Skočiť na obsah

Vesmír, astronómia


game

Odporúčané príspevky

Obrázok

Galaxia M31 v Androméde. Je vzdialená od našej Galaxie asi 2 milióny rokov, je veľmi podobná našej a vidieť ju voľným okom. Gravitačne na seba pôsobia a raz sa zrazia. Ale zrážka nebude citeľná, iba sa spoja v jednu veľkú galaxiu kde bude vyše 300 miliárd hviezd.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

pozrieme sa aj "domov" ....

 

Mliečna cesta

 

Názov Mliečna cesta sa vzťahuje na jemný pás svetla, ktorý prechádza cez nočnú oblohu. Svetlo vytvárajú hviezdy a hmloviny našej Galaxie, zvanej Mliečna cesta. Má tvar špirály s hustou centrálnou vydutinou, ktorá je obklopená štyrmi ramenami špirálujúcimi smerom von a menej hustým halo. Nemôžeme vidieť jej špirálový tvar, pretože slnečná sústava sa nachádza v jednom z ramien špirály, nazývanom ramenom Orióna (tiež Miestne rameno). Z nášho pohľadu je stred Galaxie úplne zahalený prachovými mrakmi. Výsledkom toho je, že optické mapy poskytujú len obmedzený pohľad na Galaxiu. Kompletnejší obraz nôžeme však získať skúmaním rádiového, infračerveného alebo iného žiarenia. Vydutina v strede Galaxie je relatívne malá, hustá oblasť obsahujúca najmä staršie červené a žlté hviezdy. Halo je menej hustá oblať, v ktorej sa nachádzajú najstaršie hviezdy. Niektoré sú možno staré ako Galaxia (pravdepodobne 14 miliárd rokov). Ramená špirály obsahujú najmä horúce, mladé, modré hviezdy a hmloviny (mraky prachu a plynu, v ktorých sa rodia hviezdy). Naša Galaxia je obrovská hviezdna sústava s priemerom približne 100 000 svetelných rokov. Celá Galaxia sa v priestore otáča tak, že hviezdy nachádzajúce sa bližšie k jej stredu sa pohybujú rýchlejšie ako hviezdy na jej okraji. Slnko, ktoré je asi v dvoch tretinách cesty smerom od stredu k okraju Galaxie, vykoná jeden obeh približne za 220 miliónov rokov.

 

 

Obrázok

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Zrod protohviezdy

 

Hviezdy ľudia dlhé tisícročia považovali za stálice. K tomuto názoru dospeli kvôli tomu, že ich mali možnosť pozorovať iba počas nepatrného zlomku ich hviezdneho života. Ak by sme však začali vnímať čas v merítku života hviezd, zistili by sme pravý opak: životný cyklus hviezd je dynamicky a často až neuveriteľne dramatický proces.

 

Hviezdy vznikajú z chladných a riedkych prachových a plynových mračien. Mračnom nemyslíme čosi ako pozemské oblaky, v skutočnosti sú tieto mračná nesmierne riedke a predstavujú lepšie vákuum, aké sme schopní na Zemi vytvoriť, ich hustota býva iba niekoľko atómov na centimeter kubický.

 

Jednotlivé molekuly tohto mračna na seba pôsobia gravitačnou silou, čo má za následok, že sa priťahujú a pomaly pohybú. Kvôli veľmi malej hmotnosti jednotlivých častíc a obrovským vzdialenostiam medzi nimi je to veľmi dlhodobý dej, ktorý však môže byť vonkajšími vplyvmi urýchlený. Napríklad sa môže stať, že popri takomto oblaku medzihviezdnej hmoty prejde nejaká hviezda a svojou gravitáciou spôsobí pohyb molekúl v mračne. Alebo v jeho blízkosti vybuchne supernova a tlaková vlna opäť mračno premieša. V oboch prípadoch sa dajú častice do pohybu a v miestach, kde sú zhluky najväčšie, utvoria sa jednotlivé gravitačné centrá, ktoré priťahujú ďalší materiál. Hmota okolo každého z týchto zhlukov do nich postupne padá, pričom jednotlivými zrážkami a premiešavaním molekúl vzrastá aj teplota látky. Tá rastie spolu s veľkosťou zhlukov, až sa za z astronomického hľadiska krátky čas z každého takéhoto chuchvalca hmoty vytvorí guľa zhruba o veľkosti slnečnej sústavy, ktorú nazývame protohviezda.

 

Po dosiahnutí takejto veľkosti sa začne jadro protohviezdy ohrievať, postupne ohrieva aj okolitú látku a premiešava ju. Ohriata látka zo stredu stúpa k okrajom, tu sa ochladí a klesá k jadru, kde sa znova ohreje, pričom tento dej sa veľaráz opakuje. Hviezda sa nachádza v tzv. Hyashiho štádiu, pri ktorom sa teplota na povrchu mení len málo.

 

Takáto guľa ešte nežiari vo viditeľnom svetle. Je na to príliš chladná, niečo cez dvetisíc stupňov na povrchu. Je to ale dosť na to, aby mohla žiariť v infračervenom obore. Toto štádium predstavuje zárodok budúcej hviezdy.

 

Obrázok

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

KONECNE!!! Som sa sem logol. Andela, to trvalo. AW, tu postu z postu uz neries. Co sa tyka vesmiru, tak mate tu poniektori celkom dobre poznatky. Na jednej stranke sme sa trochu rozkecali o Iridiu, kto vie, co to je? Okrem prvku....

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

KONECNE!!! Som sa sem logol. Andela, to trvalo. AW, tu postu z postu uz neries. Co sa tyka vesmiru, tak mate tu poniektori celkom dobre poznatky. Na jednej stranke sme sa trochu rozkecali o Iridiu, kto vie, co to je? Okrem prvku....

Chorche teba zbadam snad vsade :lol: Aj sem chodievas? :)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Obrázok

 

tiež jeden výbuch supernovy ... tak by nás to zmietlo, že by sme si možno stačili akurát tak vzdychnúť ...

 

a ktovie, koľko civilizácií už bolo vygumovaných ?

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

a ktovie, koľko civilizácií už bolo vygumovaných ?

Nemuselo to byť až tak veľké číslo... Podľa tohoto článku nie je jednoduché, aby sa niekde nejaká civilizácia uchytila... Aj keď práve aj takéto výbuchy môžu stopnúť vývoj takej, ktorá prečkala ťažké začiatky... :lol:
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Nemuselo to byť až tak veľké číslo... Podľa tohoto článku nie je jednoduché, aby sa niekde nejaká civilizácia uchytila... Aj keď práve aj takéto výbuchy môžu stopnúť vývoj takej, ktorá prečkala ťažké začiatky... :lol:

už niekedy v 60. rokoch sa na to vytvorila tzv. rovnica z Greenbanku ... neviem ju práve na nete nájsť, ani veľmi nemám čas :) , ale ide vlastne o to isté... vyčíslené možnosti .... tá rovnica je samé násobenie ... čiže keď je jeden jediný člen 0, je koniec všetkým nádejam na život okrem nášho... :)

 

ale keď to tak nie je, a ako sa hovorí v článku, a ako do nás hustia od detstva : vesmír je nepredstaviteľne obrovský, a niekde vznikla čo len jedna civilizácia, je to nádej a keď čo len jedna civilizácia zahynula, je to strata... budeme to raz vedieť ? či sme v celom tom nepredstaviteľnom nekonečnom usporiadanom zmätku sami ?

;) ;)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 3 týždňami...
  • Pred 1 mesiacom...
  • Pred 2 týždňami...

Polar, zavolal ma Axel Wers, to je jeho robota. V podstate chodim na nejake 4 fora aspon polopravidelne. Astronomia je moj konicek uz nejakych 17 rokov, uz od maleho decka. Velmi ma fascinuje vyskum Marsu, napriklad. Pred niekolkymi dnami som cital, ze zivot tam je na 99,9% nemozny kvoli chybajucej atmosfere, resp. velmi riedkej atmosfere, ktora by zabranila kozmickemu ziareniu bombardovat planetu smrtiacimi lucmi....

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 2 mesiacmi...

Ludiaaaaaaa.... vyzera to tak ze od augusta budeme mat 12 planét v Slnečnej sústave - je to najpravdepodobnejšie...

Budú to -> Cháron (inak mesiac Pluta), Ceres a Xena...

druhy menejpravdepobný variant hovorí, že pluto stratí status planéty...

každopádne sa budú prepisovať knižky :)

2jg8203.jpg

http://en.wikipedia.org/wiki/2006_redefinition_of_planet

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 5 mesiacmi...

Hlupaci zaznali Plutu pravo plnohodnotnej planety, pricom bola objavena desatrocia pred dalsimi podobnymi objektami a ma relativne kruhovu drahu, na rozdiel od dalsich kadejakych poskvarkov, u ktorych ich parametre mozu byt SKRESLENE zdanlivym albedom....

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov