Skočiť na obsah

Čo je to veda? Kto je vedec?


irb

Odporúčané príspevky

Všeobecne sa ľudia delia okrem iného aj na "bežných ľudí" a "vedcov".

Je celkom bežné nájsť nadpisy článkov typu: Vedci vypátrali, Vedci dokázali, Vedci predpokladajú...

 

Ale slovo "veda" vychádza v podstate zo slova "vedieť". A teda lingvisticky každý, kto niečo vie, je v tomto smere "vedec".

 

Diskusie na fórach, ako je toto, ukazujú, že veľa ľudí dneška má naozaj rôzne znalosti. Ale "vedcami" v úzkom slova zmysle sa nenazývajú.

 

Napokon, rozvoj myslenia, inteligencie v širokých masách, najmä západného sveta, vedie k tomu, že ľudia sa stávajú samostatnými. V základe tejto samostatnosti stojí poznanie, vedenie, 

 

My sami sa stávame vediacimi čím ďalej tým viac. Máme kritické myslenie, ktoré stále viacej rozvíjame.

V istom zmysle každý z nás je v nejakej oblasti vedcom.

 

Popri tomto bežnom vedeckom živote (alebo možno skôr ako jeho predvoj) sa vytvorili aj špecializované vedecké ústavy, kde sa vedátoruje na plný úväzok a v tejto súvislosti vzniká množstvo vedeckej publikačnej činnosti o bádaní.

 

A tiež vzniká aj aplikovaná veda s cieľom stvoriť produkty, v ktorých sú poznatky stelesnené. 

 

Z potreby jasne ukázať hranice pravdy a nepravdy si vedci začali vytvárať aj podmienky vedeckosti.

Je to určite pekný zvyk, pretože pravda a nepravda v hraničných oblastiach ľudského poznania nie sú len tak ľahko rozlíšiteľné, a my ľudia radi podliehame egoistickým necnostiam pri boji za "našu" pravdu.

 

Nič to ale nemení na tom, že v lingvistickom zmysle každý, kto niečo vie, a teda je v súlade s pravdou, je v danej oblasti vedec, pretože čím ďalej tým viac používame v každodennom živote vedecký spôsob myslenia.

 

 

 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Odpovedí 24
  • Vytvorené
  • Posledná odpoveď

Top prispievatelia v tejto téme

  • alamo

    8

  • irb

    8

  • tyso

    6

  • D'Ady

    2

Top prispievatelia v tejto téme

 

Popri tomto bežnom vedeckom živote (alebo možno skôr ako jeho predvoj) sa vytvorili aj špecializované vedecké ústavy, kde sa vedátoruje na plný úväzok a v tejto súvislosti vzniká množstvo vedeckej publikačnej činnosti o bádaní.

 

A tiež vzniká aj aplikovaná veda s cieľom stvoriť produkty, v ktorých sú poznatky stelesnené.

odpovedal si si sam

(to co som vyznacil kurzivou je premisa vychadzajuca z predchadzajucej uvahy, ale v podstate k "definicii" nepatri)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

no,  to by potom platilo len pre slovenskych vedcov :)

 

urite sa da nasjt niekde aj lepsia definicia, ale  jednoducho povedane veda je strukturovane skumanie toho co sa da skumat :).   vedec vsak nie je tym co nieco vie,  ale tym co vedecky skuma,  a tam sa dostaneme k vedeckej metodologii,  nie je uplne jedno ako sa to skuma a nie kazdy kto skuma je vedec.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

myslim, ze aj vo svete prevazna vacsina vedcov pracuje v specializovanych vedeckych ustavoch (u publikovani a aplikovanej vede plati detto)
ale suhlasim s tebou, ze podstatne je to "skumanie" ;)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

jaj keby to tak bolo, cim dalej tym viac pouzivaju ludia vedecky sposob myslenia. to by cela spolocnost vyzerala inak. zatial ludia pouzivaju "ofcovsky" sposob myslenia:D resp, sa ani nenamahaju mysliet. myslia za nich media a cirkve.

inak slovo veda pochadza z lat. sciente myslim. presnejsiu definiciu najdes vo wiki.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

"byť si vedomý" ale čoho?

je niekto, kto pozná korán alebo bibliu naspamäť, vedec?

asi to nestačí.. veda nie je iba "suma vedomostí"

keď niekto o sebe tvrdí "ja viem všetko", spravidla to nie je vedec, ale dogmatik

aby ste dokázali objaviť "niečo nové", najskôr musíte pripustiť, že "niečo nové" môže existovať

a to "niečo nové", je niečo čo ešte neviete

vedec musí vedieť povedať "ja neviem"

musí mať odvahu spochybniť cudzie dogmy

a ešte väčšiu odvahu, aby aspoň trochu zapochyboval o svojich vlastných "pravdách"

byť si vedomý, vlastnej omylnosti a nevedomosti

nejde o to, čo už viete, ale o to čo všetko neviete

 

vedec je človek, ktorému keď poviete, že sa v niečom mýli

tak miesto toho, aby "vypenil", tak sa najskôr zamyslí..

(hm.. podľa tejto definície.. mám k vedcovi, občas fakt ďaleko..)

..

veda je..

teda skôr takto, veda "nie je" o tom, že niekto niečo "meria" "ráta" alebo "katalogizuje"

to by bol vedcom každý "zberateľ motýľov" alebo známok

..

veda nie je o tom, že niekto niečo "nové" objaví

keď o tom objave nikomu nepovie, nikto sa o tom nedozvie, a teda nikto neobjaví nič

na vedu, treba celú hromadu vedcov, ktorý sa o tých objavoch a ich interpretáciách, dokážu veľmi zvláštnym spôsobom, medzi sebou "pohádať" (občas sa to môže dosť nechutne zvrhnúť.. aj vedci sú len ľudia)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

alamo,   vedec je ten co postupuje vedeckou metodou :),   a aj  katalogizovanie znamok sa da robit vedecky.  

FILIT:

Vedecká metóda poznania je metóda poznania, ktorá podľa klasickej schémy začína vymedzením problému, stanovením jeho vzťahu k doterajšiemu empirickému a teoretickémupoznaniu; ďalej stanovenie overiteľných hypotéz, uskutočnenie experimentuanalýza ziskaných údajov, potvrdenie alebo zvrhnutie hypotéz, začlenenie výsledku do systému danéhovedeckého poznania, empirické overenie.
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

tyso, čo si napísal teraz naposledy sa mi páči. S tým viem plne súhlasiť.

Samozrejme, pri konkrétnom človeku a konkrétnom výskume vžy môžu vyskočiť otázky takmer ku každému bodu tej definície metódy.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

tyso

hm.. "používať vedeckú metódu"

 

lenže tá môže byť buďto "verifikačná" alebo "falzifikačná"

keď niečo verifikuješ, snažíš sa hľadať argumenty pre potvrdenie

keď falzifikuješ, snažíš sa hľadať argumenty proti

Karl Raimund Popper prišiel na to, že aj keby si "pravdu" potvrdil 10 000 argumentami "pre", nedokážeš ju..

pretože aj taká "pravda" je len dočasná, bude trvať len tak dlho, kým sa neobjaví čo i len jeden jediný argument "proti"

s toho odvodil, že vedecký názor (alebo teória) je len ten, ktorý je možné vyvrátiť, a preto hľadať argumenty proti

to o čom nemožno diskutovať ani pochybovať, sa nazýva dogma

"vedci" menom teológovia, tak nie sú vedcami, pretože hľadajú a potvrdzujú iba argumenty "pre" existenciu Boha

podobne sú na tom tzv "klimatológovia", aj oni potvrdzujú "GW",

a každý kto hľadá argumenty proti je pre nich, odporný "klimatoskeptik", čo by si zaslúžil zhorieť na hranici, alebo zhniť vo väzení.. čo mi to len pripomína?

takže, keď bude najbližšie v novinách titulok "vedci tvrdia"

pozor na to, aký presne "vedci" to sú

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

vo vede mozno pochybovat o comkolvek,    ziadna teoria nie je definitivna  ale zaroven je istym priblizenim  sa k pravde.  Ked ju vyvratis, tak si nasiel jej hranice ale vzdy to ostane ako dobre priblizenie.  

Prikladom je klasicka mechanika,   pre bezne pouzitie je stale vyborne pouzitelna aj ked mame presnejsie teorie.  

 

A  ked najdes tvrdenie ze vedci tvrdia, tak vzdy sa mozes pozriet z coho vychadzaju.  To je bezny postup,  skontrovat, zopakovat, pripadne vyvratit :)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

irb

ak ťa to skutočne zaujíma, prečítaj si toto

http://casopis.vesmir.cz/clanek/lysenko-prorok-a-ideolog

fascinujúce je že Lysenko, mohol mať skutočné výsledky a pozorovania..

ktoré ale vďaka jeho šialeným interpretáciám, boli en blok spláchnuté do "AHA"

http://casopis.vesmir.cz/clanek/lysenkizmus-trochu-jinak

ako ale na konci článku, poznamená autor "je to ako vyberať hrozienka, s čerstvého kravinca"

..

až dnes, vďaka vyspelej genetike, stúpencov ktorej nechal Lysenko likvidovať, v politických procesoch

zisťujeme, ako to vlastne funguje

http://www.osel.cz/8655-rostliny-roubujeme-jiz-3000-let-ale-az-nyni-zjistujeme-jak-jim-tim-menime-genom.html

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vychádza mi to, že mal výsledky. Ono, inak by ho Stalin dal asi rýchlo popraviť, keby nemal, nie?

 

mno.. áno.. mal "výsledky"

viac ako 3000 vysokoškolsky vzdelaných ľudí, vedcov hlavného prúdu, schopných kritického myslenia, skončilo v lochu, alebo priamo pred popravčou čatou..

to Stalin jednoznačne musel oceniť..

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Nemyslel som na ľudí ale na poľnohospodárstvo, že či mal výsledky.

 

Všetko nájdem v tých článkoch - koľko ľudí odstránil, ako veľmi bránil naozajstnej vede, ako paktoval s komunistami, ako rozvíjal pavedu.

 

Len nie, či mal výsledky v poľnohospodárstve.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

ak považujeme za "výsledok", že sovieti museli až do zrútenia ich sociálneho experimentu, dovážať z USA a kanady, megatony obilia a iných poľnohospodárskych komodít..

tak to bol fakt "obrovský výsledok"

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

nemal..

napríklad jeho "revolučná" metóda úpravy ozimín, aby sa dali siať až na jar, bola známa prinajmenšom od roku 1800, jeho očakávania že si na ňu rastliny "zvyknú" a vytvoria si "dedičný návyk" vďaka čomu budú kvitnúť rýchlejšie, navyše dávať stále vyššie výnosy, boli totálne od veci

 

komu sa nedarilo, dosiahnuť podľa jeho postupu úspech, a dovolil si to napísať do správy, ten si koledoval o obvinenie s vlastizrady a sabotáže, lebo poškodzoval hospodárstvo, a spochybňoval prácu "pokrokovích vedcov ktorých veda bola v súlade s marxizmom leninizmom"..

bodka..

na reálne výsledky, každý kašlal, a poslal hlášku "splnili sme plán na stodvadsať percent"

veľmi rýchlo sa to naučili všetci

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

alamo, ano jarovizacia bola v europe znama ale lysenko ju spropagoval a de facto zaviedol, co dvihlo vynosy. a potom na tom postavil svoju karieru

he..

je tu nejaký odborník na agronómiu?

v porovnaní s čím, sa "zvýšili výnosy"?

"jarovizácia" bol núdzový záchranný postup, keď sa nestihlo zasiať na jeseň (či už pre nepriazeň počasia, alebo pre zmätok v socialistickom centrálnom plánovaní), zasiahlo sa na jar, čo dalo so znehodnoteným osivom (už po záruke), nižšiu úrodu..

keď sa pri tom osivo "jarovizovalo", tak to mierne napravilo škody.. ale úroda nikdy nedosiahla hodnoty, aké by mala, keby sa zasiahlo správne, oziminami už na jeseň, alebo jarninami na jar

jednalo sa o čistú "štatististiku"..

porovnanie menšej škodovej udalosti, s možnou väčšou..

úroda obilia samotná, ale nijaký "rekordný prelom" nezaznamenala

pozitívny prínos, vznikol iba papierovo

 

navyše ten postup, poznal každý negramotný "mužik", aj v tom najzapadlejšom "mire", možno pre profesionálnych revolucionárov a komisárov s pištoľou po boku, to bolo niečo nové a prelomové, o čom nemali ani šajnu, "mužik" si mohol iba odpľuť nad tou tupohlavosťou, keď mu schválne nedoručili obilné osivo na jeseň, ale až na jar znehodnotené, a potom ho nútili, úplne zbytočne a nezmyselné, dosahovať akože "rekordy"

úroda už nikdy nebola taká dobrá, ako by bola, keby mu dovolili zasiať správne ako sa má..

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

po kolektivizacii bol v rusku hladomor:)

a rovnako mas trochu vysoke predstavy o muzikoch, legionari spominali ze ich ucili udit a konzervovat, mnohe bezne postupy neboli v rusku zname. ale k teme: lysenko nebol vedec, ale

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz

×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov