot). Ale bolo by nefer hadzat vsetkych do jedneho vreca.
       
      Okrem ineho sa opakovali vycitky, ze evolucna teoria nema dostatok dokazov, alebo v nej stale existuju nezrovnalosti, resp. ze nebola sledovana nazivo. V zasade je teraz jedno, ze tieto vycitky boli vacsinou uplne mimo. Podme byt mudrejsi :)
       
      Ake su ine teorie vysvetlucuje formy zivota a zivot vobec, ako je ta evolucna? Cim su tieto teorie podlozene, ake vyskumy, dokazy, experimenty, nalezy, pozorovania, ich potvrdzuju? V com su lepsie a presnejsie ako evolucna teoria?
       
      Myslim, ze je fer dat priestor vsetkym stranam. Odporcovia evolucnej teorie urcite radi uvedu svoje teorie...a teraz sa proste ulohy obratia.
    • game
      By game
      cromagnonci a neandertálci, neandertálci nie sú našimi predkami. - to sme sa učili v škole
       
      nie je vylúčené, že pár kvapiek krvi sa kedysi pred vymretím či vyhubením neandertálcov zmiešalo s cromagnoncami, nie je isté, či cromagnonci na nich poľovali, čo sa len obchádzali a žili si každý po svojom.
       
      voľakedašie pôvodné nálezy a striktné zadelenie neandertálcov na úroveň dedinských debilkov vyvrátili od čias serióznej archeológie mnohé nálezy ...
       
      jedna z nich je jaskyňa Shanidar na území tuším dnešného Iraku, kde sa pod mnohými nánosmi našla hrubá vrstva dokazujúca dlhodobé osídlenie neandertálcami ... a podľa všetkého neandertálci boli mysliaci a citovo založení, pochovávali svojich mŕtvych do jám na lôžka z vetiev s poctami a kvetinovou výzdobou, čo dokazujú pozostatky peľov, liečili si rany, pozostatky mali zahojené zlomeniny kostí ... neandertálci sú vôbec zvláštny druh ... medzi hippies 60. rokov by sa bežne stratili ...
       
      dnes som objavila správu o možnom treťom príbuznom človeka ... vetva sa oddeila pred viac než miliónom rokov, ale podľa DNA bola bratrancom, asi ako neandertálci, ktorí mali len menej šťastia ... asi aj x - ľudia, ke´d sa vedcom podarí úplne potvrdiť ich existenciu a druh ... podľa časového zaradenia žili viacmenej v rovnakom čase všetci ...
       

      hm. dobre by bolo poznať aj pokračovanie ...
      a na neandertálcov som akosi odjakživa zaťažená, jednoducho je mi ľúto, že nemali šťastie. možno by s nimi svet vyzeral ináč.
      je to ďalší druh, či nie je ...
×
×
  • Create New...