Skočiť na obsah

Vzlietne lietadlo z dopravníku?


smiley

Odporúčané príspevky

Ale asi uplne najzaujimavejsi je priklad iny,     lietadlo startuje po vetre,  zjavne sa hybe dopredu velkou rychlostou ale voci vzduchu je vlastne v pokoji. A tak pri silnom vetre nedokaze vzlietnut, kedze neziska dostatocny vztlak. 

Ked startuje po vetre, tak musi dosiahnut vacsiu rychlost este kym sa dotyka startovacej drahy, lenze na rozhybanie svojej hmotnosti na vyssiu vzletovu rychlost (prekonanie zotrvacnosti) bude potrebovat dlhsiu startovaciu drahu. Bude mozno potrebovat viac paliva (ale nie som si isty) ale ak ma dostatocne dlhu startovaciu drahu, tak nebude potrebovat vykonnejsie motory.

 

 

doplnenie : este tam moze byt otazka bezpecnosti pneumatik, ze do akej rychlosti neprasknu kvoli obvodovej odstredivej sile

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

riki, ale ked ma rychlost 300 a vietor tiez 300,     tak nemas dostatocne prudenie na vztlak.   Hybes sa voci zemi ale nie voci vzduchu

Nevadi, tak este pockas kym zrychli lietadlo na 600 a potom vzlietnes, motory to zvladnu (lebo pri 300 je odpor vzduchu nulovy a az pri 600 bude ako normalne pri 300), len potrebujes dostatocne dlhu drahu a dobre pneumatiky aby nepraskli.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

v tomto pripade cim rychlejsie ides, tym rychlejsi vietor ti fuka do chrbta.     Vzlietnes ?  Rychlost zjavne dosiahnes, ale podla mna nedokazes vzlietnut. 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Tyso, riki:

Zamyslite sa nad tym, čo som napisal ohladne rovnovažneho stavu. Tento stav je v okamihu, keď sa teleso pohne prvý krat. Ja som nikde nepisal, že auto po prvom, ťažšom roztlačení nejde tlačiť lahšie, ale pochopte, že to auto na pase stoji, takže na jeho posunutie skutočne treba väčšiu silu.

Na pohybujuce sa teleso pôsobia všeobecne odpory voči pohybu a sily, ktoré ho uvádzaju do pohybu.Je jedno, ako si ich nazvete, sú len sily plusové a " mínusové"

Najprv prevladaju sily, ktore držia lietadlo, auto...na mieste. Za normalneho stavu jazdy su to sily, ktoré by sme chceli minimalizovať, zvyšuju spotrebu, znižuju učinnosť prevadzky zariadenia. V našom pripade su to ale sily, ktore držia lietadlo na dopravniku, a až po ich prekonani sa lietadlo pohne. Ak by ste skušali potlačiť lietadlo, zistili by ste, o aku velku silu ide. Tym ,že lietadlo je nehybne na pase, je to presne ta ista sila, ako pri roztlačani lietadla ručne. Pomalym zrychlovanim pasu narasta sila odporu vzduchu, ktora ako jedina dokaže pohnut lietadlom položenym na pase, až teda pri určitej rychlosti dosiahne tato sila hodnotu, ktora je potrebna na pohnutie lietadla a vtedy sa lietadlo na pase pohne. INE SILY TAM NEEXISTUJU.

Sily od odporov voči pohybu = sila od odporu od vzduchu....rovnovaha a potom sa pohne.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ale lietadlo sa prvotne nehybe voci zemi, aby si ho pohol spolu dopravnikom musis prave vynalozit tu velku silu o ktorej tu hovoris a ta sila je daleko vacsia, ako je sila potrebna na roztocenie kolies, nie? Ja teda nechapem, preco by sa lietadlo malo zacal hybat spolu s dorpavnikom, ked je "lahsie" roztocit kolesa a zachovat pokoj voci zemi.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Je to prave preto, lebo si mysliš, že sila na roztočenie kolies je mala...

Ale ona nie je mala, ona je ta HLAVNA. Na roztočenie kolesa potrebuješ prave prekonať valivy odpor, prekonať deformaciu pneumatik a deformaciu vozovky ( pásu)

Už som konečne pochopil, čo nechapete...

Totiž....to koleso je zaťažene hmotnosťou lietadla, koleso je zaborene do pasu, a existuje moment od odporu valenia, to je to "e", o ktorom som pisal. Vo vašich uvahach je lietadlo otočene hore kardanom a vy lahučko točite kolesa...Omyl!!!

Preto vam pišem podla vas tieto nezmysly.

Veď nie je rozdiel medzi autom a lietadlom, ak sa jedna o trecie podmienky na pneumatike. Ak chceš roztlačit auto, musiš prekonať len valive odpory pneumatiky voči vozovke. Samozrejme, sila pohnutie je väčšia ako sila odporu, lebo k tomu pribuda sila na zrýchlenie F= m *a, ale ak by si zrychloval so zrychlenim limitne k nule, tak ti tam ostanu len valive odpory, odpor deformacie pneumatiky a velmi malililinke trenie v ložiskach

 

Je to už jasné?

 

Neodpustim si ešte jeden priklad.

Všetci, čo si myslite opak predpokladate inteligenciu lietadla, ktore by malo vedieť , že je na páse. Je z hladiska statiky rozdiel v reakčných silach od hmotnosti ak je lietadlo na páse a keď by bolo na vozovke? Asi nie, je rovnako hmotne, a spôsobí tie iste reakčne sily. Má tie iste pneumatiky na pase aj na vozovke? Má. Pri idealnom predpoklade, že súčiniteľ valiveho trenia je rovnaký na pase aj vozovke, kde je priestor na rôzne spravanie sa lietadla pri roztlačaní na páse a na vozovke?

Kde tam pribudla alebo odbudla nejaká sila. Nikde.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

v tomto pripade cim rychlejsie ides, tym rychlejsi vietor ti fuka do chrbta.     Vzlietnes ?  Rychlost zjavne dosiahnes, ale podla mna nedokazes vzlietnut. 

Jaaaj, chapem, aj vietor ti fuka stale rychlejsie, tak potom nevzlietnes.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

 Ak chceš roztlačit auto, musiš prekonať len valive odpory pneumatiky voči vozovke. 

+ roztocit diferencial, hriadel a prevodovku, co su nie zrovna lahke veci a su to veci, ktore ti pri lietadle odpadaju. Rovnako netreba zabudat, ze pomer hmotnosti tychto veci vs celkovej hmotnosti auta je uplne ina ako pomer hmotnosti toho, co potrebujes roztocit na lietadle vs hmotnost celeho lietadla.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ja viem, že vypočet odporov , ktorý som uviedol, nie je konečny.

Opať chyba v uvahe, hmotnosť veci ktore chceš roztočit, nie že by nemali vplyv, ale z hladiska našich uvah su nepodstatne, inak by sme museli zajst do takych detajlov, ako že ani cesta nie je nedeformovatelna ak na nej stoji auto.

Ja sa len snažim vysvetliť vam, že lietadlo nevie na čom stoji, aby podla toho vznikali rôzne reakcie, a vysledkom je u vas uvaha, že koliesko sa toči lahko.

Zadaj si " valivy odpor"...obrazky, tam je vysvetlene "e" a skus si tam nakreslit lietadlo na dopravniku a lietadlo na vozovke. Dostaneš rovnake reakcie, rovnake odpory proti pohybu...kde tam všetci vidíte rozdielne sily, čo je hlavnym predpokladom, aby sa lietadlo inak odporovo spravalo na vozovke a inak na pase.

Asi bojujem z veternými mlynami, rovnako ako pri pokuse vysvetliť luďom, že trecia sila je nezavisla od plochy, alebo že naraz auta v 80 km/h do betonovej steny je to iste, ako keď sa dve rovnake auta zrazia čelne v 80- ke, a nie je to v 160- ke....

Urobte už niekto sám nakres sil od hmotnosti, reakcie, e ,, lebo ak to urobim ja, opäť budete hladať zaludnosť, ale ak si to človek urobi sam, zisti, že je to tak.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vy ma teda chcete presvedčiť, že ak ide pas dozadu rychlosťou v1, a ja na tento pas položim lietadlo, auto, motorku, skratka čokolvek, čo ma motor a vie sa pohnuť , tak

1) tento predmet nepôjde dozadu rychlosťou v1 ???

Asi pôjde.

 

 

Spomen si riady z obrusom na stole - s tym si suhlasil. Vies rozpohybovat obrus na stole znacnou rychlostou v1 tak, ze riady na stole sa nepohnu (t.j. nejdu dozadu rychlostou v1). Pritom tie riady sa po obruse suchaju trenie je tam ovela vacsie, ako keby boli na podvozkoch s koleckami.

Ja sa len snažim vysvetliť vam, že lietadlo nevie na čom stoji, aby podla toho vznikali rôzne reakcie, a vysledkom je u vas uvaha, že koliesko sa toči lahko.

 

Kolesa su uz su raz tak navrhnute, aby sa tocili s co najmensim odporom - to je ich hlavna uloha. :yes_yes:

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Nemam namietky, ale mi skus ten obrus ťahať pomaly...

Ja som už viackrat uviedol, že podmienkou je pomalý narast rychlosti.

 

Nemusite veriť tomu, čo vam pišem, ale mrzí ma, že nikto z vas zatial nedokreslil do siloveho obrazca silu, ktora robi rozdiel medzi lietadlom na zemi a lietadlom na pase, čo je vlastne zakladom pre toto siahlodlhe vysvetlovanie. Su to zatial len úvahy, že koliesko sa toči lahko, že v rovnici chyba pretačanie spojkoveho hriadela.... ale pointe, že nie je rozdiel medzi vozovkou a dopravnikom nie je.

Skončil som VŠ, odbor konštrukcia podvozkovych časti automobilov, síce pred 30-timi rokmi, ale fyzika trenia, prenosu sil, reakcie, sa nezmenili...

Mal som najlepšieho profesora na svete na vyuku trenia a pohybu vozidla, a to , ço nas naučil formou škola hrou sa nezabuda. Spočitali sme napr. že ak by formula nemala samosvorny diferak, tak pri tom vykone motora, ktory ma k dispozícií, a fakte, že pastorok diferaku sa toči vždy jednym smerom, je rozdiel na kolesach taky velky, že pri pokuse pohnuť sa, by mu prešmykovalo jedno koleso... :)

 

Smiley: ano koleso je teoreticky kruhove, prakticky nie...

Ale už by ste mohli pochopiť, že to koleso je zaťažene hmotnosťou lietadla, nasledkom tejto hmotnosti vznikaju valive odpory, a vy sa stale tvárite, že hmotnosť neexistuje...a volne točite koliesko

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

alarm,  problem je vo fyzike :)

 

1,   skusme par myslienkovych pokusov.    Dajme 200 tonovy kvader na magneticky  vankus.  Trenie je zarucene nula.    Co sa stane ked zatlacis na kvader ?

 

2.  poloz koleso na pas a pusti pas,  aka sila bude posuvat koleso ?   Skus ju  nakreslit a odhadnut.   Berme idealne koleso s nulovym trenim v osi,   na koleso tangencialne posobi sila po obvode, ktora roztaca koleso. Ale kde zoberies silu v osi ? Cez co ?  Aka sila posobi na os v smere pohybu pasu ? 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

1)lenže pri našom prípade trenie nie je nulové a je základom celej myšlienky.

2) polož ho na pás a zaťaž 200 tonami, a naraz sa ti objaví valivý odpor.

 

dám obrázok, lebo toto je debata bez konca, dokonca som musel zapnuť pc...

hmotnosť=G

reakcia od vozovky pásu...= Ra

to, ako sa prezentuje valivý odpor= e

sila, ktorou pohnem lietadlo= F

polomer kolesa=r

suma momentov =0

 

Ra* e= F * r

F= Ra*e/r

 

a mám silu v osi kolesa !

 

Ak prekonám silou F v osi kolesa odpory prezentované cez Ra, tak sa to pohne.

kde je teda rozdiel ak je pod lietadlom pás ,alebo asfalt. Silový obraz je rovnaký.

Neviem vas presvedčiť, aby ste brali do uvahy hmotnosť lietadla,  čim je väčšia, tým väčšiu silu treba na posunutie lietadla, lebo sa zväčšuje jednak Ra , a jednak "e", aj keby trenie v ložiskách bola nula.

 

post-2333-0-95384200-1435870814_thumb.jpg

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

ok,  si inzinier a tak nemas problem odhadnut silu, 

 

F =  k.   Fn/R

 

dajme lietadlo 200 ton,   R je polomer kolesa  odhadnime na meter,  k z tabuliek pre gumu a asfalt    0,0016, 

 

A mame potom odhad maximalnej sily ktorou dokaze pas posobit na lietadlo  32 kN , nezavisi od rychlosti pasu.

A na druhej strane mame silu motorov  1000 kN

 

 

Uznas ze tu nemas ako dosiahnut rovnovahu ?   Rychlost pasu nema vplyv na silu,  

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Neviem vas presvedčiť, aby ste brali do uvahy hmotnosť lietadla,  čim je väčšia, tým väčšiu silu treba na posunutie lietadla, ...

 

Viackrat si sa odvolal na hmotnost, tak si to ujasnime:

1. trecia sila  je zhruba umerna hmotnosti lietadla

2. brzdne zrychlenie sposobene trecou silou je nepriamo umerne hmotnosti.

= brzdne zrychlenie od kolies (ktore urcuje vysledny pohyb a drahu) je prakticky nezavisle od hmotnosti

3. sila tahu trubin lietadla je zhruba umerna  hmotnosti lietadla, cize vysledne zrychlenie je prakticky nezavisle od hmotnosti lietadla.

 

Mozno ta viacej oslovi Tysov navrh na numericke prepocitanie velkosti sil, ja by som siel na to prakticky: Sedel si uz niekedy vo velkom lietadle? A mal si pocit pri starte, ze lietadlo ma problemy prekonat protisilu v kolesach? Alebo ta to zalacilo do sedadla ako mna, ako keby kolesa ziaden odpor nekladli?

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vy mi stale hovorite o sile ťahu motorov. Ja som sa ale nevyjadroval k sile ťahu motorov! Ani či vzlietne...urobil som len uvahu, že ak lietadlo dam na pas, ktory sa bude pohybovať, tak pas bude unašať lietadlo, aż kym sa nevyrovnaju sily od valivych odporov so silou odporu vzduchu. Vtedy sa lietadlo bez motorov pohne voči pasu. Namietali ste s obrusom, rychlim trhnutim a vobec, že nie je sila, ktora by to spôsobila, a ložiska sa otačaju volne....., a snažili ste sa dokazať mi, že ine sily su pri pohybe pasu a pri pohybe po zemi.

Napisal som ale , že ak by som chcel, môžem nastaviť taký vykon motorov, ktory zabezpeči, že lietadlo sa ani pri velkej rychlosti pasu nepohne voči zemi.

Ak teda sila od odporu vzduchu dosiahne 32kN, lietadlo bude mať snahu pa pohnuť v smere jazdy dopravniku. Ak sa začne jeho rychlosť zvyšovať odpory valenie su rovnake a rastie sila od odporu vzduchu, musim pomôcť lietadlu

motormi, aby sa nehybalo.

Napr. Tyso:

2. poloz koleso na pas a pusti pas, aka sila bude posuvat koleso

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

alarm,   ja som zatial len navrh aby si preratal sily a aby si sam videl ze to nesedi.

 

Ale mozem ist dalej.   Kde posobi trecia sila ?  

