Jump to content

Zamilovanost po 15 rokoch.


Recommended Posts

slimak

Je tu tema zamilovanost a co to je po 15 rokoch?

Ja tolko zhruba mam a mam aj ine starosti.

 

Ale aj niekedy sa dostaneme aj k tejto problematike zivota. teda ako to je?

 

Skusim takto - verte ci nie presne tak isto ako pred 15 rokmi. Niekto sa smeje co je to 15 rokov, ked ma za sebou 20 - ale ja verim ze je to podobne. 30-40 detto.

 

Ked chcu a maju naladu su zamilovani a sexuju este viac ako ti mladi.

 

Link to post
Share on other sites

alebo aj nesexujú  (normálne bežné dôvody môžu byť zdravotné, napríklad) - a vzájomná náklonnosť nepominula ani po tých 30 rokoch.

(alebo aj sexujú, a sú si navzájom blízki, alebo sexujú, lebo im to spolu pasuje, alebo ani jedno ani druhé, a najradšej by sa pozabíjali)

 

dlhotrvajúca náklonnosť a vzájomný rešpekt a láska plus priateľstvo plus tolerovanie po xy rokoch je skôr aktuálne, ako zamilovanosť ako taká.

zamilovanosť je totiž skôr náhly stav, neovládateľné alebo takmer neovládateľné emócie, ktoré sa po čase vybijú - to je normálny priebeh zamilovanosti ...

 

čiže nie je na škodu manželstva (či partnerstva), keď človek nepociťuje po toľkých rokoch "zamilovanosť" - ani ju nemôže pociťovať, pretože zamilovanosť je akútny stav, silná počiatočná túžba po tom druhom - ale pociťuje súdržnosť s partnerom a lásku a dôveru, to je normálny stav.

Link to post
Share on other sites
slimak

Ako suhlasim - ale citali ste a si pisala ze zamilovanost je otazka polroku, roku - ty pises akutny stav. Ja som u mal dlho neviem asi 7 rokov. Kym sa nenarodilo dieta. A verim, ze mna zena stale luby ako mala 7 rokov. Nepochybujem o tom. Keby som vedel ako - neskusal som,ale keby som to na nu zahral  a dobre - mozno by zabudla aj na deti a bol by som prenu nejaky pony. Takto neviem - ved na kratku chvilu pri sexe to je.

 

 

Zahrat to na zenu na plazi ci v hotely - je to iste ako ako ona to zahra na kopci- je to presne to iste.  Aj ja som rad chvilku na plazi aj ona chvilku na kopci.

Link to post
Share on other sites
Vilma Flinstonova

po 15 rokoch už nejaká horúca zaľúbenosť bola dávno preč, ale ostal pocit, že patríme k sebe, už by som klamala, keby som vtedy tvrdila, ako Flinstona horúco milujem aj po rokoch, ale že ho mám rada (aj keď mi dakedy pije krv) a neviem si predstaviť žiť s nikým iným, tak to by som neklamala. Neviem to lepšie vyjadriť.

teraz sme spolu viac ako 30 rokov, takže asi ťažko sa tu nájde veľa ľudí, ktorí by mi mohli v tomto konkurovať. Ani sa neodvažujem zakladať tému "Vzťah po 30 rokoch". B)  je to trocha zvláštne. Niekedy si lezeme na nervy, ale zhodneme sa v tom, že ani Flinstone, ani ja, si nevieme predstaviť dakoho iného po svojom boku. A neviem ako on, ale ja si nechcem ani len pomyslieť, že by som mala ostať bez neho. 

  • Upvote 2
Link to post
Share on other sites

Žijem v manželskom zväzku 30 rokov. To, že som mala to šťastie spoznať svojho terajšieho manžela, zamilovať sa až po uši a on do mňa,  že náš vzťah prerástol do lásky, tej najvzácnejšej, akú môže človek zažiť na tomto svete som veľmi vďačná. Sme manželia, milenci, rodičia našich vzácnych synov , aj najlepší priatelia. To, že som  jeho manželkou a on mojim manželom,  to je to  najkrajšie a najlepšie, čo ma v živote mohlo postretnúť. Milujem ho nadovšetko aj našich synov. Som romantička, ale naša láska je reálna. Môžete si myslieť, že pozerám príliš cez "ružové okuliare", ale pravdou je, že ja tu lásku reálne žijem so svojim manželom. Milujem celou svojou dušou, lebo je pre mňa ten najvzácnejší človek na svete. Sme šťastní, prekážky, ktoré prichádzajú v našom živote spolu zvládame, s ním je všetko akési ľahšie, krajšie, zázračné .. a aj pohádať sa spolu  pre hlúposti iných , má svoje čaro. Výzorove sme sa za tie roky  zmenili.., ale srdcia, milovanie je nádherné. Odkedy sa s manželom poznáme viem, čo je to pravá láska.

Možno, pokiaľ  človek nezažije, neuverí, že aj po 30 rokoch sa dá žiť krásne v harmonickom vzťahu. Láska, rešpekt, tolerovanie, priateľstvo... Láska je láska.

 

Mne nejde  o to, či mi dáte bod, alebo nie, ani o počet hviezdičiek, nezáleží mi na kvantite kamarátov, ale na kvalite, ani mi nejde o to, aby som bola obľúbená mezi inými ženami, mužmi.. ( baby  závidia, chlapi majú svoje muchy, ak nie je po ich..  )

 

  :) Dôležité je to, čo cítim vo svojom srdci, že milujem a že som milovaná.

 

  • Upvote 1
Link to post
Share on other sites
Vilma Flinstonova

áno, dôležité je to, čo človek cíti a neprajníkov nech aj roztrhne. :agree:  nakoniec, deti, ktoré vyrastali v harmonickej rodine, majú v sebe priam zakorenenú túžbu napodobniť svojich rodičov a tiež si nájsť partnerov, s ktorými by mali dobrý a stabilný vzťah.. Nie nadarmo sa hovorí, že často dievčatá podvedome hľadajú chlapov, ktorí majú v sebe niečo ako ich otcovia, a chlapci zasa ženy v niečom podobné svojim matkám. Moje mladšie decko 5 rokov žilo s chalanom (mala som ho rada a dúfala, že sa stane aj mojím zaťom, ale osud chcel inak) - a koľkolenkrát sme sa spolu smiali na tom, ako veľmi sa reakcie  či spôsoby toho jej teraz už ex podobajú na tie Flinstonove.

Tým chcem povedať, že ak majú dvaja ľudia aj po rokoch dobrý vzťah, odrazí sa to veľmi pravdepodobne aj na potomkoch, čo je tiež dobre. Rodina je dôležitá. Vzťahy v rodine sú dôležité.

Niečo ako tu, iskra, opisuješ, málokto zažije, lebo u obrovskej väčšiny aj z tých, ktorí majú stabilné manželstvo a majú sa radi, taj aj z tých to zamilovanie vyprchalo po toľkých rokoch. Ale mám jednu kamarátku, ktorá sa ti v tomto podobá, ona veľmi podobne hovorí o svojom manželovi ako ty, neviem presne, koľko sú spolu, nejak okolo 25 rokov (oni sa brali až keď už mali syna, ktorý je vo veku mojich kočiek).

Link to post
Share on other sites

Niečo ako tu, iskra, opisuješ, málokto zažije, lebo u obrovskej väčšiny aj z tých, ktorí majú stabilné manželstvo a majú sa radi, taj aj z tých to zamilovanie vyprchalo po toľkých rokoch.

ja  som napísala :)

 

Žijem v manželskom zväzku 30 rokov. To, že som mala to šťastie spoznať svojho terajšieho manžela, zamilovať sa až po uši a on do mňa,  že náš vzťah prerástol do lásky, tej najvzácnejšej, akú môže človek zažiť na tomto svete som veľmi vďačná. Sme manželia, milenci, rodičia našich vzácnych synov , aj najlepší priatelia.

..nie som už zamilovaná školáčka, ktorej sa trasú kolená, ani ruky sa mi nepotia, nečervenám sa, keď zazriem manžela..  :)  

ale svojho manžela milujem, láska. :)  rada mám kamarátku, dobrý film, bryndzové halušky a pod. Kapiš? Láska ženy a muža. :ahooj: 

Link to post
Share on other sites
  • 1 year later...

Cakam na zenu nejde a nejde.Kde sa tula. Ak pride bez syna presne viem co budem robit.  Ja to robim sporadicky - ale treti den mam nieco v sebe.

Link to post
Share on other sites
  • 3 years later...

nechcem zakladať novú tému, pretože táto to celkom vystihuje... chodia mi na mail upozornenia na nové články, a včera došlo toto:

sexuológ Pastor: žijeme čoraz dlhšie a je takmer nemožné, aby jeden pár prežil spolu celý život

tu je celý ten rozhovor:

 

 

„Možno by manželstvo fungovalo lepšie, keby sme ho uzatvárali na dobu určitú. Naozaj neviem, či má zmysel zachraňovať vzťah, kde sa už partneri nemajú radi,“ hovorí český sexuológ Zlatko Pastor.

Priznám sa, že keď som si čítala rozhovory s vami, zaskočilo ma vaše vyhlásenie, že sexuálna kríza medzi partnermi je neriešiteľná.

Pozor, ten titulok napísali novinári. Rovnako ako ďalší o tom, že keď je v manželstve problém, jediným riešením je rozvod. Ja sám by som nepoužil tie isté slová, aj keď v podstate je to pravda.

Naozaj si myslíte, že nemá zmysel zachraňovať vzťah, kde partneri prežívajú sexuálnu krízu?

[ TIP: Odoberajte nové články v rubrike Rodičovstvo e-mailom. ]

Neviem, či to má zmysel, a pravdepodobne to nevie nikto. A keď vám niekto povie, že to vie, je podozrivý. V prvom rade každý takýto prípad je individuálny a neexistuje jedno správne riešenie. No vo všeobecnosti platí, že ako existujú fyzikálne zákony, tak existujú aj isté sexuálne zákonitosti, ktoré určujú napríklad to, podľa čoho si vyberáme partnerov. Nie sú to zákony, ktoré by boli exaktné rovnako ako tie fyzikálne, preto ich radšej nazývame zákonitosťami. Sedia na väčšinu populácie, máme ich zakorenené geneticky aj kultúrne, lebo všetko, čo okolo seba vidíme a počujeme, nás výrazne ovplyvňuje.

Výsledkom týchto zákonitosti je, že ľudia majú tendenciu vytvárať nesúrodé dlhodobé sexuálne vzťahy, ktoré, bohužiaľ, nie sú trvanlivé. Monogamné spolužitie je v prírode veľmi netypické, existuje len veľmi málo živočíšnych druhov, ako napríklad myš prériová či niektoré druhy vtákov, ktoré sú schopné žiť trvalým monogamným životom.

Dobre, ale poznáme predsa páry, ktoré spolu prežili celý život alebo desiatky rokov.

Áno, kľúčovou otázkou však je, čo od takého dlhodobého monogamného vzťahu očakávame. Každý vzťah prechádza určitými fázami. Na začiatku je fáza fascinácie a zamilovanosti, tá zvyčajne trvá týždne, mesiace, ale určite nie roky. Manželský alebo partnerský vzťah sa už potom od nej odlišuje, čo však nutne neznamená, že je horší. No zákonite nie je možné, aby ste celoživotne rovnako intenzívne milovali svojho partnera.

Napríklad ak je žena vydatá dvadsať rokov, pochybujem o tom, že keď sa jej manžel vracia večer z práce a vstúpi do dverí, tak sa jej hneď rozbúši srdce a premkne ju nežnosť. A pritom ten vzťah môže byť oveľa pevnejší, viac kamarátsky, no už je založený na iných kritériách. Zároveň však musíte počítať s tým, že počas tohto dlhodobého vzťahu sa vy aj váš partner zamilujete aj do niekoho iného – tomu sa jednoducho nemôžete ubrániť. Je to dôsledok emócií, ktoré fungujú podvedome.

V rámci liberalizácie sme dnes vedení k tomu, že každý má právo na šťastie, čiže môžeme pokojne všetko rozbúrať, odísť od rodiny a nebrať pritom ohľad na nikoho. Je vždy len na nás, či to vyriešime racionálnym spôsobom a rozhodneme sa zotrvávať v tom dlhodobom vzťahu, ktorý už síce nie je príliš emotívne sexuálny, ale skôr racionálny a praktický.

Racionálny a praktický však nemusí nutne znamenať bez sexu, nie?

Iste, keby bol ten vzťah založený len na sexe, bola by to veľmi krehká záležitosť. Hoci sú aj vzťahy, kde nefunguje nič iné okrem sexu, no tie sa začnú postupne rozleptávať.

Pre rod homo sapiens je typická takzvaná sukcesívna monogamia (séria po sebe nasledujúcich monogamných vzťahov – pozn. red.). Zamilujete sa, istý čas žijete s partnerom, potom vás to omrzí, a tak po nejakom čase – môžu to byť mesiace, roky alebo desaťročia – ten vzťah ukončíte, a ďalší vzťah je už väčšinou dôvodom rozpadu toho minulého. Tak to môžete vo svojom živote zopakovať dva-tri razy.

Niektorí to riešia paralelnými vzťahmi, lebo si nevedia pomôcť. Lenže nevera má stále veľmi negatívne konotácie a dáva sa do súvislosti s pôžitkárstvom alebo nezodpovednosťou. No tiež to nemusí platiť vždy. Keď napríklad máte za manžela alkoholika alebo patologického žiarlivca, vtedy vám v podstate nezostáva nič iné, lebo ten vzťah aj tak nefunguje.

Partnerské spolužitie je všeobecne veľmi krkolomná záležitosť. Ktovie, možno by manželstvo fungovalo lepšie, keby sme ho neuzatvárali na dobu neurčitú, ale na dobu určitú. Treba si uvedomiť, že dĺžka ľudského života sa stále predlžuje. Kedysi sa ľudia bežne dožívali päťdesiatky a šesťdesiatky, takže dlhodobá láska mohla fungovať oveľa jednoduchšie ako dnes, keď žijeme o tridsať rokov dlhšie.

Prečo je to podľa vás taký problém pre vzťah?

