Som bohatý fórumák, alebo - naše hriešne potešenia

Na základe rôznych postrehov o tom že mať peniaze skôr alebo neskôr je to isté, vám napíšem tento vysvetľovací blog. Pre ľudí ktorí majú rezervy sa táto téma vôbec netýka a nech preskočia rovno na koniec blogu, na vzorec. Nikdy by nemali pochopenie pre to čo ďalej idem vysvetliť.
 
Sú ľudia ktorí žijú "z ruky do huby" alebo "z mesiaca na mesiac" a pre nich sú dôležité v zamestnaní dve veci a to termín výplaty a možnosť brania záloh. Podľa slovenských zákonov sa mzda vypláca v nasledujúci kalendárny mesiac kedykoľvek v rámci mesiaca t.j. zamestnávateľ si môže určiť akýkoľvek deň v tom mesiaci... Väčšinou podľa skúseností sa to pohybuje od 8 do 22 dňa v mesiaci a ešte záleží aj na banke. V kombinácie správnej banky a zamestnávateľa so skorším termínom vyplácania môže byť výplata na účte do desiateho dňa v mesiaci ale ak máte zamestnávateľa s neskorým vyplácaním mzdy, ešte vám na ten deň pripadne víkend, a máte inú banku ako zamestnávateľ tak vám peniaze môžu prísť kľudne aj v 25-om dni mesiaca.
 
Šeky čo platíme za rôzne služby ako telefónne účty, internet, televízia atď. Majú obvykle nejaké splatnosť. Kamarát mal dlhodobo taký problém že výplata mu chodila okolo 20 ale fakturačné obdobie u mobilného operátora mal nejako už začiatkom mesiaca a lehota na vyplatenie faktúry mu končila nejako tesne pár dní pred výplatou... Takže vždy ju platil aj s upomienkou. U jedného operátora to funguje tak, že hneď po skončení splatnosti príde obyčajná 5€ upomienka a faktúra sa zaplatí spolu s upomienkou... Až neskôr operátor pristúpi k výhražnej korešpondencii. Takže on dlho platieval úplne bežne faktúru+upomienku lebo mu tak chodila výplata. Ale po výplate ju vždy hneď zaplatil.
 
V tomto a mnohých podobných prípadoch by pomohla záloha alebo skorší termín výplaty. Ja som tiež už tak mal že bolo treba niečo zaplatiť najneskôr do 15-ho dňa a ja som mal práve v ten deň výplatný termín v pracovnej zmluve ale tým že som mal inú banku ako zamestnávateľ tak peniaze došli až o deň, dva neskôr. Stačilo že ten deň padol na víkend a bolo aj trojdňové omeškanie. Vyriešil som to zmenou banky na tú ktorú má aj zamestnávateľ. Odvtedy výplata chodí hneď 15-ho predobedím už je na účte a hneď ide trvalý príkaz na ten šek.
 
Teraz si zoberte že človek má viacero šekov s rôznou platnosťou od 10-20 a výplata mu chodí až 22! Proste smola. A teraz prejdeme k zálohám. Vo viacerých zamestnaniach sa dali brať zálohy týždenne a v jednom mesačne. Aj tam sa to ešte dalo prežiť lebo výplata mi došla zhruba začiatkom nového mesiaca a tak som jednorázovo zobral zálohu a s tou som to vytiahol do ďalšej výplaty. Keď boli na týždennej báze tak som permanentne mal peniaze a nemusel som vždy týždeň či dva čakať na výplatu. Aby som mohol niečo realizovať.
 
Teraz už ideme na počítanie a vzorce... Teraz tí čo mudrovali že je to to isté tak vám to idem vysvetliť na vzorci:
Dáme len čísla obrazne:
 
Výplata je 500€ a náklady spolu na bývanie a šeky sú 300€
(takže čo je povinné sme zaplatili a už nám nehrozia žiadne upomienky, sankcie či exekúcie)
 
Zostane k dispozícii 200€ na všetko ostatné (prostriedky na voľné minutie)
 
Takže ak sa tieto peniaze minú tak nezostáva nič iné ako čakať do ďalšej výplaty. Ale ak sa tie peniaze rozdelia že napríklad každý týždeň je možnosť zobrať zálohu 50€ tak sa doba čakania skráti na pár dní. Lebo hovoria síce že čo si zoberiete ako zálohu vám bude v ďalšej výplate chýbať ale vlastne tá záloha sa berie vždy z ďalšej novej! To znamená že ak si vyberiem dopredu 4x50€ tak isto to bude 200€ dokopy čo sú moje voľné peniaze a z výplaty sa v pohode zaplatia účty lebo na povinné výdavky ja nepotrebujem 500€ naraz! Takže nič sa nemôže stať keď z budúcomesačnej sumy odkrojím 50 alebo 100€ dopredu!
 
