Vesmír, astronómia

A minulosť existuje teraz? To, čo som tu linkol, čo sa deje je vlastne predĺženie pojmu súčasnosti zo ŠTR nejakej sústavy do vzdialeného vesmíru. To je celé, špekulácia nešpekulácia. Našiel som toto aj:

https://en.wikipedia.org/wiki/Rietdijk–Putnam_argument#Andromeda_paradox

Údajne nemôžeme ľubovoľne predĺžiť súradnicovú sústavu a preto je to špekulácia. To už je skôr humorné v tom, že ak je ľudská intuícia proti tomu, čo vlastne ta ŠTR priniesla, tak sa to nazve špekulácia, lebo aké už by to bolo, kebyže povieme, že čas je už napísaný.

alebo tu ďalšia "youtuberka" - určite to nemôžeme brať vážne, lebo fyzička nebude určite dobra, lebo tyso to predsa vie najlepšie.

robopol

Loedelove diagramy a podobné pomôcky dokazujú iba to, že mnohí STR považujú za čisto geometrickoú disciplínu. Na základe Loedelových diagramov nikto nedokázal vyriešiť ani paradox dvojčiat. Ako hovoril pán Klaus, je to " hluboké nedorozumění", snažiť sa riešiť fyzikálne problémy iba geometriou. Z čisto geometrických predpokladov by nevznikol ani fotón, ktorého rýchlosť je postulátom STR. Ak chceš maximálnou rýchlosťou poslať informáciu, využiješ zrejme fotóny. No tie by bez retardovaného potenciálu nevznikli. A retardovaný potenciál nie je nič iné, ako potenciál zohľadňujúci konečnú rýchlosť svetla. STR, bez hmoty s tým žiadny problém nemá, lebo geometrická interpretácia sa nezaoberá takými "maličkosťami", ako hmota, alebo náboj.

Predstav si, že nejaký fotón je v nejakej sústave emitovaný brzdením náboja. Energia fotónu je ekvivalentná zápornej práci, vynaloženej na brzdenie náboja v danej sústave. Podľa teba v nejakej inej sústave môžeme detegovať fotón, ktorý ešte nevznikol, lebo v jeho sústave ešte nedošlo k zápornému zrýchleniu náboja. Potom by sme tu ale mali detegovať spústu fotónov z budúcnosti a malo by ich byť obrovské  množstvo. Vesmír, v línii súčastnosti našej sústavy, by doslova "žiaril" fotónmi, prichádzajúcimi z budúcnosti. Kde do čerta tie fotóny sú?

Ako odlíšiš fotóny z budúcnosti od tých nie z budúcnosti, nerozumiem o čom to píšeš. To ja netvrdím predsa, ale ŠTR, keď ju použijeme tak ako to popisujú vo videu. To ani nie je môj nápad, nechápem prečo tvrdíš podľa mňa, veď ja som to nevymyslel. Ja to beriem len ako žart o tom, že človek 21 storočia si myslí, že pozná vesmír a jeho zákonitosti.

Ide o princíp a relativitu súčasnosti, nemusíme ísť ani do extrémov, ak budeš mať dostatočne citlivú aparatúru, tak nameriaš aj tu nejaké posuny. Princíp je rovnaký, niekto ma na svojej línii súčasnosti, čo len BUDE alebo bolo niekoho iného. NIE to ŽE má na svojej línii súčasnosti úsek o 200 rokov naviac, tvoje fotóny navyše sú len nedomyslený joke.

robopol

Geometrická interpretácia STR má svoje výhody, ale iba ako pomôcka. Ak niekto tvrdí, že rozumie STR, tak nech mi odpovie na otázku, prečo sa STR aplikuje na aj dynamiku, kde figurujú zrýchlenia. STR platí len v inerciálnych sústavách. Nie je  to žiadny problém, ide len o pochopenie problému. Potom sa môžeme baviť o Loedelových diagramoch. Alebo iný problém. Na ekvivalencii gravitačnej a zotrvačnej hmotnosti je založená OTR. Zotrvačnú hmotnosť pociťujeme, ale gravitačnú nie. Aj to má vysvetlenie. 

Ja som to tu uviedol hlavne preto, že sa o tom moc nehovorí, ale tak to plynie z relativity súčasnosti, či už bude ktokoľvek namietať formou to nejde lebo nemôžeme predlžiť niekoho súčasnosť do Andromedy a podobne hovadiny. Kvázi argumenty.

Ja už fyzike nepociťujem taký rešpekt ako v minulosti, veľa veci je "potvrdených" nepriamo, alebo vôbec, alebo len tu v nejakých laboratóriách, kde je zas x iných premenných, čo do toho vstupujú. fyzika tak ako ju vnímam je pre mňa nepostačujúca, nepovažujem ju za nič iné len ako aproximáciu cez vymyslené veličiny. A to aproximácia môže byt v určitých prípadoch úplne mimo. 

Nemám teda potrebu viesť filozofické špekulácie na tému fyz, teórii verzus realita.

robopol,  lenze to nie je kvazi argument,   pretoze sucasnost je prave pojem co je v STR len nieco fiktivne.  To je pojem, ktory  zrazu nie je dobre  pouzitelny ak mas viacerych pozorovatelov. Kazdy ju vidi inak, mozes si ju sice definovat ale nema to vplyv na nic.  Bez absolutneho casu je to len matuci pojem, ktoreho je lepsie sa zbavit.

Dňa 18. 11. 2022 at 22:35, Tono napísal:

Aby tu nezanikla debata o fyzike, uvediem výsledky z mojich posledných výpočtov. Obecne sa dnes vo fyzike akceptuje, že vesmír sa rozpína a toto rozpínanie najlepšie popisuje Friedmannova metrika. Je to geometrické riešenie,  vychádzajúce z kladného zakrivenia časopriestoru na povrchu gule. Je to vákuové riešenie, teda riešenie Einsteinovej rovnice bez pravej strany. Ja som riešil Einsteinovu rovnicu s pravou stranou, to znamená, že "prázdny" priestor nie je bez hmoty. Vyšli mi celkom zaujímavé výsledky.

Expanzia vesmíru sa interpretuje, ako kolieska prilepené na nafukujúcom sa balóne. Vzdialenosť koliesok sa zväčšuje, ale samotné kolieska sa nezväčšujú. Kolieska si môžeme predstaviť ako galaxie. Podľa fyzikov, sú galaxie gravitačne viazané a "odolávajú" tak expanzii vesmíru. Podobne si môžeme predstaviť tyč, ako etalón metra. Elektrostatické sily, ktoré sú rádovo omnoho vyššie, ako gravitačné a nedovolia zväčšiť dĺžku tyče expanziou vesmíru. Samozrejme pri hodnote Hubblovej konštanty by to bolo aj tak nemerateľné. Otázka je, či kolieska na rozpínajúcom balóne sú pevné telieska, alebo podliehajú expanzii vesmíru. Tie kolieska totiž predstavujú galaxie.

Z výpočtov, ktoré som robil vyplýva, že aj galaxie podliehajú expanzii. A nie len galaxie. Skúsil som odvodenú metriku na sústavu Zem - Mesiac a táto sústava tiež podlieha expanzii. Uvediem pár výsledkov.

Na obrázkoch sú výpočty, podľa novej metriky. Na obrázku je trajektória Slnka v galaxii od dnes, za 20 miliárd rokov. (samozrejme, ak by Slnko za tú dobu ešte existovalo). Vzdialenosti sú v kpc. 

Zaujímavejšie je to, že orbitálna rýchlosť na nasledujúcom obrázku:

už nerastie zo vzdialenosťou, iba osciluje medzi hodnotou 250000 m/s - 252000 m/s. Ak by sme to poriadne prehnali s časom, dostali by sme situáciu orbitálnej rýchlosti Slnka v galaxii na obrázku:

 Po zhruba 82 miliardách rokov by Slnko opustilo galaxiu:

Výsledky sú v dobrej zhode s galaktickými orbitálnymi krivkami, takže žiadnu temnú hmotu na ich vysvetlenie nepotrebujeme. Presnejšie povedané, k vysvetleniu kriviek galaktických orbitálnych rýchlostí, temnú hmotu nepotrebujeme.

Skúsil som metriku aplikovať aj menšom merítku, v sústave Zem - Mesiac. Vyšlo mi, že Mesiac sa bude vzďaľovať 2,9 cm za rok. Nameraná hodnota je 3,8 cm. Takže slapové sily sa podieľajú na vzďaľovaní mesiaca iba 0,9 cm a zvyšok je OTR. 

Vo výpočtoch som prevrátenú Hubblovu konštantu dosadil, podľa súčasných meraní, 13,77 miliardy rokov. 

 

V kontexte s mojim príspevkom som našiel zaujímavý článok 

https://iopscience.iop.org/article/10.1088/1742-6596/1466/1/012004/pdf

Ak akceptujeme, že expanzii Vesmíru podliehajú aj galaxie a planéty, podľa mojich výpočtov by sa mala Zem vzďaľovať od Slnka o 10,9 m za rok. Nezdá sa to veľa. Vzdialenosť Zeme od Slnka je astronomickou jednotku 1 AU. Pred 3,8 miliardou rokov bola podľa môjho výpočtu vzdialenosť Zeme od Slnka cca 0.72 AU, čo je v súčasnosti vzdialenosť Venuše od Slnka. Celkom dobre to ale vysvetľuje fakt, že pred 3.8 miliardou rokov Slnko vyžarovalo o 25% energie menej, ako dnes. Napriek tomu máme dôkazy, že na Zemi v čase 3.5 miliardy rokov existoval v oceánoch život. Akceptujem, že podľa súčasnej teórie galaxie a planéty nepodliehajú expanzii, ale podstatné sú experimenty.    

lenže napr. taký mesiac sa nevzďaľuje od Zeme len vplyvom nejakej hypotetickej temnej energii (resp. teórii big bangu), ale vďaka tomu, že slapové sily Zeme deformujú tvar mesiaca, čo sa nakoniec prejaví v tom, že sa mesiac vzďaľuje. Také hypotézy o rozpínaní vesmíru treba odpočítať iné faktory (napr. na planetárnej úrovni) nie to instatne pripísať len rozpínaniu.

nie je pravdivá ani hypotéza o konštantnom výkone hviezdy. To sú všetko len laické predpoklady. Slnko a to vieme sa raz stane červeným obrom, zväčší výrazne svoj objem aj svietivost.

Dňa 5. 1. 2023 at 19:45, robopol napísal:

lenže napr. taký mesiac sa nevzďaľuje od Zeme len vplyvom nejakej hypotetickej temnej energii (resp. teórii big bangu), ale vďaka tomu, že slapové sily Zeme deformujú tvar mesiaca, čo sa nakoniec prejaví v tom, že sa mesiac vzďaľuje.

Kvantifikovať, aký veľký vplyv majú slapové sily na vzďaľovanie Mesiaca nie je celom exaktná teória. Mne vyšlo, že expanziou sa Mesiac vzďaľuje o 2,79 cm za rok. Merané hodnoty sú 3,8 cm za rok, takže slapové sily by pridali cca 1cm za rok. Počítal som aj vzďaľovanie mesiaca Titán od Satunu. Nameraná hodnota je cca 13 cm a mne vyšlo 9 cm. Mesiac Titán je kamenná planéta a voda na nej je vo forme ľadu. Slapové javy Titánu na Saturn sú zanedbateľné. Prečo sa teda aj Titán vzďaľuje od Satutnu? Príčin môže byť viac a ja netvrdím, že moje výpočty zodpovedajú realite. Sú to len matematické riešenia, ktoré vyhovujú Einsteinovej rovnici a s realitou s najväčšou pravdepodobnosťou, nemajú mať nič spoločné.       

Vplyv slapových síl je dominanty efekt na vzďaľovanie mesiaca, to je vedci tvrdia. Okrem iného slapové sily spôsobujú aj to, že mesiac je k nám natočený stále rovnakou stranou, to nie je náhoda, ale vplyv slapových síl.

Toto všetko si môžeš vyhľadať na internete. Takže tvoje úvahy sú mimo...

pred 9 minútami, robopol napísal:

Toto všetko si môžeš vyhľadať na internete. Takže tvoje úvahy sú mimo...

Ja netvrdím, že slapové sily nefungujú. Nakoniec mne vyšla vždy menšia hodnota vzďaľovania, ktorá by sa bez slapových síl nedala vysvetliť. Otázka je iba kvantifikovať tento vplyv. 

Ja som k tomu pristupoval čisto matematicky, či takéto riešenie Einsteinova rovnica pripúšťa. A takéto riešenie matematicky existuje. Sám tvrdíš, že akceptuješ iba matematiku, nie fyziku. Matematika takéto riešenie ponúka. Či je fyzikálne reálne, o tom aj ja pochybujem.  

Vyskúšal som sa opýtať na to hlbokú neurónovú sieť OPEN AI chatbot a odpovedala takto (pre zaujímavosť):

PS: Existuje aj pojem viazaná rotácia, to je to, že postupne slapové sily brzdia rotáciu menších objektov a sú teda natočené rovnakou stranou ku tomu väčšiemu  telesu.

+ nejaký článok:

https://vedanadosah.cvtisr.sk/priroda/vesmir/co-su-slapove-javy-a-preco-sa-mesiac-vzdaluje-od-zeme/

Mesiac sa bude dovtedy vzďaľovať, pokým so Zemou nebudú natočení jednou stranou. Potom budú mať stacionárnu rotáciu, podobne ako dnes Pluto a Charon. Ale to tu už ľudia nebudú.

Kedysi Mesiac bol oveľa bližšie, Zem obehol len za pár hodín, po tom čo sa sformoval z prachového prstenca, ktorý vznikol po náraze planéty Theia do Zeme. To tu tiež ľudia ešte neboli.

Sedíte v kľude?

Zem rotuje rýchlosťou 1670 km/h.

Okolo Slnka obieha rýchlosťou ~ 107 200 km/h

Slnko okolo centra Galaxie obieha rýchlosťou ~ 828 000 km/h

Celá Galaxia sa smerom k Veľkému atraktoru pohybuje rýchlosťou ~ 2 160 000 km/h.

Pokým ste dočítali tento príspevok nachádzate sa zhruba 20 000 kilometrov od pôvodnej polohy, čo je polovica obvodu Zeme. Ešte stále sedíte v kľude?

Neviem kde to dať, ale super video:

A to čo sa tam v čase 2:40 oddelí, to je dobre či zle?