Lebo už po pätnástich alebo dvadsiatich rokoch môže byť vo vzťahu všetko inak. Stačí sa pozrieť na to, ako sa zmenila spoločnosť za posledných 20 rokov. Aj človek, ktorého ste si brali pred dvadsiatimi rokmi, je dnes niekto celkom iný. Niekto za ten čas dozrel mentálne, niekto naopak stagnoval, každý sa mení aj fyziognomicky. Sú tam tisíce rôznych premenných, ktoré to ovplyvňujú, a tak dôvody, prečo byť spolu, sú niekedy po tých rokoch veľmi diskutabilné. Zvlášť keď z domu odídu deti, ktoré sú stabilizujúcim momentom vzťahu.

Aj sexualita po tých rokoch zákonite ochabuje. Je to, žiaľ, podobné ako s obrazmi. Tak ako vás môže omrzieť obraz, ktorý sa vám kedysi páčil, rovnako vás môže omrzieť aj človek, s ktorým žijete.

Sám hovoríte, že každý vzťah je veľmi individuálny. Nemôžu potom existovať aj výnimky?

Nie, toto podľa mňa platí pre každý vzťah. Ale je pravda, že niekto s tým dokáže lepšie pracovať, iný je lenivý a pohodlný, niekoho zväzujú rôzne náboženské konvencie a niekomu jednoducho nič iné nezostáva. A keď to trochu preženieme, zmyslom manželstva je aj tak hlavne správa spoločného majetku a výchova detí.

Žiadna romantika?

Presne tak. V tom ste mi pekne nahrali. Lebo ako hovorím, dlhodobý partnerský vzťah je založený na stereotype a pravidelnosti, čo naozaj neznie romanticky. A kto si to neuvedomuje, ten nie je zrelý na dlhodobý vzťah. Aj to, že vzťah musíte oživovať, aby nezovšednel, tiež platí len do istej miery. Môžete ho oživovať, ako len chcete, no aj tak raz zovšednie a dostane sa do rutiny.

Musí však rutina vo vzťahu nutne znamenať, že medzi partnermi už nie je láska alebo, ak chcete, pevné citové puto?

Nie, to ani netvrdím. Aj po dvadsiatich rokoch si môžete partnera vážiť a mať ho radi. Po tých mnohých rokoch môže byť vzťah dokonca oveľa silnejší ako na začiatku. No je to už iný vzťah. Je naozaj postavený trochu viac na racionalite než na emóciách. Máte podelené povinnosti, ste jeden pre druhého oporou, rozumiete si – je to mozaika všetkých týchto faktorov.

Lenže pri sexe je už potom otázne, či je tam naozaj spokojnosť alebo skôr tolerancia. Často to už nefunguje a ľudia, ktorí k nám prichádzajú, sú takpovediac v koncoch. Vtedy je naozaj otázne, či sa s tým ešte dá niečo robiť.

Nechcem však povedať, že som proti dlhodobým vzťahom, to určite nie, práve naopak. Ak ste pripravení na to, že po rokoch príde rutina a už to možno nebude také ako na začiatku, potom ten vzťah môže byť stabilný. No ak si po troch či piatich rokoch poviete, že už partnera nemilujete ani nemáte chuť sa s ním rozprávať a že kamarát z práce sa k vám správa lepšie, vtedy už ten vzťah veľmi nemá šancu. Často sa túžime vrátiť na začiatok vzťahu, lebo tie začiatky sú vždy najkrajšie, lenže treba si uvedomiť, že vzťah je rovnako ako celý náš život jednosmerná cesta.

Párový sex dnes všeobecne ustupuje do úzadia a netýka sa to len párov, ktoré sú spolu dlho, ale aj mladých ľudí. Čo je podľa vás za tým?

Hlavne kybersexualita, ktorá je sexualitou 21. storočia. Ako hovorí otec internetu Tim Berners-Lee, akákoľvek technológia, ktorú človek vynájde, je prvýkrát využitá v rámci sexuality. Stačí sa pozrieť, ako internet ovplyvnil pornopriemysel, ktorý zažíva extrémny boom. Mladí ľudia už ani nerozlišujú virtuálny a reálny svet, mať sex je pre nich dnes oveľa jednoduchšie.

Je dôležité zdôrazniť, že neklesá záujem o sex, ale klesá záujem o párový a kontaktný sex. To znamená, že muži sa uspokoja masturbáciou, lebo kybersexualita im poskytuje oveľa väčšie zážitky než realita. Pre mnohých je to veľká inšpirácia a mužské sexuálne fantázie sú dnes prepisom toho, čo vidia v porne. Ženy, ktoré majú pri sexe zväčša submisívnu rolu, to do istej miery akceptujú, lebo im v podstate nič iné ani nezostáva.

Napadlo by vám pred rokmi, keď ste študovali sexuológiu, že našu sexualitu raz budú ovplyvňovať počítače?

Jasné, že nie. To však neznamená, že pred tými tridsiatimi rokmi boli ľudia spokojní so svojím sexuálnym životom. Aj keď sa nerozvádzali a často žili spolu až do smrti, bolo to len preto, že ich k tomu donútili ekonomické a spoločenské normy. Keď dnes niekto rozpráva svojim dospelým deťom, že „my s mamičkou sme žili spolu celý život a mali sme sa radi“, a pritom vieme, že sa stále hádali a keby sa dalo, najradšej by sa boli rozviedli.

Aj keby bol muž vtedy nespokojný, nemal sa kam odsťahovať, takže museli zostať spolu. No zároveň bolo manželstvo aj ekonomickou ochranou ženy a detí, čo malo tiež svoju logiku. Dnes, keď ženy dostanú príležitosť, spravidla mužov prevalcujú, a muži, ktorí žili s predstavou svojej patriarchálnej dominantnej roly, sú naraz vykoľajení. Ich pocit sebaistoty klesá a stoja niekde opodiaľ. Iniciatívu preberajú ženy a keď sa im ten muž nevyrovná, je to preňho ťažké. Biologická rola, ktorá je v nás zafixovaná, sa obracia a tie roly sa postupne vyrovnávajú.

Ako sa to prejavuje na našom partnerskom živote?

Štatistiky už ukazujú, že počet detí narodených mimo manželstva extrémne narastá a single domácnosti sa stávajú čoraz modernejšie. Čiže tradičné roly, o ktorých sme boli zvyknutí uvažovať, sa uvoľňujú a vznikajú celkom odlišné systémy. To znamená, že aj náš rozhovor o vzťahoch je už v tejto chvíli v podstate zastaraný.

Ktovie, o takých 50 rokov už možno budeme mať dokonalé sexroboty, ktoré dokážu uspokojiť všetky naše potreby. Aj keď nám to dnes pripadá ako úplná fantazmagória, je to len otázkou času. Vyberiete si ženu, s ktorou sa môžete rozprávať a milovať, a pritom môže aj upratovať, variť, alebo ju môžete jednoducho vypnúť. Naprogramujete si ju podľa svojich predstáv a keď vás omrzí, kúpite si inú.

No bude nás to ešte baviť, keď budeme mať všetko, čo si len zmyslíme?

Bude. Tak ako nás dnes baví používať auto alebo akúkoľvek technológiu, ktorá nám uľahčuje život. Aj vy si náš rozhovor nahrávate na diktafón, tiež používate technológie, lebo je to pre vás jednoduchšie.

Ale otázky som si napísala rukou.

To je pravda. No človek, ktorý dnes nemá mobil, už nie je komplementárny s väčšinou a napríklad vo vašej profesii by ste bez telefónu ani nemohli fungovať.

V skutočnosti sa všetci správame veľmi účelovo. Nemusí za tým byť žiadna vypočítavosť, môže to byť úplne podvedomé. Napríklad môžeme triediť odpadky, ale pritom mať doma dve autá a lietať na dovolenku lietadlom, pretože tak to vyhovuje nám. A rovnako je to aj vo vzťahoch. Keď budete môcť zažiť to, po čom túžite, tak prečo by ste to odmietali?

Dobre, môžete sa spýtať na emócie. Lenže naše emócie sú už tiež sploštené, žijeme vo svete, kde sa za ne dokonca hanbíme, bojujeme s nimi, sme vychovávaní k tomu, aby sme ich nemali. Na jednej strane sa cítime morálne silní, no málokto je dnes naozaj verný svojmu partnerovi či partnerke. Samozrejme, ide aj o to, ako si definujeme neveru – či zhrešíme pohľadom, myšlienkou, bozkom alebo sexom. Je to nevera, keď pri sexe myslíme na niekoho iného, čo v skutočnosti robí väčšina ľudí? Tých lákadiel je dnes všade toľko, že je ťažké im nepodľahnúť. Najlepším riešením je asi odsťahovať sa na pustý ostrov.

Chápem, že úlohou sexuológa nie je zachraňovať vzťah, ale pomôcť konkrétnemu pacientovi. No keď sám priznávate, že často nepoznáte správne riešenie, ako vlastne môžete pomôcť?

Som v prvom rade gynekológ a pôrodník, až potom sexuológ. No aj v čistej medicíne platí, že veci sú málokedy čierne alebo biele, väčšinou je to prienik, šeď. Musíte sa stále rozhodovať, ako máte postupovať – či použiť konzervatívny spôsob, alebo tomu dať voľný priebeh. Napríklad keď vediete pôrod a máte sa rozhodnúť, kedy do toho vstúpiť. Skúsený pôrodník do pôrodu nezasahuje, pretože ho tým buď spomalí, alebo naopak urýchli, a môže tak privodiť komplikácie. Práve v tom je umenie medicíny, vyžaduje si to cit, niečo, čo sa nenaučíte.