Príklad: Výplatu mám 10-ho a dnes je 25-ho a pokazí sa mi bicykel na ktorom denne chodím. Potrebujem súčiastku ktorá stojí 10€ ale keďže už nemám peniaze tak ten bicykel nemôžem použiť od 25-ho až do 10-ho (teda 16 dní) kým mi nenabehne výplata. Ale ak mám týždenné zálohy a dnes je streda, pričom piatok sa vyplácajú zálohy a dostanem 50€ (pričom súčiastka stojí len 10€) tak už cez víkend môžem mať opravený bicykel a čakal som iba 3-4 dni! Stále mi zostáva 40€ čo už môžem ísť dajme tomu v sobotu do kina, pričom bez možnosti záloh by som zmeškal aj to predstavenie lebo o 15 dní sa to už nebude premietať! Takže bol by len dátum 29-ty deň od 25-ho dňa a už by som mal spravený bicykel, pozreté predstavenie a ešte by som stále mal 35€ na jedlo takže by som ako tak do ďaľšieho piatku ktorý bude o 8 dní čo by bolo 4-ho teda stále 6 dní pred výplatou ale už by som mal opäť 50€ k dispozícii.
 
Ďalší príklad uvediem ako nadčas u zamestnávateľa vs. fuška ako pomocný robotník:
U zamestnávateľa mám 5,50 na hodinu v hrubom čo je 4,26 v čistom. Zmena má 10h z čoho 9,5 sa platí takže 40,47€ zarobím za jednu zmenu. Avšak u tohto zamestnávateľa niesu možné zálohy. Je 10 dní pred výplatou a nemám ani fuka. Cez voľno mám možnosť ísť robiť pomocného robotníka za 25€ čo dostanem na ruku hneď na fajront. Je to oveľa menšia suma ako tá čo by som zarobil u zamestnávateľa. Zamestnávateľ však nariadi dobrovoľný nadčas a vedúci obchádza zamestnancov kto by mohol prísť. Väčšina ľudí príde lebo vie že si tých 40€ zarobí nadrámec výplaty a nadčasové hodiny sú aj s príplatkami takže možno aj 50€ zarobia za ten deň. Ale chybička je kde? Že je len prvého a tie peniaze budú k dispozícii až 10-ho! Takže ja odmietnem ten nadčas a idem s kamarátmi na fušku za polovicu menej peňazí ktoré však dostanem hneď. Takže logicky? Keď som prvého bez centu a potrebujem mať peniaze hneď tak čo ma zachráni? Nadčas alebo tá fuška?!? Logické že?

Urobil som experiment keďže ma zaujímalo koľko čoho išlo na čo. Zmenil som trochu štýl zapisovania. Trojitá kategória (príjem/výdaj/zostatok) je absolútne presná a prehľadná ale v mojom prípade za normálnych okolností (keď si nepožičiam, nejdem na "lov" s magnetom, nepredám nejaké haraburdy) tak mám príjem iba raz za jeden kvartál ktorý trvá od 15 dňa v mesiaci do 15 dňa nasledujúceho. Takže stĺpik príjem by bol ze bežných okolností prázdny. Zostatok ľahko zistím keďže viem že dostanem napríklad 500€ a to je všetko čím disponujem a len z toho sa ráta dole kým neprídem k nule a tam skončím.
 
Nový systém spočíva v tom že sú farebne kategorizované, kým zelená znamená bežnú stravu, oranžová len sladkoti (bez nápojov) a červená ako farba výstrahy tie sladené nápoje. Tak som každý nákup zrealizovaný za poledné dni rozpísal a zrátal podľa kategórií že na čo isšlo koľko peňazí.
 

 
Už pri pohľade na sumy vo farebných políčkach je nadmieru jasné že viac išlo na sladkosti ako na normálne jedlo a najviac išlo práve na to najhoršie teda sladené nápoje! Poďme teda k číslam:
 
Spolu: 28,64 €
Sladkosti: 7,54 €
Bežné: 10,33 €
Nápoje: 10,77 €
 
Sladkosti a nápoje spolu: 18,31 € (ktoré mohli byť v prasiatku) x12 mesiacov = 219,72 ušetrené za rok.

Ako máte poriešené veci v súvislosti s vaším majetkom? Ak by ste práve v tejto chvíli zomreli, budú pozostalí vedieť kde a ako naložiť s vašimi tisíckami eur, ktoré máte po rôznych účtoch? Nechcem moc hovoriť kde čo mám (všetko je legálne :D ), ale pre tento prípad by bolo asi dobré niečo poriešiť, lebo ak by sa niečo stalo, tak o niektorých účtoch sa nikto nedozvie.

Taký jednoduchý nápad..
Čo keby sme, do nejakej vesmírnej sondy, naložili zlatú tehlu?
Doslova do písmena zlatú tehlu, ako kus komodity o určitej hodnote.
Raketa odštartuje, a sonda bude umiestnená na nejakú stabilnú dráhu, kde môže visieť hoci aj 10 000 rokov. Na planéte Zemi by zostal iba "papier", so záznam o tom komu tá tehla patrí.
Čo by to urobilo s cenou tej zlatej tehly?
Bolo by ju možné predať? A za koľko? Za menej alebo za viac, ako rovnakú zlatú tehlu, ktorá by stále bola na povrchu zemskom?
Ak zmyslom existencie zlatej tehly, je poväčšinou tvrdnúť v trezore..
Čisto prakticky, bol by to "trezor lietajúci vo vesmíre", a fungoval by veľmi dobre.

V roku 1927 Charles Lindbergh, na upravenom stroji Ryan, preletel Atlantik. Práve tento jeho počin, presvedčil skeptikov, že letectvo ako obor, treba brať vážne.
 
Domnievam sa, že práve nejaký takýto počin, by mohol obdobne "zapákovať" vesmírny priemysel.
Trochu sa na to podobal zámer Denisa Tita "Inspiration Mars Foundation", ale bohužiaľ ukázalo sa, že oblet Marsu, ktorý by šiel vďaka náročnosti s cenou do miliárd, je asi ako "prvý krok", príliš veľké sústo.
Dalo by sa nájsť, niečo realistickejšie a "skromnejšie"?
Čo tak "Lunar flyby", oblet Mesiaca?
Je tu jedna závažná otázka, ak by sa niekto doslova "dnes", rozhodol takýto podnik zorganizovať, mal by vôbec na čom letieť?
Čo na to treba? Treba na to "supernosič"? Vývoj úplne novej vesmírnej lode?
Netreba.
Šokujúci fakt je, že na to stačí "staré železo", hardvér ktorý už existuje a stačí ho pre daný účel mierne upraviť.
Jednou s variant je, použitie EÚrópskeho nosiča Aariane 5, v kombinácii s "postsovietskou" loďou Sojuz.
Predstavte si, Aariane 5 ECA dokáže pri TLI (Trans Lunar Injection) postrčiť k Mesiacu 7,8 tony.
https://fr.m.wikipedia.org/wiki/Ariane_5
Hmotnosť lode Sojuz je 7,2 tony.
https://sk.m.wikipedia.org/wiki/Sojuz_(kozmická_loď)
 
Takže?
 
Ps. Keď sa pozriete, na najnovšie oficiálne údaje o nosnosti nosiča Falcon 9.
http://www.spacex.com/falcon9
Zistíte zaujímavú vec. Jeho nosnosť pre tzv. "GTO" (prechodová dráha ku geostacionárnej dráhe), sa udáva 8,3 tony.
V zásade platí, že z nosnosti na GTO, možno jednoducho odvodiť, potencionálny výkon TLI. Malo by to byť približne 68,5% zo "sumy" pre GTO (pre túto konštrukciu). Čiže približne 5692 kilogramov.
A vzletová hmotnosť lode Dragon od Space X je 6 ton.
http://www.spacex.com/dragon
Takže skutočne existuje viac možností.