Pri kolese posobi na obvode a   teda roztaca koleso.    Este stale sme neratali silu ktora sa na koniec prenesie na uchytenie kolesa.

 

To je ten stary priklad aky je rozdiel medzi kolesami lokomotivy a voznov :)  

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ja mam skor pocit, ze si vravel o tom, ze ak pri istom vykone motorov rolujem 30km/h, tak ak ten pas pojde dozadu 200km/h, tak pri tom istom vykone pojdem -170km/h voci zemi, resp. 30km/h voci dopravniku. A to podla nas nie je pravda. Podla nas je valivy odpor kolies vzhladom na ostatne sily zanedbatelny. 

Len pre predstavu, GE90-110 motory, ktore su napr. na boeingu 777 ( co je hmotnostou podobne tomu co dal tyso), produkuju pri volnobehu 17kn.. tj, 34kn pre oba motory. Co je viac ako vypocitany maximalny valivy odpor. Vacsina lietadiel roluje pri volnobeznych otackach.

Este si spominal, ze odpor vzduchu je vdaka aeorodynamickosti lietadiel nizky, to je na jednej strane pravda. Na strane druhej je vztlakovy vektor namiereny dozadu a tak sa cast vztlaku premietne ako odpor. Rovnako turbulencie na konci kridiel posobia ako odpor.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

.. koleso je zaborene do pasu

Ja som si ten pás zo zadania predstavil skôr symbolicky, teda ako rovnú plochu, ktorá sa pohybuje v protismere s lietadlom. Teda nie klasický dopravník s mäkkým a nerovným povrchom, ale skôr futuristický superpás, pokrytý titánovými doštičkami a dokonale rovný. ^^
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

valcik,  to zaborenie je bezna predstava ako sa odvodzuje valivy odpor,  V skutocnosti miesto zaborenia dojde k deformaci pnumatiky ale princip ostava podobny. 

Je tam nejaka konstanta  material na material a aj tak ju treba zmerat, kedze ju nikto nedokaze zratat spravne :)

 

Ale problem  o ktorom sa bavime je trochu iny,  u auta je pri pohone koleso cez prevodovku spojene s autom a bodom otacania je dotyk pneumatiky s autom a tak rovnaka sila ako posobi koleso na povrch posobi na auto. 

Pri volnom kolese to tak nie je,   sila sa neprenasa na teleso.  

 

 

A druhy problem je ze alarm si neuvodumuje ze lietadlo kladie inercialny odpor voci zrychleniu,  a sila ktorou dokaze pas posobit je prilis mala

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ja mam skor pocit, ze si vravel o tom, ze ak pri istom vykone motorov rolujem 30km/h, tak ak ten pas pojde dozadu 200km/h, tak pri tom istom vykone pojdem -170km/h voci zemi, resp. 30km/h voci dopravniku. A to podla nas nie je pravda. Podla nas je valivy odpor kolies vzhladom na ostatne sily zanedbatelny. 

Len pre predstavu, GE90-110 motory, ktore su napr. na boeingu 777 ( co je hmotnostou podobne tomu co dal tyso), produkuju pri volnobehu 17kn.. tj, 34kn pre oba motory. Co je viac ako vypocitany maximalny valivy odpor. Vacsina lietadiel roluje pri volnobeznych otackach.

Este si spominal, ze odpor vzduchu je vdaka aeorodynamickosti lietadiel nizky, to je na jednej strane pravda. Na strane druhej je vztlakovy vektor namiereny dozadu a tak sa cast vztlaku premietne ako odpor. Rovnako turbulencie na konci kridiel posobia ako odpor.

Zabudol som prilozit zdroj:

http://www.boeing.com/assets/pdf/commercial/airports/acaps/777rsec6.pdf

Dalsia zaujimava informacia z neho je, ze na rozbehnutie 350t lietadla (breakaway thrust) treba 80kn.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

 len v rýchlosti...

väčšina z vás dáva rovnítko medzi valivým odporom a trením v ložiskách...

 

Vo všeobecnosti platí, že ak mám lietadlo a podložku, tak medzi jeho kolesom a podložkou vznikaju reakcie. Ako pozorovatel, ktorý neovplyvní výsledok, môžem byť v lietadle, alebo na podložke. Ako pozorovatel môžem ,alebo tlačiť lietadlo, alebo pod lietadlom ťahať (tlačiť) pás. Silové pomery sa nezmenia. Dúfam ,že po tadeto súhlasíte.

Ak teda na ťahanie lietadla po podložke potrebujem 80kN, rovnakú silu potrebujem aj v opačnom garde, ťahanie podložky pod lietadlom. (A TO JE NAŠ PÁS)

A to je práve tá sila, ktorá vám nejde do hlavy, takže až po prekročení tejto sily sa lietadlo pohne.

Dúfam, že mi nejaký inteligent nenapíše, že cesta sa ťahať nedá... :smilieee:

Prosím prvého, ktorý to pochopí, alebo sa začne chytať, aby mi pomohol s vysvetlovaním, lebo ako nepedagog to asi neviem.

Ak by ste mali pravdu, tak lietadlo po dráhe neťahá auto  80kn, ale určite by tam boli dopravníky, stačí len jednou rukou sa oprieť a lietadlo, a je na druhej, tretej..dráhe :thumbsup:

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

alarm bud sa nerozumieme alebo hovoris zle. 

 

Za prve,    zoberme si lietadlo a zanedbajme vsetky odpory,    lietadlo vazi  2 EXP5  kg,  ty dokazes vyvinut sllu  1000 N,   ak zatlacis na lietadlo tak mu udelis zrychlenie  5 EXp -4 m/s.s,     Takymto zrychlenim ho nikam nedostanes :).      

Ak sa bavime o tom ze chces pohnut lietadlo tak je sila naozaj dolezita,     A teraz, kde sa berie sila ktora posuva lietadlo ?  Pri volnych kolesach  jedina sila ktora posobi na lietadlo a nie na kolesa je trenie v osi kolesa. To je to lozisko o ktorom hovorim.  Tam mas pevnu os a tangencialne trenie je to jedine ktore sa prenasa na lietadlo. ( pripadne ak zabrazdis, tak aj cez brzdy ale tu sa bavime o odbrzdnenom stave).   Ak je trenie v lozisku nulove tak sa na lietadlo ziadna sila neprenasa ( ok tono nasiel dalsie sily, zotrvacne), silu ktoru si nasiel treciu tak ta roztaca koleso.

 

Vysledok je ze taketo usporiadanie je schopne preniest len velmi malu silu na lietadlo a ta nestaci na jeho pohyb.    Jednoducho ulohou loziska je prave neprenasat sily :)

 

 

A este k uvahe,   aaj tu sa mylis.    relativita pohladu plati len pre inercialnych pozorovatelov.     Mas pravdu len vtedy ak sa lietadlo hybe stalou rychlostou. Ale tu ide o zrychleny pohyb a jednoducho neplati ze ak na zrychlenie lietadla potrebujeme 80 kn, tak treba aj na zrychlenie pasu 80 kN, to zavisi od  hmotnosti.  

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ak teda na ťahanie lietadla po podložke potrebujem 80kN, rovnakú silu potrebujem aj v opačnom garde, ťahanie podložky pod lietadlom. (A TO JE NAŠ PÁS)

A to je práve tá sila, ktorá vám nejde do hlavy, takže až po prekročení tejto sily sa lietadlo pohne.

Dúfam, že mi nejaký inteligent nenapíše, že cesta sa ťahať nedá... :smilieee:

Nie, 80kN potrebujes na to, aby sa lietadlo zacalo pozorovatelne rozbiehat, t.j. na prekonanie valiveho odporu a inercialneho odporu. Na tahanie, ked uz lietadlo rozbehnes, ti postacuje volnobezny tah motorov. Takze ak ho chces rozbehnut tym, ze pod nim posunies podlozku, tak potrebujes cez trenie v kolesach preniest 80kn - valivy odpor lietadla, nie? 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov