Ekoblbizmus

Dňa 7. 7. 2022 at 11:48, robopol napísal:

Najlepšie sú tie otázky prečo tu nie su elektromobily keď sú výhodnejšie...U neho sa žiadna klimatická zmena nedeje...

Klimaticka zmena sa vzdy diala, deje a bude diat. Na vyrobenie 1 kWh uloznej kapacity litiovej baterky potrebujes energiu az 1000 kWh (zdroj) a nabijas ju elektrinou, ktora zpolovicky vznikla spalenim fosilnych paliv, takze uhlikova stopa jak svina.

Litiova baterka teda zacina davat zmysel az po 1000 nabijacich cykloch.  Dovtedy sa  jedna sa len o neekologicke plytvanie energiou...

pred 2 hodinami, smiley napísal:

Litiova baterka teda zacina davat zmysel az po 1000 nabijacich cykloch.  Dovtedy sa  jedna sa len o neekologicke plytvanie energiou...

Takéto porovnania klasických automobilov a elektromobilov sú zavádzajúce a nemôžem sa zbaviť pocitu, že za tým je snaha prívržencov spaľovacích motorov o ich zachovanie. Neviem, či je to nostalgia za "vôňou benzínu" a zvuku burácajúcich motorov. V tvojom odkaze sa uvádzajú energetické náklady na výrobu batérie, ale to je vytrhnuté z kontextu. To by sme pri benzíne a nafte museli započítať náklady na výrobu ťažobných zariadení, vrtných veží a celého petrochemického priemyslu. Takéto kalkulácie sú ale zbytočné, lebo v cene výrobku sú už zahrnuté. Ak je dnes elektromobil drahší, ako klasické auto, potom to znamená, že výroba je nákladnejšia. (v cene výrobku je však zahrnutý aj vývoj a sériovosť počtu vyrobených kusov) Bilanciu efektivity nákladov by sme mali robiť na konci životnosti každého výrobku. Teda v prípade klasických aut a elektromobilov, po odjazdení cca 250 000 km.

V klasickom aute je cca 100 základných komponentov, ktoré na výrobu spotrebujú energiu. V elektromobile ich je podstatne menej. A navyše, väčšina z týchto dielov, na rozdiel od klasických aut, je u elektromobilov statická. Okrem paliva potrebujú preto autá zo spaľovacím motorom aj pravidelnú výmenu oleja, ktorý treba tiež recyklovať, alebo likvidovať.

Hlavným ekologickým kritériom nie je ani tak energia na výrobu komponentov, ale na koľko percent je recyklovateľný elektromobil verzus spalovací motor. A v tomto ohľade sa už teraz dá recykláciou batérie získať viac, ako 80 % lítia a 95 až 98 % niklu, medi a kobaltu. 

Dňa 7. 7. 2022 at 10:53, tyso napísal:

A tu mas realny vyvoj hustoty energie, za 10 rokov mas 5x viac,  a povedat ze v dohladnej buducnosti teda do 5-10 rokov to narastie este  3x to sa mi nezda ako capina.

Az teraz som si vsimol, z akych nezmyslov si to extrapoloval. V roku 2008 sa do mobilov museli  asi davat olovene akumulatory, pretoze aj tie maju vyssiu hustotu energie ako 55 Wh/liter (60-75 Wh/l). Normalne ma zacina zaujimat, v ktorej oblasti konktretne mas tie solidne zaklady, ktore mne vraj chybaju.

Zdroj si  neuviedol, ale predpokladam, ze si toto prebral z tejto stranky: https://www.energy.gov/eere/vehicles/articles/fotw-1234-april-18-2022-volumetric-energy-density-lithium-ion-batteries, kde klamlivo podsuvaju vyvoj bezkobaltovych litiovych bateriek (ktor maju velke problemy s energetickou hustotou) ako vseobecny vyvoj (najlepsich) litiovych bateriek.

Takze radio Jerevan: vyvoj hustoty energie za poslednych 10 rokov nestupol 5-nasobne, ale o 1/5 (=20%).

Od uplneho zaciatku (rok 1991) mali litiove baterky hustotu energie aspon 200 Wh/liter.Takze tvarit sa, ze v roku 2008 to bolo 55 Wh/l je naozaj dost silna kava. Momentalne maju okolo 700 Wh/l a ocakavny limit so sucasnymi materialmi je 800 Wh/l. A by sa nahodou podarili technologicke vylepsenia bezelektrolytovej technologie, tak by hranica mohla byt az 1000 Wh/l, ale nad touto hranicou je uz oblast zazrakov.

Zdroj a clanok: Solid-state battery tech for electric cars: key to greater autonomy

Zaverom, toto je pre mna nazorny priklad ekoblbizmu: vladna stranka na ktorej su nezmysly, a ludia, ktori tomu bez rozmyslania uveria. Zacina to byt novy druh nabozenstva, kde zalezi na viere, nie na pravde a faktoch.

pred 18 hodinami, Tono napísal:

Takéto porovnania klasických automobilov a elektromobilov sú zavádzajúce a nemôžem sa zbaviť pocitu, že za tým je snaha prívržencov spaľovacích motorov o ich zachovanie.

Ano, je to urcite zjednodusenie, ale zdravi rozum vravi, ze pokial na vyrobu zariadenia spotrebujes viac energie, nez kolko ti pocas svojej zivotnosti bude schopne naakumulovat a dodat, tak ho nema zmysel stavat.

pred 18 hodinami, Tono napísal:

To by sme pri benzíne a nafte museli započítať náklady na výrobu ťažobných zariadení, vrtných veží a celého petrochemického priemyslu. Takéto kalkulácie sú ale zbytočné, lebo v cene výrobku sú už zahrnuté.

Zapocitat to samozrejme mozes, ale ide o energeticky zanedbatelne ciastky vzhladom na energeticku hustotu benzinu a nafty. V cene vyrobku to mas uz zahrnute,  preto su benzin a nafta lacne, zatial co litiove baterie su extremne drahe.

pred 18 hodinami, Tono napísal:

Bilanciu efektivity nákladov by sme mali robiť na konci životnosti každého výrobku. Teda v prípade klasických aut a elektromobilov, po odjazdení cca 250 000 km.

Suhlasim, taketo porovnanie by bolo najpresnejsie. Ak o takom vies, tak sem s nim. Vycislit iba litiovu baterku bolo zjednodusenie. Skor mi slo o to ukazat, ze elektromobily rozhodne nemaju nulovu alebo zanedbatelne malu uhlikovu stopu, nez o nejake exaktne presne porovanie.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Co sa tyka konkretne prechodu na elektromobily do roku 2035, tak je celkom mozne, ze tie elektromobily budu mat nakoniec vacsiu uhlikovu stopu nez bezne auta vzhladom na vysoku energeticku narocnost vyroby litiovych baterii a elektriny, ktora je zpolovice fosilna.

Mozno to nakoniec dopadne ako z biopalivami, ktore nas stali vela penazi a konecny efekt znizenia uhlikovej stopy bol nakoniec opacny: zistilo sa, ze uhlikovu stopu zvysuju...

Neviem, či si úradníci v EU dostatočne uvedomujú, čomu budú niektoré krajiny EU čeliť v nadchádzajúcej zime, keď bude EU "odstrihnutá" od ruského plynu. Krajinám najviac závislých na týchto dodávkach, ako Nemecko, Česko, Slovensko... nehrozí len vysoká cena plynu, ale nedostatok tejto komodity. Hrozí zastavenie priemyslu, odkázaného na plyn, zatváranie škôl, prevádzok, podobne, ako počas pandémie Covidu. Rozdiel je však v tom, že počas pandémie mohla ECB, na úkor budúceho zadĺženia, emitovať peniaze na podporu ekonomiky, zamestnanosti a pomoci najviac postihnutým subjektov. 

Lenže súčasná situácia je iná. Emisia nekrytých peňazí ECB nenahradí chýbajúce dodávky plynu. Jedine, ak by sa kúrilo bankovkami. Zásobníky plynu v EU sú naplnené cca na 50%. S najväčšou pravdepodobnosťou sa ich už do zimy nepodarí naplniť a táto kapacita by zabezpečila neobmedzenú dodávku maximálne tak na mesiac. 

Ambície na znižovanie podielu fosilných zdrojov sa dnes javia, ako vysoko neaktuálna téma. No Nemecko stále deklaruje, že súčasná situácia nijako nezmení odhodlanie, ani harmonogram odstavenia posledných funkčných JE. To, že absenciu energie z plynu a jadra by mali nahradiť uhoľné elektrárne zrejme zeleným nijako neprekáža. Skôr ako to, čo bude v roku 2035, by malo kompetentných politikov a vysokých úradníkov v EU teraz zaujímať, čo bude v zime 2022 - 2023. Obávam sa, že to ani sami netušia.

Kritike, že sankcie EU voči Rusku sú neúčinné a sú iba príčinou rastu svetových cien plynu a ropy v EU, nerozumiem. Čína, India a iné štáty teraz zneužívajú situáciu na trhoch a nakupujú lacnú ruskú ropu a plyn. Potom musia ale tieto krajiny menej týchto surovín nakupovať z iných zdrojov. Celková svetová spotreba týchto komodít predsa za posledný rok nenarástla o 200%, ako to zodpovedá súčasnému nárastu ich ceny v EU. Za enormným rastom ceny týchto komodít musí byť niečo iné. Ak sú tieto ceny umelo zvyšované v panike, tak by tento stav nemal trvať dlho. Rast cien týchto komodít vo svete za posledný rok by bol opodstatnený, len celosvetovým nedostatkom týchto zdrojov, alebo prudkým nárastom svetovej spotreby. To ale s embargom ruskej ropy a plynu nesúvisí. Ak by to bola pravda, potom sa ekonomiky všetkých krajín s týmto faktom budú musieť vysporiadať, bez ohľadu na embargo ruských surovín.    

Dňa 9. 7. 2022 at 19:39, Tono napísal:

Takéto porovnania klasických automobilov a elektromobilov sú zavádzajúce a nemôžem sa zbaviť pocitu, že za tým je snaha prívržencov spaľovacích motorov o ich zachovanie. ...V klasickom aute je cca 100 základných komponentov, ktoré na výrobu spotrebujú energiu. V elektromobile ich je podstatne menej. A navyše, väčšina z týchto dielov, na rozdiel od klasických aut, je u elektromobilov statická.

Vo Vesmire som nasiel clanok Suroviny a přechod k čisté energetice, ktory cituje zo spravy Medzinarodnej agentury pre energiu (IEA) z roku 2021 „The Role of Critical Minerals in Clean Energy Transition“ :

Citát

„standardní elektroauto vyžaduje zhruba šestkrát více surovinových vstupů než konvenční auto a větrná elektrárna vyžaduje devítinásobek toho, co plynová“

Nejde len o energeticku narocnost, spracovanie sposobuje devastaciu zivotneho prostredia: prepieranie a luhovanie kyselinami po ktorych ostava chemicky odpad ( to bol dovod, preco sa donedavna tieto suroviny spracovavali iba v Cine, kde neboli naroky na ochranu zivotneho prostredia).

Citát

Vybudovat zpracovatelský závod tak, aby nepředstavoval zátěž pro životní prostředí, je téměř stejně náročné jako postavit jadernou elektrárnu.

(Suroviny a přechod k čisté energetice)

Litium a kobalt su pritom zaradene medzi kriticke suroviny EU, prudky prechod na elektromobily teda nie je cestou k surovinovej nezavisloti EU.

Je úplne jedno, či budeme naďalej v EU spaľovať fosilné zdroje, alebo investovať do obnoviteľných zdrojov. V globálnom merítku nárast CO2 aj tak politicky nedokážeme ovplyvniť. Koncentrácia CO2 je otázka pre budúce generácie v horizonte storočí, ak nie tisícročí, kým bude nami vyprodukovaný CO2 viazaný v atmosfére a oceánoch. 

Naš druh spôsobil vymieranie takého počtu druhov, aký nemá v historickom merítku obdobu. Rast populácie generuje stále vyššiu spotrebu, ktorá je umocnená rastom životnej úrovne. Stačí si porovnať spotrebu Číny v nedávnej minulosti a dnes. Rast spotreby je na úkor iných druhov a zaberania ich biotopov. Brazília ničí pralesy, aby nakŕmila hlavne Čínu, ale aj USA a EU. A India ju bude onedlho nasledovať. Ťaženie bridlicovej ropy a plynu devastuje obrovské teritóriá a biotopy. Územia blízkeho východu, Pakistan, Irán Irak, alebo subsaharská Afrika... sú už dnes, v dôsledku nárastu teploty a sucha, takmer neobývateľné. Obyvatelia týchto oblastí budú musieť emigrovať a hľadať nové teritóriá. Bez dostatku vody a teplôt presahujúcich 50 stupňov, sa tam už žiť nedá, nehľadiac na to, že tam populácia narástla štvornásobne.

Biodiverzita nie je otázkou pestrosti živočíšnych druhov na tejto planéte, ale determinuje prežitie nášho druhu. Nie je to len otázka technológií, klimatických zmien a dostatku nerastných zdrojov. Vymreté druhy žiadna veda ani technológia nenahradí. Sú nenávratne stratené a nevieme, aká je ich úloha v potravinovom reťazci a aký bude mať ich strata dosah, na našu existenciu. Z určitosťou vieme len to, že parazitom sa na planéte zatiaľ stále darí, čo dokazuje aj exponenciálny nárast ľudskej populácie.

Odvazim sa sem postnut hetericky clanok o biodiverzite, tak snad prilis nepohorsi.

V clanku https://blog.sme.sk/kladiva/veda-a-technika/rok-2010-medzinarodny-rok-biodiverzity sa hovori toto:

Biodiverzita bola^*1 povodne (alebo este stale aj je?) vedecky definovana ako rozmanitost vsetkych druhov na Zemi - aj tych vyhynutych. Pocet druhov nedokazeme zratat, odhadom mame zmapovanych radovo asi 10% zijucich a 0.1% vymretych druhov.

Vymieranie druhov je sucastou prirodzeneho vyberu - evolucneho procesu, ktory zvysuje biodiverzitu. Vymieranie je skoro tak caste a ako vznik novych druhov, ktory mierne prevazuje. Zjednodusene povedane: aby mohol vzniknut novy druhy, musi nejaky stary vymriet a uvolnit mu miesto. (Keby mimozemstania v minulosti zacharanali dinosaurov pred vyhynutim, tak by sme tu asi neboli.)

Miesto rozumu sa podsuva sa emocny narativ: narodenie = radost, smrt = smutok a vymieranie sa prezentuje ako skodlive a neziaduce, s tym, ze prave ten sucasny stav zijucich druhov treba udrzat za kazdu cenu (ostatne v klime je to dost podobne, tam tiez snazime zakonzervoat stav z konca malej doby ladovej).

------------------------------------------------

^*1 - v roku 2010

Čokoľvek, čo človek robí, nemôže byť chápané, ako správanie "proti prírode", keď sme jej súčasťou. Evolučne náš druh získal inteligenciu, ktorá mu umožnila formovať planétu do takej miery, že toto obdobie nazývame antropocén. Z evolučného hľadiska má na to "právo". Každý živočích by sa tak správal a nekládol by si "etické otázky".

V konkurenčnom prostredí vždy nastala rovnováha. Zmenou podmienok sa druhy buď prispôsobili, alebo vymreli. Veľká diverzia druhov je predpokladom, že nejaké druhy zmeny podmienok vždy prežijú. Druh, ktorého populácia exponenciálne narastá je znakom toho, že rovnováha v prírode je porušená. To platí aj pre náš druh. Evolučné zákony vyžadujú tisíce až milióny rokov a naša vyspelá civilizácia nie je staršia, ako storočie. A za túto krátku dobu sme si vytvorili veľmi špeciálne podmienky, pre existenciu našej civilizácie. To robí náš druh stále viac zraniteľný. Rozum by mal byť našou najsilnejšou zbraňou, no môže byť aj príčinou našej záhuby. 

No vsak prave si je potrebne s chladnou hlavou urcit, ktore spravanie je proti prirode a ktore je za prirodu - lebo to nie je zdaleka take jednoduche, ako to na prvy pohlad vyzera a je velmi nestastne rozhodovat to emocialne.

Co konkretne si predstavujes pod spominanou rovnovahou? Boli nou napriklad velke vymierania druhov?

Dňa 6. 7. 2022 at 23:35, Tono napísal:

Nemecko, na čele s Merkekovou robilo v mnohom nezodpovednú politiku. Závislosť od dodávok ruského plynu sa dnes ukazuje, ako strategická chyba, ktorú si Merkelová nechce priznať dodnes. Rovnako ako odstavovanie funkčných JE.

A nielen Merkelova. Byvaly kancelar Schroder, kamarat Putina, v predstavenstve ruskej statno-mafianskej Rossneft, je minimalne signalom, ze by sa malo prehodnotit smerovanie nemeckej energetiky, o ktorom sa rozhodovalo za jeho vladnutia, pretoze su vazne pochynosti, ci vtedy sluzil zaujmom Nemecka a EU.

Putinove spojky v Berlíne. Ako si Nemecko vybudovalo závislosť od ruských energií
 

To, že na tejto planéte existuje život už 4 miliardy rokov, je dôsledok relatívne stabilných podmienok. Jedinečnosť života na Zemi je dôkazom toho, že to vo Vesmíre nie je tak bežné. Rovnováha v biologických systémoch je dynamický proces a to, že masové vymieranie neviedlo k zániku života potvrdzuje, že evolučné zákony fungujú efektívne. Po masových vymieraniach sa evolúcia nemusela "reštartovať", teda vrátiť sa späť k elementárnym formám života. Príčinou bola pestrosť druhov, z ktorých sa mnohé dokázali prispôsobiť novým podmienkam. Vymreli hlavne úzko špecializované druhy.

Tieto procesy prebiehali milióny rokov. Náš druh môže ohroziť aj krátkodobá zmena podmienok. Pre nás by bola zmena globálnej klímy fatálna katastrofa, ale pre život na tejto planéte len fluktuácia v "krátkom" časovom horizonte. 

pred 52 minútami, smiley napísal:

A nielen Merkelova. Byvaly kancelar Schroder, kamarat Putina
 

Zelení pod vedením ministra hospodárstva Roberta Habecka v Nemecku sa stále snažia odstaviť aj posledné JE. Argumentujú tým, že JE sú primárne zdroje el. energie a nie tepla pre domácnosti, čo by vraj nedostatok plynu neriešilo. Akosi im nedochádza, že JE nahradia el. energiu, ktorá by sa musela vyrobiť v plynových elektrárňach, čím by sa ušetril plyn pre priemysel a domácnosti.

https://www.teraz.sk/najnovsie/nemecko-nedostatok-plynu-moze-predl/651023-clanok.html

"Máme problém s vykurovaním alebo problém v priemysle, ale nie problém s elektrinou."

Z šírenia tejto demagógie je zrejmé, že v Nemecku ide buď o fanatizmus, alebo v horšom prípade o osobné ekonomické záujmy subjektov, ako bol Schroder. Alebo ide o dlhodobo naivnú a neprezieravú politikou, akou sa vyznačovala Merkelová.   

pred 15 hodinami, Tono napísal:

"Máme problém s vykurovaním alebo problém v priemysle, ale nie problém s elektrinou."

Toto predsa nemoze prehlasit pricetny politik, teda aspon  nie taky, ktory nie je korumpovany ani vydierany. Bez plynu nemaju potrebnu zalohu pre veterniky a solar = maju obrovsky problem s elektrinou. Nebudem to radsej dalej komentovat, lebo ma ohladom "energiewerde" napadaju same sialene konspiracne scenare...

V OSELovi sa rozobera clanok clanok s Nature analyzujuci zavedenie elektromobilov v Kalifornii (zakaz predaja aut zo spalovacimi motormi) do 2035. V clanku sa konstatuje, ze infrastruktura nezvladne nocne nabijanie elektromobilov a jej prebudovanie by trvalo znacny cas. Pokial sa to teda mysli vazne, treba s tym zacat uz teraz:

Nabíjení aut doma v noci není správnou cestou  

V diskusii pod clankom sa objavil zaujimavy postreh, ze pokial sa chceme zbavit aut zo spalovacimi motormi, treba povedat, ako konkretne pokryjeme ohromnu financnu stratu z vypadku 100% dane z predaja bezninu a nafty.

Tak uz je to tu, EU uplne zblbla a zakazala od roku 2035 predaj aut so spalovacim motorom. Uvidime, ako dlho potrva, kym tento nezmysel zase zrusia resp. pozmenia. Vsak to mohli zakazat teplote, nech sa zvysuje...

Uz prva veta je uplne klamstvo:

Quote

Produkcia emisií oxidu uhličitého (CO2) sa pri nových autách musí do roku 2035 znížiť o 100 percent. Znamená to, že o 12 rokov sa prestanú predávať nové autá so spaľovacím motorom.

Čítajte viac: https://auto.sme.sk/c/23134239/koniec-aut-so-spalovacimi-motormi-v-roku-2035-je-schvaleny.html

Je prakticky nemozne znizit produkciu CO2 spojenu s novymi autami: vyroba + udrzba + prevadzka + zosrotovanie  na uplnu nulu. A to aj keby v sucasnosti nebolo potrebych  v Europe 300g CO2 na vyrobu 1kWh elektrickej energie.

Miesto toho, aby konecne niekoho postavili k muru za tie  biopaliva, ktore emisie CO2 neznizuju, ale prave naopak zvysuju a sposobuju mnoho inych problemov, tak sa schvali dalsia kolosalna blbost...

Elektromobily nie su konkurencieschopne, kupuju sa len vtedy, ked su dotovane:  https://auto.pravda.sk/magazin/clanok/656534-v-norsku-skolaboval-predaj-aut-raj-elektromobilov-o-ne-zrazu-nema-zaujem

* aha, takze vraj to nie je naozaj iba pre plebs : "nové ciele pre emisné normy osobných a ľahkých úžitkových vozidiel." - na nakladnu a autobusovu dopravu sa to vztahovat asi nebude.

Len počas 20. storočia vzrástla populácia vo svete z 1,65 miliardy na 6 miliárd. Keby k tomu nedošlo, nemuseli by sme dnes riešiť problémy s CO2. A naopak, ak sa za 25 rokov počet obyvateľov na planéte zdvojnásobí, nedokážeme znížiť produkciu CO2, ani keby sme sa všetci stali vegetariánmi a jazdili na elektromobiloch.

tono tvoja obava z populacnej expolozie je ako vidim trvala.
https://www.bencont.sk/app/cmsSiteAttachment.php?ID=260&disposition=inline

Pracujme teda s realitou, kedze demografia je takmer exaktna veda,  navyse sa trendy menia pomaly. 
Bude nas cca 11 mld.   Podla vsetkych predpovedi to je pocet, ktory uzivime a nebude hlad.  Produkcia CO2 suvisi s priemyslom a teda len ciastocne s poctom ludi.   Produkciu CO2 dokazeme udrzat a znizit za predpokladu ze to bude hlavne pragmaticke a nie emocionialne ci politicke rozhodovanie,   chce to sedliacke rozhodovanie   na zaklade pomeru naklady/prinosy.   Naklady v eurach a a prinosy v tonach CO2 ktore sa nevytvoria.  

Živočíšna výroba sa podieľa na emisiách skleníkových plynov viac, ako všetky formy dopravy dokopy. Má na svedomí až 14,5% emisií spôsobených človekom. Niektoré odhady sú násobne väčšie. S produkciou metánu je to ešte horšie. 

https://veganskehody.sk/2015/03/02/chov-hospodarskych-zvierat-vytvara-viac-sklenikovych-plynov-ako-doprava/

Jeho potenciál zohriatia planéty je v rozmedzí 100 rokov 21 násobne vyšší, a v rozmedzí 20 rokov dokonca až 72 násobne vyšší ako pri oxide uhličitom. Pritom v chudobných regiónoch sveta, kde je najvyšší rast populácie, je spotreba živočíšnych produktov minimálna. Písal si, že podiel chudobných vo svete stále klesá. Ak je to pravda, potom tam bude narastať aj spotreba živočíšnych produktov, úmerne s rastom životnej úrovne a rastom populácie. Typickým príkladom je Čína, v ktorej spotreba mäsa narástla 5 násobne a v súčasnosti je cca 50 kg na osobu ročne. Pre porovnanie, v USA je 100 kg, ale v Indii, Nigérii, Etiópii menej ako 10 kg mäsa na osobu ročne. 

Môžeme sa samozrejme v spotrebe obmedziť, 

https://www.ta3.com/clanok/245339/stop-masu-v-uliciach-mesto-sa-rozhodlo-zakazat-reklamy-na-obubenu-potravinu

Len nakoniec by takéto zákazy dopadli podobne, ako s produkciou CO2. Napriek klimatickým summitom celosvetová produkcia CO2 "utešene" rastie.    

Tono, uprimne tu by som sa asi spolahol na oficialnejsie odhady ako odhady veganov.  A teda povedzme ze berme tych 15 percent, vyroba elektriny ma podiel 40 percent.  Takze sa zamerajme na tu. 

Samozrejme to nie je len o živočíšnej výrobe. V odkaze

https://cs.wikipedia.org/wiki/Seznam_států_podle_spotřeby_elektrické_energie_na_obyvatele

si pozri spotrebu el. energie na obyvateľa. Priemer vo svete 2,8 MWh, India 0,57 MWh.

India a Čína boli v 70 rokoch minulého storočia porovnateľné počtom obyvateľov. Dnes je v Číne spotreba na obyvateľa 2,4 MWh. Teda 4x viac, ako v Indii. Životná úroveň a priemyselná výroba v Indii onedlho dosiahne Čínu a pri 1,4 miliarde obyvateľov je to nárast spotreby o 2562 TWh. Rovnako ako v Číne, nárastom životnej úrovne v Indii, narastie aj spotreba surovín, hnojív, ropy, živočíšnych produktov. Afriku a blízky východ, s najrýchlejším rastom populácie, som ani nespomínal. Rastúca populácia v celom svete má rovnaké pravo uspokojovať svoje potreby, ako rozvinuté krajiny. A to všetko by sa malo diať pri poklese CO2, metánu, ochrane pôdy, vody, životného prostredia a zachovania biodiverzity. Rast populácie sa síce spomaľuje, ale ak by sa mali uspokojiť potreby chudobnejšej skupiny populácie na priemernú úroveň tej bohatšej, bolo by treba takmer 5 násobne zvýšiť celosvetovú výrobu energie a ťažbu ropy a surovín. 

Z Grety sa uz profiluje lavicova extremistka:

https://www.postoj.sk/118035/smrt-kapitalizmu-hlasa-greta-thunbergova

Keď ju už médiá nazývajú extrémistkou, bude to jej koniec.

Greta už sa sama hádže do náručí policajtov, len aby ju zatkli, aby bola ešte chvíľu zaujímavá, aby ešte trochu  predĺžila agóniu svojej mediálnej smrti. Hus.