Pôrodníctvo má svoje pravidlá, ktoré sú pevne dané, no napriek tomu je tam množstvo odchýlok a niekedy pomôže skôr ten cit, alebo tiež náhoda a šťastie. A teraz sa pozrime na zložité medziľudské vzťahy, kde žiadne pravidlá nemáme. Ja sám neviem, či je pre toho človeka dobre zotrvať v nejakom vzťahu alebo nie. Niektorí ľudia si pritom myslia, že to vyriešite za nich. Sexuológ nie je terapeut, no aj úlohou dobrého terapeuta je podľa mňa nastavovať zrkadlo, aby tí ľudia sami pochopili, či to pre nich ešte má zmysel.

Keď hovoríte, že v medicíne platia isté pravidlá, nemali by nejaké pravidlá platiť aj vo vzťahoch?

Zrejme hovoríme o morálke. Lenže každá spoločnosť má inú morálku a biologické potreby nejdú ruka v ruke s morálnymi pravidlami, či už náboženskými, ideologickými, alebo inými.

Skôr ma zaujíma, čomu by sme mali učiť deti, aby sa v budúcnosti vyznali vo svojich vzťahoch lepšie ako my? 

Podľa mňa hlavne istému nadhľadu. Na jednej strane ich treba viesť k vnútornej dôvere v seba samého, no tiež k tomu, aby neubližovali druhému. Aby neboli až takí sebeckí, čo nie je ľahké, lebo je to naša primárna vlastnosť, ktorá nás chráni pred vonkajším svetom.

To, čo sa dnes prejavuje v partnerských vzťahoch, je len odrazom toho, ako sa dnes správame k iným. Ľudia sú jednoducho nevychovaní. Vidím to aj na tom, ako sa medici správajú k svojim pacientom.

Pred pár dňami som sa vrátil z Rakúska, a kým u nás sme všetci stále naštvaní a neohľaduplní, tam vám až udrie do očí všeobecná kultivovanosť. Vážia si jeden druhého, nepristupujú k inému človeku s dešpektom. Nie je to žiadna póza, je to súčasť výchovy.

Aj preto si myslím, že kľúčom sú normálne medziľudské vzťahy, to znamená, treba byť slušný, nekradnúť, hovoriť viac-menej pravdu, nepohŕdať druhými, aktívne počúvať – to je najdôležitejšie. Lenže ľudia sú veľmi zložití a ani pri výchove nám to nie vždy vyjde. Máte deti?

Mám 12-ročného syna.

Tak u vás sa to ešte len začne pomaly lámať. Môj syn má 31 a stále neviem, či som bol vo výchove naozaj úspešný, skôr by som si dal tri mínus.

Niekedy, aj keď sa snažíte, tak to celkom nezvládnete. Pretože tie spomínané biologické faktory sa prejavujú aj v deťoch, no, samozrejme, aj my rodičia robíme množstvo chýb. Sám si pritom uvedomujem, že som často skôr negatívnym príkladom. No napriek tomu by sme mali žiť podľa nejakých pravidiel, ale podľa akých?

Napríklad keď už ten náš vzťah predsa len dohorel, mali by sme sa vedieť aspoň slušne rozísť?

To rozhodne. Keď niekto povie: „Ako som mohol prežiť 15 rokov s takou kravou!“, tak tým len degraduje sám seba. Ak sa nejaký vzťah rozpadne, vždy za to môžu dvaja. Platí totiž, že z fungujúceho vzťahu sa neodchádza. Aj keď sú tam isté sínusoidy, ak vzťah funguje, potom aj vy máte vyššiu mieru tolerancie a nemáte potrebu z toho odísť.

Potreba slobody, ktorá sa dnes presadzuje, v praxi často znamená, že sa zamilujem, opustím manželku a deti, idem do nového vzťahu, kde potom opakujem to isté. Treba myslieť na to, že nemáme len práva, ale aj povinnosti. Dnešná spoločnosť je veľmi uvoľnená, žijeme hedonisticky, chceme si užívať a nikto sa nechce v ničom uskromňovať. A potom nostalgicky spomíname na to, ako sme žili kedysi, keď sme ešte to všetko nemali.

Je vám ľúto za tými starými časmi?

Jedna kamarátka mi dokonca povedala, že by som si mal dať na pomník epitaf: „Ten, ktorý nemal rád 21. storočie.“ V skutočnosti mám rád veľa vecí aj z dnešnej doby, no istá nostalgia za starými časmi tam určite je. Rád chodím do antikvariátov a hľadám staré tlačoviny, minule som si doniesol úžasné úlovky – 100 rokov staré učebnice pôrodníctva. Keď čítate, ako kedysi pôrodníci trhali plodom hlavy, ani tomu nechcete veriť, koľko vecí sa odvtedy zmenilo.

Dnes sa už napríklad veľmi nečíta. Mám synovca, ktorý študuje na vysokej škole a doteraz neprečítal ani jednu knihu. Pýtal som sa ho, či sa nebojí, že sa s ním potom nebude chcieť rozprávať žiadne dievča. Povedzte, rozprávali by ste sa s niekým, kto neprečítal jedinú knihu?

Dlho asi nie. No zrejme by dnes nemal problém nájsť si dievča, ktoré tiež nečíta.

To je pravda. Chápem, že dnes už majú mladí ľudia iné témy, môžu sa rozprávať aj o niečom, čo videli na internete. Iste, tiež používam internet, ale inak je pre mňa stále bežná otázka: „Čo práve čítate?“ Možno aj preto je mi stále bližšia skôr tá staršia doba.


Zlatko Pastor (1960)

Gynekológ, pôrodník, sexuológ, vysokoškolský pedagóg, súdny znalec, docent v odbore sexuológia. Viac ako 20 rokov pôsobil v súkromnom sexuologickom centre, dnes pracuje v Centre reprodukčnej medicíny Gynekologicko-pôrodníckej kliniky 2. LF UK v Prahe a vo Fakultnej nemocnici Motol. Je predsedom Sekcie gynekologickej sexuológie Českej gynekologickej a pôrodníckej spoločnosti. Napísal knihy Tajomstvo ženskej sexuality, Sexualita ženy alebo Pastorov sexuálny slovníček.

 



čo vy na to? je tu spústa ľudí, ktorí majú dlhší vzťah, hodne dlhý vzťah, bez stáleho vzťahu a všelijaké kombinácie...
pripomína mi Freuda, všetko cez sexualitu.

poznám poznám aj 60 ročné manželstvo, kde sexualita nefungovala celé desaťročia, a poznám tu okolo seba dnes kopu manželstiev, tu sme vlastne spolu takmer zostarli... do hrobu to ešte nie je, ale veľkú časť manželstiev sme tu prežili spolu a samozrejme, že takmer všade láska vyprchala, a dokonca aj sexualita.
a vôbec im nenapadá, že to je niečo neskutočne nestráviteľné, uzavrime to a ideme každý po svojom ďalej. hoci starobou pánom začína magoriť... to je všeobecné zistenie žien po dlhoročnom vzťahu :)

ako to vidíte vy? :)

Link to post
Share on other sites

a co ti ja viem?
zatial cca 30 rokov a normalka v pohode...

 

a poznam aj take, ze su spolu od zakladnej skoly (samozrejme so svadbou o nieco neskor :D )
tusim, aj slimak tunajsi...

Link to post
Share on other sites

no... krásne fotky starých párov na dôchodku, ako sa prechádzajú v jesennej slnečnej prírode sú super.

niekde to nejde, tam treba ísť od seba. to je myslím jedna vec....
niekde násjsť ten správny pár je problém... vieme, každý má na to príklad.
ale aby bol ľudský život pridlhý na jeden pár, je divné.
a to nemám ružové okuliare, ani nie som ktovieaký romantik a nikdy neverím vášnivým láskam, nech sú kdekoľvek, vo fikcii či v skutočnosti.

dlhoročné partnerstvá už nie sú o sexe, no dobre, niekde sú, ale zvyčajne je to už o inom. zvyk, chuť začať kdesi odznova, a znášať maniere niekoho ďalšieho, keď to akotak funguje?

tiež poznám pár, čo sme si z nich robili vtípky už na základnej škole, boli starší od nás... divné povahy dodnes, ale boli ako dvojčence... to bolo desne dávno, dodnes sú spolu, hoci tam láska už neblkoce dávno, ale sú spolu, ani im nenapadlo rozchádzať sa,
ľudia, čo sú spolu 60 rokov, to je preniekoho celý život... moji starí rodičia. láska dávno zahynula na úbyte, zostalo spolužitie a zvyk a šlo to.

po vyše tridsiatich rokoch mám chuť niekedy zabíjať, a moje susedky rovnako... to by si páni za klobúk nedali, stačí pred dverami sa stretnúť so susedkou a už počujem päťkrát, aký je to k... ale nejako to šlape, a nikto nemá ani pomyslenie na výmenu ... ešte raz si zopakovať? a ešte raz?  :)
kdepak.


 

Link to post
Share on other sites

Neviem od kedy by sme mali pocitat cas zamilovanosti. Chalan mal dnes dvanast rokov. Neviem dokedy spolu vydrzime mozno dokonca,ja nevidim problem.

 

Zamilovanost. Somnou by moja manzelka nemohla zit ak by..aspon kusok do mna nebola zamilovana. Lebo by to neslo. Potom dalsie dvovody ze to ide . Ze to ide.  Vieme spolocne zabespecit rodinu - deti a sa o ne postarat. A mozno si niekedy spolu zaeme.

