Jump to content

Pravidlá vzťahu: Žena ci Muž?


Recommended Posts

Nedávno sa stal incident že si dvorila dvojica kde muž nemal auto a zarábal menej ako žena. Zo začiatku sa stretávali neutrálne že obaja pricestovali spojmi do mesta v strede trasy. Prechádzky, rozhovory, zmrzlina, káva... Časom to prešlo do vážnejšieho štádia a mali niekam ísť a chlapík sa nemal ako dostať (nešiel spoj) tak navrhol ženskej nech príde poňho a na tom sa vlastne povadili že ako si to predstavuje že aby žena chodila za chlapom, pravidlá dvorenia hovoria že muž má byť aktívny atď. Neskôr sa povadili na ďalších veciach keď žena očakávala že ju bude muž pozývať a on dal poznámku resp. naznačil že on nemá také finančné možnostu ako ona a zase sa povadili na pravidlách dvorenia...

 

Aký na to máte názor vy? Malo by to byť rovnocenné alebo alebo vždy to bude údel muža preberať inicuatívu bezohľadu na jeho možnosti?

Link to post
Share on other sites
secretka

... mali niekam ísť a chlapík sa nemal ako dostať (nešiel spoj) tak navrhol ženskej nech príde poňho ...

 

 

Predpokladám, že píšeš o svojej skúsenosti ...

... nazvať však dámu, o ktorú máš záujem ženská, no to je pre mňa silné kafé!

Chlapče zlatý, pohybuješ sa na fóre už dostatočne dlho, niečo sa na teba mohlo nalepiť ... :)

 

Vo vzťahu ONA a ON, v "štádiu", keď sa obaja ešte iba "oťukávajú", žiadalo by sa, aby pán bol ten, kto dobýja, kto je gavalier a mal by mať galantnosť "prirodzene v krvi". Ak už vzťah trvá dlhšie, ak sa jedná o dvojicu, kde sa aj dáma, aj pán domnievajú, že patria k sebe, tam sa to už tak jednoznačne "neberie", hlavne, ak sa tí dvaja majú radi a chcú byť čo najviac spolu. Ale aj tu by mal byť pán ten, kto bude ústretovejší, alebo aspoň sa bude snažiť nájsť tú zlatú strednú´cestu, aby dáma nenadobudla dojem, že ten "jej" je gigolo, ktorý sa necháva vydržiavať. Ak pán nemá peňazí na rozhadzovanie, mal by mať aspoň dostatok rozumu a vyberať taký program a také miesta stretnutia, kam by obaja museli "merať" cestu, a aby ani jeden nemal pocit, že utráca na úkor toho druhého. :smile2:

 

Ale, ak sa už teraz ON a ONA v otázke peňazí hádajú, môžu radšej všetko z "kratšej cesty zabaliť" ... :hmmm:

Link to post
Share on other sites
D'Ady

secretka, osobne si myslim, ze 100% to uz neplati ani vo vekovej kategorii, kam si zmienene postavy zaradila a kde sa im hovori "dama" a "pan" :D

Link to post
Share on other sites

secretka má pravdu v tom, že "ženská" sa dá povedať aj krajšie ... nedávno tu bol jeden exot, pre ktorého boli ženy "samice" - tie "ženské" sú od toho len krôčik ... :)

 

 

Aký na to máte názor vy? Malo by to byť rovnocenné alebo alebo vždy to bude údel muža preberať inicuatívu bezohľadu na jeho možnosti?

 

a môj názor je rovnaký, ako tu majú dámy a páni nado mnou : od takejto slečny utekaj.

nedozrela na vyrovnaný vzťah a zrejme nikdy nedozreje.

 

keď majú obaja príjem, platia obaja. keď toho muža chce, keď nie je iná možnosť, tak raz začas pre neho príde, ako kompenzáciu zo svojej strany za jeho útraty, keď za oboch platí on ... a tak dále ...

 

bazírovať dnes na tom, že muž musí byť princátko s polovicou kráľovstva a ešte to aj vyčítať, keď nie je, je trochu uhodené. slečny aj páni - dnes zvyčajne obaja majú príjem, a okrem toho sa veci dajú aj pohovoriť a vysvetliť, a keď to nejde na samom začiatku, je to vzťah na nič.

Link to post
Share on other sites
Sniper

Nedávno sa stal incident že si dvorila dvojica kde muž nemal auto a zarábal menej ako žena.

 

Takže ty! :D No a kto bol tá vyvolená? :)

 

Ja si myslím, že ona bola príliš konzervatívna, vychovávaná v prísnej katolíckej rodine, kde neexistujú iné pravidlá, tak dúfam, že si za ňou chodil v cylindri a zakaždým si sa pred jej rodičmi hlboko uklonil až po zem. Našťastie ja s takými ženami som také skúsenosti obyčajne nemal, dokonca niekedy som mal pocit, že ženy viac cestovali za mnou ako ja za nimi :D Ale samozrejme, vždy som to patrične vynahradil, ak došlo k takejto situácii.

 

Ale zvyčajne to bývalo tak, že na začiatku ja som bol ten aktívnejší, žena obyčajne nemala problém byť po čase aktívnejšia ona a myslím, že zhruba takto to funguje v každo mnormálnom vzťahu či ide o kamarátsky alebo vážny vzťah.

Link to post
Share on other sites

Vyhovorka, ze "nesiel spoj" je smiesna. Predsa ak idem na rande v takej situacii, naplanujem si to vtedy, ked mi ide spoj. Uznavam vsak, ze taky vztah je problematicky. Nepisana tradicia /hej, nechutne/ diktuje, ze zenu ma na randenie pozyvat chlap /a hlavne znasat vacsinu vydavkov/. Nieze by som s tym suhlasil, ale celkom dobre si viem predstavit ten zly pocit, ked je to naopak. To by samozrejme platilo iba v pripade, ak by stala za to, ale ona nestoji, ked si to dokaze sama vypytat. Vysral by som sa na nu.

Link to post
Share on other sites
Sniper

Prečo by to malo byť výhovorka? Vieš koľko mysterióznych a strašidelných príbehov začína vetou "Keď mi ušiel posledný autobus..." ? To na dedine nie je žiadna sranda :D

Link to post
Share on other sites

no,   aspon je vidiet ako nefunguju morganaticke vztahy :)   tak povedz dotycnemu nech je rad ze vyviazol lacno.

Link to post
Share on other sites

Jaaaj ľudia nevidíte že to je písané v tretej osobe? Za druhé ja by som spravil iný extrém: nejde spoj? Neni auto? Šiel by som na bicykli! Neraz som už pedáloval do Trnavy, Nitry, Bratislavy, Nových Zámkov... Pre telefón alebo hru do playka. Ja by som na toto nemal nervy so ženami, aj sa čudujem že som voľakedy na to nervy mal. Úplne ich ignorujem a radšej využijem dostupnejšie služby prostitútok...

Link to post
Share on other sites
secretka

Prepáč, prepáč, malo mi byť hneď jasné, že ty by si si našiel seberovnú priateľku, nie takúto lakomú mrchu. 

Predsa ... rovný rovného si hľadá, no nie?!  :smile2:

  • Upvote 1
Link to post
Share on other sites
Ryan Giggs

Úplne ich ignorujem a radšej využijem dostupnejšie služby prostitútok...

Konecne rozumny nazor.
Link to post
Share on other sites

Čo sa týka témy, tak išlo o to že aký máte názor na to že v akom pomere by mali dávať žena a muž do vzťahu úsilie... Vy prepáčte že som tak komplikovane položil otázku stačilo napísať len toto ;)

Lebo staré pravidlo hovorí že muž je ten rytier čo má dobývať princeznú. A ako axel spomína ak je niekto tvrdo kresťansky vychovávaný (čo aj správne tipol) tak to tak aj bude a ona by fakt nechala muža ísť trebárs aj stopom alebo s predraženým taxíkom o jej bude stáť auto v garáži lebo proste chlap musí a hotovo...

Na margo kresťanky iba toľko že ako som písal v téme ateizmus ja som pohan aj ateista dokopy (rozumej niesom pokrstený a našich sobášil primátor na výbore) a kostol z vnútra som videl maximálne ako turista na Pražskom hrade, keby sa toto dozvela potenciálna svokra, asi by som letel aj s dverami... Chudák kamoš čo bol asi v živote 5x na omši a je evanjelik čo teda iná vetva keesťana ako katolík a hneď ako ho doviedla domov dostal krížový výsluch od jej sestier a mamy že či chodí do kostola, aký má postoj k veriacim atď.

No a čo sa týka témy pridám aj ja názor že pri začiatku robí iniciatívu muž akože on osloví atď. Ale vraj to je prírodou dané tak to robia aj psi kocúri... Proste samec vyhľadáva samičku. Muž je lovec. Ale to je len evolučná teória lebo sú chalani po ktorých zase šalejú baby ale sú v menšine. Globálne platí že muž začína a žena si vyberá. Ale tu sa však nebavíme o úplnom začiatku ale už keď sa nevštevujú to dvorenie prebieha a vtedy ako rozdeliť ten pomer síl?

Najlepší je kompromis že ak majú obaja autá tak sa stretnú v strede trasy ak sa jedná o väčšiu diaľku, ak sa jedná o niečo do 15 km tak raz jeden raz druhý... Ak má len jedna strana auto tak sa dohodnúť na kompenzácii že ona vezie a on berie vstupenky či stravu...

Ak by tam bol horibilný rozdiel ako ka vs. imžinierka na vedúcej pozícii (to sa nedalo porpvnať) tak financovala všetko ona a ja som sa aspon raz v živote cítil ako gigolo :D

  • Upvote 1
Link to post
Share on other sites
  • 2 months later...

A akoze aj co keby to bol Tomasov pripad? To je potrebne to v kazdom prispevku zvyraznit a rypnut? :trapny:

 

Ja Ti to poviem z vlastnej skusenosti.

Pred par rokmi, ja ako nevodicka, spoznala som muza, ktory mal vodicak, ale nemal auto. Neriesila som ze ho nema. Boli sme od seba vzdialeny 5km, susedne mesto, kde spoje chodili kazdych 10minut. Zacala som ho riesit az ked sme spolu zacali byvat a zistili sme, ze auto ma aj nejaky ten benefit.

 

NIKDY som nebola typ zeny, ktora by mala moresy typu "muz je ten, ktory sa ma viac snazit - ci uz dochadzanim, platenim, ...".

Samozrejme, kazdej zene to bude vzdy lichotit a ruku na srdce, chlap si tym aj splhne. Ale nemam nast rokov, aby sme nekooperovali s partnerom a neriesili veci spolocne, a hlavne otvorene.

 

Takze zaver? Neviem co poradit, pretoze je to individualne a hlavne, zavisle od charakteru osob. Ak si zena vynucuje okrem ineho pozornost aj takymto stylom, tak je hus alebo mlada zaba.

 

Dolezite je sa bavit o veku, pretoze pozorujem trend, ze dnes to mladi "muzi" maju celkom narocne :) To aby mal dvadsiatnik uz brigadu a samozrejmostou je auto, lebo inak nema sancu :)

  • Upvote 1
Link to post
Share on other sites
Vilma Flinstonova

čo sa týka toho dobýjania, tak mno, chlap má svoj spôsob - chlap by mal byť ten lovec, ale aj my ženské máme svoje spôsoby...každá sme iná, ale vieme chlapovi naznačiť, že by nám jeho lovenie nebolo proti srsti. Asi by sa väčšina chlapcov naľakala a utiekla, keby ich dievča otvorene pozvalo na rande, ale sú aj iné možnosti...čo sa týka výdavkov, tak spočiatku by sa asi mal fešák nachystať na to, že prevezme iniciatívu, ale zas neviem, prečo by to dievča malo zneužívať. Ak už párkrát dakde spolu boli, tak neviem, prečo by nemohla aj ona zafinancovať útratu. Podľa dohody a možností oboch strán.

Tiež neviem, čo je na tom zlé, ak by ona cestovala za ním. Naprvýkrát by som si buď zvolila nejaké neutrálne miesto, alebo ako dievča by som ocenila aj keby chlapec prejavil iniciatívu a pricestoval za mnou, ale potom neskôr by som nemala problém s vycestovaním za ním...ak by sa mi teda páčil a chcela by som v tom pokračovať, samozrejme. teda od istého veku, v ranej mladosti som bola veľmi hanblivá až plachá, čo sa chalanov týka.

A pravdaže, nemalo by nič byť nasilu.

  • Upvote 1
Link to post
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
  • Similar Content

    • Janka R
      By Janka R
      Názov témy som si požičala z  názvu  básne istého môjho dávneho známeho- ja ho volám Básnik , ktorú napísal pre svoju manželku.
       
      Je máj, čas lásky a tak sa hrám s tým názvom...je ono veľké tajomstvo lásky? otvárame srdce naplno iba jednej bytosti vo svojom živote?  iba jednej a navždy? :kvet: ako Malý princ svojej Ruži?
       
      Celá báseň Top secret o láske
    • BambinO
      By BambinO
      Ahojte ludia. Som tu pomerne novy ale najviac navstevujem prave kategoriu medziludske vztahy a uz dlhsie pozorujem ze fakt viete clovek poradit alebo ho aspon nasmerovat a docital som sa tu vela zaujimavych veci. Rozhodol som sa preto vas poprosit o vas nazor a pripadne aj nejaku radu ak to ma zmysel. Moj problem sa tyka ako inak zeny. Mam 18 rokov a este nikdy som nemal ziadny vztah, ani detsky na chvilky ani vazny. Pred casom zhruba asi pred 7 mesiacmi som sa po prvy krat v zivote zamiloval. Nikdy som doteraz nic take nezazil, necitil a je to fakt neopisatelne a nadherne lenze odkedy sa to stalo tak odvtedy sa stale iba trapim kvoli dotycnej a nedokazem s nou komunikovat na bazi kamaratstva ako by chcela ona (aspon tak vravi ale nezda sa mi to) a hned vam to rozpisem podrobnejsie aby ste boli v obraze. Takze dotycna ma 27 rokov a minuly skolsky rok ma ucila na mojej skole a tam sme sa vlastne spoznali. Prva polovica roka bola uplne normalna tzn vztah ziak ucitel. Nic viac. Ale asi priblizne ked bol polrok som nahodou nasiel jej nick na pokeci a napisal som jej. Prve dva mesiace boli dost neosobne a odmerane a navyse ja som jej stale vykal ako svojej profesorke. Potom sme zacali spolu komunikovat castejsie a vzdy cestou zo skoly sme sa zhovarali pred jej barakom. Uz vtedy mi povedala ze niekoho ma ale nevedel som presne o koho ide a uz vobec som nevedel ze ide o zenu (teda jej rovnake pohlavie). Ale o tom zachvilku. Najcastejsie sme si pisavali v skole cez icq. Raz z nej samo od seba vypadol navrh ze by sme si mohli ist niekedy zahrat biliard alebo basketbal alebo nieco podobne a toho som sa chytil. Raz ked som kamaratovi strazil maleho syna som ju nahodou stretol na vlakovej stanici a spytal som sa jej ze co ma na plane ze by sme si mohli ist zahrat ten biliard niekedy a ona ma odbila ze nieco ma (v tu chvilu) a ze ide na kavu. Doslo mi ze s "priatelom" pritom som stale nevedel ze sa jedna o zenu. Tak som sklopil ako sa povie usi a ocas a siel som si po svojich (samozrejme ze sme sa rozlucili normalne, nezdrhol som hned). Este v ten isty den mi zavolala (moje cislo som jej dal prefikanym sposobom, ked bola doma chora ze ak bude nieco potrebovat tak nech mi zavola). Byva mimochodom na tom istom sidlisku ako ja. Uz si ani nepametam ako som ziskal jej cislo :lol: Jednoducho este v ten isty den mi zavolala a spytala sa ma ci to pozvanie stale plati. Tak sme sa stretli a po prvy krat sme boli spolu vonku. Stale som si drzal urcitym sposobom odstup uz len tym ze som jej stale vykal. Za par dni ked sme sli spolu zo skoly sme sa zhovarali pred jej barakom a vytiahol som z nej ze vlastne nema priatela ale priatelku a povedala mi aj to ze je bisexualka a nie cista lesbicka. Napriek tomu som sa nedokazal ovladnut a zacali sme spolu chodit von castejsie a jednoducho som sa do nej zamiloval. Casom to dospelo do stadia ked mi sama od seba navrhla aby som jej tikal a tym padom u mna padli akekolvek zabrany a dal som ako sa vravi do toho vsetko. Ako ja vravim som straceny :) Odvtedy sa udialo mnoho veci a porobil som zopar kotrmelcov tak isto ako aj ona. Dokonca boli doby ked sme neboli spolu v kontakte ale nakoniec som to nikdy nevydrzal a zasa sme sa skontaktovali.
       
      No to bol velmi strucny popis toho ako sme sa zoznamili a teraz ide hlavna cast. V sucastnosti uz vztah s tou priatelkou nema, rozisli sa a boli doby ked sa kvoli nej trapila a chodila sa ku mne vykecat a ja som to pocuval a ticho trpel ako take "hovedo" a snazil som sa jej vzdy nezaujate poradit a povedat svoj nazor a myslim ze sa mi to aj vzdy darilo. Momentalne je taka situacia medzi nami ze spolu komunikujeme ako kamarati lenze podla mna to cisto kamaratsky vztah nie je. Ci uz si piseme na nete alebo cez sms da sa povedat ze skoro v kazdom rozhovore kazdej sms, povie ona mne alebo ja jej ze Mam ta rad, mam ta rada a dalo by sa to zhodnotit percentualne az 95% nasej komunikacie zahrna tuto milu frazu. Jednoducho zacala ma sama od seba nazyvat Matulko, pritom od zaciatku mi inak nepovedala nez Mato alebo Matko. Ked sme spolu vonku, dotyka sa ma, vela krat sa nam stalo ze sme sa navzajom zahladeli do oci a uplne spontanne sme sa na seba usmiali. Dokonca najnovsie co ma zasa dostalo ked som jej dal darcek k vianociam tak ma objala a dala mi pusu na lice. Uz som jej davnejsie povedal uprimne do oci co k nej citim, ze ju milujem ale vtedy mala este vztah. Jednoducho povedane zda sa mi ze bud mam mylnu predstavu o kamaratskom vztahu a prilis si to beriem alebo som totalna zabrzdena brzda. Chcel by som vediet vas nazor, ako to na vas zaposobilo pripadne casom mozem napisat viac podrobnosti ale myslim ze toto je taky strucny vycuc. Jednoducho ma to strasne stve, neviem ako mam z toho vykluckovat, nechcem ju stratit ale uz je toho na mna moc. Uz sa kvoli nej trapim viac ako pol roka aj ked pred nou robim hrdinu vo vnutri ma to uziera ze ju nemozem mat a ze niesme spolu. Momentalne pracuje v bratislave a byvame spolu len cez vikendy a teraz poslednou dobou uz ani nie kazdy ako to bolo prv. Fakt som z toho mimo a zaujima ma vas nazor na to. Ci ma zmysel zatlacit trosicka na pilu alebo si len vytvorit urcity stit a nebrat si to tak osobne a mat skvelu kamaratku. Vdaka.
    • Sniper
      By Sniper
      Hoci názov témy je už pravdepodobne dosť ošúchaný z iných fór, ale neviem ako to nazvať, to je jedno.
       
      Spomenul som si na jedno dievča spred 10 rokov, keď som bol v maturitnom ročníku. Ona bola myslím o 2 roky mladšia, ale aj to je jedno.
      Poznali sme sa teda ako spolužiaci (hoci býva na tom istom sídlisku ako ja). Už ani neviem ako sme sa spoznali, ale aj to je jedno. Pamätám však že vždy sme sa pozdravili (veľa krát aj z diaľky), kývali na seba, usmiali sa aj na seba, bol to iný úsmev ako obyčajný kamarátsky. Problém bol v tom že tam to končilo. Nikdy sa mi s ňou nepodarilo nadviazať rozhovor z jediného dôvodu - nikdy mi neodpovedala (nemá nebola a hádam ani blbá). Hoci neoslovoval som ju často, ale keď sa to stalo, buď sa len mierne usmiala, alebo nereagovala, alebo sa pozerala inde, ale za celý ten rok som z nej dostal možno 2-3 slová. Neviem prečo. Neviditeľný som určite nebol. A aj keď sme sa cestou zo školy náhodne stretli, tak vždy išla tak aby sme nešli spolu. Nechápem to. To si robila zo mňa prdel?
      Nikdy som tomu nechápal a nechápem tomu dodnes.
      Snáď mi niekto vysvetlí tú ženskú mentalitu.
    • Lydži
      By Lydži
      Väčšina z nás má, alebo mala dlhotrvajúcejší vzťah (viac ako 1 rok). Spoznali ste, aký je ten druhý, keď sa uvoľní, ako sa správa k iným ľuďom (okrem Vás) ...
       
      Popri vlastnostiach, kvôli ktorým ste si s ním/ňou začali, vidíte aj vlastnosti, o ktorých ste netušili.
       
      Otázka:
      Ako sa Váš vzťah vyvíja ďalej? Musí sa partner prispôsobiť Vašim požiadavkám? (Myslím oblasti, ktoré nie sú pre spoločný život rozhodujúce - dochvíľnosť, mliaskanie pri jedle, účes...) Ste ochotní zmeniť sa aj Vy podľa jeho potrieb?
       
      Ktoré vlastnosti nie ste v žiadnom prípade schopní tolerovať? A ktoré by ste boli ochotní znášať do konca života, len aby ste s tým človekom mohli byť?
       
      Stalo sa, že vlastnosť, ktorú ste u partnera vôbec nechceli, ste prijali z lásky k nemu? Našli ste človeka, ktorý by za to stál? Ja áno. Nechcela som, aby môj nastávajúci fajčil. No priznal sa mi až vtedy, keď som ho mala tak rada, že som sa radšej zmierila s tým, ako s rozchodom.
    • game
      By game
      .... o to precítenie mi ide :)
       
      láska sa na nás nejako podpíše.... a všetci s tým máme skúsenosť .... ako sa na nás láska podpíše ?
       
      čo s nami vlastne porobí ? to prvé zoznámenie, zamilovanosť ?
       
      ... ja sa usmievam na svet, a usmievam sa do steny, a usmievam sa len tak pre seba, a usmievam sa na cudzích ľudí, a hľadím len tak do vzduchu a usmievam sa... :)
       
      nie som schopná to ovplyvniť .... :)
×
×
  • Create New...