Vesmír, astronómia

buky princip ?  To je skor empiricke pozorovanie :), 

a jedna mapa - najnovšia mapa Mliečnej cesty, zostavená podľa najlepších súčasných vedomostí a vypchávaní dier tam, kam nedovidíme ... takto asi vyzerá naša Galaxia a takíto sme nepatrní, maličkí, zanedbateľní a pre vesmír smietka v oku ... :)

NASA zverejnila novú mapu Mliečnej cesty

Game

Ak sme jediné bytosti, ktoré sa na svoju galaxiu takto pozerajú, tak „nepatrní, maličkí, zanedbateľní a pre vesmír smietka v oku ..“ určite nie sme.

Tono,

preto je tam ten usmievavý smajlík ... :)

pravdepodobne nie sme jediní, pretože / a  univerzum ja tak nesmierne obrovské, že aj s našimi technológiami a úspešným zaprasením vlastnej jedinej domovskej planéty sme smietkou v oku, ten malý modrý bod kdesi na okraji malej nevýznamnej galaxie ...

sme nepatrní, ale smietka v oku sme. buď ako skutočnosť, ktorú s vlastným domovom dokážeme porobiť, alebo ako metafora pre obrovitosť vesmíru :) alebo pre oboje naraz :)

Game

Slnko bude stabilnou hviezdou ešte 5 miliárd rokov. 60 miliónov rokov od vyhynutia dinosaurov je kratučká epizóda. Naši predchodcovia, cicavce, boli vtedy veľkosťou a intelektom na úrovni krta.  Je to úžasne optimistická predstava. Ak by sme svoju planétu akokoľvek spľundrovali,  tak tu máme ešte cca 100 reparátov, začínať  znova na úrovni krta. Povzbudzujúca prognóza... Snáď by sa to raz mohlo podariť.

snáď.

pre nás hodne,

pre vesmír sme epizóda kdesi na okraji.

ale je krásne sa dívať na hviezdy.

Spomenul som si na Nerudovu báseň Sedeli žáby v kaluži

"Jen bychom rády věděly,"
vrch hlavy poulí zraky,
"jsou-li tam tvoři jako my,
jsou-li tam žáby taky!"

Romantika nie je výhradne ľudskou vlastnosťou. :)

niekto sa do toho pustil s vervou a odvážne - po objave skutočne existujúceho Higgsovho bozónu takto vyzerá vizualizácia vzniku vesmíru:

https://www.bbvaopenmind.com/

http://tech.sme.sk/c/7940992/ako-vznikol-vesmir-pozrite-si-prve-sekundy-vsetkeho.html

Ešte v prvej sekunde vznikol Higgsov bozón, ktorý dal hmotu zvyšným časticiam. Následne sa začali tvoriť protóny, neutróny a elektróny a začali sa spájať do prvých atómov. Vodík a hélium vznikli približne tri až 20 sekúnd po Veľkom Tresku.

Približne 380-tisíc rokov po vzniku, začína byť vesmír priesvitný a začína ním prenikať prúdenie, a o 400 miliónov rokov končia temné časy a objavujú sa prvé hviezdy. Prvé galaxie sa formujú 700 miliónov rokov po tresku. Osem miliárd rokov po vzniku vesmíru sa začína formovať Slnečná sústava a naša Zem.

Proces však stále pokračuje, vesmír sa neustále rozpína rýchlosťou 70 kilometrov za sekundu. Aký veľký v skutočnosti je? Podľa odhadov vedcov meria až 78 miliárd svetelných rokov, hoci my sme z neho schopní pozorovať iba guľu s rozmerom približne 13,7 miliárd so Zemou v strede. Iba z tejto vzdialenosti je k nám schopné sa dostať svetlo.

Vedci totiž slovom vesmír označujú iba oblasť, ktorá sa dá pozorovať. Odhaduje sa, že v pozorovateľnom vesmíre sa nachádza 125 miliárd galaxií.

no, neviem ci tu ma niekto astrotechniku a navyse byva blizko BA ale ak ano, a nahodou ma laserovy kolimator, bolo by mozne pozicat ho na hodinku (mam rozhasene zrkadla)

vdaka

pomohol by ti Hlohovec, ci to je uz daleko ? mam tam znameho na hvezdarni

pomohol, robim aj v TT

Slnko bude stabilnou hviezdou ešte 5 miliárd rokov.

Tá stabilita je relatívny pojem a v konečnom výsledku je pre Zem a ľudstvo ako také nepodstatná. Už za 1 miliardu rokov výkon Slnka stúpne natoľko, že vyššie formy života pravdepodobne vyhynú. Za asi 3,5 miliardy rokov zo Zeme bude už len kus suchej skaly.

hviezda, ktoru skrotili inteligentne bytosti ?

 

 "Ještě nikdy předtím jsme něco takového neviděli, ta hvězda vypadá opravdu praštěně," řekla astronomka Tabetha Boyajianová z Yale University, zabývající se hledáním planet u jiných hvězd. "Nejdřív jsme si mysleli, že nám satelit Kepler posílá vadná data, ale ukázalo se, že jsou naprosto v pořádku."

http://zahranicni.ihned.cz/c1-64757560-kosmicky-teleskop-kepler-mozna-objevil-hvezdu-kterou-zkrotily-inteligentni-bytosti

jedna parádna historická fotografia :)

1981 - preprava prvej indickej družice menom Apple modernou kozmickou technológiou:

http://ritkanlathatotortenelem.blog.hu/2014

zajtra nám zasa prejde Merkúr pred Slnkom, čo sa bežne deje trinásťkrát za storočie ... nebude to ale také divadlo, ako prechod Venuše r. 2004,

a vôbec prechod Venuše, čo je oveľa zriedkavejší jav - najbližší bude r. 2117.

pozorovali a fotili sme to.

maličký Merkúr bude možné ovšem pozorovať len špeciálne upravenou technikou, v spolupráci s odborníkmi:

http://plus.sme.sk/c/20157354/vsetci-na-mars.html

jedna parádna historická fotografia :)

 

kamarat postoval

tu je odkaz na povodny post

https://www.facebook.com/PlanetaryLandscapes/photos/a.322690544464196.74729.322676901132227/1081495625250347/?type=3&theater

http://wanderingspace.net/wp-content/uploads/2015/03/d416d2cf5e1efaf2be117438f99f5f93.jpg

a spominana fotka z Titanu

Mňa až tak nezaujíma, kedy a ako vznikol vesmír, na to je veľa teórií, ale pýta sa nejaká z nich, prečo vesmír vznikol?

Na oblohe sa objaví vzácna „Vianočná hviezda“ prvýkrát za 800 rokov

Citát

Pár dní pred Vianocami sa na nočnej oblohe objaví veľmi jasný objekt, ktorý astronómovia nazvali „Vianočnou hviezdou“, pretože sa objavuje pred najväčšími sviatkami v roku. Vzácny jav na oblohe však nie je hviezda, ale spojenie Saturnu a Jupitera – dvoch najväčších planét slnečnej sústavy.

Zdroj:

https://www.imeteo.sk/clanok/na-oblohe-sa-objavi-vzacna-vianocna-hviezda-prvykrat-za-800-rokov?fbclid=IwAR0iF-mzHWsseCUNcRZNIpQay1ezYI951n4IubCQi2NTcuRNv29XVPZO4YI

Aby tu nezanikla debata o fyzike, uvediem výsledky z mojich posledných výpočtov. Obecne sa dnes vo fyzike akceptuje, že vesmír sa rozpína a toto rozpínanie najlepšie popisuje Friedmannova metrika. Je to geometrické riešenie,  vychádzajúce z kladného zakrivenia časopriestoru na povrchu gule. Je to vákuové riešenie, teda riešenie Einsteinovej rovnice bez pravej strany. Ja som riešil Einsteinovu rovnicu s pravou stranou, to znamená, že "prázdny" priestor nie je bez hmoty. Vyšli mi celkom zaujímavé výsledky.

Expanzia vesmíru sa interpretuje, ako kolieska prilepené na nafukujúcom sa balóne. Vzdialenosť koliesok sa zväčšuje, ale samotné kolieska sa nezväčšujú. Kolieska si môžeme predstaviť ako galaxie. Podľa fyzikov, sú galaxie gravitačne viazané a "odolávajú" tak expanzii vesmíru. Podobne si môžeme predstaviť tyč, ako etalón metra. Elektrostatické sily, ktoré sú rádovo omnoho vyššie, ako gravitačné a nedovolia zväčšiť dĺžku tyče expanziou vesmíru. Samozrejme pri hodnote Hubblovej konštanty by to bolo aj tak nemerateľné. Otázka je, či kolieska na rozpínajúcom balóne sú pevné telieska, alebo podliehajú expanzii vesmíru. Tie kolieska totiž predstavujú galaxie.

Z výpočtov, ktoré som robil vyplýva, že aj galaxie podliehajú expanzii. A nie len galaxie. Skúsil som odvodenú metriku na sústavu Zem - Mesiac a táto sústava tiež podlieha expanzii. Uvediem pár výsledkov.

Na obrázkoch sú výpočty, podľa novej metriky. Na obrázku je trajektória Slnka v galaxii od dnes, za 20 miliárd rokov. (samozrejme, ak by Slnko za tú dobu ešte existovalo). Vzdialenosti sú v kpc. 

Zaujímavejšie je to, že orbitálna rýchlosť na nasledujúcom obrázku:

už nerastie zo vzdialenosťou, iba osciluje medzi hodnotou 250000 m/s - 252000 m/s. Ak by sme to poriadne prehnali s časom, dostali by sme situáciu orbitálnej rýchlosti Slnka v galaxii na obrázku:

 Po zhruba 82 miliardách rokov by Slnko opustilo galaxiu:

Výsledky sú v dobrej zhode s galaktickými orbitálnymi krivkami, takže žiadnu temnú hmotu na ich vysvetlenie nepotrebujeme. Presnejšie povedané, k vysvetleniu kriviek galaktických orbitálnych rýchlostí, temnú hmotu nepotrebujeme.

Skúsil som metriku aplikovať aj menšom merítku, v sústave Zem - Mesiac. Vyšlo mi, že Mesiac sa bude vzďaľovať 2,9 cm za rok. Nameraná hodnota je 3,8 cm. Takže slapové sily sa podieľajú na vzďaľovaní mesiaca iba 0,9 cm a zvyšok je OTR. 

Vo výpočtoch som prevrátenú Hubblovu konštantu dosadil, podľa súčasných meraní, 13,77 miliardy rokov. 

Prikladám ešte rovnice, ktoré som odvodil.

Rovnice.pdf

Obavám sa Tono, že zaver o tmavej hmote pravdivý nemôže byť, keďže obežne rýchlosti na okraji galaxie sú zhruba rovnaké ako blízko centra. To je pozorovanie, nie rovnice.

pred 6 hodinami, robopol napísal:

 obežne rýchlosti na okraji galaxie sú zhruba rovnaké ako blízko centra. To je pozorovanie, nie rovnice.

Obežné rýchlosti v blízkosti centra zodpovedajú Newtonovým zákonom, Takže čím sú bližšie, tým rýchlejšie rotujú. Inak by "spadli do centra" Samozrejme gravitačný potenciál musí zohľadňovať hustotu hmoty v disku. To ale nie je tak podstatné. Pre planéty z Gaussovho zákona platí, že pre obežné doby nie je podstatná hmota nad plochou, danej orbity. Napríklad v blízkosti čiernej diery SagitáriaA, dostaneš rýchlosti až 8% c. Výpočty a pozorovania sú vo veľmi dobrej zhode s OTR. Ja som to tu už počítal

 https://drive.google.com/file/d/1ya6LbG9jKp6LatCLY0FCTn5eHoT9TTGn/view

Problém s orbitálnymi trajektóriami nie je v blízkosti centra do 5 kpc. Tam relatívne dobre súhlasia s Newtonovými zákonmi.  Problém je nad cca 5 kpc. Tam už hustota hmoty klesá a obežná rýchlosť by mala preto tiež klesať. No ona je konštantná, ale nemá ju tam čo "držať". Preto, že nad cca 10 kpc už "nič nie nič" - malá hustota bariónovej hmoty",  fyzici si tam vymysleli temnú hmotu.

No a čo bez temnej hmoty by ich tam držalo na rovnakej rýchlosti ako pri centre? Či nebude to tým, že objekty sa na okraji gravitačne priťahujú a takto sa navzájom "ťahajú"?

temna hmota je pracovný názov práve preto, že tam podľa nich je dodatočná hmota (vidíš jej prejav  predsa ako gravitačnú šošovku), aby sa galaxia nerozletela, lebo zotrvačná rýchlosť by nebola kompenzovaná a tak na okraji disku by hmota odletela. Neviem, čo si ty skúmal, ale temna energia sa neprejavuje na obežnej rýchlosti, ani nemôže byt príčina ničoho, keďže tu sa jedná o miliardy rokov pre efekt na viazaných galaxiách.

pred hodinou, robopol napísal:

 Neviem, čo si ty skúmal, ale temna energia sa neprejavuje na obežnej rýchlosti, ani nemôže byt príčina ničoho, keďže tu sa jedná o miliardy rokov pre efekt na viazaných galaxiách.

Temná energia je spojená s rozpínaním Vesmíru. Pokiaľ rozpínaniu Vesmíru nepodliehajú galaxie, tak to samozrejme nemá vplyv na obežné rýchlosti hviezd v galaxii. 

Preto, že obežné rýchlosti galaxií neklesajú podľa NZ, tak je problém. A rieši sa buď temnou hmotou, alebo modifikovanou teóriou gravitácie. No a ja som dokázal, že Einstein mal znova pravdu. Jeho riešenie nepotrebuje ani temnú hmotu a ani modifikovanú teóriu gravitácie.

A čo ma najviac prekvapilo z Lagrangiánu, zachováva sa aj moment hybnosti a energia. Len v inej forme zápisu, ako sme zvyknutý - trochu zložitejšia funkcia.