  • Upvote 1
Link to post
Share on other sites

:agree: ano, ten clanok som citala, ale nesuhlasim...nemam rada tie zovseobecnovania..nic nie je 100%, VZDY, VZDY sa nejake vynimky, bud kladne ci zaporne najdu..sme ludia..to je na tom pekne

 

skoda, ze iskra dakam zmizla ona by sexuologa hnala :zubiska:

 

 

Napríklad ak je žena vydatá dvadsať rokov, pochybujem o tom, že keď sa jej manžel vracia večer z práce a vstúpi do dverí, tak sa jej hneď rozbúši srdce a premkne ju nežnosť. A pritom ten vzťah môže byť oveľa pevnejší, viac kamarátsky, no už je založený na iných kritériách. Zároveň však musíte počítať s tým, že počas tohto dlhodobého vzťahu sa vy aj váš partner zamilujete aj do niekoho iného – tomu sa jednoducho nemôžete ubrániť. Je to dôsledok emócií, ktoré fungujú podvedome.

 

no jasne, sme vlaceni hormonmi a nevieme si rozkazat..nepaci sa mi taketo konstatovanie..iste clovek nie je slepy a vsima si aj inych ludi..ale, sakra ja som si predsa vzala toho najlepsieho, tak s kym ho mam podviest.??.s niekym co mu nesiaha ani po clenky? Preco, preboha, podliezat latku?

 

Chapem, ze niekto to moze mat tak nastavene, ale ja ziadne kamaratske vztahy nepotrebujem. Nic take, ze sa z kamarata stal partner a nasledne pripadne z partnera casom kamarat som ja osobne nezazila.

 

Moj manzel je moj partner v kazdom ohlade tohto slova, za kamosa by som ho nechcela..nemame nic spolocne na kamaratskej baze :zubiska:

 

 

 

Aj sexualita po tých rokoch zákonite ochabuje. Je to, žiaľ, podobné ako s obrazmi. Tak ako vás môže omrzieť obraz, ktorý sa vám kedysi páčil, rovnako vás môže omrzieť aj človek, s ktorým žijete.

 

Sám hovoríte, že každý vzťah je veľmi individuálny. Nemôžu potom existovať aj výnimky?

Nie, toto podľa mňa platí pre každý vzťah. Ale je pravda, že niekto s tým dokáže lepšie pracovať, iný je lenivý a pohodlný, niekoho zväzujú rôzne náboženské konvencie a niekomu jednoducho nič iné nezostáva.

toto je hnusna degradacia cloveka ...na obycajny predmet, ktory mozno vymenit..nechapte ma zle, nie som za udrziavanie vztahu za kazdu cenu..a ani neviem ako dopadne moj vztah..

 

ale ani po 20 rokoch nemozem povedat, ze nas spolu drzi len starost o dieta a rutina..aj ked, co zle je na rutine? :smilieee:

ved predsa ten chalan, do ktoreho som sa zamilovala, tam predsa niekde stale je

 

este k tej sexualite...su rozne vztahy, ale vo fungujucom sa nejaka forma intimity urcite udrzi dlho...sice tu game pise, ze sex casom zakape..ale ja mam aj iny pripad..moja babka s dedkom cely zivot spali spolu v jedne vcelku uzkej posteli..babka na oslave zlatej svadby zahlasila, ze su spolu tak dlho hlavne vdaka tej posteli..takze tak :zubiska:

  • Upvote 2
Link to post
Share on other sites

takto nejako .... súhlas s Hellé :)

pán desne zovšeobecňuje, aj ke´d je to učený psychológ a sexuológ a neviem ešte aký lóg, je to jedno...
každý vzťah je aj tak iný,
aj keď sa iste dajú nájsť spoločné prvky, ale podľa mňa hodne kecá...

a je jedno, že obraz - neobraz... keď sme vydržali všetko,  čo život prináša, presne podľa Hellé - čo je zlé na rutine?
s dokonalou vášňou sa sem tam vieme pohádať, ako za mlada... nie je to často, ale starší vek prináša iné veci...
každé desaťročie má svoje, a ke´d jednoducho bez dôvodu - lebo sa ti nepáči už ten obraz - vymeníš ho.... ochudobňuješ sa o to, čo ste ešte mohli prežiť.

toto pán ológ vôbec neberie do úvahy.

ten sex samotný - to je hodne individuálna záležitosť.
a nielen sexom je živé manželstvo, a nielen výchovou detí, kde funguje sex do vysokého veku, to je prémia... výhra, super.

okolo seba mám zopár párov v rovnakom veku, kde to nefunguje, kde nefunguje stopercentne nič, ale vzťahy aj tak držia a sú svojím spôsobom funkčné... to nie je o zunovanom obraze, skôr o tom, čo ten druhý nedokáže na sebe za roky zmeniť... ale tragédia to nie je.
dá sa s tým žiť a fungovať.

Link to post
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy